Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 26, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217523
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2214217523.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu:

Mestská časť Bratislava - Lamač, IČO: 00 603 414, Malokarpatské námestie 9, 841 03 Bratislava, zast.:
Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: AGRO - BIO HUBICE,
a.s., IČO: 34 108 491, 930 39 Hubice 8, zast. G. Lehnert, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v
Bratislave, o zaplatenie 3 261,23 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 261,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 2 152,50 EUR od 11. 4. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 1 108,73 EUR od 11.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08. 09. 2014 domáhal zaplatenia sumy 5 554,50
EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel ako prenajímateľ so
žalovaným ako nájomcom Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom pozemku CKN parc. č. XXX/
X, kat. úz. I., o výmere XXX m2, na ktorom je postavená stavba so súpisným č. XXXX, popis stavby:
T. I., kat. úz. I.. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 8 610,- EUR ročne a bolo splatné štvrťročne vopred

najneskôr do 10. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka, na bankový účet žalobcu. Doba nájmu bola
v zmluve dohodnutá do 31. 12. 2009. Zmluvné strany uzavreli k Nájomnej zmluve Dodatok č. 1, Dodatok
č. 2 a Dodatok č. 3, ktorými bola doba nájmu predĺžená vždy o rok, naposledy do 31. 12. 2012. Žalovaný
neuhradil žalobcovi nájomné za 2. a 3. štvrťrok 2012, pričom celková dlžná čiastka z nájomného za rok
2012 bola podľa žaloby
5 554,50 EUR. Žalobca navrhol, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5 554,50 EUR spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 2 152,50 EUR od

11. 04. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 2 152,50 EUR od 11. 07. 2014
do zaplatenia a trovy konania.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: Nájomná zmluva (č.l.
3 - 6), Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve (č.l. 7 - 8), Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve (č.l. 9 - 10) a Dodatok
č. 3 k Nájomnej zmluve (č.l. 11 - 12).

3. Okresný súd Dunajská Streda vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 5Rob/50/2014-54 zo dňa 26. 11.
2018. Platobný rozkaz bol vydaný s dlhším časovým odstupom i z toho dôvodu, že žalobca podal návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý súd zamietol a neskôr pre nezaplatenie súdneho poplatku
konanie zastavil uznesením sp. zn. 5Rob/50/2014-43 zo dňa 11. 09. 2017. Proti uzneseniu o zastaveníkonania podal žalobca sťažnosť a zaplatil súdny poplatok. Súd sťažnosti vyhovel, uznesenie o zastavení
konania zrušil uznesením sp. zn. 5Rob/50/2014-52 zo dňa 03. 08. 2018 a pokračoval v konaní.

4. Dňa 17. 01. 2019 žalovaný podal proti platobného rozkazu odpor, v ktorom žiadal, aby súd platobný
rozkaz zrušil a po prejednaní veci a vykonaní dokazovania žalobu zamietol a priznal žalovanému voči
žalobcovináhradutrovkonania.Žalovanývodporepoukázalnato,žežalobcasivžalobeuplatňujedlžné
nájomné za dva štvrťroky (2 152,50 x 2 = 4 305,- EUR), avšak zároveň sa domáha zaplatenia celkovej
sumy 5 554,50 EUR, t.j sumy o 1 249,50 EUR vyššej, než je súčet platieb nájomného za dva štvrťroky.

Žalobca v tejto časti považoval žalobu za nezrozumiteľnú. Za nezrozumiteľnú považoval žalobu i v tej
časti, kde žalobca uvádzal, že nájomné za uvedené štvrťroky sa malo stať splatným v roku 2014, keď
podľa zmluvy bolo nájomné splatné v danom štvrťroku. Podľa žalovaného zo žaloby nie je zrejmé, za aké
konkrétne obdobie sa žalobca domáha zaplatenia údajného dlžného nájomného a kedy mala byť táto
žalobcompožadovanásumasplatná.Žalovanýnamietol,ževzhľadomnavyššieuvedenénebolisplnené
podmienky na vydanie platobného rozkazu. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemá žiaden nárok na

zaplatenie nájomného za rok 2012, pretože nájomná zmluva zanikla uplynutím dohodnutej doby nájmu
dňa 31. 12. 2009. Dodatok č. 1, ktorým mala byť doba nájmu predĺžená do 31. 12. 2010, bol uzavretý až
30. 12. 2010, t.j. po zániku nájomnej zmluvy uplynutím doby nájmu, pričom tento právny úkon, ktorým sa
mala meniť už v tom čase zaniknutá nájomná zmluva, je neplatný (prekludovaný záväzok alebo záväzok
absolútne neplatný nie je možné meniť). Dodatok č. 1 je absolútne neplatný pre jeho rozpor s § 516

ods. 1 a § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Rovnakou vadou trpia i Dodatok č. 2 zo
dňa 30. 12. 2010 a Dodatok č. 3 zo dňa 30. 12. 2011. Keďže nájomný vzťah už v tom čase neexistoval,
žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného za dané obdobie.

5. Na podporu svojich tvrdení žalovaný navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca

pripojil k žalobe (nájomná zmluva a dodatky č. 1 - 3).

6. Okresný súd Dunajská Streda zrušil platobný rozkaz uznesením sp. zn. 5Rob/50/2014-79 zo dňa 10.
04. 2019.

7. Dňa 09. 07. 2019 žalobca doručil súdu Čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP spolu s
návrhom na zmenu žaloby podľa § 139 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny
2 293,27 EUR a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň žalobu zmenil tak, že požadoval
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,5%ročnezosumy2152,50EURod11.04.2012dozaplatenia

a úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 108,73 EUR od 11. 07. 2012 do zaplatenia a žiadal,
aby súd zmenu žaloby schválil. Svoje podanie žalobca zdôvodnil tým, že si uplatňuje dlžné nájomné
za (i) druhý štvrťrok 2012 splatné do 10. 04. 2012 vo výške 2 152,50 EUR a (ii) za obdobie od 01. 07.
2012 do 16. 08. 2012 splatné do 10. 07. 2012 vo výške 1 108,73 EUR. Nájomné za posledné obdobie
žalobca vypočítal ako súčin denného nájomného (t.j. ročné nájomné / 365 dní) a počtu kalendárnych

dní v uvedenom období. Žalobca uviedol, že žalovaný bol vlastníkom stavby súp. č. XXXX, popis stavby
T. I., postavanej na predmetnom pozemku, minimálne do 16. 08. 2012, keď zmluvou zo dňa XX. XX.
XXXX previedol vlastnícke právo k predmetnej budove na tretiu osobu. Žalobca ďalej poukázal na to,
že aj v prípade neplatnosti dodatkov k nájomnej zmluve bol nájomný vzťah predĺžený, a to na základe
konkludentných činov strán podľa § 676 ods. 2 OZ, keď (i) žalovaný užíval predmetný pozemok i po 31.

12. 2009 a (ii) žalobca ako prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na súd do 30 dní od uplynutia doby
nájmu. Užívane predmetného pozemku žalobca považoval za nesporné, keďže žalovaný ho užíval ako
vlastník na ňom postavenej stavby súp. č. XXXX. Nájomná zmluva sa preto na základe § 676 ods. 2
OZ obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, okrem ustanovenia o dobe
trvania nájmu, keď nájom sa obnovil na 1 rok.

8. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil kópiu Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I. (č.l. 93 - 98).

9. Na uvedené podanie reagoval žalovaný vyjadrením z 21. 12. 2020. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca predkladal svoje vyjadrenia po súdom stanovených lehotách napriek tomu, že bol riadne

poučený v zmysle § 167 ods. 3 CSP. Poukázal na to, že v oznámení zo dňa 26. 06. 2019 adresovanom
stranám súd uviedol, že odo dňa 26. 06. 2019 nebude prihliadať na žalobcove prípadné prostriedky
procesného útoku a obrany a bude vychádzať zo stavu spisu k 26. 06. 2019 v zmysle zásady
koncentrácie konania. Žalobca však svoje podanie (odsek 7 tohto rozsudku) doručil súdu až dňa 09. 07.2019, pričom v ňom uviedol nové skutkové tvrdenia, nové dôkazy a novú právnu argumentáciu. Podľa
žalovaného tieto novoty mohol žalobca uviesť a predložiť už skôr, keďže mu boli známe a dostupné už
pri podaní žaloby. Žalovaný preto navrhol, aby súd neprihliadol na novoty uvedené v podaní žalobcu

doručenom súdu dňa 09. 07. 2019. Pre prípad, že by súd na nové skutkové a právne tvrdenia a
dôkazy prihliadol, žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že nájomná zmluva zanikla uplynutím doby
jej trvania dňa 31. 12. 2009, pričom dodatky k nájomnej zmluve sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ
pre ich rozpor s § 516 ods. 1 OZ a zároveň podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže dodatky boli podpísané až
po zániku zmluvy. Pre posúdenie, či tu v danom období existoval nájomný vzťah a teda posúdenie

nároku žalobcu na nájomné, nie je rozhodné, či žalovaný bol alebo nebol vlastníkom budovy stojacej
na predmetom pozemku. Podľa názoru žalovaného nedošlo k predĺženiu nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ,
pretože predpokladom uplatnenia § 676 ods. 2 OZ je vedomosť zmluvných strán, a najmä prenajímateľa,
o tom, že nájomný vzťah skončil. Ak totiž prenajímateľ nemá vedomosť o skončení nájmu (považuje
zmluvu za platnú), nemá dôvod sa brániť proti užívaniu veci nájomcom podaním návrhu na vypratanie
nehnuteľností a teda nemožno v tomto prípade hovoriť o jeho nečinnosti, resp. strpení užívania veci

nájomcom. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 156/2006 zo dňa 28. 08. 2007. Z vyjadrenia
zmluvných strán v Dodatku 1 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ až dodatočne zistil (pri kontrole
zmluvných vzťahov po nástupe pána N.. L. Š. do funkcie starostu žalobcu, ku ktorému došlo 20. 12.
2010). Keďže teda žalobca nemal vedomosť o zániku nájomného vzťahu, nemal dôvod sa brániť proti
ďalšiemu užívaniu predmetu nájmu zo strany žalovaného návrhom na vypratanie nehnuteľnosti. Ako

dôkaz žalovaný pripojil k podaniu výtlačok z webstránky žalobcu, kde je uvedené, že N.. L. Š. vykonával
funkciu starostu žalobcu od 20. 12. 2010. V závere žalovaný vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o
obdobie, za ktoré si žalobca v poslednom podaní uplatnil úroky z omeškania (t.j. rozšírenie obdobia z
roku 2014 na 2012). Tento nárok bol podľa žalovaného uplatnený oneskorene.

10. Uznesením sp. zn. 11Cb/35/2019-121 zo dňa 27. 01. 2021 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
2 293,27 EUR s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
1 043,77 EUR od 11. 07. 2014 do zaplatenia a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa
05. 07. 2019 doručeného súdu 09. 07. 2019.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

12. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa XX.
XX. XXXX podľa § 663 a nasl. OZ (ďalej len „zmluva“) vznikol medzi žalobcom a žalovaným nájomný

vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie CKN pozemku
parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. X vedenom pre kat. úz. I., žalovaným, a to v súvislosti so
skutočnosťou, že na uvedenom pozemku je postavená stavba so súp. č. XXXX, zapísaná na LV č.
XXXX, ktorá bola do 16.08.2012 vo vlastníctve žalovaného. Táto skutočnosť, ako aj užívanie pozemku
žalobcu žalovaným z dôvodu existenciu stavby žalovaného na tomto pozemku, bola ostatne v konaní

nesporná. Doba nájmu bola v čl. IV zmluvy dohodnutá od podpisu zmluvy do 31. 12. 2009. Nájomné
bolo dohodnuté vo výške 8 610-, EUR ročne, splatné v štvrťročných platbách do 10.1., 10.4., 10.7. a
10.10. daného kalendárneho roka. Dňa 30. 12. 2010 uzavreli strany (i) Dodatok č. 1 k zmluve, ktorého
predmetom bolo predĺženie doby nájmu do 31. 12. 2010, a (ii) Dodatok č. 2 k zmluve, ktorého predmetom
bolo predĺženie doby nájmu do 31. 12. 2011. Dňa 30. 12. 2011 strany uzavreli Dodatok č. 3 k zmluve,

ktorého predmetom bolo predĺženie doby nájmu do 30. 12. 2012. Výška nájomného zostala dodatkami
nezmenená a bola vo výške 8 610,- EUR ročne po celú dobu nájmu.

13. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

15. Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá

návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.16. Podľa čl. III. bodov 1 a 2 zmluvy nájomné za predmet nájmu špecifikovaný v čl. I ods. 1 tejto zmluvy
je stanovené na základe dohody zmluvných strán vo výške 30 EUR/m2 za kalendárny rok, t.j. 8 610,-
EUR ročne. Nájomné je splatné štvrťročne vopred najneskôr do 10. dňa prvého mesiaca príslušného

štvrťroku, na vyššie uvedený účet prenajímateľa.

17. Podľa čl. III. bodu 3 zmluvy v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného vo výške a v
lehotách podľa ods. 1 a 2 tohto článku je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania s plnením tejto povinnosti.

18. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do XX. XX. XXXX. Medzi stranami nebolo sporné, že
po tomto dátume strany pokračovali v nájomnom vzťahu bezo zmien, t.j. žalovaný pokračoval v užívaní
predmetu nájmu a žalobca ako prenajímateľ proti tomuto užívaniu nenamietal, resp. nepodal na súd
návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Tento stav trval najmenej do 16. 08. 2012, keď žalovaný previedol
vlastnícke právo k stavbe

súp. č. XXXX postavenej a užívanej na pozemku žalobcu na tretiu osobu, ako to vyplýva z predloženého
LV č. XXXX. Prevod vlastníctva stavby rovnako nebol medzi stranami sporný.

19. Podľa názoru súdu preto došlo k obnoveniu nájmu ex lege podľa § 676 ods. 2 OZ, a to za
nezmenených podmienok s tým, že doba nájmu sa predĺžila o 1 rok, t.j. do 31. 12. 2010. Dňa 30.12.2010,

t.j. za trvania nájmu, boli podpísané dodatky č. 1 a 2 k nájomnej zmluve, kde Dodatkom č. 2 došlo k
predĺženiu doby nájmu do 31. 12. 2011. Dňa 30. 12. 2011 bol uzavretý Dodatok č. 3, ktorým bola doba
nájmu predĺžená do 31. 12. 2012. Nájomné zostalo počas celej doby nájmu nezmenené, vo výške 8
160,- EUR ročne, splatné v štvrťročných platbách do 10.1., 10.4., 10.7. a 10.10. daného kalendárneho
roka. Súd teda dospel k záveru, že nájomný vzťah trval i po 31. 12. 2009.

20. K argumentácii žalovaného súd uvádza, že za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme užívania
veci inou osobou zásadne patrí vlastníkovi veci náhrada. Túto náhradu zákon predpokladá jednak v
prípade užívania veci na základe zmluvy, ako aj v prípade užívania veci bez takej zmluvy. Táto náhrada
je vyjadrená buď ako (i) nájomné určené v zmluve, alebo, ak niet dohody o výške nájomného, ako

(ii) nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania (§ 671 ods. 1 OZ), alebo (iii) ako peňažná náhrada bezdôvodného obohatenia získaného
užívaním veci bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatnej zmluvy (§ 451 ods. 2 OZ, § 457 OZ
v spojení s § 458 ods. 1 OZ). I v prípade bezdôvodného obohatenia, resp. užívania cudzej veci bez
právneho dôvodu, je v právnej teórii a judikatúre ustálený právny názor, že majetkovým vyjadrením

takého prospechu (bezdôvodného obohatenia) je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle
vynakladaným na danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by
nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy; dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s
obvyklou výškou nájomného.

21. Sud sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že na vyvolanie účinkov predpokladaných § 676
ods. 2 OZ je rozhodujúci faktor, či si strany boli alebo neboli vedomé skončenia nájomnej zmluvy či
absolútnej neplatnosti dodatkov k nej. Právne účinky stanovené kogentnými právnymi normami totiž
nastávajú za podmienok stanovených hypotézou príslušnej právnej normy, pričom nie je podstatné, či
účastník právneho vzťahu si je týchto účinkov vedomý alebo nie. Rovnako to platí v prípade § 676 ods.

2 OZ, kde hypotéza právnej normy stanovuje dve konkrétne podmienky, pri splnení ktorých dochádza
bez ďalšieho k predĺženiu nájomného vzťahu, a to (i) nájomca pokračuje v užívaní veci aj po skončení
nájmu a (ii) prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti v zákonom stanovenej
lehote. Obe tieto podmienky boli k 01. 01. 2010 splnené a preto nevyhnutne musí nastať i právny účinok
predpokladaný kogentnou právnou normou § 676 ods. 2 OZ. Ak došlo k predĺženiu nájmu do 31. 12.

2010 (o rok), potom Dodatky č. 1, 2 a 3 boli prijaté k trvajúcej nájomnej zmluve a preto ich súd považoval
za platné.

22. Argumentácia žalovaného smeruje proti samotnej podstate a účelu ustanovenia
§ 676 ods. 2 (relocatio tacita), kde účelom je jednoduché pokračovanie nájmu ex lege na základe

faktického vzťahu medzi účastníkmi. To platí bez ohľadu na to, či strany kontrolujú alebo nekontrolujú,
kedy má platnosť zmluvy skončiť. Úvahy o potrebe vedomosti o skončení platnosti nájomnej zmluvy súd
nemohol akceptovať aj z toho dôvodu, že nie je možné preukázať, či účastníci v rozhodnom čase vedeli
alebo nevedeli o tom, že doba nájmu má podľa zmluvy uplynúť. Konštatovanie v dodatku k zmluve,že bolo dodatočne zistené uplynutie doby nájmu, nepreukazuje, že v rozhodnom čase ani žalobca
ani žalovaný nevedeli o skončení nájmu. Naviac, žalovaný ako nájomca predsa nemôže užívať cudzí
pozemok bez akejkoľvek náhrady na základe tvrdenia, že nevedel o tom, že mu skončila nájomná

zmluva. Takýto záver je absurdný a ústavne neudržateľný. Rovnako tak možno mať pochybnosť o tom,
že žalobca (resp. nikto z pracovníkov jeho majetkovoprávneho odboru resp. pracovníkov poverených
správou nájomných zmlúv) nemal vedomosť o tom, že nájomná zmluva končí. Naviac, je zákonnou
povinnosťou žalobcu o tom vedieť (napr. § 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Záver, že strany
nevedeli o skončení nájomnej zmluvy, preto súd považoval za nepreukázaný a špekulatívny.

23. Súd zároveň poznamenáva, že aj v prípade, ak by súd dodatky vyhodnotil ako neplatné a
ustanovenie § 676 ods. 2 OZ považoval za neaplikovateľné (tzn. po 31.12.2009 by neexistovala medzi
účastníkmi platná nájomná zmluva), aj tak by bolo potrebné žalobe vyhovieť, a to na základe ustanovení
OZ o bezdôvodnom obohatení v spojení so závermi judikatúry o výške obohatenia resp. peňažnej
náhrady zaň. V danom prípade súd nevidí dôvod, prečo by mal nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve

považovať za neprimerané alebo neobvyklé, zvlášť, ak ide o majetok samosprávy (kde určenie výšky
nájomného podlieha osobitným pravidlám) a prenajímateľ dohodnuté nájomné platil po celú dobu nájmu
až do 31. 03. 2012. Túto sumu by bol nájomca zaplatil, ak by nájomná zmluva bola platná. Preto podľa
názoru súdu nejestvuje žiaden dôvod, aby výška peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia v období
od 01. 04. 2012 - 16. 08. 2012 mala byť iná, než je nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve.

24. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, kde poukazoval na sudcovskú koncentráciu konania, je
potrebné zohľadniť, že predmetné konanie začalo v roku 2014, t.j. pred účinnosťou CSP. Podľa § 470
ods. 2 CSP druhej vety ak sa tento zákon (CSP) použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Zároveň z § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že súd síce nemusí, avšak môže, prihliadnuť i na oneskorene
uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. V danom prípade súd považoval za
potrebné prihliadnuť na všetky argumenty a dôkazy, ktoré strany v konaní uviedli.

25. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5
% ročne, pôvodne (i) zo sumy 2 152,50 EUR od 11. 04. 2014 do zaplatenia a (ii) zo sumy 2 152,50
EUR od 11. 07. 2014 do zaplatenia. V rámci čiastočného späťvzatia a zmeny žaloby (odsek 7 tohto
rozsudku) tento nárok žalobca upravil tak, že požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5
% ročne (i) zo sumy 2 152,50 EUR od 11. 04. 2012 do zaplatenia a (ii) zo sumy 1 108,73 EUR od

11. 07. 2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide o obdobie, za ktoré žalobca požadoval úrok z omeškania, súd
priznal úrok z omeškania len za obdobie v zmysle žaloby (t.j. od roku 2014), a to z dôvodu námietky
premlčania uplatnenej zo strany žalovaného (odsek 9 tohto rozsudku). Súd sa stotožňuje s názorom
žalovaného, že žalobca rozšíril obdobie pre uplatnenie úroku z omeškania z roku 2014 na rok 2012 po
uplynutí premlčacej lehoty a preto súd mohol úrok z omeškania priznať najskôr od 11. 04. 2014 resp.

11. 07. 2014. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, v čl. III. bode 3 nájomnej zmluvy sa strany dohodli,
že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného vo výške a v lehotách podľa ods. 1 a 2 tohto
článku je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy
za každý aj začatý deň omeškania s plnením tejto povinnosti. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania vo výške, v ktorej si ho žalobca v tomto konaní uplatnil, keďže nepresahovala výšku úroku

z omeškania dohodnutú v zmluve.

26. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania
súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní prevažne úspešný a teda mu patrí i nárok na čiastočnú
náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. Žalobca

sa pôvodne domáhal zaplatenia čiastky 5 554,50 EUR. V časti 2 293,27 EUR vzal žalobu späť, a to
z dôvodu, ktorý nemožno pričítať žalovanému. Žalobca bol teda úspešný vo veci v rozsahu 58,71 %.
Žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 41,29 %. Súd preto ustálil, že žalobcovi patrí nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 17,42 % (58,71 - 41,29 = 17,42) (por. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,
Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 928).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených

v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.