Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226159
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117226159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
JUDr. D. X., so sídlom vo F., T. G. č. XX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom vo F., H. rad č. XXX/X, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v G. R., č. XX, zdržujúci sa v H., U. cesta č. XX, o zaplatenie 23.235,74 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/48/2017-106 zo dňa
19.02.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške trov (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého „rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017 zo dňa
27.03.2017 právoplatným dňa 27.03.2017 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 08.03.2017,
na základe ktorej bol obvinený M. G. uznaný vinným, že v presne nezistenom čase v mesiaci apríl
2005 v H. H. na ul. I. cesta XX, v mene spoločnosti S., s.r.o., Q. XX, H. H., uzatvoril s N. D., nar.
XX.XX.XXXX, ako objednávateľkou výstavby rodinného domu, zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX, na

základe ktorej mala byť realizovaná výstavba rodinného domu na kľúč podľa projektovej dokumentácie,
priloženej cenovej ponuky a súpisu prác, na základe čoho následne v mene spoločnosti S., s.r.o., od
N. D. prevzal dňa 23.05.2005 ako zálohu finančnú hotovosť v sume 1.200.000,- Sk (39.832,70 €) a dňa
15.08.2005 finančnú hotovosť v sume 115.000,- Sk (3.817,30 €), z ktorej suma 15.000,- Sk (497,91
€) bola určená na úhradu inžinieringu k domu, čo však nezabezpečil a sumu 100.000,- Sk (3.319,39
€) nebola zálohou na okná, pričom z prevzatej hotovosti si ponechal sumu 700.000,- Sk (23.235,74 €)
ako aj sumu 15.000,- Sk (497,91 €), čím spoločnosti S., s.r.o., H. H., spôsobil škodu v sume 700.000,-

Sk (23.235,74 €) a poškodenej N. D. škodu v sume 15.000,- Sk (497,91 €), čím spáchal pokračovací
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súčasne súd podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného C. C. a poškodenú N. D. s nárokom na náhradu škody
na civilný proces; z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade N.. S. D. dňa 28.08.2006 (N108/2006, NZ 33530/2006) vyplýva, že N. D. ako osoba oprávnená a C. C., obchodná spoločnosť S.
s.r.o.,sosídlomQ.XX,XXXXXH.H.,V.:XXXXXXXXaobchodnáspoločnosťS.pluss.r.o.,sosídlomH.
rad 1, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, ako osoby povinné urobili vyhlásenie o uznaní záväzku podľa § 558

Občianskeho zákonníka a osoby povinné spoločne a nerozdielne vyhlásili, že dňa 04.06.2006 uzavreli
s osobou oprávnenou v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke písomným
spôsobom, na základe ktorej sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť osobám povinným 1/, 2/, 3/ v
celosti a hotovosti bezúročnú peňažnú pôžičku v sume 750.000,- Sk, ktorú sa osoby povinné zaviazali
spoločne a nerozdielne vrátiť najneskôr v lehote do 30.09.2006, a to v dvoch po sebe nasledujúcich

splátkach, do 15.09.2006 sumu 350.000,- Sk do 30.09.2006 sumu 400.000,- Sk; súčasne osoby povinné
vyhlásili, že od osoby oprávnenej dňa 04.06.2006 prevzali spoločne a nerozdielne v celosti a v hotovosti
právnym titulom zmluvy o pôžičke peňažnú sumu 750.000,- Sk; osoby povinné súčasne vyhlásili, že svoj
záväzok voči osobe oprávnenej vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, to znamená záväzok zaplatiť osobe
oprávnenej spoločne a nerozdielne peňažnú sumu v sume 750.000,- Sk s príslušenstvom, najneskôr do
dňa konečnej splatnosti v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, čo do dôvodu, výšky ako aj základu v

plnom rozsahu uznávajú a výslovne sa ho zaväzujú zaplatiť; z výpisu z obchodného registra obchodnej
spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX H. H., V.: XXXXXXXX vyplýva, že spoločnosť bola
vymazaná ex offo dňa 13.02.2009; z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti S. plus s.r.o.,
so sídlom H. rad 1, XXX XX F., V.: XXXXXXXX vyplýva, že spoločnosť bola vymazaná z obchodného
registra dňa 29.05.2008; z vyhlásenia zo dňa 30.06.2006 nachádzajúceho sa v trestnom spise sp. zn.

4T/19/2017 vyplýva vyhlásenie obchodnej spoločnosti S. s.r.o. a obvineného M. G., že škoda ktorú
spôsobil M. G. obchodnej spoločnosti S. s.r.o., H. rad 1, F. bola uhradená; vyhlásenie za obchodnú
spoločnosť S. s.r.o. podpísal v zastúpení konateľ C. C.; rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
9C/18/2007zodňa02.09.2008právoplatnýmdňa12.12.2008vovecinavrhovateľkyN.D.protiodporcovi
1/ C. C., odporcovi 2/ M. G. a odporcovi 3/ S. s.r.o., o zaplatenie sumy 700.000,- Sk s príslušenstvom,

súd zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke 700.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 %
ročne od 24.05.2005 do zaplatenia, vo zvyšnej časti voči odporcovi 2/ návrh zamietol a návrh zamietol
aj voči odporcom 1/ a 3/; súčasne súd navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania voči
odporcovi 2/“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že „vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo
všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva; vecnú
legitimáciu má tá zo sporových strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z

hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje; z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom je
alebo nie je“; súd prvej inštancie v tomto smere argumentoval, že „uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2K/9/2012 bol na majetok dlžníka C. C., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásený konkurz a za

správcu konkurznej podstaty bola ustanovená N.. Viera X., so sídlom kancelárie T.. G. XX/XX, XXX
XX F.; v tomto súdnom konaní koná správca konkurznej podstaty v mene úpadcu fyzickej osoby C. C.;
na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol odsúdený za pokračovací
prečin sprenevery, ktorým poškodil obchodnú spoločnosť S. s.r.o. a N. D. tak, ako to vyplýva zo
skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017 a obsahu spisu sp. zn.

4T/19/2017; tieto skutočnosti rovnako vyplývajú aj zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý v žalobe uviedol,
že žalovaný od objednávateľky stavby rodinného domu prevzal ako zálohu sumu 39.932,70 €, z ktorej
sa mali hradiť náklady výstavby, a túto sumu mal odovzdať spoločnosti S. s.r.o. H. H.; skutočnosť,
že jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bol C. C., ako aj to, že táto spoločnosť bola
vymazaná z obchodného registra dňa 13.02.2009 neznamená, že nárok na náhradu škody prešiel

na spoločníka a konateľa spoločnosti C. C.; výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra
dochádza k zániku jej právnej subjektivity; zánik právnej subjektivity obchodnej spoločnosti neznamená,
že jej nároky prechádzajú na konateľa, resp. spoločníka spoločnosti; rovnako z notárskej zápisnice,
nevyplýva nárok C. C. na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pretože z notárskej
zápisnice jednoznačne vyplýva, že C. C. ako fyzická osoba vyhlásil a uznal záväzok voči oprávnenej

N. D. titulom zmluvy o pôžičke; žalobca v danej veci teda nepreukázal, aktívnu legitimáciu vo veci
uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z trestného konania vedeného proti žalovanému,
v ktorom bola poškodená právnická osoba, teda iný subjekt odlišný od fyzickej osoby C. C., a rovnako
žalobca nepreukázal, že sa žalovaný obohatil na úkor C. C. a to na základe toho, že C. C. malvyhlásenímvoformenotárskejzápisnicevskutočnostiprevziaťdlhzažalovanéhovočip.D.,čozobsahu
notárskej zápisnice absolútne nevyplýva; právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp.
náhrady škody neuplatnil žalobca ako osoba aktívne legitimovaná v konaní, preto súd žalobu v celom

rozsahuzamietol;vzhľadomnanedostatokaktívnejlegitimácienebolopotrebnévovecivykonávaťďalšie
dokazovanie výsluchom žalovaného, ani svedkyne N. D., ktoré navrhovala vo veci správkyňa konkurznej
podstaty, a ktorá žiadala vypočuť žalovaného ku skutočnostiam ohľadne vyhlásenia o vyplatení škody
obchodnej spoločnosti S. s.r.o. z dôvodu, že to úpadca popieral“; na základe uvedeného súd prvej
inštancie žalobu žalobcu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 a § 451 Občianskeho
zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 26.03.2020 (č.l. 115-116
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; súdu prvej inštancie vyčítal, že
nesprávnymprocesnýmpostupomporušiljehoprávonaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b/C.s.p.)

a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); žalobca videl porušenie svojho práva na spravodlivý proces v tom, že (1)
„na pojednávaní konanom dňa 19.02.2020 mu bol predložený dôkaz z trestného spisu č.k. 4T/19/2017,
t.j. vyhlásenie obchodnej spoločnosti S., s.r.o., H. rad 1, F. a žalovaného zo dňa 30.06.2006 o tom,
že škoda, spôsobená obchodnej spoločnosti S. s.r.o., bola žalovaným uhradená; toto vyhlásenie mal

podpísať C. C. ako konateľ spoločnosti S. s.r.o.; keďže z obsahu vyhlásenia nebolo zrejmé o akú škodu
sa malo jednať a aká bola jej výška, navrhoval, aby súd ohľadne tejto skutočnosti vypočul žalovaného
a úpadcu C. C.“, ďalej uviedol, že (2) „súd prvej inštancie mu neumožnil oboznámiť sa s rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/18/2007 zo dňa 02.09.2008 právoplatným dňa 12.12.2008, vo veci
navrhovateľky, N. D. proti odporcovi 1/ C. C., odporcovi 2/ M. G. a odporcovi 3/ S. s.r.o. o zaplatenie

sumy 700.000,- Sk s príslušenstvom, ktorým súd zaviazal odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke istinu
700.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 24.05.2005 do zaplatenia a zamietol
návrh voči odporcom 1/ a 3/, takže sa nemohol vyjadriť k tomu, čo bolo predmetom toho konania“;
nakoniec uviedol, že (3) „súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci mu ešte
pred pojednávaním oznámil, že žaloba nie je dôvodná a navrhol jej späťvzatie; podľa ustálenej judikatúry

sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby
im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k
ich preukázaniu dôkazy; sudcov iný právny názor, než je názor sporových strán, môže súd stranám
v priebehu konania oznámiť; účelom oboznámenia strán s predbežným právnym posúdením veci je
zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený predbežný názor sudcu potvrdil

alebo vyvrátil“; k tvrdenému odmietnutiu vykonania navrhnutých dôkazov žalobca argumentoval, že „súd
prvejinštancieodmietolvykonaťnavrhovanédôkazy,t.j.výsluchúpadcuC.C.,žalovaného,anisvedkyne
N. D., ktoré boli nevyhnutne potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým na
preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore“; vyjadril názor, že „pokiaľ ide o aktívnu vecnú
legitimáciu, táto so zreteľom na hmotné právo spočíva v tom, že úpadca C. C., na základe notárskej

zápisnice napísanej na Notárskom úrade N.. S. D. dňa 28.08.2006 pod č. N 08/2006, NZ 33530/2006,
NCRls 33441/2006 v znení opravnej doložky zo dňa 19.09.2006 pristúpil k dlhu a prevzal spolu s
obchodnými spoločnosťami S., s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX H. H., V.: XXXXXXXX (ďalej len S.,
s.r.o.) a S. C., s.r.o., so sídlom H. rad 1, XXX XX F., V.: XXXXXXXX, (ďalej len S. plus, s.r.o.) záväzok
zaplatiť oprávnenej N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX H. H., sumu 750.000,- Sk, t.j.

24.895,44 €; uvedená suma bola v notárskej zápisnici síce špecifikovaná ako zmluva o pôžičke, v
skutočnosti mala predstavovať čiastku 700.000,- Sk (23.235,74 €), ktorú od N. D. v mene spoločnosti
S. s.r.o. prevzal žalovaný a ktorú si ponechal pre seba, vrátane úrokov v sume 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70
€; na základe citovanej notárskej zápisnice vznikol podľa ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka
spoločný záväzok troch povinných subjektov, pričom obchodné spoločnosti S., s.r.o. a S. plus, s.r.o.,

zanikli vymazaním z obchodného registra ex offo, jediným povinným zo záväzku sa stal úpadca C. C.;
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/19/2017-246, ktorým bol žalovaný odsúdený za
pokračujúci prečin sprenevery, nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2017, teda v čase prebiehajúceho
konkurzného konania na majetok úpadcu C. C., ktorý si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods.1 a 3 Trestného poriadku uplatnil v trestnom konaní; citovaným rozsudkom bol C. C. ako poškodený
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces“;
žalobca zdôraznil, že „úpadca C. C. per analogiam legem nadobudol v zmysle ustanovenia § 451

Občianskeho zákonníka aj právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému,
ktorý získal majetkový prospech trestnou činnosťou“; žalobca uzavrel, že „vychádzajúc z uvedených
skutočností má za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu by v prípade vykonania navrhnutých
dôkazov bola preukázaná; napadnutý rozsudok sa preto javí ako arbitrárny; podľa ustálenej súdnej
praxe je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje

rozhodnutie; dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov musí vychádzať z jednoznačných skutkových
zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania; nevykonaním navrhovaných dôkazov súd v danom
prípade dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci“; na základe uvedeného navrhol zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore; so záverom o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sa odvolací súd stotožnil; pod pojmom vecná legitimácia
je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom
aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného
práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívnavecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného
práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta;
aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného
hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie

strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto
na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej
legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia
prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; v prípade nároku na

náhraduškody(§420ods.1Občianskehozákonníka,resp.§373Obchodnéhozákonníka)jenapodanie
žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v
dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo uvedením do
predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto

rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk); obdobne v prípade nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) je na podanie žaloby
v zásade aktívne vecne legitimovaný bezdôvodne ochudobnený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére
došlo v dôsledku niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ku zmenšeniu majetku v
prospech bezdôvodne obohateného (žalovaný).

4.4.3 Z hľadiska prejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody v majetkovej sfére žalobcu (resp. úpadcu) nedošlo v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej žalovaným ako škodcom ku konkrétnej ujme vyjadriteľnej v peniazoch, pretože na základe
výsledkov trestného konania vedeného pod sp. zn. 4T/19/2017 poškodil žalovaný svojim konaním

obchodnú spoločnosť S. s.r.o. a N. D. (t.j. osoby rozdielne od žalobcu, resp. úpadcu); súd prvej inštancie
správne konštatoval, že na založenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto smere nepostačuje,
že úpadca bol konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti S. s.r.o.; aktívna vecná legitimácia žalobcu
nevyplýva ani zo skutočnosti, že žalobca bol v uvedenom trestnom konaní odkázaný zo svojim nárokom
na náhradu škody na civilné sporové konanie, pretože uvedené je len vyjadrením skutočnosti, že v

trestnom (adhéznom) konaní nebol žalobcovi (úpadcovi) uplatnený nárok na náhradu škody priznaný (t.j.
zo samotného odkazu poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie nevyplýva
danosť uplatneného nároku); obdobne je z vykonaného dokazovania zrejmé, že pokiaľ ide o nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nedošlovmajetkovejsférežalobcu(úpadcu)vdôsledkuniektorejzo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ku zmenšeniu majetku (žalobca ani netvrdil, že by škodu

za žalovaného poškodeným skutočne uhradil); ako správne konštatoval súd prvej inštancie aktívna
vecná legitimácia žalobcu nemohla byť v tomto smere založená uvedenou notárskou zápisnicou zo dňa
28.08.2006 (uznanie a pristúpenie k záväzku).

4.4.4 Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej

inštancie tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ku
ktorému malo podľa žalobcu dôjsť v podstate tým, že (1) súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi
oboznámiť sa s rozsudkom Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 9C/18/2007 a súčasne tým,
že (2) v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyzval súd prvej inštancie na späťvzatie
žaloby; nie je možné súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní

dokazovanie uvedeným rozsudkom, neumožnil sa mu s ním oboznámiť, obdobne predbežné právne
posúdenie veci nemôže samo osebe spôsobiť porušenie práva strany na spravodlivý proces, pretože
ide o postup predpokladaný procesným predpisom (§ 138 C.s.p.; § 181 ods. 2 C.s.p.); odvolací
súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); v zmysle súdnej

praxe „procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z
akých dôvodov tak neurobil; nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi; (1) prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniuje navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; (2) ďalším je argument,
podľa ktorého dôkaz neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec (3) tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa

ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené; ak tieto dôvody zistené neboli, súd
postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu
ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež

jeho protiústavnosť“ (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem toho môže súd v zásade odoprieť aj vykonanie dôkazu, ktorý
bol získaný v rozpore so zákonom (nezákonný dôkaz); súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých
dôkazov odôvodnil (bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie); ani podľa
odvolacieho neboli navrhnuté dôkazy spôsobilé privodiť zmenu v právnom posúdení súdu prvej inštancie
ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pretože sa týkali okolností, z ktorých

aktívna vecná legitimácia žalobcu nevyplýva; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/
C.s.p.); odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie tvrdené nedostatky, ktoré mali
podľa žalobcu spôsobiť porušenie jeho práva na spravodlivý proces a stotožnil sa aj s názorom súdu
prvej inštancie ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov (body 4.4.1 až 4.4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej
inštancie(druhývýrok),ktorýboltiežvecnesprávnyaodôvodnenýplnýmúspechomžalovanéhovspore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom

konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok
na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne
trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).