Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010262
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6819010262.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. G.,
stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 19. 11. 2020 o odvolaní obžalovaného L. G. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu
Revúca, sp.zn. 2T/118/2019 zo dňa 02. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného L. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/118/2019 zo dňa 02. 12. bol obž. L. G.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil
tým, že

v období 27. 07. 2017 do 16. 06. 2018 si v Y. a inde neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi
V. G., nar. XX. XX. XXXX, pričom vyživovacia povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 62 ods. 1 a
nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine, a bola mu aj určená uznesením a následne rozsudkom
OkresnéhosúduLiptovskýMikulášobepodsp.zn.9P55/2017zodňa21.06.2017azodňa22.11.2017
tak, že je povinný prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet V. U. v Y., S. XXX,

pričom svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplnil napriek tomu, že v uvedenom období bol vo
výkone trestu odňatia slobody, kde pracoval, avšak vyživovaciu povinnosť na syna V. G. si nenahlásil,
týmto konaním mu vznikol dlh na výživnom vo výške 292,18 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri
zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z potvrdenia ÚVTOS zistil, že obžalovaný bol
počas pobytu od 11.08.2016 do 17.10.2018 vo výkone trestu, kde bol aj pracovne zaradený do výkonu
práce, za ktorú poberal mesačnú odmenu vo výške 9,67 € do 38,99 €. Ústav na výkon trestu evidoval
vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, avšak obžalovaný vyživovaciu povinnosť nenahlásil a preto sa
nevykonávali u neho žiadne zrážky. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 9P/55/2017
zo dňa 22.11.2017, právoplatným 20.01.2018, bol maloletý V. G. umiestnený do ústavnej starostlivosti

v V. U. Y. a obžalovaný ako jeho otec bol zaviazaný k plateniu výživného v minimálnej výške. Zároveň
prvostupňový súd zistil, že obžalovaný bol 10-krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnúčinnosť, pričom naposledy bol odsúdený rozhodnutím Obvodního soudu Praha 4, sp.zn. 3T/90/2019
zo dňa 28.06.2019, právoplatným toho istého dňa, za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. Českej republiky, čo je prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. Slovenskej republiky, za

čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu jedného roka do 28.06.2020. Súd ďalej zistil z vykonaného dokazovania, že
obžalovanému L. G. vznikol v období od 27.07.2017 do 16.06.2018 dlh na výživnom vo výške 292,18 €.

Vo vzťahu k uloženému trestu prvostupňový súd konštatoval, že u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák., nakoľko sa obžalovaný pri výpovedi v prípravnom konaní priznal
ku spáchaniu skutku a taktiež konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., pretože
obžalovaný už bol v minulosti za trestné činy odsúdený. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v
zmysle§38ods.2Tr.zák.bolonutnéuložiťobžalovanémutrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacova
vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil
hodoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Podľajehonázoruvprípadeobžalovaného

by iba hrozba nepodmienečného trestu nemala efekt, čo do jeho skutočného potrestania za ľahkovážny
prístup k životu a jeho dieťaťu. Obžalovaný si musí uvedomiť, že ďalšie páchanie trestnej činnosti bude
mať za následok jeho ďalší a pravdepodobne ešte dlhý pobyt vo výkone trestu, čo by mohlo a malo na
obžalovaného pôsobiť výchovne.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný dňa 12.03.2020, ktoré
však bližšie neodôvodnil, len uviedol, že jeho dôvody uvedie na hlavnom pojednávaní na určenom
termíne.

Na verejné zasadnutie naplánované na deň 19.11.2020 sa obžalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť

neospravedlnil a to aj napriek tomu, že predvolanie na verejné zasadnutie prevzal dňa 01.10.2020.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po
postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov.Zodôvodneniarozhodnutiajetotaktiežzrejméztvrdených
skutočností v obžalobe a to vo vzťahu k otázke viny a trestu. S týmito závermi prvostupňového súdu sa
i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Krajský súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu týkajúcich sa
uloženia trestu obžalovanému tak, ako sú jeho závery uvedené v odôvodnení rozsudku. Uložený trest
vo výmere 6 mesiacov, so zaradením na výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, pri zohľadnení prechádzajúcich odsúdení a poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, považuje i krajský súd za primeraný a vzhľadom na osobu obžalovaného, aj majúc dostatočný

preventívny efekt do budúcnosti, nakoľko podmienečný odklad výkonu trestu by neviedol k dostatočným
preventívnym účinkom.Krajský súd považuje vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom za jednu zo základných povinností
rodiča voči dieťaťu a flagrantný prístup k tejto povinnosti musí viesť k postihu rodiča. Krajský súd má
ďalej za to, že z vykonaného dokazovania a to najmä zo svedeckej výpovede obvineného z prípravného

konania jednoznačne vyplýva, že tento si bol vedomý svojej povinnosti a len svojím nezodpovedným
prístupom zapríčinil, že došlo k neplateniu výživného z jeho strany.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát krajského súdu, vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania len okrajovo namieta hodnotenie vykonaných dôkazov a

neuvádza žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, dospel k záveru, že v danom konkrétnom
prípade je odvolanie obžalovaného nedôvodné a to v zmysle ust. § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.