Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412010023
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412010023.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára 2013 prejednal
odvolanie okresného prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
9T/11/2012 z 20.9.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

9T/11/2012 z 20.9.2012.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín bol obžalovaný X. X. uznaný za vinného zo

spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák.
a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku
napadnutého rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák., za použitia § 41 ods.
1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd

obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému ThDr. I. V. škodu vo
výške 3.860,-Eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol tento poškodený so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenej Rímskokatolíckej
cirkvi, farnosť Dolný Kubín, so sídlom Kohútov sad 1753/2, Dolný Kubín, škodu vo výške 54,-Eur, pričom
podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú organizáciu odkázal na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, ktoré

zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení predmetného rozsudku a po poučení o
opravnom prostriedku. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste, a to v prospech obžalovaného.
V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., pričom okresný súd prekvalifikoval
protiprávne konanie obžalovaného v zmysle judikovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Rt 3/2012
a to tak, že trestný čin posúdil ako zločin podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. Prokurátor vyslovil

nesúhlas s postupom okresného súdu a taktiež aj so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. Rt 3/2012,
pretože podľa jeho názoru postup, aký zvolil okresný súd, je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr.zák. Ďalej poukázal na skutočnosť, že stanovisko Najvyššieho súdu bolo vydané v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu v roku 2012, pričom skutok uvedený v obžalobe mal obžalovaný spáchať v roku 2009.
Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., pričom podľa tohto ustanovenia Trestného zákona

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Toto ustanovenie by sa podľa jeho názoru malo vzťahovať aj na aplikáciu judikatúry aktuálnej v čase
spáchania skutku. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného
prokurátora je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než na ktoré poukázal v odôvodnení odvolania.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného
prokurátora spočívajúcim v tom, že nie je možné stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 116 uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2012 v prejednávanom prípade
aplikovať, a to vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. Najvyšší súd v tomto stanovisku vysvetlil,
aký vplyv má ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. na právne posúdenie trestného činu krádeže spáchaného

vlámaním v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci alebo s trestným činom
porušovania domovej slobody. V tejto súvislosti v podrobnostiach krajský súd odkazuje na výrokovú časť
stanoviska, ale aj na jeho odôvodnenie. Pri právnom posudzovaní protiprávneho konania obžalovaného
X. X. okresný súd postupoval v súlade s týmto stanoviskom, pričom v tomto smere krajský súd
okresnému súdu nemôže nič vytknúť.

Okresný prokurátor ďalej odôvodňoval svoje odvolanie aj ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Podľa názoru okresného prokurátora toto ustanovenie by sa malo vzťahovať aj na judikáty,
resp. stanoviská Najvyššieho súdu. Ani s týmto právnym názorom okresného prokurátora krajský súd

nesúhlasí.

V prvom rade je potrebné uviesť, že judikát alebo stanovisko Najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR nie sú právne záväzné vo všeobecnosti, právne
záväzné sú iba tie rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú konkrétnej veci. Takýmito judikátmi,

resp. stanoviskami Najvyššieho súdu sa Trestný zákon nemení, neruší ani nanovo nevytvára. Týmto
spôsobom Najvyšší súd zaujíma stanovisko na zjednotenie výkladu zákona a usmerňuje tak aplikačnú
činnosť súdov nižšieho stupňa. Preto na účinnosť stanoviska Najvyššieho súdu sa nemôže vzťahovať
ustanovenie § 2 ods. 1 o časovej pôsobnosti posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Námietky
uvedené v odvolaní okresného prokurátora preto krajský súd nepovažoval v týchto súvislostiach za

opodstatnené.

Po splnení si prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že procesný postup okresného súdu, ktorý
predchádzal napadnutému rozsudku, nebol úplne v súlade s Trestným poriadkom. Zo zápisnice o
hlavnompojednávaníz20.9.2012vyplýva,žeokresnýsúdnatomtohlavnompojednávaní,naktorombol

vyhlásený odsudzujúci napadnutý rozsudok, nevypočul obžalovaného, ale taktiež ani jedného svedka.
Všetky dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, boli iba prečítané. Týmto spôsobom bola porušená jedna
zo základných zásad trestného konania, a to zásada ústnosti a bezprostrednosti.

Porušenie týchto zásad malo za následok, že okresný súd neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov,

najmä svedka Mgr. Q. R.. Tento svedok v prípravnom konaní uviedol, že hneď vtedy, ako zbadal
obžalovaného vybehnúť z farskej budovy a utekať preč, si bol skoro 100 % istý, že je to ten istý človek,
ktorý bol u neho v spovednici. Na č.l. 48 prvý odsek však dodal, že bol potom požiadaný
políciou o vykonanie rekognície osoby, kde podľa predložených fotografií „som tohto muža opoznal“.
Toto tvrdenie svedka je však v rozpore so zápisnicou o rekognícii (č.l. 80-83), kde svedok Mgr. Q. R.

dvakrát uviedol, že osoba obžalovaného sa na týchto fotografiách nenachádza. Bez odstránenia tohto
rozporu nie je možné, aby okresný súd vo veci spravodlivo rozhodol.Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na novom hlavnom pojednávaní je potrebné osobne
vypočuť svedka Mgr. Q. R., najmä k tej časti výpovede z prípravného konania, či na predložených

fotografiách obžalovaného opoznal alebo nie, resp. či ide o pisársku chybu. Okrem tohto svedka je
potrebné, aby okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu W. S., pričom by bolo vhodné
preveriť, či táto svedkyňa obžalovaného pri rekognícii z predložených fotografií jednoznačne opoznala.
Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť okresný súd vo veci spravodlivo a v súlade so zákonom
rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.