Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1113213260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.: O.
XX, B., právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30
850 436, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383
408, o zaplatenie 2.356,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 23.05.2017, č.k. 9C/88/2013-124, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.356,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.356,88 eur odo dňa 04.03.2013
aždozaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozsudku,žalobuozaplatenieúrokuzomeškaniazaobdobie
od 25.03.2010 do 04.03.2013 zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 381/2001 Z.z.) a ust. § 100 ods. 1
až 3, § 104, § 106 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že dňa 07.06.2010 sa stala dopravná nehoda v obci B. na
križovatke ulíc Č. a R.. I., kde vodič poisteného vozidla u žalovanej U. M., O.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. Č.. XX, B., z dôvodu nepozornosti narazil do pred ním stojaceho vozidla zn. R. R., W.: Z.-
XXXEA, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v čase dopravnej nehody právny predchodca žalobcu -

spoločnosť VITO SLOVAKIA INVEST s.r.o., IČO: 44 372 906, so sídlom: K. Čulena 12, 917 01 Trnava,
pričom vodičom a zároveň výhradným užívateľom predmetného motorového vozidla bol samotný
žalobca. Žalovaná dňa 14.05.2010 uzatvorila s U. M., vinníkom vyššie spomínanej dopravnej nehody,
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa stal právnym nástupcom (postupníkom)
pohľadávky postupcu VITO SLOVAKIAINVEST, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
09.04.2013. V deň dopravnej nehody bola na vozidla vykonaná obhliadka a zadokumentovaný rozsah

poškodenia motorového vozidla. V oznámení o poistnej udalosti Martina Klepáča, vinníka dopravnej
nehody, sa uvádzali tvrdenia zhodné s tvrdeniami žalobcu o priebehu dopravnej nehody. Dňa 19.10.2011
bol vypracovaný znalecký posudok č. 114/2011 znalcom C.. L. X., C. H.. Č.. XX, XXX XX O., na
základe ktorého boli vyčíslené celkové náklady na opravu poškodeného motorového vozidla zn. R. R.,W.: Z.-XXXEA na sumu 2.356,88 eur. Žalovaná bola žalobcom vyzvaná na úhradu sumy 2.356,88 eur
upomienkou pred žalobou zo dňa 26.02.2013 a bola upozornená, že ak dlžnú sumu neuhradí do 5 dní,
žalobca si nárok uplatní súdnou cestou, žalovaná uvedenú pohľadávku neuhradila ani čiastočne. Listom

zo dňa 25.03.2013 žalovaná oznámila žalobcovi, že pohľadávku neuhradí. Súd prvej inštancie posúdil
vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 104 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia tak,
že premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti, čím sa fakticky dvojročná premlčacia
doba predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného - tento záver platí aj pre zmluvné aj

zákonné poistenie, vrátane poistenia zodpovednosti za škodu (§ 789, § 790 Občianskeho zákonníka).
Keďže k dopravnej nehode (poistnej udalosti) došlo dňa 07.06.2010, subjektívna premlčacia doba v
zmysle ust. § 104 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 07.06.2011 a uplynula 07.06.2013. Žaloba
bola podaná na súd dňa 12.04.2013, teda pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.
Žalovaná si nesplnila povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie následkom poistnej udalosti zo dňa
07.06.2010, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla typu R. R., W.: Z. XXX W. napriek tomu, že

ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, preto súd prvej
inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na plnenie vo výške požadovanej žalobcom preukázanej
znaleckým posudkom č. 114/2011, vypracovaným znalcom C.. L. X. dňa 19.10.2011. Podľa ust. § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka mala žalovaná (pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne
uviedol „žalobkyňa“) plniť v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia poistnej udalosti. Žalobca si listom zo

dňa 08.08.2010 uplatnil náhradu škody v zmysle faktúry č. XXXXXXXX vo výške 3.990 eur, žalovaná
v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 23.08.2010 uviedla, že faktúra č. XXXXXXXX
nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie výšky škody z dôvodu, že vykonala šetrenie škodovej
udalosti a zistila, že predložené doklady pre určenie výšky škody (faktúra č. 20101965) nie sú vystavené
deklarovanou spoločnosťou. Dňa 31.12.2010 žalovaná podala na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch

trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu poisťovacieho podvodu v
štádiu pokusu, v ktorom trestnom konaní bol dňa 19.10.2011 znalcom C.. L. X. vypracovaný znalecký
posudok č. 114/2011, ktorý stanovil celkové náklady na opravu poškodeného vozidla R. R., W.: Z.
XXX W. vo výške 2.356,88 eur. Žalobca upomienkou zo dňa 26.02.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie
poistnéhoplneniavovýškeurčenejznaleckýmposudkom2.356,88eurvlehote5dní,uplynutím5dňovej

lehoty od doručenia upomienky je žalovaná strana v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Keďže súdu
prvej inštancie nebolo zrejmé, kedy bola upomienka zo dňa 26.02.2013 doručená žalovanej, súd prvej
inštancie za začiatok omeškania stanovil deň 04.03.2013 (t.j. 5 dní od dňa výzvy) a zaviazal žalovanú
na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne od 04.03.2013 do zaplatenia a žalobu v časti o zaplatenie

úrokov z omeškania odo dňa 25.03.2010 do 04.03.2013 zamietol. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v zmysle zásady úspechu strany vo veci a zaviazal žalovanú povinnosťou náhrady
trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu podala voči všetkým výrokom v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým opakovane namietala premlčanie uplatneného

nároku a nesúhlasila s posúdením námietky premlčania ako nedôvodnej podľa ust. § 104 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 106 Občianskeho
zákonníka argumentovala žalovaná tým, že zákon č. 381/2001 Z.z. ako špeciálny predpis upravujúci
oblasť poistenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má prednosť pred jeho ustanoveniami a s
poukazom na ust. § 15 ods. a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. je v prípade poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla premlčanie nároku poškodeného voči poisťovni
riešené osobitne a právnym základom nároku poškodeného voči poisťovni založeným titulom poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je právo na plnenie z poistenia,
ale právo na náhradu škody. Súd prvej inštancie tak prejednávanú vec nesprávne právne posúdil,
keď premlčanie práva podľa ust. § 15 ods. a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 106

Občianskeho zákonníka posúdil podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka a poukázal na právny názor
C. I. X. X. M. k Občianskemu zákonníku. Z ust. § 106 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo na
náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa kumulatívneho splnenia dvoch podmienok - vedomosť
poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom zákon rozlišuje medzi vedomosťou o škodea vedomosťou o škodovej udalosti. Žalovaná mala za to, že momentom, kedy sa poškodený dozvie
o škode je moment, kedy sa dozvie a rozsahu a charaktere škody spôsobenej škodovou udalosťou,
čo by znamenalo, že škody vzniká až vyčíslením rozsahu následkov v peniazoch a v momente, kedy

môže podniknúť kroky smerujúce k jej vyčísleniu v peniazoch. Zákon rozlišuje medzi pojmom škody
a výškou škody, preto má žalovaná za to, že keby bolo úmyslom zákonodarcu ponímať začiatok
subjektívnej lehoty určením momentu, kedy sa poškodený dozvie o výške škody, vyjadril by to pojmovo
týmto spôsobom v zákonnom znení. Žalovaná uviedla, že z prehlásenia zo dňa 10.06.2010 vyplýva,
že žalobcovi ako poškodenému bola odovzdaná kalkulácia, ktorá vychádza zo zadokumentovaného

poškodenia vozidla pri škodovej udalosti, teda žalobca mal vedomosť o rozsahu následkov škodovej
udalosti dňa 10.06.2010, z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že za opravu motorového vozidla
bola vystavená faktúra dňa 08.07.2010 splatná 15.07.2010 a listom zo dňa 08.08.2010 si žalobca
uplatnil voči žalovanej náhradu za opravu poškodeného vozidla a zaslal faktúru zo dňa 08.07.2010, čo
preukazuje, že žalobca mal najneskôr 08.08.2010 vedomosť nielen o rozsahu škody ale aj jeho výške.
Žalovaná tak považuje dátum 08.08.2010 za najneskorší deň začatia plynutia subjektívnej premlčacej

doby, preto je jeho nárok uplatnený dňa 12.04.2013 premlčaný a žalovaná žiada, aby odvolací súd
rozsudok zmenil alebo zrušil a uplatňuje si trovy odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.07.2017 a uviedol, že sa stotožňuje
s napádaným rozsudkom, ktorého závery považuje za správne, naopak nestotožňuje sa s výkladom

žalovanej týkajúceho sa vzťahu zákona č. 381/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa
snaží vyhnúť plneniu si svojej povinnosti, ktorá jej vznikla z uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa
14.05.2010 s poisteným U. M., podľa ktorej je žalobca priamo oprávnený na náhradu škody od žalovanej
prostredníctvom poistného plnenia, t.j. ako priameho nároku poškodeného, preto ide o právo na poistné
plnenie súvisiace so vznikom poistnej udalosti. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že v rámci

náhrady škody platí kombinovaný režim subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna
lehota v dĺžke 2 rokov závisí od momentu nadobudnutia vedomosti poškodeného o škode samej a o
osobe, ktorá za ňu zodpovedá, teda keď sú poškodenému známe aj okolnosti rozhodné pre určenie
celkovej výšky škody (R 122/1949). Špecifické je zistenie výšky škody v prípade poškodenia motorového
vozidla, ktorá vznikla, ak sa vozidlo musí opravovať v autorizovanom servise, kedy sa škoda považuje

za zistenú pri doručení faktúry z autoopravovne, pokiaľ by sa poškodený nedozvedel o cene skôr (R
3/1984). Žalobca má za to, že faktúra č. XXXXXXXX nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie
výšky škody, preto nemôže slúžiť ako určujúci moment plynutia subjektívnej lehoty, sama žalovaná
ako prvá v minulosti spochybnila jej vierohodnosť, keď zistil že predložené doklady pre určenie výšky
škody nie sú vystavené deklarovanou spoločnosťou. Pre začiatok plynutia premlčacej doby platí ust. §

104 Občianskeho zákonníka, ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 07.06.2011 a nebyť prerušenia
plynutia premlčacej doby podaním žaloby dňa 12.04.2013, mala uplynúť 07.06.2014. Dokým žalobca
disponoval informáciou o škodcovi ale nedisponoval subjektívnou vedomosťou o konkrétnej vyčíslenej
škode, nemohol si ani oprávnene uplatňovať nárok na jej náhradu voči žalovanej, ku skutočnému a
relevantnému zisteniu výšky škody došlo až na základe vypracovaného znaleckého posudku C.. X.,

teda nárok žalobcu nie je premlčaný, naviac žalovaná sama viackrát vyhlásila, že faktúru č. XXXXXXXX
nepokladá za dokument, ktorý by určoval výšku spôsobenej škody, teda vydanie faktúry nie je možné
považovať na moment zistenia výšky škody a jediným právne relevantným dokumentom je znalecký
posudok č. 114/2011 C.. X. zo dňa 19.10.2011. Nárok žalobcu nie je premlčaný ani pri posúdení začiatku
plynutia od 07.06.2011, ani k dátumu 19.10.2011, kedy došlo k vypracovaniu znaleckého posudku.

Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP).

8. Žalovaná síce v odvolaní uviedla, že odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvej
inštancie, z jeho obsahu však bolo zrejmé, že napáda len jeho vyhovujúcu časť (nie jeho zamietajúcučasť o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 25.03.2010 do 04.03.2013), preto sa odvolací súd
v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal len týmto odvolaním napadnutým rozsahom.

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

10. Podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z.,
(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

11. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka,
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

12. Podľa ust. § 106 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka,
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Žalovaná odvolaním namietala, že súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval ust. § 104

Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania nároku žalobcu. Uvedená odvolacia námietka
žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná a na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z.).

15. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu alebo od poisťovateľa (priamy
nárok), pričom sa na premlčanie práva na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna
úprava ako na premlčanie práva voči škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na

náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto
dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania.
Vdanomprípadeideosituáciu,keďjedensubjektmánároknatoistéplnenieoddvochsubjektov,pričom
proti každému z nich z iného právneho dôvodu - proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti
jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom

(§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom
prípade v istom zmysle obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky
zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát (viď rozsudok sp. zn.
2 M Cdo 9/2013).16. S poukazom na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v preskúmavanej veci mal žalobca možnosť
uplatniť nárok na náhradu škody buď od škodcu U. M., žalovanej (poisťovne) alebo od oboch naraz,

pričom začatie plynutia premlčacej doby sa u každého posudzuje osobitne. V prejednávanej veci nebolo
možné aplikovať na premlčanie nároku žalobcu voči poisťovateľovi ust. § 104 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalobca vo vzťahu k poisťovni nebol poisteným (jeho právnym nástupcom titulom postúpenia),
neuplatňoval si nárok ako zmluvná strana poistnej zmluvy, ale ako poškodený na základe zákona č.
381/2001 Z.z. Odvolací súd poukazuje na poznámku č. 22 k ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.,

ktorá výslovne odkazuje na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na
náhradu škody.

17. Podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých začiatok plynutia,
plynutie a koniec sú upravené odlišne a nezávisle od seba, a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa

skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy
treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho (i) vedomosti o škode (teda nie
o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého

druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto
škodesapritomnemusízhodovaťsokamihomškodnejudalostičisprotiprávnymkonaním;(ii)vedomosti
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda vedomosť o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej

skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a
len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Právo na náhradu škody sa premlčí
najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá
objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, pričom objektívna premlčacia doba
začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t. j. od škodnej udalosti.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, aplikáciou ust. ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s
ust. § 106 Občianskeho zákonníka posúdil odvolací súd námietku premlčania vznesenú žalovanou ako
dôvodnú. V danej veci je zrejmé, že k škodovej udalosti došlo dňa 07.06.2010, od ktorého momentu
mal žalobca nepochybne vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Čo sa týka ustálenia okamihu

vedomosti o škode odvolací súd poukazuje na to, že ide o okamih preukázateľného získania informácie
o skutkových okolnostiach, na základe ktorých vie objektívne vyčísliť majetkovú ujmu v peniazoch do
takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť.

19. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nepochybné a medzi stranami nebolo sporné,

že žalobca si u žalovanej dňa 08.08.2010 na podklade fa č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2010 na sumu
spolu3.990eur(opravamotorovéhovozidlaznačkyR.R.,W.Z.XXXW.,splatnejdňa15.07.2010uplatnil
náhradu škody (úhradu poistnej udalosti). Žalovaná odpoveďou zo dňa 23.08.2010 oznámila žalobcovi
stanovisko, že predložené doklady pre určenie výšky poistného plnenia nie sú vystavené deklarovanou
spoločnosťou.

20. Protiprávne konanie žalobcu (preukázané v trestnom konaní) pri určení výšky škody a jej uplatnení
nemôže byť na ťarchu žalovanej. Ak žalobca podnikol kroky smerujúce k vyčísleniu škody v peniazoch
a žalobcovi jeho nepodložený odhad (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2010 vo výške 3.990 eur,
ktorá nebola vystavená deklarovanou spoločnosťou) stačil pre uplatnenie si škody voči žalovanej,

je podľa názoru odvolacieho súdu naplnené, že žalobca vedel objektívne vyčísliť majetkovú ujmu v
peniazoch na to, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči žalovanej. Argumentácia žalobcu, že
predmetná faktúra č. XXXXXXXX nemôže slúžiť ako náležité a dôveryhodné zistenie výšky škody, preto
nemôže slúžiť ako určujúci moment plynutia subjektívnej lehoty, pretože sama žalovaná spochybnila jej
vierohodnosť, nemôže za daných okolností obstáť, keď tento spôsob vyčíslenia a preukázania výšky

škody si zvolil práve žalobca a považoval ho zjavne za dostatočný a správny. Tomuto záveru zodpovedá
aj argumentácia samotného žalobcu rozhodnutím R 3/1984.21. Z dokladov predložených žalobcom tak vyplýva, že za opravu motorového vozidla bola vystavená
faktúra dňa 08.07.2010 splatná 15.07.2010 a listom zo dňa 08.08.2010 si žalobca uplatnil voči žalovanej
náhradu za opravu poškodeného vozidla a zaslal faktúru zo dňa 08.07.2010, čo preukazuje, že

žalobca mal najneskôr 08.08.2010 kumulatívne vedomosť nielen o rozsahu škody a jej výške, ale aj o
zodpovednom subjekte, kedy začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba.

22. K pretrhnutiu plynutia premlčacej doby nedošlo podaním žaloby na Okresný súd Bratislava II dňa
18.07.2012(konanievedenépodsp.zn.32Ro/1317/2012),ktorékonaniebolazastavenéuznesenímč.k.

32Ro/1317/2012-21 zo dňa 17.09.2012 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Premlčacia lehota podľa
ust. § 112 Občianskeho zákonníka neplynie v prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Význam zastavenia
plynutia premlčacej doby spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba
nemôže skončiť. Za riadne pokračovanie v konaní nie je možné považovať to, ak sa súdne konanie o
uplatnenom práve v dôsledku správania sa veriteľa (nezaplatenie poplatku, späťvzatie žaloby) zastavilo,

vtedy nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a podanie takejto žaloby nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

23. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu dňa 12.04.2013 a najneskôr dňa 08.08.2010 začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nárok

žalobcu uplatnený žalobou premlčaný a námietka premlčania vznesená v konaní žalovanou je dôvodná.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 ods. 1 CSP
napadnutérozhodnutiezmeniltak,žežalobuvnapadnutejvyhovujúcejčasti(ozaplateniesumy2.356,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.356,88 eur odo dňa 04.03.2013 až do

zaplatenia) zamietol.

25. O trovách konania (celkových) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP a v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, nakoľko v dôsledku zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu bola

žalovaná úspešná v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).