Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120212535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120212535.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľky K. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q., U. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária Mestická, Slovíková,
s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6, proti odporkyni K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., U. XXXX/
XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 41Pc/25/2020-101 zo dňa 26. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť platiť navrhovateľke výživné 150
eur mesačne s účinnosťou od 25.11.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vychádzal z toho,
že navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou vysokoškolského štúdia, čo jej

znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti a teda nie je schopná sama sa živiť. Pravidelné
mesačné výdavky (bez nákladov na bývanie) navrhovateľky, ktoré nespochybňovala ani odporkyňa,
ustálil na sume 270 eur. Už na tomto mieste/v tomto štádiu úvah okresný súd vyslovil, že primeraným
výživným zo strany odporkyne je suma 150 eur mesačne. Podľa jeho záverov ide pritom o „minimálne“
výživné aj keby navrhovateľka bývala na internáte.
2.Napriekdotknutému(užvyslovenému)záverusavďalšejčastiodôvodneniazaoberalajschopnosťami

a možnosťami odporkyne, keďže dieťa sa má právo podieľať na nielen vyššej životnej úrovni rodiča,
ale i na úrovni nižšej. S prihliadnutím aj na mesačný príjem odporkyne cca 700 eur, jej bežné životné
náklady a najmä na ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k maloletému dieťaťu) konštatoval, že „z hľadiska
potencionality“ mohol vyhovieť navrhovateľke v otázke navrhnutej výšky výživného.
3. Doplnil, že pokiaľ odporkyňa argumentovala tým, že navrhovateľka by sa mala v rámci šetrenia
nákladov vrátiť bývať na internát, neuviedla, resp. neporovnala cenu internátu a privátneho ubytovania.

Navyše, navrhovateľka má spolubývajúceho, ktorý sa podieľa na platení nájomného. Okresný súd mal
za to, že tvrdenia odporkyne o nadštandardnom živote navrhovateľky neboli preukázané. „Už len z
požadovanéhovýživného150eur,ktorévdnešnejdobenepochybnelensveľkýmsebazaprenímpokryje
základné životné potreby, ak vôbec, nemožno konštatovať, že si navrhovateľka žije nadštandardne“.
Spornými výdavkami navrhovateľky vzniknutými a uhradenými pred podaním návrhu sa nezaoberal.
4. Vzhľadom na spätné (od podania návrhu) určenie výživného vznikol v období od 25.11.2020 do

30.4.2021 nedoplatok na výživnom, ktorý okresný súd ustálil vo výške 565 eur. Tento nedoplatok povolil
odporkyni - pod následkom straty výhody splátok - splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s
bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že jej vyživovacia povinnosť bude znížená na 110 eur mesačne. Nesúhlasila s tým, že

denná forma štúdia na vysokej škole neumožňuje navrhovateľke vykonávať pracovnú činnosť formoubrigády. Navrhovateľka má voľné nielen víkendy, ale po ukončení ročníka aj 3 mesiace voľna. V
dospelom veku dieťaťa pritom možno od neho spravodlivo požadovať účasť na krytí výdavkov.
6. Odvolateľka poukazovala na to, že v D. R., a.s. je zamestnaná ako odborný referent na dobu určitú do

31.8.2021 s mesačnou mzdou 850 eur v hrubom a iný príjem nemá. Podrobne vymedzila jednotlivé svoje
nevyhnutné výdavky (vrátane výživného 100 eur na navrhovateľku a 50 eur na maloletú dcéru), ktoré
činia 711,78 eur. Žije sama a všetky výdavky hradí z uvedeného príjmu, ktorý za obdobie od podania
návrhu v dôsledku práceneschopnosti v mesiaci február 2021 v priemere dosahoval výšku 665,02 eur.
Neobstojí preto záver, že je schopná platiť výživné 150 eur mesačne.

7. Odporkyňa namietala aj výšku nedoplatku na výživnom. Zdôraznila, že od prevzatia návrhu (dňa
19.1.2021) neprestala platiť výživné a platí navrhovateľke pravidelne každý mesiac po 100 eur (t. j. za
obdobie november 2020 až apríl 2021 zaplatila sumu 600 eur) + 15 eur „Mikuláš“, spolu 615 eur; čo
okresný súd nezohľadnil.

8.Navrhovateľkažiadalanapadnutýrozsudokvovýrokuourčeníbežnéhovýživnéhopotvrdiťavovýroku

o nedoplatku na výživnom zmeniť v závislosti od rozsahu platieb vykonaných odporkyňou. Uviedla, že
brigáduje nepretržite od nástupu na denné štúdium VŠ; o čom má odporkyňa vedomosť. Tvrdila, že
odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s partnerom H. T., ktorý sa podieľa i na výdavkoch domácnosti.
Inak sa navrhovateľka stotožnila s úvahami okresného súdu.
9. Potvrdila, že od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku jej platila odporkyňa výživné po 100 eur

mesačne. Dodala, že ho platí aj naďalej (plus poukazuje navrhovateľke prídavok na dieťa, „ktorý však
nie je výživným“), hoci napadnutým rozsudok bola uložená vyššia vyživovacia povinnosť.

10. Odporkyňa v následnej reakcii čiastočne zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnila, že
navrhovateľka ukončila denné štúdium na vysokej škole bakalárskou skúškou dňa 31.5.2021. Keďže v

danom štúdiu nepokračuje, od 1.6.2021 nepovažuje za študentku pripravujúcu sa na budúce povolanie
dennou formou štúdia a môže sa riadne zamestnať. Odporkyňa jednoznačne poprela tvrdenia, že žije v
spoločnej domácnosti s priateľom H. T.; s menovaným sa stretáva len príležitostne.

11. Navrhovateľka v rámci odvolacej dupliky potvrdila, že od nasledujúceho akademického roka „je

nútená“ opätovne nastúpiť do prvého ročníka dennej formy štúdia bakalárskeho študijného programu,
nakoľko v rámci fakulty došlo k zrušeniu jej študijného programu. Z uvedeného dôvodu, ale nie jej
vinou, jej vzniknú aj ďalšie výdavky, predovšetkým v podobne školného 1.000 eur ročne. Naďalej je
však študentkou VŠ. Navrhovateľka dodala, že práve nasťahovanie sa partnera matky, s ktorým ona ani
sestra nemajú dobré vzťahy, do bytu matky bolo jedným z dôvodov, prečo prestali u matky v minulosti

tráviť čas.

12.Odporkyňanadzákonompredpokladanýprocesnýrámecabezvýzvyokresnéhosúduučinilaiďalšie
podanie.Vňomuviedla,ženavrhovateľkajejnepredložilažiadendokladoprijatínaďalšievysokoškolské
štúdium. Zároveň dokončenie druhého stupňa vysokoškolského štúdia bolo možné aj na inej fakulte,

čo navrhovateľka nevyužila. S odkazom na rozhodnutie ÚPSVaR mala odporkyňa za to, že obdobie po
skončení prvého stupňa vysokej školy do zápisu opätovne na prvý stupeň vysokej školy sa nepovažuje
za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie a ani prídavok na dieťa za toto obdobie nepatrí. Dodala, že
navrhovateľke popri nej finančne prispievajú okrem otca aj obe staré matky; navyše žije v spoločnej
domácnosti s partnerom, ktorý sa rovnako podieľa na krytí jej výdavkov.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom odvolaním (§ 65 CMP),
avšak aj mimo bezprostredný rámec odvolacích dôvodov (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP s prihliadnutím aj na

§ 35 a § 36 CMP.

14. Okresný súd v rámci prejednávania a rozhodovania súdenej veci nie celkom dôsledne zohľadnil,
že ide o konanie mimosporové, v ktorom je určujúcou požiadavka zistenia skutočného stavu veci (§
35 CMP). V uvedenom kontexte jedným z nedostatkov konania pred okresným súdom bola absencia

formálneho ukončenia procesu dokazovania, na ktorom závere nič nemení fakt, že obe účastníčky
vyjadrili súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na to, že v mimosporových
veciach sa - okrem iného - neuplatňuje koncentrácia konania, bolo viac ako žiaduce oznámiťúčastníkom ukončenie dokazovania, prípadne ich vyzvať na predloženie tvrdení alebo dôkazov s tým,
že dokazovanie bude k určitému termínu ukončené.
15. Logickým dôsledkom toho, že okresný súd daným spôsobom nepostupoval, je predloženie pomerne

rozsiahlych podaní (obsahujúcich viacero svojou povahou až zásadných skutkových tvrdení i dôkazov)
oboma účastníčkami až po meritórnom rozhodnutí okresného súdu (č.l. 110 až 127 a č.l. 136 až 151). O
to viac, ak na ich predloženie boli okresným súdom vyzvané (úprava zákonnej sudkyne z 8.4.2021 - č.l.
90) vo veľmi krátkom odstupe pred zamýšľaným termínom verejného vyhlásenia rozsudku (26.4.2021).
V spise je založená len výzva adresovaná právnej zástupkyni navrhovateľky z 12.4.2021 (č.l. 92),

ktorá navyše neobsahuje ani (sudcovskú) lehotu, dokedy požadované doklady a tvrdenia majú byť
predostreté.
16. Predmetná procesná nedôslednosť v postupe okresného súdu v konkrétnostiach súdenej veci
má tak za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň daným postupom okresného súdu bolo
účastníčkam znemožnené reálne a efektívne uplatňovanie práv zákonom im priznaných.

17. V širšom kontexte je/bolo vôbec problematickým rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia
pojednávania, osobitne bez súčasnej výraznejšej iniciatívy okresného súdu pri zisťovaní skutočného
stavuveci.Okresnýsúdzaslalúčastníčkamnavzájomichpodania,avšakuspokojilsalensovšeobecnou
výzvou na vyjadrenie, bez toho, aby špecifikoval jednotlivé „sporné“ okolnosti, či vymedzil rozhodujúce
otázky, ku ktorým vyžaduje výslovné stanovisko. Okresný súd akoby vychádzal len z toho, čo

bolo medzi stranami nesporné a rozporné (až diametrálne odlišné) tvrdenia ponechal viac-menej
nepovšimnuté. Opätovne je však potrebné zdôrazniť mimosporový charakter aktuálneho súdneho
konania a vyšetrovaciu zásadu, ktorá sa v ňom uplatňuje. Jej náležitému uplatneniu nezodpovedá
zistenie stavu veci odvíjajúceho sa len z nesporných tvrdení účastníkov.

18. Predmetným nedôslednostiam zodpovedá i celkové vyznenie odôvodnenia napadnutého rozsudku,
keď konkrétne skutkové závery sa vzťahujú len na odôvodnené potreby navrhovateľky (bod 11.
odôvodnenia). Vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam odporkyne - s výnimkou príjmu cca 700 eur
mesačne - akékoľvek konkrétnejšie skutkové zistenia absentujú. Uvedené je zrejme dôsledkom i toho,
že okresný súd fakticky už v rámci odôvodnených potrieb navrhovateľky uzavrel výšku výživného; t.j.

konštatoval dôvodnosť návrhu.
19. Hoci v bodoch 12. a 13. odôvodnenia sa následne venuje i možnostiam a schopnostiam odporkyne,
neposkytuje jedinečné (vlastné len súdenému prípadu) vysvetľujúce úvahy, ale len všeobecné
konštatovania typu „súd vychádzal z toho, že odporkyňa má dostatočný príjem na hradenie výživného
na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne“. Tieto svojou povahou konštatačné formulácie, ktoré sú

„použiteľné“ v akomkoľvek inom konaní o výživnom, zároveň variuje vo viacerých podobách na úkor
vyslovenia okolnostiam súdenej veci zodpovedajúcich konkrétnych úvah a záverov.
20. Nie je zrejmé, v akom zmysle okresný súd použil termín „potencionalita plnenia vyživovacej
povinnosti“. Dotknutý pojem v konaniach o výživnom je spojený so schopnosťou výživou povinnej osoby
dosahovať určitý príjem; spravidla vyšší ako dosahuje v aktuálnom zamestnaní. Okresný súd však

vychádzal z príjmu odporkyne dosahovaného v jej zamestnaní.

21. V súvislosti s vyššie spomínanou postupnosťou úvahy okresného súdu krajský súd dodáva, že
hoci zásadné kritériá pre stanovenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti - schopnosti, možnosti
a majetkové pomery výživou povinnej osoby na strane jednej a odôvodnené potreby výživou

oprávnenej osoby na strane druhej sú definované ako (právne) rovnocenné, reálne sú určujúcimi
schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby. S určitým zjednodušením, ale
presne vystihujúcim podstatu dotknutej úvahy, je možné vysloviť, že darmo budú odôvodnené potreby
výživou oprávneného subjektu dosahovať určitú (značnú) výšku, pokiaľ výživou povinný subjekt nebude
disponovať náležitým rozsahom schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle uvedeného

nadväzne nie je možné vymedziť (určiť alebo zvýšiť) vyživovaciu povinnosť v sume nekorešpondujúcej
s konkrétnym majetkovým statusom výživou povinnej osoby.

22. Dotknutý spôsob nazerania má svoj odraz i pri posudzovaní nad/štandardnosti pomerov
navrhovateľky. To, či jej „život“ je nadštandardný nezávisí od rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti

povinným subjektom/subjektami, ale od porovnania s obvyklým štandardom výživou oprávnených osôb
v skutkovo obdobných prípadoch. Inými slovami, aj pri platení minimálneho výživného v zmysle § 62
ods. 3 Zákona o rodine môže výživou oprávnený subjekt viesť/mať „nadštandardný život“. Len na okrajkrajský súd - aj zo skúseností z rozhodovacej činnosti - dopĺňa, že bývanie vysokoškoláka (hoci spoločne
s partnerom) počas vysokoškolských štúdií v prenajatom byte v Bratislave je nadštandard.

23. Okrem okolností, ktoré vyplývajú z už spomínaných podaní účastníčok vykonaných na výzvu
okresného súdu (avšak až po jeho meritórnom rozhodnutí), pre rozhodnutie významné okolnosti
vyplývajú aj z tvrdení navrhovateľky a odporkyne v odvolacom konaní. Prioritne sa jedná o
nepokračovanienavrhovateľkyvštúdiunamagisterskomstupni,aleoopätovnomnástupenabakalársky
študijný program. Uvedené vyžaduje dôsledné zistenie všetkých relevantných súvislostí; vrátane

vyhodnotenia obdobia po ukončení bakalárskeho štúdia v inom odbore po zápis/nástup na iné
bakalárske štúdium. Paušálne totiž rozhodne neplatí, že takýto „spôsob“ štúdia je bez ďalšieho
akceptovateľnou prípravou na budúce povolanie.
24. Pre účely ďalšieho postupu v konaní krajský súd tiež udáva, že oprávnenou osobou prídavku na
dieťa v zmysle zákona č. 600/2003 Z.z. nie je dieťa samotné, ale „rodič“. Z argumentácie navrhovateľky
a čiastočne i z konštatovaní okresného súdu je táto okolnosť značne prehliadaná a minimálne nepriamo

je podsúvaný výklad, že „rodič“ je iba niekým, kto túto dávku (doslova) prepošle dieťaťu, ktorý výklad
však označenej právnej úprave vôbec nezodpovedá.

25. V následnom postupe v konaní okresný súd bude rešpektovať vyššie prezentované konštatovania
krajského súdu; predovšetkým o nesporovom charaktere súdenej veci, z toho vyplývajúcej vyššej miere

aktivity súdu v konaní, o faktickej prioritnosti možností a schopností výživou povinnej osoby a o nutnosti
sústrediť sa pri odôvodnení rozhodnutia na individuálne konkrétnosti/jedinečnosti súdeného prípadu.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné dovolanie.