Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010182
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320010182.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov
Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného X. O., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 13.05.2021, sp. zn. 3T/21/2020, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. októbra 2021 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. O., nar. XX.XX.XXXX v O., sa z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. O., nar. XX.XX.XXXX v O. proti výroku o vine,
sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIz13.05.2021sp.zn.3T/21/2020bolobžalovanýX.O. uznaný

za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 03.08.2019 v čase okolo 10.00 hod v byte č. XX/XX na K. 1, Q. v W., po predošlej slovnej hádke
a výmene názorov týkajúcej sa liečenia z drogovej závislosti, povedal otcovi - poškodenému I. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 1. Q. XX/XX, W., že ide pre nôž a potom ho dopichá, aby policajti mali

dôvod ho zobrať, následne vošiel do svojej izby odkiaľ si zobral poľovnícky nôž s čepeľou cca 15 cm,
bez slov sa vrátil do kuchyne, zazeral na poškodeného, ku ktorému sa pristavil, pričom poškodený sedel
na stoličke, čo u poškodeného vyvolalo strach o svoj život a zdravie.

Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 odsek 2 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného pre výkon

trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1, 2 písm.
c) Tr. zák.,§ 74 ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil konaním na základe podanej obžaloby, vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaného o jeho vine, následne prečítaním

znaleckého posudku a odôvodnením viny obžalovaného a jej právnym posúdením, v kvalifikovanej
skutkovej podstate.

Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný a
to proti výroku o vine a aj trestu, s následne písomným odôvodnením, že nakoľko svedok I. O. stiahol
žalobu, ešte pre súdnym pojednávaním, na čo nedostal odpoveď, žiada o zrušenie trestu a aj o výmenu

sudkyne X.. Z., nakoľko je voči nemu zaujatá.V súlade s § 314 Tr. por. bolo odvolanie obžalovaného zaslané na prípadné vyjadrenie prokuratúre a
poškodenému (15.07.2021), čo však ku dňu konania odvolacieho súdu ani jedna z procesných strán
nevyužila.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 12.10.2021 obžalovaný pri zotrvaní na podanom odvolaní v
konečnom návrhu uviedol, že by sa chcel čo najskôr liečiť a chcel by od odvolacieho súdu, aby mu súd
uložil príkaz na liečenie a aby nemusel odchádzať na reverz. Poškodený uviedol, že by chcel, aby mal
jeho syn nariadenú súdnu liečbu tam, kde mu to vybavil predtým. Prokurátorka krajskej prokuratúry

navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť s poukazom na správne výroky ohľadne uloženého trestu,
vzhľadom k tomu že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo
mu uložené aj ochranné liečenie. Obžalovaný právom posledného slova nechcel nič uviesť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( § 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného X. O. nie
je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky
dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom

sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania. Skutkové zistenie súdom
prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri
zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné
pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie
o obžalobe, ktorá na obžalovaného X. O. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v

celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z
hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel

svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného X. O., ako odvolateľa.
Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenia v celom rozsahu osvojil
a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho
opakovať.

Ajsenátodvolaciehosúdudospelkzáveru,žeskutokpopísanývnapadnutomrozsudkusastalaspáchal
ho obžalovaný X. O., spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané,že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete napadnutého
rozsudku, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a
tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na chránenej osobe, v danom prípade

na blízkej osobe.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí
ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody

na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším
spôsobom konania a b) na chránenej osobe. Podľa § 138 písm. a) Tr. zák. závažnejším spôsobom
konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou, podľa § 139 písm. c) Tr. zák. sa chránenou
osobou rozumie blízka osoba, pričom podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto
zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v
rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

K odvolaniu proti výroku o vine:

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá priebehu konania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní. V prejednávanej trestnej veci obžalovaný X. O. po zákonnom poučení podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. urobil na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyhlásenie, že

sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby a po zákonnom poučení odpovedal
kladne na otázky položené mu súdom v zmysle § 333 ods. 3, písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., prokurátor
navrhol toto vyhlásenie obžalovaného prijať a súd následne uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.
por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vyhlásil,
že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný X. O. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa
13.05.2021 vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd druhého stupňa preskúmal
zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a

zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie
viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.

Ani krajský súd, podobne ako okresný súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným X. O. považoval za logický dôsledok

dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného že je vinný, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti obžalovaný ani nebol oprávnený na podanie
odvolania. Pokiaľ teda obžalovaný pôvodne zahlásil aj odvolanie čo do viny a nakoľko učinil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a toto jeho prehlásenie bolo riadnym a

zákonným spôsobom postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. por. prijaté, v ďalšom takéto prehlásenie je
nielen neodvolateľné, ale najmä nenapadnuteľné odvolaním. Ak i napriek tomu obžalovaný X. O. proti
takémuto výroku o vine odvolanie podal, v ďalšom ide teda vo výroku o vine o výrok, proti ktorému s
poukazom na § 308 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nie je možné podať odvolanie a preto by odvolaciemu súduneostávalo nič iné, iba postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. toto odvolanie proti výroku o vine zamietnuť
bez meritórneho preskúmavania (ZSP 36/2012).

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia, podľa ktorých podľa § 308 ods. 1
písm. b/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Podľa §
316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou

alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už
predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného, keď ho kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa obžalovaný

dopustil vyššie uvedeného prečinu po subjektívnej aj objektívnej stránke.

K odvolacej námietke obžalovaného, že súd nereagoval na podanie jeho otca, ktorým stiahol
žalobu ešte pred súdnym pojednávaním, táto bola neopodstatnená. Je pravdou, že prvostupňovému
súdu poškodený I. O. XX.XX.XXXX oznámil súdu, že chce stiahnuť žalobu na obvineného

X. O., nakoľko tento dobrovoľne nastúpil ma odvykaciu liečbu do Bratislavy (č.l. 156-158), že
pokiaľ tým mal na mysli ustanovenie § 211ods. 1 Tr. por., teda o súhlase poškodeného, toto
sa nevzťahuje na predmetný trestný čin obžalovaného. Podľa § 211 ods. 1 Tr. por. trestné
stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158 , ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167 , neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178 , porušovania domovej slobody podľa § 194 , ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a , porušovania tajomstva prepravovaných správ
podľa § 196 a 197 , krádeže podľa § 212 , sprenevery podľa § 213 , neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 , neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
a 217 , neoprávneného zásahu do práva

k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 , neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 , podvodu podľa § 221 , úžery podľa § 235 , zatajenia veci podľa § 236 , porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238 , poškodzovania veriteľa podľa § 239 , zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 , poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246 , poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa

§ 247 , porušovania autorského práva
podľa § 283 , krivého obvinenia podľa
§ 345 , nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a , ohovárania podľa § 373
, poškodzovania cudzích práv podľa § 375

Trestného zákona proti tomu, kto je vo
vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako
aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona , ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno
začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených

jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich. Podanie poškodeného, otca obžalovaného
teda nemalo vplyv na priebeh trestného konania obžalovaného.Na margo obsahu tohto podania odvolací súd len dodáva, že z obsahu listu Q.. Q. O., lekárky
Sanatória AT a CDR, Združenia Q.. H. K. zo 16.03.2021vyplýva, že obžalovaný X. O. absolvoval ústavnú
protitoxikomanickú liečbu v ich sanatóriu v čase 16.02.2021-08.03.2021, ale obžalovaný hospitalizáciu

ukončil proti rade lekárky reverzom.

K odvolaniu proti výroku o treste:

Napokon odvolaním obžalovaného bol napadnutý len výrok o treste, povinnosťou odvolacieho súdu na

základe revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr. por., bolo preskúmanie výroku o
treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku,
pričom dospel k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bol uložený
v súlade so zákonom a ani nie neprimerane prísnym.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti

spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,
alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Prvostupňový súd pri hodnotení osoby obžalovaného z listinných dôkazov zistil, že obžalovaný doteraz
bol jedenkrát súdne trestaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a že

prejednávaného trestného činu sa dopustil v skúšobnej dobe tohto odsúdenia. Ako predbežnú otázku
skúmal, či obžalovaný sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia osvedčil, avšak zistil, že
v danom prípade na rozhodnutie o osvedčení sa musí aplikovať ustanovenie § 50 ods. 6 Tr. zák.,
keďže v skúšobnej dobe sa proti obžalovanému viedlo trestné stíhanie pre iný trestný čin. Pri ukladaní
trestu a jeho výšky súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol predovšetkým na skutočnosť,

že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, urobil vyhlásenie o vine, na druhej strane
prihliadol na skutočnosť, že už bol v minulosti súdne trestaný a trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej
dobe predchádzajúceho odsúdenia. Správne teda postupoval prvostupňový súd pri ukladaní trestu
obžalovanému X. O., keď zákonne vychádzal zo všetkých hľadísk pre ukladanie druhu trestu a jeho
výmery na základe § 34 ods. 4 Tr. zák., vychádzal aj z účelu trestu, podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a správne

zistil, že je treba ukladať trest odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu podzákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri predmetnom prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákonodarca
trestnú sadzbu odňatia slobody 6 mesiacov až na 3 roky.

Okresný súd správne postupoval, keď pri ukladaní trestu obžalovanému zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), teda že sa ku skutku priznal a tento oľutoval, na strane druhej
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), že už bol súdne trestaný a dokonca že skutok spáchal
v plynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Keďže u obžalovaného boli správne zistené
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v pomere 1:1, trest v súlade so zákonom ukladal v základnej,

teda neupravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Odvolací súd pritom dodáva, že pokiaľ
ide o predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, išlo práve o odsúdenie za rovnakú trestnú činnosť a
to na základe odsúdenia obžalovaného X. O. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 6T/115/2018 z 31.10.2018, obžalovanému doručeného 16.11.2018, právoplatného 27.11.2018 pre
rovnaký prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., kterým bol

odsúdený na trest odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 12 mesiacov a k trestu prepadnutia veci, plynovej krátkej zbrane, ktorej vlastníkom sa stal
štát. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia teda obžalovanému plynula do 27.11.2019 a keďže
teraz prejednávaný prečin obžalovaný spáchal 03.08.2019, spáchal ho počas plynutia vyššie uvedenej
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

V zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. je vylúčené ukladanie trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu,
nakoľko ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zák., kedy súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Správne preto prvostupňový súd obžalovanému ukladal
trest nepodmienečný. Trest je naviac uložený pri spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nie je
trestom neprimeraným, práve z pohľadu recidívy rovnakej trestnej činnosti obžalovaného. Preto aj podľa
senátu odvolacieho súdu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov
si splní svoj výchovný účel, ako i účel trestu uvedený v § 34 ods.1 Tr. zák. a zabezpečí spravodlivé a

zákonné potrestanie obžalovaného X. O. bez toho, aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke
osoby a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Záverom je treba poukázať taktiež na to, že pri prihliadnutí na druh a výmeru
trestov predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného, možno vyvodiť jednoznačný záver, že spôsob jeho
doterajšieho života a jeho osoba neumožňuje dôvodne sa domnievať, že uloženie prípadného iného

druhutrestubypostačovalonazabezpečenieochranyspoločnostianajmäjehonápravy.Pretookresným
súdom uložený trest, aj podľa senátu krajského súdu, spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda je úmerný k spáchanému prečinu.

Nakoľko nepochybil okresný súd ani pri zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák., lebo obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní ochranného opatrenia, ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c/ , § 74 ods. 2 Tr.
zák., nakoľko tak postupoval v súlade so závermi znaleckého posudku a zákonom, pričom odvolací
súd nezistil ani žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného X. O. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Pokiaľ obžalovaný X. O. podal v odvolaní aj námietku zaujatosti voči sudkyni okresného súdu X..
H. Z., túto vzniesol až po rozhodnutí prvostupňového súdu, teda nie bezodkladne, nakoľko podľa
§ 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, prektoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa §
31 ods. 4 alebo ak je
dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa

nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 . O tom, že X.. H. Z. prejednáva
jeho trestnú vec sa obžalovaný dozvedel 20.05.2020, kedy mu bol doručený trestný rozkaz vydaný
v tomto konaní 16.03.2020, naviac námietka zaujatosti bola podaná až po rozhodnutí samosudkyne
v podanom odvolaní a naviac ani nebola ničím odôvodnená. O takejto námietke zaujatosti sa preto

nekoná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.