Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118208614
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118208614.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci žalobcu Ing. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX, XXX XX F., proti žalovanému R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. C. č. XXX, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 2748/28, 010
01 Žilina, IČO: 36 854 956, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 41C/44/2018-59 zo dňa
22. júna 2018 a proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 41C/44/2018-63 zo dňa 22. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu č. k. 41C/44/2018-59 zo dňa 22. júna 2018 a uznesenie okresného súdu č.
k. 41C/44/2018-63 zo dňa 22. júna 2018 potvrdzuje.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením č. k. 41C/44/2018-59 zo dňa 22. júna 2018 súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2) Dospel k záveru, že nie je osvedčený právny záujem na žiadanom zabezpečovacom opatrení,
keďže nebola osvedčená existencia naliehavosti vydania zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nebolo
osvedčené, že exekúcia, ktorá v súčasnosti voči nie je ani vedená, bude (reálne) ohrozená. Návrh totiž

obsahuje len subjektívny názor žalovaného, ktorý vyjadruje obavu, že výkon exekúcie by mohol byť
ohrozený, nakoľko rozhodnutia okresného súdu o priznaní náhrady trov konania sú už viac ako 20 dní
právoplatné a záväzok nebol riadne splnený. Avšak vo svojom návrhu nijakým spôsobom (objektívne)
neosvedčil, že druhá strana konania vykonáva úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu výkonu exekúcie,
t.j. napr. že prevádza účelovo svoj majetok/nehnuteľnosti na tretiu osobu a pod. Samotné tvrdenie, že
žalobca je pasívny a neplní svoj záväzok voči žalovanému a to napriek právoplatným rozhodnutiam

okresného súdu, nie je samo o sebe objektívna skutočnosť, ktorá by osvedčila, že prípadný budúci výkon
exekúcie by bol ohrozený.

3) Napadnutým uznesením č. k. 41C/44/2018-63 zo dňa 22. júna 2018 súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol
4) Dospel k záveru, že nie je osvedčený právny záujem na žiadanom neodkladnom opatrení, keďže

žalovaný neosvedčil existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčil
nebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy.Vnávrhusíceuviedol,žemádôvodnúobavu,žežalobca
dobrovoľne neuhradí pohľadávku a bude nútený ju vymáhať v exekučnom konaní, pričom sa bude
snažiť o zmarenie uspokojenia pohľadávky, čomu by nasvedčovala aj jeho pasivita a nezáujem o riadne
plnenie, avšak uvedené skutočnosti (týkajúce sa zmarenia exekúcie) nijakým spôsobom neosvedčil.
Žalovaný len (subjektívne) uviedol, že má obavu z prípadného budúceho výkonu exekúcie bez toho, aby

(objektívne) osvedčil, že žalobca vykonáva úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, t.j. úkony, ktoré by ohrozovali prípadnú budúcu exekúciu.5) Proti uzneseniam súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to,
že návrhy podával do konania sp. zn. 18C/160/2013, no bez akéhokoľvek odôvodnenia v napadnutých

rozhodnutiach však o jeho návrhu rozhodol úplne iný sudca, akoby sa malo jednať o novú vec, ktorou
však návrhy žalovaného nie sú. Zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je novou vecou, v ktorej by bolo možné v súlade
so zákonom určiť novú spisovú značku a zmeniť sudcu, ale ide o procesné rozhodnutia v rámci veci
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/160/2013. Poukázal na analógiu s rozhodnutím o

trovách konania. Návrhy bezprostredne súvisia so súdom priznaným nárokom na náhradu trov konania
sp.zn.18C/160/2013asmerujúkzabezpečeniutohtonároku,ktorýžalobcadodnešnéhodňanezaplatil,
ani len sčasti. Mal za to, že rozhodovanie o nich ešte spadá do veci vedenej pod sp. zn. 18C/160/2013 a
teda patrí zákonnému sudcovi, ktorý v danej veci konal a rozhodoval. Nakoľko súd bezdôvodne rozhodol
iným sudcom, ako je zákonný sudca, bolo porušené ústavné právo žalovaného na zákonného sudcu.
6) K uzneseniu č. k. 41C/44/2018-59 uviedol, že súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu

a poukázal aj na to, že dňa 05.06.2018 bol podaný návrh na exekúciu na Okresnom súde Banská
Bystrica. Napadnuté rozhodnutie o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia vychádza aj z ďalšieho
nesprávneho záveru, že by pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo potrebné súdom zistiť
(resp. osvedčiť) nejaké úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu výkonu exekúcie. Zabezpečovacie
opatrenie je inštitútom slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky „sudcovským záložným právom“ a

podmienky pre jeho nariadenie nemožno stotožňovať s podmienkami pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Pre vyhovenie návrhu je potrebné preukázať existenciu pohľadávky, tá je v tomto prípade
preukázaná rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/160/2013.
Doterajšie správanie žalobcu - nesplnenie jeho záväzku a súčasne nezákonný pokus o započítanie s
neexistujúcou pohľadávkou - nepochybne vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, že exekúcia bude

ohrozená. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje, ak existuje obava, že exekúcia bude
ohrozená, nie to, že už došlo k úkonom, ktoré exekúciu zmarili alebo zmaria. Neplnenie súdneho
rozhodnutia žalobcom je objektívna skutočnosť preukazujúca obavu, že exekúcia bude ohrozená,
nakoľko svedčí o úmysle žalobcu vyhnúť sa splneniu tohto rozhodnutia. Zriadenie záložného práva
nezasahuje v podstate žiadnym spôsobom do práv žalobcu, pokiaľ by žalobca skutočne nemal v úmysle

zmariť splnenie súdneho rozhodnutia prevodom týchto nehnuteľností mimo svoju dispozíciu a teda mimo
možnosti postihu takého majetku za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného. Zabezpečovacie
opatrenie neobmedzuje nijako žalobcu na jeho právach k dotknutým nehnuteľnostiam.
7) K uzneseniu č. k. 41C/44/2018-63 uviedol, že je to nutné, aby žalobca obratom po doručení
zabezpečovacieho opatrenia žalobcovi (neprávoplatného rozhodnutia) a pred jeho doručením

príslušnému katastru, nezmaril účel sledovaný zabezpečovacím opatrením inými úkonmi, teda aby
nemohol vlastnými úkonmi vykonanými v medziobdobí zmariť samotný vznik sudcovského záložného
práva a jeho zápis do katastra nehnuteľností, ktorý je podmienkou jeho vzniku, a tak aj vzniku
navrhovaného zabezpečenia pohľadávky. Pokiaľ súd vyžaduje od žalovaného v takomto prípade
preukázanie existencie takých úkonov, ktoré by zmarili možnosť zabezpečiť splnenie rozhodnutia

zabezpečovacím opatrením, tak súd zjavne nezohľadnil účel navrhovaného neodkladného opatrenia,
ktoré by v podstate bolo zriadené iba do vzniku práva vyplývajúceho zo zabezpečovacieho opatrenia,
ktoré dostatočným spôsobom zabezpečí splnenie súdneho rozhodnutia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia z týchto dôvodov po zmene procesných predpisov nie je právne správne, aby súd vyžadoval
dôkaz o existencii úkonov, na základe ktorých žalobca už previedol vlastnícke právo, resp. sa o toto

pokúsil.
8) Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenia zmenil tak, že návrhu, na nariadenie neodkladného
opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

9)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenia podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10) V prvom rade namietal žalovaný, že rozhodoval nesprávne obsadený súd. Odvolací súd sa s takýmto
názorom odvolateľa nestotožnil. Zo žiadneho ustanovenia CSP, či Kancelárskeho poriadku nevyplýva,

že by mal rozhodovať ten istý sudca, ktorý rozhodoval aj v merite veci. Ako vyplynulo zo spisu predseda
Okresného súdu Žilina opatrením (č. l. 56 - 57) posudzoval otázku, či majú byť predmetné návrhy
opätovne zapísané pod sp. zn. už skončenej veci v merite alebo ide o nové návrhy, ktorým má priradiťnovú spisovú značku. Na základe znenia rozvrhu práce na rok 2018 dospel k záveru, že ide o nové
návrhy a majú byť pridelené na základe náhodného výberu.
11) Analógia s rozhodovaním o trovách nie je na mieste, nakoľko zatiaľ, čo o trovách má súd

povinnosť rozhodnúť (ex offo) a toto rozhodnutie sa považuje za súčasť rozhodovania v danej veci, tak
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
takýto status nemajú. V zásade sa vyžaduje podanie návrhu, pričom ako už bolo vyššie uvedené zo
žiadnehoustanoveniaCSP,čiKancelárskehoporiadkunevyplýva,žebymalopätovnerozhodovaťsudca
rozhodujúci aj o merite. Či sa strana konania rozhodne podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, či neodkladného opatrenia je výlučne na nej, pričom tak nemusí urobiť hneď po tom, ako
uplynie paričná lehota na plnenie, ale aj v dlhšom časovom horizonte.
12) Pokiaľ aj poukázal na to ako súd označil strany v hlavičke rozhodnutia, tento argument nie je
relevantný a nemá dopad na posúdenie správnosti rozhodnutia alebo správnosti obsadenia súdu. Súd
prebral do hlavičky rozhodnutia strany, tak ako ich označil žalovaný.

13) Pokiaľ išlo o odvolanie voči uzneseniu č. k. 41C/44/2018-59, odvolací súd sa stotožnil s názorom
odvolateľa, že postačí, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená (ust. § 343 ods. 1 CSP),
čo je kvalitatívne rovnaká podmienka ako pre nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1
CSP). Skutočnosť, že žalobca nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu sama o sebe
nepredstavuje „obavu,“ že exekúcia bude ohrozená a ako taká ani nesvedčí o úmysle vyhnúť sa splneniu

rozhodnutím uloženej povinnosti.
14) Snaha žalobcu o započítanie pohľadávky takisto nepredstavuje obavu, že by exekúcia mala
byť ohrozená. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie žalovaný svoj návrh postavil na
subjektívnom pocite, no tento na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia nepostačuje. Ak by súd
akceptoval argumentáciu žalovaného, v zásade by dospel k záveru, že vždy, keď je po právoplatnosti

rozhodnutia strana, ktorej bola uložená povinnosť v omeškaní s jej plnením, je tu dôvod na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má táto strana úmysel vyhnúť sa splneniu povinnosti. S takýmto
názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť.
15) V zásade je možné mať za to, že zabezpečovacie opatrenie (ako správne odvolateľ uviedol)
nijakým spôsobom neobmedzuje práva žalobcu, pokiaľ sa ten naozaj nechystal zmariť splnenie súdneho

rozhodnutia. Na druhej strane bolo povinnosťou žalovaného (odvolateľa) osvedčiť obavu, že exekúcia
bude ohrozená, čo sa nestalo. Súd nemôže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len
z dôvodu, že tým neobmedzí osobu, proti ktorej má byť zabezpečovacie opatrenie nariadené.

16) Pokiaľ išlo o odvolanie voči uzneseniu č. k. 41C/44/2018-63, mal odvolací súd za to, že zákonné

ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, pre ktorého aplikáciu sa
však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
17) Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby
prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.

18) Podstatou vedeného sporu bolo rozhodnúť o tom, či je v danej situácii potrebné na základe
uvádzaného skutkového stavu nariadiť neodkladné opatrenie. Pri rozhodovaní súdu o nariadení
neodkladného opatrenia platí zásada nevyhnutnosti zásahu súdu, t. j. súd ho nariadi len v prípade
potreby úpravy právnych pomerov strán súdnym rozhodnutím, pričom v tomto prípade, táto potreba
daná nie je. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

nijako osvedčené nebolo. Odvolací súd vychádzal tak z návrhu ako aj z priložených listín a odvolania,
no nemohol dospieť k záveru, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ani z
predložených listín nevyplýva, že by hrozila bezprostredná ujma žalovanému. Skutočnosť, že žalobca
nesplnil, čo mu uložilo právoplatné rozhodnutie súdu (ako bolo už uvedené), nepostačuje na osvedčenie,
že hrozí žalovanému ujma.

19) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že žalovaný nebol v tomto prípade v odvolacom konaní úspešný, žalobcovi však trovy
tohto konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.20) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).