Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714010505.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému Bc. J. R. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/136/2014 zo dňa 06.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Bc. J. R. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže

podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- dňa 24.04.2014 v dobe okolo 00.15 hod. v J. na ulici Z. R. č. XXXX/X vošiel do otvorenej herne s
názvom VIX ŠPORTPUB, ktorú prevádzkuje spoločnosť P., s. r. o., B.S. V. 7,010 08 B., IČO: XX XXX
XXX, po vstupe do vnútra so slovami "prepad" podišiel k barovému pultu z prednej strany k poškodenej

C. Z., ktorá stála za týmto pultom, pričom v pravej ruke držal krátku strelnú zbraň doposiaľ nezisteného
typu, na hlave mal kuklu s otvormi pre oči a ústa prikrytú kapucňou mikiny, oprel sa o barový pult so
slovami "život alebo peniaze", na poškodenú C. Z. mieril pritom so zbraňou a ľavou rukou jej podával
igelitové vrecko, načo poškodená C. Z. cúvla smerom od barového pultu so slovami, "že nedá" a na
pokrik jedného zo zákazníkov "čo to má znamenať" z herne odišiel na neznáme miesto, pričom týmto
konaním nebola poškodenej C. Z. spôsobená žiadna ujma na zdraví a nedošlo ani ku škode na majetku.

Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, podal
obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. Po
rekapitulácii výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku a citujúc ust. § 2 ods. 10, 12 Tr. por. a

ust. § 327 ods. 1 Tr. por. uviedol, že súd uznanie viny založil hlavne na výpovediach poškodenej C. Z.,
svedeckých výpovediach H. D., F. A. a ďalších svedkov, rekognícií a na záveroch znaleckého posudkuz odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a kriminalistická antropológia. Trestná vec
obžalovaného bola už dvakrát prejednávaná odvolacím súdom. Odvolací súd v obidvoch zrušujúcich
uzneseniach tieto dôkazy spochybnil. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesením zo dňa 8.9.2015,

sp. zn. 2 To 29/2015 okrem iného uviedol, že „Závery o vine obžalovaného súd prvého stupňa
oprel aj o dôkaz vykonaný v prípravnom konaní a to rekogníciu osoby obžalovaného, v rámci ktorej
mala svedkyňa poškodená C. Z. jednoznačne opoznať osobu obžalovaného Bc. J. R. ako páchateľa
lúpežného prepadnutia. Pochybnosť o zákonnosti vykonania tohto dôkazu v prípravnom konaní vyplýva
z odôvodneného podozrenia, že poškodená C. Z. pred vykonaním rekognície osobu, jej tvár, ktorú mala

znovuopoznávať, už pred rekogníciou poznala. Z ustanovenia § 126 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 138
Tr. por. vyplýva, že ak sa má zistiť výsluchom totožnosť napr. osoby, vyzve sa v danom prípade svedok,
aby túto osobu opísal. Až potom sa mu má osoba ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného
zovňajšku. Z logiky uvedeného potom vyplýva, že subjektom rekognície - znovu poznávajúcou osobou
môže byť osoba, ktorá nepozná a nemala by poznať objekt rekognície, tento objekt vnímala len v
súvislosti s určitou kriminalisticky relevantnou udalosťou, napr. pri páchaní trestnej činnosti - poškodený,

očitý svedok.“, a tiež, že „Vzhľadom na to, že svedkyňa C. Z. pred samotnou rekogníciou poznala
osobu obžalovaného, jeho tvár, čo potvrdzujú vypočuté svedkyne H. D. a F. A., ďalej že obžalovaný bol
veľmi častým návštevníkom baru, keď ho navštívil, sedával priamo pri barovom pulte, bezprostredne
oproti obsluhe, s ktorým sa poslednýkrát aj v rámci pracovnej zmeny, v sobotu, a neskôr v deň po
samotnom útoku v bare aj stretla, a v súvislosti s tým, že jej bola ukázaná zakrytá tvár podozrivého

pred opoznávaním, je možné mať odôvodnenú pochybnosť, či rekognícia bola vykonaná tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., a teda dôkazom, o ktorý je možné oprieť závery o vine
obžalovaného“.Ďalejpodľaodvolateľakrajskýsúduviedol,že“...svedkyňaC.Z.bolapredsvojoudruhou
výpoveďou dňa 25.4.2014 oboznámená svedkyňou H. D., ako aj F. A., kto by mohol byť podľa nich
páchateľom. Utvrdila sa v tom hlavne potom, čo si spoločne mali pozrieť kamerový záznam. Podľa

chôdze páchateľa, ktorý podľa nej kríval, to mala predovšetkým ustáliť H. D.. Stranu, na ktorú mal krívať,
ľavú, si definitívne vybrala na hlavnom pojednávaní dňa 4.3.2015, pred tým tvrdila, že na pravú. Aj
obžalovaný podľa H. D., ako aj F. A. (pôvodne podľa nej na pravú stranu) mal krívať na ľavú stranu
tak, ako páchateľ z kamerového záznamu “. Uznesením Krajský súd v Prešove zo dňa 13.9.2016
č. k. 10 To 16/2016-856- zrušil aj druhý rozsudok okresného súdu, pretože tento sa nevyrovnal so

všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových
zistení. V uznesení doslova uviedol: „Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný na svoju obranu predložil
okresnémusúduanalýzuurčeniavýškyspornejpostavyzvideozáznamuzodňa24.4.2014,vypracovanú
znaleckou organizáciou Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., ktorej autorom je znalec H.. J. H.,
PhD. Zo záverov tejto analýzy vyplývajú skutočnosti, ktoré spochybňujú závery znaleckého posudku z

odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia

a kriminalistická antropológia znalca K.. K. L. stotožňujúceho obžalovaného ako páchateľa žalovaného
trestného činu. Vzhľadom na obsah uvedeného dôkazu, jeho predmet, spôsob jeho vypracovania
využívajúci odborné znalosti a vzhľadom na jeho autora, ktorý je znalcom, je možné konštatovať, že

vysporiadanie sa so skutočnosťami plynúcimi z predmetnej analýzy spôsobom upraveným v § 2 ods.
12 Tr. poriadku je nevyhnutným predpokladom na zachovanie práva na obhajobu a na dosiahnutie
spravodlivého rozhodnutia. Napriek tomu sa prvostupňový súd so skutočnosťami vyplývajúcimi z tejto
analýzy uvedeným spôsobom nevysporiadal a aj návrh obžalovaného na výsluch autora analýzy
odmietol. Odmietnutie výsluchu H.. H. na hlavnom pojednávaní pritom odôvodnil s odkazom na listiny

na č. I. 697-698 trestného spisu, z ktorých obsahu vyplýva, že analýza bola vypracovaná znalcom z
odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika a súčasne čo grafická diagnostika má za úlohu v
rámci tohto odvetvia zisťovať a posudzovať. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom konajúci súd
v rámci hodnotenia dôkazov už uviedol, že znalca H.. H. odmietol vypočuť preto, lebo okolnosť, ktorá
mala vyplynúť zo záverov ním vypracovanej analýzy o zistenej výške obžalovaného približne 202 cm,

bolo možné zistiť už z doplnku znaleckého posudku zo dňa 9.9.2014 č. 5/2014 doc. K.. K. L., PhD.,
z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a kriminalistická antropológia (č.l. 642-661)
k znaleckému posudku č. 5/2014 zo dňa 9.9.2014 (č.l. 243-271). Tento dôkaz bol teda zamietnutý z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 272 ods. 3 Tr. poriadku. Z uvedeného však potom nie je zrejmé,
prečo konajúci súd bral do úvahy zistenie o výške obžalovaného, ale súčasne sa vôbec nevysporiadal s

podstatou záveru predmetnej analýzy, ktorou je predovšetkým tá skutočnosť, že osoba obžalovaného je
s veľkou pravdepodobnosťou podstatne vyššia ako postava spornej osoby (páchateľ) zaznamenaná na
kamerovom zázname v čase skutku, keďže táto podľa analýzy mala merať približne len 186 cm. Takýto
postup prvostupňového súdu je potrebné považovať za porušenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ukladajúcehosúdu starostlivo uvážiť všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Za zákonný nie je možné považovať ani
postup súdu, ktorým odmietol vykonať aj ďalší dôkaz zaobstaraný obžalovaným a to znalecký posudok

znalca Ing. E. F. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia vedeného pod č. 1/2016. V
prípade tohto dôkazu jeho vykonanie, ako aj výsluch tohto znalca, prvostupňový súd odmietol podľa §
240 ods. 3 Tr. poriadku, pričom jeho odmietnutie, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
odôvodnil tým, že tento dôkaz nebol obžalovaným predložený po výzve zaslanej súdom dňa 15.12.2014,
v ktorej boli strany upozornené na možnosť odmietnutia dôkazu navrhovaného neskôr. Podľa § 240 ods.

3, prvé dve vety Tr. poriadku spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí
výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo
výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe
včasedoručeniavýzvy,môžesúdodmietnuť.Zcitovanéhoustanoveniajetedazrejmé,žepredpokladom
pre odmietnutie vykonania dôkazu nepredloženého bez meškania po doručení výzvy podľa § 240 ods.
3 Tr. poriadku je skutočnosť, že dôkaz bol strane známy v čase doručenia výzvy a že teda v tomto čase

už existuje. Predmetný znalecký posudok bol však vypracovaný až ku dňu 17.3.2016 a dňa 21.3.2016
predložený súdu, pričom výzva na predloženie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku bola doručená
obhajobe už dňa 15.12.2014. Je teda zjavné, že v čase doručenia výzvy podľa § 240 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému tento dôkaz známy nemohol byť. Vzhľadom na uvedené odmietnutie vykonania

znaleckého posudku a výsluchu znalca nebolo vykonané v súlade s § 240 ods. 3 Tr. poriadku. V
nadväznosti na to sa potom javí ako nepreskúmateľné odôvodnenie postupu konajúceho súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku, kde už ako dôvod zamietnutia vykonania uvedeného dôkazu mala
byť aj okolnosť, ktorá mala vyplynúť zo znaleckého posudku A.. F., ktorú bolo možné zistiť už zo
záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava č.p. PPZ-KEU-BA-ĽXP-214/9167 (č.l. 227-239). Aká

okolnosť mala vyplynúť zo znaleckého posudku Ing. F., ktorá už sudu bola známa z predchádzajúceho
dokazovania posudku KEU PZ Bratislava, však zrejmá nie je. Tu krajský súd poukazuje nato, že pri
vypracovaní predmetného znaleckého posudku KEU PZ Bratislava č.p. PPZ-KEU-BA-EXP-214/9167
(č.l. 227-239) znalci vykonávali znalecké skúmanie v rámci dvoch odvetví a to kriminalistická fotografia
a kriminalistická antropológia. Úlohou znalca z odvetvia kriminalistickej fotografie pplk. Ing. P. V.,

PhD., bolo preskúmať videozáznamy, ktoré boli zaistené z priemyselnej kamery v herni v čase
rozhodnom, kedy nasnímala jednak páchateľa predmetného trestného činu, ale aj v iných dňoch a
čase obžalovaného. Tieto záznamy mal znalec vyhotoviť v takej podobe, aby bolo možné na základe
týchto videozáznamov následne vykonať ďalšie dokazovanie a to z odvetvia antropológie. Menovaný
znalec z odvetvia kriminalistickej fotografie mal úplne inú úlohu, ako znalec Ing. E. F., nakoľko ten

mal za úlohu určiť výšku spornej postavy z videozáznamu zo dňa 24.4.2014 (páchateľa) a následne
túto porovnať s osobou obžalovaného so zameraním sa na jeho výšku a to z videozáznamu zo
dňa 21.4.2014. Obaja znalci teda mali úplne rozdielne úlohy a použili z toho dôvodu aj úplne iné
metódy v rámci kriminalistického skúmania. Zatiaľ čo znalec z kriminalistického a expertízneho ústavu
použil na skúmanie týchto obrazových záznamov metódu „zobrazenia analýzy a dokumentácie obsahu

analógových a digitálnych obrazových záznamov na záznamových zariadeniach”, tak znalec Ing. F.
v rámci znaleckého skúmania použil „analytickú fotogrametickú metódu“ na zobrazenie spracovaných
obrazových záznamov, práve znalcom A.. V., ktoré mu boli pre vypracovanie znaleckého posudku
predložené obhajobou. Postup konajúceho súdu pri hodnotení týchto dôkazov sa javí, ako zmätočný a
nepreskúmateľný. Pre ďalšie dokazovanie v predmetnej trestnej veci je však rozhodujúce to, že obaja

znalci Mgr. H. a Ing. F. pri znaleckom skúmaní použili totožné metódy a to „fotogrametrickú metódu“,
pričom Mgr. H. doplnil aj o „metódu optického prekrytia obrazov“, a obaja dospeli k iným záverom a
súčasne, k úplne iným záverom ako znalec PhDr. L., ktorý pri znaleckom dokazovaní použil zjavne
iné metódy na porovnanie postavy páchateľa a obžalovaného a to „antropometrickú metódu“, s ktorou
porovnával proporcie tela osôb, pri ktorej sa používajú antropometrické body a pre lepšiu názornosť

využil aj „superprojekčnú techniku“. Preto podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na tak zásadné
rozporyvrámcivykonanéhoznaleckéhodokazovania,priskúmanítotožnýchobrazovýchzáznamovtých
istých osôb bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa tieto dôkazy riadne vykonal, vyhodnotil, rozpory
v rámci týchto znaleckých dokazovaní sa snažil vysvetliť aj vypočutím menovaných znalcov, ktorí sa
budú môcť oboznámiť so závermi týchto posudkov (predovšetkým znalec PhDr. L.) a v rámci hodnotenia

dôkazov, potom aj riadne odôvodnil prečo uveril záverom toho ktorého znaleckého posudku a prečo
práve závery iného znaleckého posudku sú podľa konajúceho súdu neprijateľné, resp. nedostatočné
pre ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie o vine obžalovaného. Vzhľadom na to, že súd prvého
stupňa v rámci hodnotenia dôkazov za významné pre ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie o vineobžalovaného považoval aj závery spomínaného KEÚ PZ Bratislava č.p. PPZ-KEU-BA-EXP-2147/9167
(č.l. 227 -239), odvetvia kriminalistická

antropológia, ktoré vypracovala znalkyňa pplk. Mgr. S. J., odvolací súd považuje za potrebné poukázať
aj na nedostatok tohto posudku. Z jeho obsahu (č.l. 235, str. 17) vyplýva, že bol použitý pracovný
postup a to kriminalistická-antropologická identifikácia, antropologická somatoskopická metóda. Táto sa
používa na hodnotenie skupinových znakov, konkrétne na hlave posudzovanej osoby a teda tvár, nos,
obočie, či nejaké zvláštne jedinečné znaky na tvári, ako však znalec konštatoval vzhľadom na to, že

páchateľ mal na hlavne kuklu a na nekvalitné zábery zabezpečené priemyselnou kamerou vo vzťahu
k osobe obžalovaného, na základe týchto metód a predložených upravených obrazových záznamov
v rámci kriminalistickej fotografie nebolo možné tieto závery jednak ustáliť a jednak ich navzájom
aj potom porovnať. Bez toho, aby následne znalkyňa uviedla na základe akej metódy postupovala
pri porovnaní pôvodných záznamov so spracovanými záznamami prostredníctvom kriminalistickej
fotografie, dospela k záveru (č.l. 236, str. 20), že pri porovnaní spornej postavy páchateľa trestného

činu a obžalovaného bolo zistené, že ide v oboch prípadoch o podobné držanie tela a teda postavenie
ramien, relatívna dĺžka rúk a podobný typ postavy, vzťah hornej a dolnej časti tela. Taktiež, že výškové
pomery porovnávaných osôb na predložených videozáznamoch mali korelovať, avšak mieru korelácie,
vzhľadom na iné dynamické prvky pohybu, keďže páchateľ bežal a obžalovaný kráčal, nebolo možné
exaktne určiť. Za situácie, že zo znaleckého posudku ústavu nie je možné zistiť na základe akej metódy,

akých exaktných poznatkov a akých prostriedkov znalci dospeli k záveru, tak je nevyhnutné povereného
znalca k týmto otázkam vypočuť na hlavnom pojednávaní. Preto aj v tomto konkrétnom prípade bude
potrebné znalkyňu riadne vypočuť na hlavnom pojednávaní tak, aby závery znaleckého posudku boli
overiteľné a preskúmateľné.“ Okresný súd v treťom odsudzujúcom rozsudku uznanie viny odôvodnil
takto: „Pri ustálení predmetného skutkového stavu /ktorý zostal oproti obžalobe nedotknutý/ a ustálení

osoby obžalovaného Bc. J. R. ako páchateľa predmetného skutku vychádzal súd predovšetkým z
tvrdení a výpovedí poškodenej C. Z., z výpovedí priamych svedkov skutku O. B., H. N., V. H. a J.
Y., ale aj zo svedeckých výpovedí svedkov H. D., Kataríny A., G. F., G. O. ďalej z dôkazov, ktoré
vyplynuli zo záverov znaleckého posudku K.. K. L. a jeho dodatku, z výpovedí znalca K.. K. L., z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a kriminalistická antropológia, zo záverov znaleckého

posudku KEÚ PZ Bratislava: PPZ-KEÚ-BA-HXP-2014/9167 a výpovede znalca Ing. P. V., PhD., z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a video a výpovede znalkyne Mgr. S. J., z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia a z listinných dôkazov v podobe fotodokumentácie
osoby obžalovaného, vrátane jeho trojrozmernej fotografie, v podobe zápisnice o rekognícii osoby
páchateľa podľa očí a pier a fotodokumentácie, zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie

z miesta činu, úradných záznamov príslušných orgánov činných v trestnom konaní, lekárskych správ
MUDr. H., MUDr. L. a MUDr. K.. správ a vyjadrení bankových i nebankových subjektov i spoločností
i z vecných dôkazov v podobe oblečenia zaisteného pri domovej prehliadke obžalovaného, ktoré
zodpovedalo oblečeniu páchateľa podľa popisu poškodenej C. Z. /tyrkysová mikina s kapucňou, zelené
maskáčové nohavice/ a v podobe 1 ks CD nosiča obsahujúceho kamerový záznam z prevádzky herne zo

dňa 24.04.2014 o 00:15 hod., ktorý zaznamenával páchateľa skutku“. Okresný súd odignoroval závery
predchádzajúcich zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, ako aj dôkazy, ktoré predložil obžalovaný. Na
hlavnom pojednávaní bol vypočutý Ing. P. V., ktorý potvrdil len tú skutočnosť, že

jeho úlohou bolo z videozáznamov vyhotoviť fotografie. Podľa výpovede Mgr. S. J. jednoznačná

identifikácia páchateľa nie je možná. Znalec Ing. E. F. v celom rozsahu zotrval na záveroch svojho
znaleckého posudku. Napriek podrobným citáciám dôvodov zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu,
je potrebné opakovane uviesť, že na preukázanie tvrdení obžalovaného ako nový dôkaz obhajoba
predložila do spisu analýzu určenia výšky spornej postavy z videozáznamu zo dňa 24.4.2014
vypracovanú Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. Úlohou spracovateľa analýzy bolo porovnať

páchateľa zachyteného na zázname zo dňa 24.4.2014 s osobou obžalovaného Bc. J. R. na
porovnávacích záznamoch zo dňa 21.4., 24.4. a 26.4.2014 so zameraním na výšku postavy. Zo záverov
analýzy vyplýva, že „Dvoma nezávislými postupmi: a to optickým prekrytím obrazov a fotogrametrickou
metódou bolo zistené, že osoba J. R. je s veľkou pravdepodobnosťou vyššia ako sporná postava. Výška
spornej postavy bola fotogrametickou metódou určená na približne 186 cm a výška J. R. na približne 202

cm.“ Týmto zisteniam zodpovedajú aj merania súdneho znalca Doc. RNDr. K. L., PhD., podľa ktorých
J. R. meral s obuvou 203 cm (bez obuvi 201 cm) a G. O. meral 185 cm s nízkou obuvou. Súdny znalec
meral obidve osoby v Košiciach dňa 13.11.2015. Nemôže ostať nepovšimnutá závažná skutočnosť, že
spracovateľ analýzy bez toho, aby osobne meral obžalovaného Bc. J. R. a G. O. dospel k záveru, že:„Výškaspornejpostavybolafotogrametickoumetódouurčenánapribližne186cmavýškaPavlaSklenku
na približne 202 cm“. V priebehu ďalšieho konania obhajoba predložila znalecký posudok Ing. E. F.,
ktorý v záveroch posudku uviedol: „Porovnaním zistenej, analyzovanej výšky zobrazenej zaznamenanej

osoby zo skúmaného sporného obrazového záznamu zo dňa 24.4.2014 (osoba páchateľa) so zistenou
analyzovanou výškou postavy zo skúmaného porovnávacieho obrazového záznamu, zo dňa 21.4.2014
(osoba Pavla Sklenku) je možné konštatovať, že zistené, analyzované výšky zobrazených postáv
osôb majú diferenciu 0,06 metra čiže 6 centimetrov. Zistené hodnoty výšky zaznamenaných osôb
neboli korigované na skutočnú výšku postáv vzhľadom na ich fázu pohybu prípadne statickú pozíciu.“

Aj podľa tohto znalca osoba páchateľa a osoba obžalovaného L. nie sú totožné. Závery oboch
dôkazov vychádzajú z dostupných vedeckých poznatkov a nie je možné ich nebrať do úvahy púhym
konštatovaním, že „veríme výpovedi poškodenej C. Z.“. Ak by sme pripustili takú možnosť, potom môže
nastaťajtakátomodelovásituácia:Znalcipritrestnomčinevraždypripitvezistia,žeosobabolausmrtená
dvoma bodnými ranami do srdca. Súd záverom znalcov však neuverí, nakoľko „očitý svedok“ vypovedá,
že k vražde došlo zastrelením strelnou zbraňou. Predstava takého „voľného hodnotenia“ dôkazov je

neprípustná. V tomto konkrétnom prípade niet dôvodov neveriť výsledkom ku ktorým dospel Ústav
kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. a znalec A.. E. F.. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo,
zistil také chyby, ktoré aj čiastočne odvolaním obžalovaného vytýkané sú, ale predovšetkým také chyby,
na podklade ktorých krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušiť. Ide totiž o chyby odôvodňujúce podanie dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
g) Tr. poriadku, teda pre založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným
spôsobom.

Za zákonným spôsobom vykonaný dôkaz je v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku potrebné považovať

všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa
Tr. poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súčasťou získania dôkazu z dôkazného prostriedku podľa
Tr. poriadku je aj jeho procesné zachytenie spôsobom upraveným v Tr. poriadku. Dôkaz, ktorý takto
zachytený nie je, nemožno považovať za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.

V predmetnej trestnej veci napadnutý rozsudok prvostupňový súd založil aj na dôkazoch, ktoré mali byť
vykonané na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.3.2017, ale ktoré spôsobom upraveným v Trestnom
poriadkom zachytené neboli a tak nie je možné zistiť ich skutočný obsah.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 6.3.2017 vyplýva, že samosudkyňa podľa §

58 ods. 3 Tr. poriadku rozhodla, že sa zápisnica z hlavného pojednávania vyhotoví prostredníctvom
záznamového zariadenia. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní boli následne zaznamenané len meno
a priezvisko vypočutých osôb - znalcov Ing. E. F., H.. S. J. a Ing. P. V., PhD., a čas ich výsluchu, nie však
obsah ich výpovedí. Takýto spôsob zaznamenania obsahu hlavného pojednávania potom aj zodpovedal
zaznamenaniu záverečných rečí a posledného slova na tomto hlavnom pojednávaní, a teda nie obsah

prednesu týchto osôb.

Uvedená protokolácia o tom, že bol vypočutý určitý svedok a v akom čase bol vypočutý, bez
zaznamenania konkrétneho obsahu jeho výpovede, nie je dostatočným dokladom o vykonaní dôkazu
výsluchom svedka a o skutočnostiach, o ktorých svedok vypovedal (obdobne R 50/1969).

Je síce pravdou, že samosudkyňa k zápisniciam o hlavnom pojednávaní pripojila aj zvukový záznam z
týchto pojednávaní. Ten však nebol zhotovený zákonom predpísaným spôsobom. Išlo totiž len o zvukový
záznam zhotovený podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý sa vyhotovuje popri zápisnici o hlavnom pojednávanía ktorý ani neumožňuje presnú identifikáciu vyslúchaných osôb. Nemôže preto nahradiť písomné
zaznamenanie obsahu jednotlivých výpovedí, či iných úkonov v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.

Podľa § 61a Tr. poriadku hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa

zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto
vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným

vhodným spôsobom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zaznamenávanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia
v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie (teda podľa § 61a Tr. poriadku), sa zaznamenáva
aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku s využitím technického zariadenia určeného na

zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa §
61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie. Pritom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie
je na rozhodnutí predsedu senátu, čo vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku.

Za technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Tr. poriadku sa považuje

diktafón, ktorý však nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je definované
Metodickým pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006
vydanýmnavykonaniezáznamupojednávaniapodľa§58ods.3Tr.poriadkuvznenízákonač.650/2005
Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny
súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia.

Podľa § 2 ods. 1 Metodického pokynu, sa na účely tohto pokynu technickým zariadením rozumie
technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych

pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských
súdoch. Podľa § 2 ods. 8 Metodického pokynu sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „poskytovateľ“
rozumie dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s. r. o. a podľa ods. 10 už citovaného
ustanovenia sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „prijímateľ“ rozumie súd, ktorému bolo dodávateľom
inštalované záznamové zariadenie. Okrem toho v § 3 Metodického pokynu sa ustanovujú odporúčania

pre sudcov pri použití záznamového zariadenia ohľadne vedenia súdneho pojednávania a asistenta,
ktorý obsluhuje záznamové zariadenie.

Z uvedeného je teda zrejmé, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr.
poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s. r. o., pevne zabudované v pojednávacej

miestnosti súdu, obsahujúce hardvérovú a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“,
ktorým bezpochyby nie je diktafón určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr.
poriadku. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva,
keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky
určené ministerstvom spravodlivosti pre iné vhodné záznamové zariadenie tak, ako to vyplýva z vyššie

uvedeného metodického pokynu.

Ak teda samosudkyňa nezabezpečila vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním
predsedom senátu alebo ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného
metodického pokynu a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedí vypočúvaných osôb a ďalších

ich prednesov obsahujelen poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie
zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku, zaznamenanie vykonaných dôkazov z formálneho
hľadiska nezodpovedá zákonu.

Uvedené porušenie procesného predpisu pri zaznamenaní vykonaných dôkazov na hlavnom
pojednávaní viedlo k ich znehodnoteniu do takej miery, že nie sú použiteľné. Trestný poriadok totiž
stanovuje pravidlá pre vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktorých porušenie aj jednotlivo môže mať za
následok procesnú nespôsobilosť ich použitia či už absolútnu alebo relatívnu. V súdnom konaní medzi

takéto pravidlá nesporne patrí i zaznamenanie vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní. Preto aj
porušenie tohto pravidla je nevyhnutné posudzovať a pokiaľ zaznamenanie vykonania dôkazu nedáva
spoľahlivý podklad, napr. z dôvodu, že nie je zabezpečená identifikácia hovoriacich osôb a teda nie je
záruka správnosti záznamu prejavu tej ktorej osoby bez možnosti overenia si správnosti jeho zachytenia,
nemožno o takýto dôkaz opierať skutkové zistenia. Prepis výpovedí vypočutých osôb len zo záznamu
zhotoveného podľa § 61a Tr. poriadku totiž nemôže nahradiť zákonné zaznamenanie vykonania dôkazu.

Takýto prepis na rozdiel od zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je verejnou listinou a nie je dôkazom
o priebehu hlavného pojednávania a ani o obsahu výpovedí vypočutých osôb.

V predmetnej veci to znamená, že prvostupňový súd pre nesprávny postup pri zaznamenávaní dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a tiež že odvolací

súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní a zákonnosti ich vykonania.

Zistené pochybenie prvostupňového súdu je podstatnou chybou konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a)
Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci

súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že vo veci je nevyhnutné
za účelom objasnenia veci vykonať opätovne dôkazy, ktorých vykonanie nebolo procesne účinným
spôsobom zaznamenané, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj z dôvodu uvedeného § 321 ods.
1 písm. b), c) Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu na
opätovné prejednanie.

Súčasne je však potrebné pripomenúť súdu prvého stupňa, že nič na aktuálnosti nestratil právny názor
vyslovený krajským súdom v uznesení zo dňa 13.9.2016 sp. zn. 10To 16/16 (str. 5 a 6), ktorým ostatný
rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený.

Opätovne krajský súd upozorňuje, opierajúc sa o odôvodnenie napadnutého rozsudku, že ani pri
doplnení dokazovania, na ktoré z dôvodov už uvedených nie je možné prihliadať vzhľadom na zásadné
procesné pochybenia, súd prvého stupňa, krajským súdom nariadené vykonanie úkonov a dôkazov
nerešpektoval a nevykonal dokazovanie výsluchom Mgr. J. H. v procesnom postavení svedka v
konfrontácii s výsluchom znalca A.. E. F., včítane výsluchu znalca J.. L..

Totižto aj naďalej platí, že v danom prípade sa javí v predmetnej veci potrebné pre náležité zistenie
skutkového stavu vypočuť menovaných znalcov a svedka vo vzťahu k samotnej výške zisteného
páchateľa podľa záverov znaleckého dokazo-

vania, keďže ako je to zrejmé (a bola na to už krajským súdom upriamená pozornosť súdu prvého
stupňa), všetci traja znalci v podstate zhodne určili výšku obžalovaného v rozmedzí - J.. L. 203 cm s
obuvou, 201 cm bez obuvi, A.. F. - 204 cm, H.. H. - 202 cm.

Súčasne však súd prvého stupňa sa ani nepokúsil dať odpoveď na už konštatovanú pochybnosť z akého

dôvodu svedok H.. H. zistil pri použití totožnej znaleckej metódy, a to „fotogrametrickej metódy“ (ktorú
doplnil aj o „metódu optického prekrytia obrazov“), rovnako ako znalec A.. F., že osoba páchateľa na
spornom obrazovom zázname zo dňa 24.4.2014 by mala mať výšku postavy len cca 186 cm, čo je
zásadný rozdiel oproti zisteniu znalca A.. F., ktorý pri použití tej istej metódy konštatoval, že osoba
páchateľa na uvedenom spornom obrazovom zázname by mala mať výšku 198 cm. Vo vzťahu k týmto

skutočnostiam je potrebné potom opätovne vypočuť aj znalca J.. L., ktorý dospel k iným záverom, ako
vyššie spomínaní znalci.V súvislosti s uvedeným preto krajský súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na ust. § 327 ods.
1 Tr. por., z ktorého je zrejmé, že ak súdu prvého stupňa bola vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný

vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Uvedené podstatné chyby konania, spôsobujúce nepoužiteľnosť vykonaných dôkazov, bránili
odvolaciemu súdu, aby vecne preskúmal napadnutý rozsudok aj z hľadiska námietok obsiahnutých
v odvolaní obžalovaného. Preto, síce na podklade odvolania obžalovaného, ale bez preskúmavania

vecnej správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude musieť uvedené chyby okresný súd odstrániť, vykonať v potrebnom rozsahu
dokazovanie a vo veci opäť rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.