Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200644
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5919200644.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Mgr. art. I. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, Q., zast. AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho
472/10, 036 01 Martin, IČO: 36868108, proti žalovanému: Obec Mošovce, so sídlom Kollárovo námestie
314/10, 038 21 Mošovce, IČO: 00316806, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s
r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47234148, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, o zaplatenie sumy 4.149,64 eur, o zaplatenie sumy 4.814,73 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

II. Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.149,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 01.04.2019 do zaplatenia.

III. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.814,73 eur.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym

úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2019 domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zamestnanca od Obce Mošovce Č.j. 266/2019 zo dňa 15.02.2019,
ktoré bola žalobcovi doručená 18.02 2019, daná podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
zamestnávateľom, je neplatná a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi: náhradu mzdy, sociálne
poistenie a zdravotné poistenie za obdobie 2,3,4 január 2019, a za obdobie od 18.02. do 28.02.2019,
náhradu dávky v nezamestnanosti, za 6 mesiacov (6x700eur) - 4.200,- eur, odstupné za 2 mesiace (2x
l.500 eur) - 3.000 eur, 5% úrok z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril pracovný

pomer dňa 30.06.2015 pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2015 na pracovnú pozíciu riaditeľ ZUŠ. Všetky
náležitosti žalobca počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa ZUŠ Mošovce dodržal a nemal ani jedno
hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pri žalobcovom nástupe na funkciu riaditeľa do ZUŠ Mošovce,
škola nemala od roku 2002 schválený prevádzkový poriadok RÚVZ Martin. Tento uviedol do chodu,
sponzorsky dal zrekonštruovať priestory školy a zriadil miestnosť FRICA KAFENDU. Od roku 2002 sa
uhrádzali čiastky SOU Turčianske Teplice za služby bez žiadneho právneho základu, ktoré zazmluvnil
navrhovateľ až v r. 2017 - 2018. Žalobcova mesačná mzda v hrubom predstavovala sumu v rozmedzí od

1.207,50 eur do 1.600,50 eur. Dňa 10.12 2019 dal navrhovateľ výpoveď v zamestnaní dohodou, ktorú
predniesol i na rade školy. Dôvod výpovede uviedol osobný. Táto výpoveď dohodou nebola akceptovaná
žalovaným - obcou Mošovce, lebo veľmi dobre vedel, že žalobcovi prináleží i odstupné za dva mesiace.
Preto žalobca poslal dodatok k výpovedi zo dňa 11.12 2018. Dňa 18.02.2019 bolo žalobcovi doručenéokamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.02 2019 Č.j. 266/2019 podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce s odôvodnením, že má na pracovisku neospravedlnenú absenciu v trvaní 3 pracovných
dní (02.01.2019 - 04.02.2019). Tieto odôvodnenia, ktoré odporca vo výpovedi Č.j. 266/2019 uviedol sa

nezakladajú na pravde, ako i to, že žalobca nebol k dispozícii. V čase 2,3,4 január 2019 malo väčšina
zamestnancov na Obci Mošovce dovolenku a žalovaný vedel veľmi dobre, že žalobca sa nachádzal
v škole, čo potvrdil i v tel. rozhovore dňa 04.01.2019, keď žalobcu kontaktoval v čase o 12:55 hod.,
kde mu uviedol, že chodí po doktoroch. Rozhovor trval 6:52 minút. Otázne je: „ Komu potom žalobca
mal byť k dispozícii 2,3,4 január 2019, keď väčšina zamestnancov na Obci Mošovce malo v tieto dni

dovolenku a žalovaný chodil po doktoroch, ako uviedol v tel. rozhovore. Za ďalší záhadný jav a neznámy
dôvod bola chýbajúca kniha dochádzok na pracovisku, čo považovať len za administratívnu chybu,
t.j. v dňoch 2,3,4 január, v čase kedy žalovaný veľmi dobre vedel, lebo i kontaktoval žalobcu dňa
04.01.2019 telefonicky, že počas týchto troch dní sa nachádzal žalobca v priestoroch ZUŠ Mošovce,
lebo pripravoval potrebné materiály na ŠŠI, a prieťahy ŠŠI pre NKŮ a Inšpektorát práce Žilina, kde sa
04.01.2019 na túto pracovnú cestu v ranných hodinách vydal, ako i na miesto dostavil. Nepochopiteľné

boliitendenčnépísomnédohodyžalovaného,akobudežalobcačerpaťdovolenkuvovýpovednejlehote,
ktoré sa neustále menili a taktiež nezakladali na pravde. Neustále špekulácie, zmeny, ako i navádzanie
pracovníkov ZUŠ Mošovce v mesiaci február, aby naviedli žalobcu, čo má urobiť. Nakoniec i tak nebola
nič z toho pravda. Na základe dôkazov, s uvedeným dôvodom výpovede žalovaného Č.j.266/2019
žalobca nesúhlasí a považuje ju za pomstu, pretože odišiel z funkcie riaditeľa ZUŠ Mošovce a uviedol

podložený príspevok faktami pre občanov, ktorý bol uvedený v časopise „Hlas Mošoviec. Preto má zato,
že výpoveď bola úmyselná, vyfabulovaná voči jeho osobe, aby ho znemožnila medzi spoluobčanmi, a
aby nemal nárok na nič. Z dôvodu, že žalobca považuje výpoveď žalovaného za neplatnú, oznámil
žalovanému a požiadal ho emailom z dňa 19.02.2019 a listom zo dňa 21.02.2019, že žiada o písomne
ospravedlnenie a zaradenie naspäť do pracovného pomeru, nakoľko došlo z lživých obvinení, ktoré mu

žalovaný adresoval, k vážnemu poškodeniu jeho dobrého mena, poškodenia v zamestnaní a medzi
spoluobčanmi. Do dnešného dňa tak žalovaný neučinil.

2. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili
dňa 30.06.2015 pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľ Základnej umeleckej školy. Žalovaný skončil

pracovný pomer so žalobcom, a to Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 15.02.2019,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.02.2019. Žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer z
dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, a to konkrétne z dôvodu neospravedlnenej absencie žalobcu
na pracovisku v trvaní 3 pracovných dní (od 02.01.2019 do 04.01.2019). Uvedené vyplýva aj z obsahu
podanej žaloby žalobcu a tieto skutočnosti považuje žalovaný za nesporné medzi stranami sporu.

Žalovaný predložil ako dôkaz o dochádzke žalobcu evidenciu dochádzky ZUŠ Mošovce za obdobie
od 27.12. do 10.01.2019. Na Elokovanom pracovisku ZUŠ Mošovce v Základnej škole Košťany nad
Turcom si žalobca evidenciu dochádzky neviedol. Žalovaný zároveň predložil vzor evidencie dochádzky
zamestnanca - p. D. na elokovanom pracovisku v Slovenskom Pravne a v Malom Čepčíne. Podľa tvrdení
žalobcu sa žalobca v uvedených dňoch nachádzal v priestoroch ZUŠ Mošovce, zároveň však tvrdí, že

nahrádzal vyučovanie v Žabokrekoch. Tiež uvádza, že dňa 04.01.2019 bol na pracovnej ceste v Žiline,
k tomuto však žalovaný neeviduje žiadny súhlas či príkaz na pracovnú cestu a vzhľadom k charakteru
uvádzanej pracovnej cesty žalovaný uvádza, že by mu takúto pracovnú cestu nikdy neprikázal, ani
nepovolil, nakoľko sa jej charakter nestotožňuje so záujmami zriaďovateľa. Žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2015 bolo dohodnutým

miestom výkonu práce žalobcu okrem ZUŠ Mošovce aj Elokované pracovisko ZUŠ Mošovce v Základnej
škole Košťany nad Turcom. Teda ak žalobca tvrdí, že sa v predmetných dňoch nachádzal na pracovisku,
tak uvedené tvrdenie žalobcu nemôže byť pravdivé, pretože sa nenachádzal ani na jednom z uvedených
pracovísk. Uvedené vyplýva z evidencie dochádzky. Z vyjadrenia tajomníčky p. N. W. zo dňa 15.02.2019
vyplýva, že v predmetných dňoch výučba v Základnej škole Košťany nad Turcom neprebiehala, a to

až do 07.01.2019 z dôvodu vianočných prázdnin a škola bola zatvorená. Z uvedeného je zrejmé, že
v dňoch od 02.01.2019 do 04.01.2019 sa žalobca na pracovisku nenachádzal. Okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu jeho neospravedlnenej absencie na pracovisku bolo preto
dôvodné. V dôsledku toho považuje žalovaný Okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
zo dňa 15.02.2019 za platné. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu mzdy žalovaný uvádza, že

zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu mzdu, preto za čas
neospravedlnenej absencie zamestnancovi mzda nepatrí. Ak žalobca požaduje náhradu mzdy za dobu
jeho neospravedlnenej absencie na pracovisku, tak je zrejmé, že za túto dobu mu náhrada mzdy
nepatrí. Rovnako tak mu nepatrí za toto obdobie sociálne a zdravotné poistenie. Počas tohto obdobia sazamestnanec stáva samoplatiteľom zdravotného poistenia a je povinný sa prihlásiť počas tohto obdobia
ako samoplatiteľ poistného na zdravotné poistenie a obdobie pracovného voľna si musí doplatiť. Vo
vzťahu k sociálnej poisťovni má zamestnávateľ povinnosť oznámiť túto skutočnosť sociálnej poisťovni

a na toto obdobie neprítomnosti prerušiť zamestnancovi poistenie v sociálnej poisťovni. Voči sociálnej
poisťovni zamestnanec nemá žiadnu povinnosť a ani nie je možné si takýto deň doplatiť. Z uvedeného
je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu mzdy, náhradu zdravotného poistenia a sociálneho poistenia
za obdobie neospravedlnenej absencie nie je dôvodný. Nárok na náhradu dávky v nezamestnanosti
považuje žalovaný za nedôvodný a za nepreukázaný. Dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je

po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a
ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Žalovanému nie je zrejmé,
prečo sa tohto nároku domáha žalobca voči žalovanému. Ak žalobca tvrdí, že z dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, tak toto tvrdenie
žalobcu sa nezakladá na pravde. Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok
na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Uvedené vyplýva z informácii

zverejnených na webovej stránke sociálnej poisťovne. V zmysle platnej právnej úpravy skončenia
pracovného pomeru upravenej v Zákonníku práce, v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnávateľom nemá zamestnanec zákonný nárok na odstupné. Rovnako ho nemá ani v prípade, ak
pracovný pomer končí výpoveďou zamestnanec. Vzhľadom k uvedenému považuje nárok žalobcu na
zaplatenie odstupného za 2 mesiace za nedôvodný. Žalovaný je toho názoru, že so žalobcom skončil

pracovný pomer platne, preto považuje žalobu žalobcu vrátane jej doplnenia za nedôvodnú a navrhuje,
aby ju konajúci súd v celom rozsahu zamietol .

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.09.2019 zotrval na uplatnenom
nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na tom, že si plnil svoje

pracovné povinnosti, že žalovaným uvádzané dni 02.01. až 04.01.2019 nie je možné považovať u
neho ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci a preto trvá aj na žalobou uplatňovanom nároku na
zaplatenie a) za tri dni v mesiaci január 2019 vo výške 218.25 eur, b) doplatok mzdy za mesiac február
vo výške 730.39 eur, c) náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiace vo výške 3.201,00 eur, spolu vo
výške 4.149,64 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 4.149,64 eur vo výške

5% ročne od 01.04.2019 do zaplatenia. Žalobca napriek tomu, že nebol a nie je poberateľom dávok
v nezamestnanosti, žalobu v časti uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým,
že z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny mu nebol
priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 4.814,73 eur zobral späť a navrhol, aby súd
konanie v tejto časti zastavil.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
v tomto spore. Zamestnávateľom žalobcu totiž nemá byť žalovaný, ale škola, v ktorej žalobca
zastával funkciu riaditeľa školy. V Pracovnej zmluve zo dňa 30.06.2015, ktorú so žalobcom uzatvoril
zamestnávateľ, je ako zamestnávateľ uvedená Obec Mošovce, Obecný úrad, Kollárovo námestie

314/10,03821Mošovce,t.j.žalovaný.Poukázalnaust.3ods.6zákonač.596/2003Z.z.oštátnejspráve
v školstve a školskej samospráve, čl. 5 ods. 2 posledná veta Pracovného poriadku pre pedagogických
zamestnancov a ostatných zamestnancov ZUŠ zo dňa 01.09.2015, ako aj čl. 5 ods. 5 prvá veta
pracovného poriadku. Z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že zamestnávateľom žalobcu mala
byť škola, v ktorej vykonával žalobca funkciu riaditeľa a nemá ním byť žalovaný. Tejto skutočnosti si

mal byť žalobca vedomý. Zdôraznil, že pracovný poriadok vytvoril a podpísal žalobca a tento zároveň
vyhlásil, že s jeho obsahom (teda aj s tým, kto je jeho zamestnávateľ) bol oboznámený. V zmysle čl.
5 ods. 5 pracovného poriadku má riaditeľ zodpovednosť z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje. To
znamená, že riaditeľ školy je síce zamestnancom školy, avšak je jej riadiacim zamestnancom a zároveň
jej štatutárnym orgánom, ktorý nesie zodpovednosť za chod školy, jej zamestnancov a žiakov. Preto

argument žalobcu, že bol zamestnancom a ako slabšia strana sporu o svojich povinnostiach nemusel
vedieť a nemusel mať vedomosť o tom, kto je jeho zamestnávateľ, nemôže pred konajúcim súdom
obstáť. Po celú dobu trvania pracovného pomeru uhrádzala žalobcovi mzdu a iné nároky vyplývajúce z
jeho pracovného pomeru škola, ktorej bol riaditeľom. V tomto smere by mal žalobca zvážiť svoju ďalšiu
obranu v spore, pretože zastávanie funkcie riaditeľa vyžaduje určité odborné predpoklady, (ktorých

znalosť bola aj súčasťou výberového konania na pozíciu riaditeľa školy) a ako bolo už vyššie uvedené,
nesie aj zodpovednosť z právnych vzťahov vyplývajúcu. Obdobné tvrdenia žalobcu by mohli potom
evokovať, že nemusel byť odborne zdatný na to, aby danú funkciu zastával. Čo so sebou môže niesť
určité právne následky. Škola, ktorej bol žalobca riaditeľom je školou, ktorá má právnu subjektivitu.Zriaďovacialistinaškolyaleboškolskéhozariadeniajezákladnýmprávnymdokumentom,potrebnýmpre
chod a činnosť školy. Na základe tohto dokumentu je základnej škole ako štátnej rozpočtovej organizácii
priznaná právna subjektivita. Riaditeľ školy s právnou subjektivitou je jej štatutárnym orgánom. Je

zrejmé, že skúmanie vecnej legitimácie je procesnou podmienkou konania, ktorú súd skúma z úradnej
povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania bez ohľadu na to, či ju strana namieta alebo nie. Je preto
na mieste, aby sa konajúci súd pasívnou vecnou legitimáciu žalovaného zaoberal, a to aj z úradnej
povinnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaným je obec, na ktorú sa vzťahuje zákon č.
583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ďalej poukázal na ust. § 7 ods. 1 zákona

o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. To znamená, že obec nemôže uhradiť iný záväzok,
než záväzok, ktorý je spojený s plnením jej zákonných povinností, t.j. záväzok, ktorý jej dovoľuje alebo
prikazuje uhradiť zákon. Ak by obec konala inak, tak by konala protizákonne. Preto nie je podľa ich
názoru možné zaviazať žalovaného v danom spore na plnenie povinností, ktoré pre neho nevyplývajú
z príslušných zákonov. Je zjavné, vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu, že Obec Mošovce
nebola a ani nemohla byť zamestnávateľom žalobcu. Preto žalobca nemá žiadny zákonný nárok voči

žalovanému. Sme toho názoru, že konajúci súd ako štátny orgán, ktorý má konať v súlade s čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, nemôže rozhodnúť protizákonne a protiústavne a rozhodnúť v danom spore v prospech
žalobcu, pretože takéto rozhodnutie súdu bude smerovať voči subjektu, ktorý nie v spore pasívne vecne
legitimovaný. Takéto rozhodnutie súdu by bolo protizákonné a protiústavné, pretože by bolo v rozpore
najmä s ustanoveniami CSP, zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a tým aj v rozpore

s Ústavou SR. Keďže v pracovnej zmluve je ako zamestnávateľ uvedený žalovaný a podľa zákona o
štátnej správe v školstve a školskej samospráve ním má byť škola, ktorej je zamestnancom, je zjavné,
že pracovná zmluva má vadu a odporuje zákonu, čo sa týka zmluvnej strany - zamestnávateľa, pretože
zamestnávateľom podľa pracovnej zmluvy nie je subjekt, od ktorého to vyžaduje predmetný zákon. V
dôsledku toho ide o absolútne neplatný právny úkon. Na základe uvedeného navrhol, aby súd podanú

žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní reagovala k otázke nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie namietanej žalovaným. V tejto veci procesne poukázala na to, že platí
zásada koncentrácie, spor z pozície slabšej strany, ktorou je zamestnanec a o všetkých týchto

skutočnostiach, pokiaľ sa chcel na to nejakým spôsobom, pokiaľ sa chcel tejto skutočnosti chytiť
zamestnávateľ so svojim pr.zást., mal tieto relevantné dôvody uvádzať už pri vyjadrení k výzve súdu,
to znamená v súdom stanovených lehotách. Takúto skutočnosť neurobil a urobil tak prvý krát v čase,
keď súd strany sporu vyzval na dohodu a potom samozrejme písomnými podaniami ďalej. Už v tom
čase vyjadrila skutočnosť, na ktorú len teraz právne argumentuje. Zákonník práce vyslovene hovorí

o tom, že podľa § 17 neplatnosť právneho úkonu poukazuje na to, že pokiaľ by aj spochybňovala
strana žalovaného, kto, kde, kedy mal ako uzatvoriť prac. pomer a podľa ich vyjadrenia, že nemalo
byť zamestnávateľom obec Mošovce, ale mala to byť vlastne ZUŠ, tak poukazujú na to, že neplatnosť
právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne
zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Namieta tam jednak časový horizont procesného uplatnenia takejto právnej argumentácie a druhá vec
je, aj z hľadiska toho, čo povedala, že nemôžu sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu, to znamená
že žaloba by mala byť z tohto dôvodu zamietnutá, pretože tu sú dve dôležité právne skutočnosti. Prvá
vec je tá, že zamestnanec si predsa nediktuje podmienky, kto ho má zamestnať. V tomto prípade
ako zamestnávateľský subjekt vystupovala obec Mošovce. Právnu argumentáciu potvrdzuje aj tým, že

samotná obec Mošovce dala okamžité skončenie prac. pomeru, to znamená že ich obrana spočívajúca
v tom, či je to zamestnávateľský subjekt a či vôbec prac. pomer vznikol, mi príde v takomto prípade
absurdná.

6. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že zmluvy robil spoločne obecný úrad, tak nevie,

ako on môže byť zodpovedný, ak bola zmluva neplatná, zodpovedný, ak bola zmluva chybná. Spoločný
úrad bol odborný garant, tak aký dôvod mal, aby zmluvu spochybnil. Všetky zmluvy v Mošovciach boli
takto robené, aj riaditeľka ZŠ mala takto urobenú zmluvu. Predmetom sporu je určenie neplatnosti
okamžitého skončenia prac. pomeru. Na zmluve bolo uvedené, že jeho zamestnávateľom je obec
Mošovce. Bol riaditeľom ZUŠ v Mošovciach v zmysle prac. náplne, ktorá bola v prac. zmluve.

7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to
najmä pracovná zmluva zo dňa 30.06.2015, pracovná náplň - príloha č.1 pracovnej zmluvy, menovanie
do funkcie riaditeľa ZUŠ zo dňa 01.07.2015, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa04.01.2016, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.01.2019, okamžité skončenie prac.
pomeru zo dňa 15.02.2019, odpoveď žalobcu na skončenie prac. pomeru zo dňa 21.02.2019, vyhlásenie
výberovéhokonanianaobsadeniefunkcieriaditeľaZUŠMošovcezodňa05.05.2015,pracovnýporiadok

pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov ZUŠ zo dňa 01.09.2015, zriaďovacia
listina ZUŠ zo dňa 01.06.2004, dodatok č.1 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 21.06.2005, dodatok č.2 k
zriaďovacej listine ZUŠ, dodatok č.3 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 18.02.2016.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Predmetom sporu je uplatnený nárok žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 15.02.2019 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
závažným spôsobom, ďalej uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za
tri dni v mesiaci január 2019 vo výške 218,25 eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 a náhrady
mzdy pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 3.201,- eur a napokon uplatnený

nárokžalobcunazaplateniesumy4.814,73eurtitulomnáhradyškody,ktorápodľajehotvrdeniamalamu
vzniknúťtým,žezdôvoduokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerupreporušeniepracovnejdisciplíny
mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti.

9. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým vo vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie, keď uviedol, že zamestnávateľom žalobcu má byť škola, v ktorej žalobca zastával funkciu
riaditeľa školy, a nie žalovaný a poukázal na právnu úpravu, z ktorej vyplýva, žalovaný nebol
zamestnávateľom žalobcu, žalovaný sa nestal zamestnávateľom žalobcu tým, že tak bol označený v
pracovnej zmluve a preto žalobca nemá voči nemu žiaden zákonný nárok.

10. Súd mal preukázané, že bola uzavretá pracovná zmluva dňa 30.06.2015 medzi žalovaným
ako zamestnávateľom, za ktorého vystupoval starosta obce Ing. Peter Košík a žalobcom v postavení
zamestnanca, zmluvné strany dojednali náležitosti pracovnej zmluvy: druh práce riaditeľ ZUŠ v
kariérnom stupni pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou na Základnej umeleckej škole v
Mošovciach, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú na 5-ročné funkčné obdobie do 30.06.2020.

Ako príloha č.1 pracovnej zmluvy bola pripojená pracovná náplň. Žalovaný dňa 01.07.2015 menoval
žalobcu do funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach ako vyplynulo z predloženého menovacieho dekrétu.
Ďalej súd mal preukázané, že bolo dané žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle
§ 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným, za ktorého vystupovala starostka obce Ing. Elena
Krajčová, a to listom zo dňa 15.02.2019 z dôvodu porušenia prac. disciplíny závažným spôsobom -

neospravedlnená absencia na pracovisku v trvaní troch pracovných dní (02.01.2019 - 04.01.2019).

11. Žalovaný v spore namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že
na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,

že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/192/2004). Či strana sporu je
v konkrétnom prípade nositeľom hmotno-právnej povinnosti alebo hmotno-právneho oprávnenia je
otázkou právneho posúdenia veci súdom. V prípade zistenia tohto nedostatku súdom, je nevyhnutné
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve,
štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú:
a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ").Podľa § 3 ods.1,2 veta prvá, ods.3,6,11 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve:

(1) Riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ
školského zariadenia (ďalej len „zriaďovateľ").
(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy.
(3) Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky
podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu.

(6) Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktoré v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom
mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov (ďalej len „právnická osoba"), je zamestnancom
školy alebo školského zariadenia.
(11) Vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorého
zriaďovateľom je orgán podľa § 2 ods. 1 písm. b) až d), vystupuje za zriaďovateľa starosta obce,
predseda samosprávneho kraja alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja. Na vymenúvanie a

odvolávanie riaditeľa sa nevzťahuje osobitný predpis.

Podľa § 4 veta prvá zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, právne úkony za
zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval
alebo zvolil.

13. Z citovanej právnej úpravy - predovšetkým zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve vyplýva právne postavenie riaditeľa školy - riaditeľ školy je na jednej strane
samostatným riadiacim funkcionárom školy a na druhej strane je zamestnancom školy s právnou
subjektivitou. Z uvedeného postavenia riaditeľa školy je potrebné rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa,

a to rovinu funkčnú - funkčný vzťah riaditeľa k škole a rovinu pracovnoprávnu - pracovnoprávny vzťah
riaditeľa k škole. Z ustanovenia § 3 ods. 6 citovaného zákona jednoznačne vyplýva pracovnoprávne
postavenie riaditeľa školy, keď riaditeľ školy je vo vzťahu k škole jej zamestnancom. Právne úkony
za zamestnávateľa (škola) voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom (menovanie za riaditeľa
školy), robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (obec) ako vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č.

552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, za ktorého vystupuje starosta obce (starosta obce
vystupuje za zriaďovateľa pri menovaní odvolávaní riaditeľa školy) v zmysle § 3 ods. 11 zákona č.
596/2003 Z.z. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že riaditeľ je zamestnancom školy, a nie
obce. Proces vzniku pracovnoprávneho vzťahu riaditeľa školy je daný všeobecne záväzným právnym
predpisom.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa úspešne zúčastnil výberového konania na funkciu
riaditeľa školy a následne bol do tejto funkcie menovaný žalovaným a vykonával funkciu riaditeľa školy
od 01.07.2015, škola vyplácala zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu. Na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 30.06.2015 však nemohol vzniknúť pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a

žalovaným ako zamestnávateľom, keďže z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že pracovný pomer
mohol vzniknúť iba medzi žalobcom ako zamestnancom a školou ako jeho zamestnávateľom. Pracovný
pomer môže vzniknúť aj konkludentne - medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca od uvedeného
dátumu dlhodobo si plnil pracovné povinnosti vo funkcii riaditeľa školy, za čo mu bola školou vyplácaná
mzda, preto je zrejmé, že pracovný pomer medzi žalobcom a školou vznikol. Medzi stranami nebolo

sporné,žezriaďovateľomZUŠvMošovciachježalovaný,uvedenébolovsporepreukázanézriaďovacou
listinou zo dňa 01.06.2004. Žalovaný menoval žalobcu do funkcie riaditeľa školy dňom 01.07.2015
ako vyplýva z menovacieho dekrétu. Žalovaný bol oprávnený k robeniu úkonov zamestnávateľa voči
žalobcovi, avšak jeho zamestnávateľom nebol, bola ním škola, ktorej bol žalobca riaditeľom. Písomná
pracovná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom je

preto neplatná. Súd poukazuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, ak tento
zákon neustanovuje inak, ako vyplýva z § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Nedodržanie písomnej formy
pracovnej zmluvy Zákonník práce však nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý
aj na základe ústnej pracovnej zmluvy, resp. konkludentne. Významným pre posúdenie je, či a kedy
nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma spája vznik pracovnej zmluvy. Súd zistil, že žalobca od

01.07.2015 si plnil pracovné povinnosti vo funkcii riaditeľa školy a bola mu vyplácaná za vykonanú prácu
školou mzda, a to až do 18.02.2019 (kedy žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom okamžite -
doručenie listiny). Vzhľadom k tomu súd je toho názoru, že vznikol od uvedeného dátumu 01.07.2015pracovný pomer konkludentne medzi školou ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na
výkon funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach na 5-ročné funkčné obdobie do 30.06.2020.

15. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16.Vprípadeokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľavočizamestnancovi,
môže sa domáhať zamestnanec voči zamestnávateľovi ochrany svojich práv podľa § 77 Zákonníka
práce, ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nakoľko podľa § 77

Zákonníka práce je potrebné, aby táto neplatnosť bola konštatovaná súdom.

17. V nadväznosti na uvedené súd má za to, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa mohlo dôjsť len na základe právneho úkonu školy, a nie právneho úkonu žalovaného,
nakoľko žalovaný nie je zamestnávateľom žalobcu. Súd podotýka, že k takému úkonu zo strany školy

doposiaľ nedošlo. Pokiaľ žalobca uplatňuje v spore nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, tento nárok je oprávnený žalobca uplatňovať v spore výlučne voči svojmu
zamestnávateľovi, a tým žalovaný nepochybne nie je. Žalovaný teda nie je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti v tomto prípade, preto súd dospel k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia v spore.
Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Žalobca v spore poukázal, že ako zamestnanec bol slabšou stranou v právnom vzťahu a o svojich
povinnostiach nemusel vedieť, ani o tom, kto je jeho zamestnávateľ. S touto argumentáciou žalobcu
sa súd nestotožňuje, a to vzhľadom k tomu, že žalobca z pozície riaditeľa školy príslušnú zákonnú

úpravu týkajúcu sa právneho postavenia riaditeľa školy, osobitne ktorý subjekt je jeho zamestnávateľom,
nevyhnutne potreboval ovládať s prihliadnutím k požiadavke splnenia odborných predpokladov pre
výkon funkcie riaditeľa školy. Preto sám žalobca pri uzatváraní pracovnej zmluvy mohol iniciovať
nápravu.

19. Podľa § 17 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť
zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

20. Ďalej žalobca argumentoval s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, že neplatnosť
právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. V tomto smere

súd poukazuje, že napriek neplatnosti písomnej pracovnej zmluvy došlo k vzniku pracovného pomeru
žalobcu so školou ako zamestnávateľom konkludentným spôsobom, žalobca neutrpel žiadnu ujmu,
vykonával dohodnutú prácu, za ktorú mu bola vyplácaná mzda počas obdobia niekoľkých rokov.
Následne súd má za to, že zo strany zamestnávateľa žalobcu - školy nedošlo k daniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ale zo strany iného subjektu, preto nemožno uvažovať o aplikácii tohto

ustanovenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že právny úkon žalovaného mu nemôže ísť na ťarchu, súd poukazuje,
že z hľadiska ním uplatneného nároku v tomto spore v zmysle § 77 Zákonníka práce, je táto námietka
irelevantná, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia žaloby.

21. Žalobca tiež uviedol, že procesná obrana týkajúca sa námietky pasívnej vecnej legitimácie bola

zvolená žalovaným až pred pojednávaním a teda neboli dodržané postupy v zmysle § 167 CSP. Táto
námietka neobstojí, nakoľko povinnosť skúmania otázky vecnej legitimácie vyplýva pre súd aj bez
námietky strany sporu, hoci v tomto spore žalovaný túto námietku podal. Súd zdôrazňuje, že ide o
námietku týkajúcu sa právneho posúdenia.

22. Ďalší žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za tri dni v mesiaci
január 2019 vo výške 218,25 eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 a náhrady mzdy pri
neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 3.201,- eur s prísl., a to úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 01.04.2019 do zaplatenia, je nedôvodný, nakoľko nárok bol uplatnenývoči žalovanému, ktorý však nie je zamestnávateľom žalobcu v zmysle vyššie uvedeného a teda nie je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti platiť žalobcovi mzdu, či náhradu mzdy, preto aj v tomto prípade
je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žaloba bola v tejto časti zamietnutá.

23. Na nároku v časti o zaplatenie sumy 4.814,73 titulom náhrady škody žalobca nezotrval, vzal ho späť
v uvedenej časti pred začatím pojednávania, preto súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie
v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej, keď súhlas žalovaného s týmto úkonom potrebný nebol
v zmysle § 146 ods. 1 CSP.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak,
že priznal náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Žalovaný mal úspech vo veci v celom
rozsahu, keďže súd žalobu v časti, v ktorej na nej žalobca zotrval, zamietol v celom rozsahu. V časti, v
ktorej žalobca vzal žalobu späť, súd konštatuje procesné zavinenie zastavenia konania u žalobcu, keďže
žalobcapristúpilktomutoúkonunazákladevlastnéhouváženiabezakéhokoľvekpričinenia žalovaného.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.