Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8714010505.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2021, v trestnej
veci obžalovaného Bc. J. R. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/136/2014 zo dňa 26.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
L., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom
J., Z. R. č. XXXX/XX,

u k l a d á:

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný L.. J. R. uznaný vinným zo spáchania zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, na

tom skutkovom základe, že
- dňa 24.04.2014 v dobe okolo 00.15 hod. v J. na ulici Z. R. č. XXXX/X vošiel do otvorenej herne s
názvom Y. Y., ktorú prevádzkuje spoločnosť P., s. r. o., B.S. V. 7, 010 XX B., IČO: 46 691 723, po vstupe
do vnútra so slovami „prepad“ podišiel k barovému pultu z prednej strany k poškodenej C. Z., ktorá stála
za týmto pultom, pričom v pravej ruke držal krátku strelnú zbraň doposiaľ nezisteného typu, na hlave
mal kuklu s otvormi pre oči a ústa prikryté kapucňou mikiny, oprel sa o barový pult so slovami „život
alebo peniaze“, na poškodenú C. Z. mieril pritom so zbraňou a ľavou rukou jej podával igelitové vrecko,

načo poškodená C. Z. cúvla smerom od barového pultu so slovami, „že nedá“ a na pokrik jedného zo
zákazníkov „čo to má znamenať“ z herne odišiel na neznáme miesto, pričom týmto konaním nebola
poškodenej C. Z. spôsobená žiadna ujma na zdraví a nedošlo ani ku škode na majetku.Za to mu súd podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné

v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd
uznanie viny založil hlavne na výpovediach poškodenej C. Z., svedeckých výpovediach H. D., F. A.,
rekognícií a na záveroch znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia

a kriminalistická antropológia. Odvolací súd vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach
tieto dôkazy spochybnil. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesením zo dňa 08.09.2015, sp.
zn. 2To/29/2015 okrem iného uviedol toto: „Závery o vine obžalovaného súd prvého stupňa oprel
aj o dôkaz vykonaný v prípravnom konaní a to rekogníciu osoby obžalovaného, v rámci ktorej
mala svedkyňa poškodená C. Z. jednoznačne opoznať osobu obžalovaného L.. J. R. ako páchateľa,

lúpežného prepadnutia. Pochybnosť o zákonnosti vykonania tohto dôkazu v prípravnom konaní, vyplýva
z odôvodneného podozrenia, že poškodená C. Z. pred vykonaním rekognície, osobu, jej tvár, ktorú
mala znovuopoznávať, už pred rekogníciou poznala. Z ustanovenia § 126 ods. 1 Tr. poriadku v
spojení s § 138 Tr. poriadku vyplýva, že ak sa má zistiť výsluchom totožnosť napr. osoby, vyzve
sa v danom prípade svedok, aby túto osobu opísal. Až potom sa mu má osoba ukázať, a to medzi

viacerými osobami podobného zovňajšku. Z logiky uvedeného potom vyplýva, že subjektom rekognície -
znovupoznávajúcouosoboumôžebyťosoba,ktoránepoznáanemalabypoznaťobjektrekognície,tento
objekt vnímala len v súvislosti s určitou kriminalisticky relevantnou udalosťou, napr. pri páchaní trestnej
činnosti - poškodený, očitý svedok“. „Vzhľadom na to, že svedkyňa C. Z. pred samotnou rekogníciou
poznala osobu obžalovaného, jeho tvár, čo potvrdzujú vypočuté svedkyne H. D. a F. A.. Ďalej, že

obžalovaný bol veľmi častým návštevníkom baru, keď ho navštívil, sedával priamo pri barovom pulte,
bezprostredne oproti obsluhe, s ktorým sa posledný krát aj v rámci pracovnej zmeny, v sobotu, a neskôr
v deň po samotnom útoku v bare aj stretla, a v súvislostí s tým, že jej bola ukázaná zakrytá tvár
podozrivého pred opoznávaním, je možné mať odôvodnenú pochybnosť, či rekognícia bola vykonaná
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. poriadku, a teda dôkazom, o ktorý je možné oprieť

závery o vine obžalovaného“. Ďalej krajský súd uviedol, že “svedkyňa C. Z. bola pred svojou druhou
výpoveďou dňa 25.04.2014 oboznámená svedkyňou H. D., ako aj F. A., kto by mohol byť podľa nich
páchateľom. Utvrdila sa v tom hlavne potom, čo si spoločne mali pozrieť kamerový záznam. Podľa
chôdze páchateľa, ktorý podľa nej kríval, to mala predovšetkým ustáliť H. D.. Stranu, na ktorú mal
krívať, ľavú, si definitívne vybrala na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2015, pred tým tvrdila, že na

pravú. Aj obžalovaný podľa H. D. ako aj F. A. (pôvodne podľa nej na pravú stranu) mal krívať na
ľavú stranu, tak ako páchateľ z kamerového záznamu“. Odvolací súd uznesením zo dňa 13.09.2016
č. k. 10To/16/2016-856- zrušil aj druhý rozsudok okresného súdu, pretože tento sa nevyrovnal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových
zistení. V uznesení doslova uviedol: „Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný na svoju obranu

predložil okresnému súdu analýzu určenia výšky spornej postavy z videozáznamu zo dňa 24.04.2014,
vypracovanú znaleckou organizáciou Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., ktorej autorom je
znalec H.. J. H., J.. Zo záverov tejto analýzy vyplývajú skutočnosti, ktoré spochybňujú závery znaleckého
posudku z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a kriminalistická antropológia znalca
K.. K. L., stotožňujúceho obžalovaného ako páchateľa žalovaného trestného činu. Vzhľadom na obsah

uvedeného dôkazu, jeho predmet, spôsob jeho vypracovania využívajúci odborné znalosti a vzhľadom
na jeho autora, ktorý je znalcom, je možné konštatovať, že vysporiadanie sa so skutočnosťami plynúcimi
z predmetnej analýzy spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku je nevyhnutným predpokladom
na zachovanie práva na obhajobu a na dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia. Napriek tomu saprvostupňový súd so skutočnosťami vyplývajúcimi z tejto analýzy uvedeným spôsobom nevysporiadal
a aj návrh obžalovaného na výsluch autora analýzy odmietol. Odmietnutie výsluchu H.. H. na hlavnom
pojednávaní pritom odôvodnil s odkazom na listiny na č.l. 697-698 trestného spisu, z ktorých obsahu

vyplýva, že analýza bola vypracovaná znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika
a súčasne čo grafická diagnostika má za úlohu v rámci tohto odvetvia zisťovať a posudzovať. V
odôvodnení napadnutého rozsudku potom konajúci súd v rámci hodnotenia dôkazov už uviedol, že
znalca H.. H. odmietol vypočuť preto, lebo okolnosť, ktorá mala vyplynúť zo záverov ním vypracovanej
analýzy o zistenej výške obžalovaného približne 202 cm, bolo možné zistiť už z doplnku znaleckého

posudku zo dňa 09.09.2014 č. 5/2014 doc. K.. K. L., J.., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
fotografia a kriminalistická antropológia (č.l. 642 - 661) k znaleckému posudku č. 5/2014 zo dňa
09.09.2014 (čl. 243 - 271). Tento dôkaz bol teda zamietnutý z dôvodu uvedeného v ustanovení §
272 ods. 3 Tr. poriadku. Z uvedeného však potom nie je zrejmé, prečo konajúci súd bral do úvahy
zistenie o výške obžalovaného, ale súčasne sa vôbec nevysporiadal s podstatou záveru predmetnej
analýzy, ktorou je predovšetkým tá skutočnosť, že osoba obžalovaného je s veľkou pravdepodobnosťou

podstatne vyššia ako postava spornej osoby (páchateľ), zaznamenaná na kamerovom zázname v čase
skutku, keďže táto podľa analýzy mala merať približne len 186 cm. Takýto postup prvostupňového súdu
je potrebné považovať za porušenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ukladajúceho súdu starostlivo uvážiť
všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Krajský súd ďalej z uznesení uviedol: „Úlohou znalca z

odvetvia kriminalistickej fotografie pplk. A.. P. V., J.., bolo preskúmať videozáznamy, ktoré boli zaistené
z priemyselnej kamery v herni v čase rozhodnom, kedy nasnímala jednak páchateľa predmetného
trestného činu, ale aj v iných dňoch a čase obžalovaného. Tieto záznamy mal znalec vyhotoviť v takej
podobe, aby bolo možné na základe týchto videozáznamov následne vykonať ďalšie dokazovanie a
to z odvetvia antropológie. Menovaný znalec z odvetvia kriminalistickej fotografie mal úplne inú úlohu,

ako znalec A.. E. F., nakoľko ten mal za úlohu určiť výšku spornej postavy z videozáznamu zo dňa
24.04.2014 (páchateľa) a následne túto porovnať s osobou obžalovaného so zameraním sa na jeho
výšku a to z videozáznamu zo dňa 21.04.2014. Obaja znalci teda mali úplne rozdielne úlohy a použili z
toho dôvodu aj úplne iné metódy v rámci kriminalistického skúmania. Zatiaľ čo znalec z kriminalistického
a expertízneho ústavu použil na skúmanie týchto obrazových záznamov metódu „zobrazenia analýzy a

dokumentácieobsahuanalógovýchadigitálnychobrazovýchzáznamovnazáznamovýchzariadeniach",
tak znalec A.. F. v rámci znaleckého skúmania použil "analytickú fotogrametrickú metódu" na zobrazenie
spracovaných obrazových záznamov, práve znalcom A.. V., ktoré mu boli pre vypracovania znaleckého
posudku predložené obhajobou. Postup konajúceho súdu pri hodnotení týchto dôkazov sa javí, ako
zmätočný a nepreskúmateľný. Pre ďalšie dokazovanie v predmetnej trestnej veci je však rozhodujúce

to, že obaja znalci H.. H. a A.. F. pri znaleckom skúmaní použili totožné metódy a to „fotogrametrickú
metódu", pričom H.. H. ju doplnil aj o „metódu optického prekrytia obrazov", a obaja dospeli k iným
záverom a súčasne, k úplne iným záverom ako znalec J.. L., ktorý pri znaleckom dokazovaní použil
zjavne iné metódy na porovnanie postavy páchateľa a obžalovaného a to „antropometrickú metódu",
s ktorou porovnával proporcie tela osôb, pri ktorej sa používajú antropo-metrické body a pre lepšiu

názornosť využil aj „superprojekčnú techniku". Preto podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na tak
zásadné rozpory v rámci vykonaného znaleckého dokazovania, pri skúmaní totožných obrazových
záznamov, tých istých osôb, bude nevyhnutné, aby súd prvého stupňa tieto dôkazy riadne vykonal,
vyhodnotil, rozpory v rámci týchto znaleckých dokazovaní sa snažil vysvetliť, aj vypočutím menovaných
znalcov, ktorí sa budú môcť oboznámiť so závermi týchto posudkov (predovšetkým znalec J.. L.) a v

rámci hodnotenia dôkazov, potom aj riadne odôvodnil, prečo uveril záverom toho ktorého znaleckého
posudku a prečo práve závery iného znaleckého posudku sú podľa konajúceho súdu neprijateľné, resp.
nedostatočné pre ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie o vine obžalovaného. Vzhľadom na to,
že súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov za významné pre ustálenie skutkového stavu a
rozhodnutie o vine obžalovaného považoval aj závery spomínaného KEU PZ Bratislava č.p. PPZ-KEU-

BA-EXP-2147/9167 (č.l. 227 - 239), odvetvia kriminalistická antropológia, ktoré vypracovala znalkyňa
pplk. H.. S. J., odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na nedostatok tohto posudku. Z jeho
obsahu (č.l. 235, str. 17) vyplýva, že bol použitý pracovný postup a to kriminalistická-antropologická
identifikácia, antropologická somatoskopická metóda. Táto sa používa na hodnotenie skupinových
znakov, konkrétne na hlave posudzovanej osoby a teda tvár, nos, obočie, či nejaké zvláštne jedinečné

znaky na tvári, ako však znalec konštatoval vzhľadom na to, že páchateľ mal na hlavne kuklu a na
nekvalitné zábery zabezpečené priemyselnou kamerou vo vzťahu k osobe obžalovaného, na základe
týchto metód a predložených upravených obrazových záznamov v rámci kriminalistickej fotografie
nebolo možné tieto závery jednak ustáliť a jednak ich navzájom aj potom porovnať. Bez toho, abynásledne znalkyňa uviedla, na základe akej metódy postupovala pri porovnaní pôvodných záznamov
so spracovanými záznamami prostredníctvom kriminalistickej fotografie, dospela k záveru (čl. 236, str.
20), že pri porovnaní spornej postavy páchateľa trestného činu a obžalovaného bolo zistené, že ide

v oboch prípadoch o podobné držanie tela a teda postavenie ramien, relatívna dĺžka rúk a podobný
typ postavy, vzťah hornej a dolnej častí tela. Taktiež, že výškové pomery porovnávaných osôb na
predložených videozáznamoch mali korelovať, avšak mieru korelácie, vzhľadom na iné dynamické prvky
pohybu, keďže páchateľ bežal a obžalovaný kráčal, nebolo možné exaktne určiť. Za situácie, že zo
znaleckého posudku ústavu nie je možné zistiť, na základe akej metódy, akých exaktných poznatkov

a akých prostriedkov znalci dospeli k záveru, tak je nevyhnutné povereného znalca k týmto otázkam
vypočuť na hlavnom pojednávaní. Preto aj v tomto konkrétnom prípade bude potrebné znalkyňu riadne
vypočuť na hlavnom pojednávaní tak, aby závery znaleckého posudku boli overiteľné a preskúmateľné“.
Napriek citovaným záverom, ku ktorým dospel odvolací súd, okresný súd odôvodnil uznanie viny od
slova do slova ako v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku: „Pri ustálení predmetného skutkového
stavu (ktorý zostal oproti obžalobe nedotknutý) a ustálení osoby obžalovaného L.. J. R. ako páchateľa

predmetného skutku vychádzal súd predovšetkým z tvrdení a výpovedí poškodenej C. Z., z výpovedí
priamych svedkov skutku O. B., H. N., V. H. a J. Y., ale aj zo svedeckých výpovedi svedkov H. D., F. A.,
G. F., G. O., ďalej z dôkazov, ktoré vyplynuli zo záverov znaleckého posudku K.. K. L. a jeho dodatku,
z výpovedí znalca K.. K. L., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a kriminalistická
antropológia, zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava: PPZ-KEÚ-BA-HXP-2014/9167 a

výpovede znalca A.. P. V., J.., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a video a
výpovede znalkyne H.. S. J., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia a z listinných
dôkazov v podobe fotodokumentácie osoby obžalovaného, vrátane jeho trojrozmernej fotografie, v
podobezápisniceorekogníciíosobypáchateľapodľaočíapierafotodokumentácie,zápisniceoohliadke
miesta činu a fotodokumentácie z miesta činu, úradných záznamov príslušných orgánov činných v

trestnom konaní, lekárskych správ H.. H., H.. L. a H.. K., správ a vyjadrení bankových i nebankových
subjektov i spoločností, i z vecných dôkazov v podobe oblečenia zaisteného pri domovej prehliadke
obžalovaného, ktoré zodpovedalo oblečeniu páchateľa podľa popisu poškodenej C. Z. (tyrkysová mikina
s kapucňou, zelené maskáčové nohavice) a v podobe 1ks CD nosiča obsahujúci kamerový záznam
z prevádzky herne zo dňa 24.04.2014 o 00:15 hod., ktorý zaznamenával páchateľa skutku“. Okresný

súd odignoroval závery predchádzajúcich zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, ako aj dôkazy, ktoré
predložil obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý A.. P. V., ktorý potvrdil len tú skutočnosť,
že jeho úlohou bolo z video-záznamov vyhotoviť fotografie. Podľa výpovede H.. S. J. jednoznačná
identifikácia páchateľa nie je možná. Znalec A.. E. F. a H.. J. H. v celom rozsahu zotrvali na záveroch
svojich znaleckých posudkov. Napriek podrobným citáciám dôvodov zrušujúcich uznesení odvolacieho

súdu, je potrebné opakovane uviesť, že na preukázanie tvrdení obžalovaného ako obhajoba predložila
do spisu analýzu určenia výšky spornej postavy z videozáznamu zo dňa 24.04.2014, vypracovanú
Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. Úlohou spracovateľa analýzy bolo porovnať páchateľa
zachyteného na zázname zo dňa 24.04.2014 s osobou obžalovaného L.. J. R. na porovnávacích
záznamoch zo dňa 21.04., 24.04. a 26.04.2014 so zameraním na výšku postavy. Zo záverov analýzy

vyplýva, že: „Dvoma nezávislými postupmi: a to optickým prekrytím obrazov a fotogrametrickou metódou
bolo zistené, že osoba J. R. je s veľkou pravdepodobnosťou vyššia ako sporná postava. Výška spornej
postavy bola fotogrametickou metódou určená na približne 186 cm a výška J. R. na približne 202 cm“.
Týmto zisteniam zodpovedajú aj merania súdneho znalca G.. K.. K. L., J.., podľa ktorých J. R. meral
s obuvou 203 cm (bez obuvi 201) a G. O. meral 185 cm s nízkou obuvou. Súdny znalec meral obidve

osoby v Košiciach dňa 13.11.2015. Nemôže ostať nepovšimnutá závažná skutočnosť, že spracovateľ
analýzy bez toho, aby osobne meral obžalovaného L.. J. R. a G. O. dospel k záveru, že „Výška spornej
postavy bola fotogrametickou metódou určená na približne 186 cm a výška J. R. na približne 202
cm“. V priebehu konania obhajoba predložila znalecký posudok A.. E. F., ktorý v záveroch posudku
uviedol: „Porovnaním zistenej, analyzovanej výšky zobrazenej zaznamenanej osoby zo skúmaného

sporného obrazového záznamu zo dňa 24.04.2014 (osoba páchateľa) so zistenou analyzovanou výškou
postavy zo skúmaného porovnávacieho obrazového záznamu, zo dňa 21.04.2014 (osoba J. R.) je
možné konštatovať, že zistené analyzované výšky zobrazených postáv osôb majú diferenciu 0,06 metra,
čiže 6 centimetrov. Zistené hodnoty výšky zaznamenaných osôb neboli korigované na skutočnú výšku
postávvzhľadomnaichfázupohybu,prípadnestatickúpozíciu.“Ajpodľatohtoznalcaosobapáchateľaa

osobaobžalovanéhoL..J.R.niesútotožné.Záveryobochdôkazovvychádzajúzdostupnýchvedeckých
poznatkov a nie je možné ich nebrať do úvahy konštatovaním, že „veríme výpovedi poškodenej C. Z.“.
Ak by sme pripustili takú možnosť, potom môže nastať aj takáto modelová situácia: „Znalci pri trestnom
čine vraždy pri pitve zistia, že osoba bola usmrtená dvoma bodnými ranami do srdca. Súd záveromznalcov však neuverí, nakoľko očitý svedok vypovedá, že k vražde došlo zastrelením strelnou zbraňou“.
V tomto konkrétnom prípade niet dôvodov neveriť výsledkom, ku ktorým dospel Ústav kriminalistiky a
kriminológie,s.r.o.aznalecA..E.F..Spoukazomnavyššieuvedenéobžalovanýnavrhol,abykrajskýsúd

napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku zrušil a alternatívne a/ obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. c) oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný
alebo b/ podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a
súčasne podľa § 325 Tr. poriadku nariadil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto preskúmaní
zistil nasledovné.

Po preskúmaní odvolaní napadnutého rozsudku (už v poradí tretieho), ako aj konania mu
predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v predmetnej veci po doplnení krajským
súdom nariadeného dokazovania, pri opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov a zachovaní možnosti
pre strany v konaní obsah dokazovania doplniť - postupoval v intenciách zrušujúcich uznesení krajského
súdu - sp. zn. 2To/29/2015 zo dňa 08.09.2015, sp. zn. 10To/16/2016 13.09.2016, sp. zn. 10To/17/2018

zo dňa 29.10.2018.

Vkonanípredokresnýmsúdombolitedavykonanédôkazypotrebnénazistenieskutkovéhostavuveci,o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom
k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd

prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto sa krajský
súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -

krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného.

Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného a preto zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu)

konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného
druhu a výmery trestu.

Krajský súd pri tomto postupe zistil existenciu skutočností rozhodných pre zohľadnenie pri ukladaní
druhu no najmä výmery trestu, konkrétne po zistení zbytočných prieťahov v tomto konkrétnom trestnom

konaní, ktoré nie je možné bez rozumných pochybností dávať za vinu obžalovanému, z tohto dôvodu
mal krajský súd za to, že v posudzovanou prípade bolo na mieste ukladať trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Išlo však iba o takú skutočnosť, ktorú na podklade
dokazovania vykonaného okresným súdom po úprave výroku o treste bolo možné napraviť (v prospech
obžalovaného) aj v odvolacom konaní, čo bol aj dôvod pre zrušenie rozsudku okresného súdu vo výroku

o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku, kde následne krajský súd na
základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozsudkom sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli

prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného L.. J. R..Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na
obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju
obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či

argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť,
či dokonca vyvrátiť a to do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zistil, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne
a bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

V prvom rade obžalovaný zdôraznil opierajúc sa o argumentáciu krajského súdu prezentovanú v
zrušujúcom uznesením zo dňa 08.09.2015, sp. zn. 2To/29/2015, že v rámci rekognície pri opoznaní
očí a pier páchateľa, ako to vyplynulo z výpovedí D., A., F., no výpovede samotnej poškodenej C. Z.,
existuje dôvodné podozrenie, že v tom čase, keď sa mala svedkyňa Z. zúčastniť rekognície, už bola
presvedčená (mali svedkyňu poškodenú C. Z. menované svedkyne vyslovene presvedčiť - nahovoriť)

o tom, že páchateľom tohto skutku bol ich zákazník - obžalovaný J. R., kde táto skutočnosť mala
spochybňovať podľa krajského súdu vykonanie tohto dôkazu v súlade s ustanovením § 119 ods. 2 Tr.
poriadku.

Táto skutočnosť podľa názoru krajského súdu, pre upresnenie predovšetkým vytvárala pochybnosť

o dôkaznej váhe výsledku tohto vyšetrovacieho úkonu - rekognície, no v rámci svojej argumentácie,
krajský súd nepovažoval uvedenú rekogníciu za dôkaz vykonaný nezákonným, procesne nespôsobilým
spôsobom - za danej situácie totižto, kedy osoba opoznávajúca možného páchateľa činu, pred
vykonaním samotného úkonu je už vopred presvedčená, kto je páchateľom trestného činu, bude
opoznávať medzi ďalšími osobami (figurantmi), teda už vopred vybranú osobu, ktorú osobne veľmi

dobre pozná, javí sa takýto úkon ako nadbytočný a výsledok takého úkonu z hľadiska dôkaznej váhy
pre ustálenie skutkových zistení táto skutočnosť jeho význam zjavne znižuje.
V tejto súvislosti na druhej strane krajský súd zvýrazňuje, že pri samotnej realizácii tejto rekognície
svedkyňa C. Z. nespoznávala priamo odhalenú tvár obžalovaného J. R., keďže táto bola zakrytá kuklou
presne tak, ako to bolo aj v prípade páchateľa skutku, a teda opoznávala len samotné oči a pery osôb

účastných ako figurantov na rekognícii. Je potrebné zdôrazniť, že tento základný opis markantov tváre,
ktoré si mohla svedkyňa všimnúť - zelené oči a plné pery páchateľa, svedkyňa C. Z. učinila hneď už
pri svojich prvotných vyjadreniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní a bez zásadných rozporov
na nich zotrvala.

Tiež platí, že vyjadrenia poškodenej C. Z. - o priebehu skutku (ako malo prebehnúť samotné lúpežné
prepadnutie), opise fyziologických znakov páchateľa, ako bol páchateľ oblečený, no predovšetkým
opis očí a pier, ako už bolo zvýraznené - boli po celé trestné konanie konzistentné, preto samotná
skutočnosť, ktorá z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že na osobu ako páchateľa,
konkrétne obžalovaného J. R., poškodenú C. Z. mala upriamiť pozornosť práve svedkyňa D. a následne

ju v tom mali utvrdiť svedkyne A. a F. - nemení nič na skutočnosti, že hodnotený vyšetrovací úkon -
rekognícia - bol vykonaný v súlade s procesným predpisom a bolo možné naňho prihliadať a v kontexte
ďalších vykonaných dôkazov vytváral spoločne reťaz dôkazov vedúcich k záveru o riadnom ustálení
skutkového stavu.

Vykonané dokazovanie teda nespochybnilo rozhodujúcu skutočnosť a teda, že tento vyšetrovací úkon -
rekognícia - bola vykonaná súlade s procesným predpisom a preto tento dôkaz bol aj riadne vykonateľný
na hlavnom pojednávaní, a z tohto dôvodu si krajský súd osvojil argumentáciu okresného súdu, týkajúcu
sa jeho procesnej spôsobilosti, právnych úvah o povahe tohto vyšetrovacieho úkonu, no predovšetkýmskutočnosti, že tvorí len jeden (nie jediný a rozhodujúci) z reťaze dôkazov produkovaných v rámci
dokazovania v posudzovanej veci rozhodných pre ustálenie skutkových zistení tak, ako sa preniesli do
skutkovej vety výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcich sa spôsobu hodnotenia záverov znaleckých posudkov
znalcov doc. K.. K. L. a A.. E. F. a analýzy určenia výšky spornej postavy vypracovanej Ústavom
kriminalistiky a kriminológie s.r.o, reprezentovanú v trestnom konaní svedkom H.. J. H. J.., okresným
súdom, kedy opäť odvolávajúc sa na právne úvahy a argumentáciu obsiahnutú v prechádzajúcich

zrušujúcich uzneseniach krajského súdu, má obžalovaný za to, že tieto buď okresný súd nevyhodnotil
vôbec, resp. v rozpore s usmernením krajského súdu obsiahnutom v už spomínaných zrušujúcich
rozhodnutiach, čím bol aj zásadne spochybnený záver o riadnom ustálení zisteného skutkového stavu,
pričom po ich preskúmaní, včítaní výpovedí uvedených znalcov a svedka na hlavnom pojednávaní, po
ich riadnom vykonaní na hlavnom pojednávaní v súlade s procesným predpisom, kde menovaní mali
možnosť byť navzájom konfrontovaní so svojimi závermi, ale hlavne metódami, ktoré mali použiť pri

znaleckom skúmaní predložených statických snímok postáv páchateľa a obžalovaného z označenej
herne s názvom Y. Y. v J., kde mal byť spáchaný posudzovaný skutok obžalovaným, krajský súd uvádza
nasledovné.

Krajskýsúdprihodnoteníoznačenýchznaleckýchposudkovmenovanýchznalcovapredloženejanalýzy

H.. J. H. J.., sa opieral o dlhodobú rozhodovaciu činnosť súdov, týkajúcu sa jednak procesného
postavenia znalca a jeho úlohy v trestnom konaní, no predovšetkým týkajúcu sa spôsobu hodnotenia
záverov znaleckých posudkov (aj v posudzovanom prípade) z hľadiska základných kritérií rozhodných
pre posúdenie ich preskúmateľnosti - správnosti a úplnosti - a v tejto súvislosti považuje za potrebné
na tomto mieste zdôrazniť nasledovné.

Znalec má samostatné procesné postavenie v trestnom konaní a tomu zodpovedajúcu vlastnú zodpo-
vednosť za pravdivosť, objektívnosť, nezaujatosť znaleckého posudku, jeho úlohou nie je vykonávať do-
kazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým odborným
otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie (t. j. do oblasti, v ktorej je zapísaný v zozname znalcov).

Z toho vyplýva, že znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špeci-
fickými pre jeho odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkaz-
mi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku, nesmie vy-
konávať dôkazy sám a neprislúcha mu hodnotiť dôkazy ani z hľadiska ich vierohodnosti, ani v tom sme-

re, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná (pozri primerane V14/1978, R 33/1980).

V trestných veciach teda z pohľadu konečného ustálenia skutkového stavu (a jeho právneho posúdenia)
rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku o otázke viny napokon súd a nie zna-
lec a preto by sa znalec nemal stavať do pozície toho, kto robí závery o vine, resp., či boli alebo nebo-

li naplnené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu.

Súčasne platí, že výsledkom znaleckého skúmania je subjektívny úsudok znalca, ktorý musí byť pres-
kúmateľný v súdnom konaní (hodnotenie obsahovej stránky znaleckého posudku) - znalecký posudok
teda musí spĺňať podmienku preskúmateľnosti a nesmie sa obmedziť len na odpovede na otázky bez

toho, aby z neho bolo zrejmé, ako znalec k týmto záverom došiel.
Preskúmateľnosť znaleckého posudku je totižto základnou vlastnosťou znaleckého posudku. Príjemca
posudku musí byť schopný preskúmať znalcov postup, aby mohol znalecký posudok hodnotiť. Znalecký
posudok, ktorý nie je preskúmateľný, nie je dôkazom, ale je len obyčajným tvrdením, ktoré nie je možné
overiť. Preskúmateľnosť znaleckého posudku je preto nutná podmienka pre jeho hodnotenie ako dôka-

zu, preto aby nevznikli pochybnosti o jeho správnosti alebo o jeho nejasnosti, resp. neúplnosti z pohľadu
ustálených záverov (§ 146 Tr. poriadku).

Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne zhodnotiť, nesmie sa teda znalec obmedziť vo svojom
posudku na podanie len odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z kto-

rých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah
došiel k svojmu záveru - inak povedané - preskúmateľnosť znamená, že znalecký posudok obsahuje
aj podrobné údaje ako sa znalec dopracoval k záverom, aké metódy použil, z akých dôkazov vychá-
dzal a podobne.Z pohľadu uvedeného krajský súd potom hodnotil závery znaleckých posudkov a analýzy určenia
výšky spornej postavy, vypracovanú Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o, kde zistil, že každý z

menovaných znalcov (H.. H. bol správne okresným súdom vypočutý v procesnom postavení svedka -
v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v tom čase už znalecká organizácia, ktorej bol
konateľom, nebola zapísaná v registri znaleckých organizácií na Ministerstve spravodlivosti SR) riešil
zadanú úlohu ním stanovenou metódou a spôsobom, ktoré boli vo všetkých troch prípadoch - rozdielne,
neboli totožné okrem ich pomenovania - fotogrametrická metóda u znalca A.. F. a svedka H.. H. - a aj

z tohto dôvodu a z tohto pohľadu nazeral krajský súd na dôkaznú hodnotu záverov týchto znaleckých
skúmaní.

Svedok H.. J. H., J.. použil na úpravu statických fotografií priestoru, fotogrametrickou metódou - grafickú
metódu tzv. ubežníkovú metódu, čo sú body, kde sa rovnobežky pretínajú, čo je princíp centrálnej
projekcie, v ktorom sa nachádzal páchateľ trestného činu a následne aj obžalovaný a pomocou troch

oporný bodov v tomto priestore (čiže u priestorových objektov máme 3 body zbiehania sa rovnobežných
línií podľa priestorových osí objektu, kde potom postavu je potrebné posunúť, alebo opticky premietnuť
k nejakému miestu, bodu v miestnosti, ktoré je možné zmerať, napr. dvere miestnosti) ju doplnil aj
o „metódu optického prekrytia obrazov", a na základe kombinácie týchto metód určil podľa neho
pravdepodobnú výšku páchateľa na 185 centimetrov a výšku obžalovaného na 202 centimetrov.

Rovnako tak znalec A.. F. z hľadiska pomenovania použil totožnú metódu „analytickú fotogrametrickú
metódu", no postup a metódu zvolil inú - formu výpočtu - a nie grafického znázornenia bodu v priestore
ako podľa neho postupoval H.. H. - dôležitou skutočnosťou je to, že pre svoje výpočty použil päť
referenčných bodov v priestore tzv. vlicovacích bodov (v tomto prípade výška dverí, bod na podlahe,
bod pri dverách, bod na podlahe pri bare, bod na podlahe pri zadnom stĺpe, ktoré sa v priestore

nezmenili) a na základe nich presne preniesol statické snímky v 2D priestore páchateľa a obžalovaného
do predtým presne zadefinovaného 3D priestoru, do ktorého sa importuje sporný snímok a využitím
už známej geometrie priestoru, kde je potom možné následne merať aj v spornom snímku. Na základe
takéhoto postupu potom dospel k zisteniu, keď určil rozdiel medzi páchateľom a obžalovaným vo výške
šiestich centimetrov v neprospech páchateľa, ktorý mal byť o šesť centimetrov nižší, pričom zvýraznil,

že v oboch prípadoch meraní nebola ním ustálená výška páchateľa a obžalovaného na predložených
snímkoch korigovaná na skutočnú výšku postavy, buď vzhľadom na fázu jej pohybu, resp. na jej mierne
predklonenie hlavy skúmanej postavy, čomu pripisoval zistené rozdiely vo výške porovnávaných postáv.
Znalec A.. F. tiež k uvedenému bližšie vysvetlil, že hodnota výšky zaznamenaných osôb nebola
korigovaná na skutočnú výšku postáv, vzhľadom na ich fázu pohybu, nakoľko pri hodnotení je dôležité

zohľadňovať aj tento faktor (pohybu), nakoľko je z antropológie známe, že výška zaznamenanej postavy
sa vplyvom pohybu mení, čím všeobecne môžeme konštatovať, že výška sa mení vzhľadom na rýchlosť
pohybu, to znamená, že pri behu sa znižuje výška postavy, avšak táto podstatná okolnosť pri znaleckom
skúmaní patrí do odvetvia kriminalistickej antropológie a nie je skúmateľná fotogrametrickou metódou
kriminalistickej fotografie.

Napokon znalec doc. K.. K. L. - na základe exaktne - vedecky používaných postupov a metód použil
„antropometrickú metódu", s ktorou porovnával proporcie tela osôb, páchateľa a obžalovaného, pri
ktorej sa používajú antropo-metrické body a pre lepšiu názornosť využil aj „super projekčnú techniku".
Najsamprv teda zmeral päť základných markantov - anatomicko-somatického typu - tela obžalovaného

a tieto body bodom použil pri určení rozmerov hlavy a krku, ramien, dĺžky rúk, trupu tela a nôh
obžalovaného a jeho držanie tela a podľa týchto markantnou a z nich plynúcich zistení a výpočtov,
ktoré zodpovedali „antropometrickej metóde", použil aj ďalší postup a to tzv. „super projekčnú techniku"
postáv, kedy prekryl obrazy páchateľa trestného činu zo zaistených fotosnímok bezpečnostných kamier
a fotosnímok obžalovaného v dňoch, ktoré jednak bezprostredne predchádzali dňu, kedy skutok bol

spáchaný, v deň skutku. resp. aj dva dni, ktoré po ňom nasledovali. Čo sa týka superprojekcie, pri
superprojekcii sa tiež porovnávajú proporcie tela, je to v podstate grafické znázornenie antropometrickej
metódy, superprojekcia je vlastne doplnením prvej antropologickej metódy, ktoré boli použité v
znaleckom posudku, pričom pri oboch metódach boli dosiahnuté zhodné závery.

Čo je však rozhodujúce oproti postupu pri aplikácií nimi zvolených metód svedka H.. H. a u znalca A.. F.,
ako bude nižšie vysvetlené, bola metóda - superprojekčná technika - použitá znalcom K.. L., pri ktorej
zohľadňoval a bral do úvahy viacero snímok ako páchateľa tak obžalovaného, na snímaných totožnou
kamerou v rovnakých polohách a v tých istých priestoroch a na tom istom mieste v priestore baru herne -čiužprivstupedomiestnosti,vchodbekbaru,kdesadápredpokladať,žesnímkyzachytávajúpáchateľa
a obžalovaného vo fáze pohybu, tzv. dynamické snímky, či naopak pri polohe stojacej pri bare, statické
snímky, pričom aj napriek tomu dospel k záveru, že porovnávané postavy páchateľa a obžalovaného, či

vo fáze pohybu, resp. vo fáze tzv. statickej sa s najväčšou pravdepodobnosťou podobajú, inak povedané
nazákladeuvedenýchskutočnostíkonštatoval,ženazáznamezachýtajúcompáchateľadňa24.04.2014
o 00:15 hod. je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou zachytený obžalovaný L.. J. R..

Na druhej strane podstatnou skutočnosťou, pre hodnotenie záverov porovnávaných znaleckých

posudkov z hľadiska ich použiteľnosti pre ustálenie rozhodných skutkových zistení, ktorá vyplýva nielen
zo zistení K.. L., ale predovšetkým z výpovede A.. F. na hlavnom pojednávaní - spočíva v tom, že ani
svedok H.. H., ani znalec A.. F. v rámci označených metód, ktoré použili pri znaleckom skúmaní, nevedeli
(a ani nemohli) zohľadniť pri určení skutočnej výšky postáv, už skôr zvýraznenú okolnosť, či konkrétne v
momente, kedy bola skúmaná (statická) snímka z postavy páchateľa a taktiež postavy obžalovaného,
či v tom čase tieto postavy boli v statickej polohe alebo v pohyblivej, dynamickej polohe (vo fáze

pohybu), čo zásadným spôsobom mohlo ovplyvniť určenie a ustálenie výšky týchto porovnávaných osôb
na skúmaných statických snímkoch vyhotovených z bezpečnostnej kamery z baru, kde malo dôjsť k
lúpežnému prepadnutiu.

V súvislosti s doposiaľ uvedeným je potrebné zvýrazniť skutočnosť, ktorá zásadne odlišovala prístup H..

H. a A.. F. k znaleckému skúmaniu týchto snímok - a tá spočívala v tom, že znalec A.. F. totižto skúmal
snímky osoby páchateľa a osoby obžalovaného v čase, keď boli nasnímané pri bare, kedy predpokladal,
žetietoosobybolivstojacejaniedynamickej polohe,nopredovšetkýmsatamnachádzaliužspomínané
tzv. vlicovacie body - tomu potom zodpovedá aj jeho zistenie, kedy konštatuje výškový rozdiel medzi
páchateľom a obžalovaným len šesť centimetrov, o ktoré mal byť vyšší obžalovaný, kde ako už bolo

skôr uvádzané - že postavy na predložených statických snímkoch neboli korigované na skutočnú výšku
postavy, či z dôvodu fázy pohybu, či mierneho predklonenia hlavy.

Na druhej strane, čo krajský súd považuje za rozhodujúce, ako to aj svedok H.. H. na hlavnom
pojednávaní vysvetlil, že bral do úvahy snímky páchateľa a snímky obžalovaného z pohľadu kamery

ihneď pri vstupe do baru, z dôvodu presnosti snímky, lebo mali vtedy najväčšie množstvo pixelov, z
hľadiska blízkosti snímanej osoby ku kamere, čo podľa krajského súdu znamená, že v tom čase ako
páchateľ, tak obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou boli v pohybe a práve z toho dôvodu je možné
aj vysvetliť skutočnosť, kedy pravdepodobne vznikol zásadný rozdiel v záveroch zistení H.. H. medzi
výškou páchateľa skutku nasnímaného kamerou a obžalovaného nasnímaného totožnou kamerou v

tých istých priestoroch a na tom istom mieste pri vstupe do miestnosti. Rovnako je spornou aj metóda,
ktorou sa snažil určiť telesnú výšku páchateľa a obžalovaného pri porovnaní s objektmi v snímanom
priestore, ktoré však boli v značnej vzdialenosti od tela páchateľa a rovnako tak aj obžalovaného.

Doposiaľ uvedené zistenia potom v logickej súvislosti vysvetľuje v písomnej odpovedi zo 06.12.2016

súdu obsiahnuté konštatovanie znalkyne H.. S. J., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
antropológia, z kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave, ktorá taktiež bola vypočutá na
hlavnom pojednávaní a vykonávala antropologické znalecké dokazovanie - že pokiaľ ide o zachytenie
pohyblivých snímok osôb, je možné predpokladať až 10 % výškový rozdiel snímaných osôb, oproti
snímkam vyhotoveným týchto osôb v statických polohách, čo podľa názoru krajského súdu vysvetľuje aj

tento zásadný rozdiel vo výške medzi páchateľom a obžalovaným, ktorý vyplynul z opísaných postupov
(metód) použitých H.. H., kde pri výške 202 cm u obžalovaného, mohol teda vzniknúť rozdiel až do
cca 20 cm.

Nad rámec doposiaľ uvedeného v reakcii na námietky obhajcu obžalovaného prednesené v rámci

verejného zasadnutia, krajský súd uvádza, že za tak krátky čas, kedy malo lúpežné prepadnutie trvať
a s prihliadnutím na faktor stresu s tým spojený, nie je možné korektne od svedkyne C. Z. požadovať,
aby presne ihneď vedela uviesť výšku páchateľa, preto ňou uvádzaný údaj z jej pohľadu z baru o výške
cca 180 cm až 190 cm páchateľa nie je možné považovať za zásadne rozporný so zistenou výškou
obžalovaného.

Pokiaľ obhajca tiež zvýraznil skutočnosť, ktorá bola počas celého dokazovania opomínaná a teda, že
po príchode polície bola zaistená pachová stopa, keďže bol nasadený služobný pes, ktorý sa však vybral
opačným smerom, ako býva obžalovaný L.. J. R., krajský súd uvádza, že pachová stopa bola zjavnezaistená na barovom pulte, kde sa mal aj pôvodne zdržiavať obžalovaný počas prepadu, no počas doby
do príchodu polície je zrejmé, že sa v tom istom priestore, baru, resp. barového pultu potom zdržiavali
aj ďalšie osoby, ktoré boli návštevníkmi baru, čo potom aj logicky vysvetľuje, že služobný pes mohol

zachytiť pachovú stopu kohokoľvek, kto sa do príchodu polície, resp. pri odchode bezprostredne po jej
príchode v priestoroch baru zdržiaval.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,

ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému L.. J. R. za vinu, sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom
rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
a/ Tr. zákona, pretože bolo dokázané, že proti inému požil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, konkrétne jeho výmery tak, ako
ho uložil okresný súd obžalovanému v napadnutom rozsudku, zistil, že v priebehu trestného konania
vznikli zjavne prieťahy v konaní, ktoré nie je možné dávať za vinu obžalovanému. V prejednávanej veci
bol rozsudok okresného súdu, ako už bolo v úvode naznačené, trikrát zrušený za účelom doplnenia
dokazovania, resp. s pokynom hodnotiť všetky dôkazy produkované v trestnom konaní, včítane dôkazov

predkladaných obžalovaným, pričom je potrebné korektne priznať, že aj doba, počas ktorej krajský súd
ako súd odvolací podané odvolania obžalovaného vo veciach sp. zn. 2To/29/2015 zo dňa 08.09.2015,
sp. zn. 10To/16/2016 zo dňa 13.09.2016, sp. zn. 10To/17/2018 zo dňa 29.10.2018 vybavoval, ma tomu
zodpovedajúci podiel na vzniknutých prieťahoch v rozhodovaní v posudzovanej veci.

Zobsahuspisuplynie,žeobžalobavprejednávanejvecibolanaobžalovanéhoL..J.R. podanáeštedňa
20.10.2014, pričom obvinenie pre prejednávaný skutok mu bolo vznesené ešte dňa 28.04.2014. Krajský
súd teda v posudzovanej veci meritórne rozhodoval až po viac ako siedmich rokoch od vznesenia
obvinenia obžalovanému v tomto prípade.

Po takto vykonanom dokazovaní potom krajský súd prihliadal pri úvahách o uložení trestu najmä na
jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust.
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel
krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným
trestom pre obžalovaného v danom prípade trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (ktorá v tomto prípade je podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona 7 rokov až 12 rokov)
vo výmere 4 rokov.

Ako už bolo naznačené, predmetná trestná vec totiž nebola prejednaná v primeranej lehote, čím bolo
porušené právo obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 tohto Dohovoru je v prípade takéhoto porušenia práva
priznaného Dohovorom zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na to, že už v čase vyhlásenia tohto rozsudku uplynulo od

spáchania skutku viac ako sedem rokov, pričom trestné stíhanie obžalovaného trvalo po tak dlhú dobu
bez toho, aby jeho dĺžku sám zapríčinil. Pre neprimeranosť trvania trestného konania po zohľadnení
celkovej dĺžky doterajšieho konania preto trest uložený obžalovanému L.. J. R. napadnutým rozsudkom
považuje odvolací súd za neprimeraný.Doterajšou dĺžkou svojho bezúhonného života, z ktorého bola predmetná trestná činnosť výnimkou,
obžalovanýdostatočnepreukázal,ženiejenutnénaúčinnúochranuspoločnosti,čijehonápravuukladať

mu trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.

Po zohľadnení týchto skutočností odvolací súd sám uložil trest odňatia slobody v už uvádzanej výmere, a
vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin, podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona

zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Krajský súd teda v súlade s čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priamo aplikoval čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z týchto dôvodov zrušil odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.