Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118205574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: JUDr.

Ľubica Bundzelová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobcu: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica J. XXX/
XX, I., zastúpený: 1) JUDr. Katarína Bajová, advokátka, so sídlom Hlavná 25, Trnava, 2) JUDr. Ľudovít
Surma, advokát, so sídlom Pavlice č. 183, proti žalovaným: 1) S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
č. XXX, 2) Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom Siladice č. 247, IČO: 00 208 230, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371,
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného 2) proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 38C/58/2018 - 210 zo dňa 29. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Súdu prvej inštancie sa n a r i a ď u j e vykonať opravu v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého
rozsudku o doplnenie ďalšieho právneho zástupcu žalobcu na základe plnej moci zo dňa 1.5.2020 a

opravu výroku I. napadnutého rozsudku o doplnenie parcely č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere
82374 m2 evidovanú na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O. (ktorá bola súčasťou spornej kúpnej
zmluvy zo dňa 21.12.2017).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzavretá v Siladiciach
dňa 15.11.2017 medzi žalovanou 1) a žalovaným 2), v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu
žalovanej 1) v 1/95-ine na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti katastrálneho odboru
OkresnéhoúraduvHlohovci,nalistevlastníctvač.XXXX,preobecO.,katastrálneúzemieO.akoparcela
registra „E“ č. 1871 - ostatné plochy o výmere 14.984 m2 a parcela č. 1872 - ostatné plochy o výmere

4.722 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX pre obec O., katastrálne územie O., ako parcela registra „E“ č.
1859 - trvalé trávnaté porasty o výmere 12.257 m2, parcela č. 1861 - trvalé trávnaté porasty o výmere
3.586 m2, parcela č. 1862 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.208 m2 na žalovaného 2), na základe
ktorej katastrálny odbor Okresného úradu Hlohovec povolil vklad vlastníckeho práva pod V 2384/2017
dňa 21.12.2017, je neplatná. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1) a 2) spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 40a, § 41, § 140 zák. č. 40/1964 Z. z.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne tým, že zákon v § 140 OZupravuje zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov
chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo
spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska

obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať (uplatnením
analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy
druhého oddielu OZ (§ 602 až § 606 OZ). Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 OZ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva,
na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu

zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe
ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c) sa

uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v prípade
porušenia predkupného práva spoluvlastníka ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec,
prípadne ktoré z riešení uvedených v písm. a) až c) zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne
vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Podstata
predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju

prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda
vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá
povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa
účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná (bližšie
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo/262/2009).

3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na sporných
nehnuteľnostiach a žalovaná 1) bola podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach, ktoré kúpnou
zmluvou zo dňa 15.11.2017 uzavretou medzi žalovanou 1) a žalovaným 2) previedla na žalovaného 2).
Nebolo sporné, že žalovaný 2) kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2018 previedol sporný spoluvlastnícky

podielnatretiuosobu,ErikuRichnákovú.Konanieonávrhunavkladvlastníckehoprávaboloprerušenéz
dôvodu prebiehajúceho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1) a žalovaným
2). Žalobca sa riadne a včas, teda účinne, dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou 1) a žalovaným 2) a žalovaná 1) a žalovaný 2) nie sú blízkymi osobami v zmysle § 116
a § 117 OZ. Žalovaná 1) počas konania pripustila, že nepostupovala v zmysle zákona a previedla

svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bez toho, aby svoj podiel ponúkla ostatným
podielovým spoluvlastníkom.

4. Obrana žalovaného 2) spočívala v námietke, že pri podpise kúpnej zmluvy bol informovaný, že
o spoluvlastnícky podiel žalovanej 1) na spornej nehnuteľnosti nikto zo spoluvlastníkov neprejavil

záujem, čo ale žalovaný 2) nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalšie námietky žalovaného 2) smerovali k
neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj k nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2). Námietka žalovaného 2) o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nebola
dôvodná, nakoľko žalovaný 2) je vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, k prevodu nedošlo
a vkladové konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania, z čoho vyplýva, že

existencia jeho pasívnej vecnej legitimácie je daná. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného 2), že
akdôjdekporušeniupredkupnéhopráva,oprávnenýužnemánaliehavýprávnyzáujemnapodanížaloby
o neplatnosť právneho úkonu, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu určenia neplatnosti
vyššie uvedeného právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona, a to z § 34 ods. 2 zákona o katastri
nehnuteľností, ako to uvádzal aj žalobca v samotnej žalobe. Neobstojí ani námietka žalovaného 2),

že žalobca zvolil nesprávny spôsob ochrany svojho práva, keď po dovolaní sa relatívnej neplatnosti
predmetnej zmluvy podal žalobu o určenie jej neplatnosti, nakoľko v zmysle už vyššie uvedeného je na
žalobcovi, ktorý prostriedok ochrany svojho práva si zvolí. Obmedzenie je len v tom, že môže využiť vždy
len jeden z uvedených spôsobov ochrany (t. j. žalobu o neplatnosť právneho úkonu, žalobu o nahradenie
prejavu vôľu v prípade neuzatvorenia zmluvy alebo si predkupné právo ponechá voči nadobúdateľovi).

5. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/146/2019 zo dňa
22.04.2020, ktorý v obdobnej právnej veci v bode 18 uviedol, že „....Pre žalobcu, ktorý sa rozhodol z
porušeného predkupného práva uplatniť svoje právo výberom práve tejto z troch vyššie popísanýchzákonom prípustných možností, je tento postup zrejme výhodnejší, keďže žalovaný 2) medzičasom
previedolspornýspoluvlastníckypodielnaďalšiuosobu.Zatejtosituáciesazdávýhodnejšieprežalobcu
žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy ako nahradenie prejavu vôle, keďže žalovaný 2) previedol dotknutý

spoluvlastnícky podiel na ďalšiu osobu, pričom k zápisu vlastníckeho práva zatiaľ nedošlo. Odvolací súd
zhodne s prvoinštančným preto dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na zvolenom
spôsobe riešenia postupu po porušení jeho predkupného práva žalovaným 1), a teda naliehavý právny
záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva, ktorou žalovaný 1) previedol svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve tiež žalobcu, za súčasného porušenia predkupného práva

žalobcu, na žalovaného 2), je relatívne neplatná.“.

6. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k porušeniu predkupného
práva žalobcu došlo a žalobca sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vo výroku I.
rozsudku určil, že zmluva uzavretá medzi žalovanou 1) a žalovaným 2) dňa 15.11.2017 v Siladiciach k
predmetným nehnuteľnostiam, je neplatná.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
voči žalovaným 1) a 2), ktorých zaviazal na úhradu trov žalobcovi spoločne a nerozdielne. Súd nezistil
a stranami ani neboli tvrdené žiadne dôvody pre uplatnenie postupu podľa § 257 CSP. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V posudzovanej veci žalobca jednoznačne prejavil svoj záujem o prevádzaný
spoluvlastníckypodiel,atoslovami„žalobcovibolaodňatámožnosťkúpiťspoluvlastníckypodiel“.Ztohto

dôvodu bolo na mieste využiť iné alternatívy a nie žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ však žalobca
za daných okolností pristúpil k žalobe o neplatnosť právneho úkonu, ide o nesprávne zvolený procesný
prostriedok. Takáto žaloba totiž nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb, t. j. nepredchádza ďalším
súdnym sporom - nebráni ďalšiemu prevodu a pod. (viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/719/2014). Žalovaný 2) previedol predmetné pozemky na podielovú spoluvlastníčku D. V., a tým

podľa žalovaného 2) odpadol dôvod podanej žaloby. Žalovanými mali byť všetci účastníci právnych
vzťahov. Žalovaný 2) poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008, z ktorého
vyplýva okrem iného, že „navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke
podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1/4 len polovicu, t. j. potom
1/4 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd.“ Z tohoto dôvodu mal žalobca uplatňovať len toľko z

podielu, koľko mu prináleží. Na základe uvedeného žalovaný 2) navrhol, aby odvolací súd podľa § 388
CSP prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému 2) prizná nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca samostatne i prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom tieto

vyjadrenia boli obsahovo totožné. Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou žalovaná 1) odpredala svoj
spoluvlastnícky podiel predstavujúci 1/95 - inu na nehnuteľnosti a žalovaný 2) odkúpil predmetný
spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Žalovaný 2) sa nezaujímal o to, či žalovaná 1) rešpektovala
predkupné právo spoluvlastníkov, čo potvrdzuje aj vo svojom odvolaní, kde uvádza, že sa uspokojil
s tvrdením žalovanej 1), že nikto neprejavil záujem o odkúpenie podielu. Žalovaná 1) v čase predaja

svojho podielu nerešpektovala predkupné právo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a týmto neponúkla
prednostne odkúpenie podielu. Uvedené potvrdila aj svojou výpoveďou na pojednávaní na súde prvej
inštancie. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému zo spoluvlastníkov.
Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho
previesť len na blízke osoby. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby,

príp. aj na jedného zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom.
Ide teda o povinnosť spoluvlastníka (zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel) vyplývajúca zo
zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov (ktorí nechcú
vec predať) na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade žalovaná 1) neponúklažalobcovi a ani ostatným spoluvlastníkom k odkúpeniu prevádzaný spoluvlastnícky podiel 1/95-ina na
opísanej nehnuteľnosti a svoj podiel previedla na žalovaného 2), ktorý nie je jej blízkou osobou v zmysle
ustanovení § 116 a § 117 OZ. Uvedená skutočnosť je nesporná a potvrdili ju svojimi výpoveďami obaja

žalovaní, ktorí nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by uvedenú skutočnosť vyvracal. Právny úkon, ktorým
žalovaná 1) previedla svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva na žalovaného 2), je neplatný a žalobca, ktorý je týmto právnym úkonom dotknutý,
sa tejto neplatnosti domohol a dovolal v zmysle § 40a OZ. Žalobca zaslal dňa 16.05.2018 žalovanej
1) a žalovanému 2) písomné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, obsahom ktorého je

dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1) a 2), vklad ktorej bol povolený
katastrálnym odborom Okresného úradu v Hlohovci dňa 21.12.2017 v časti dotknutých nehnuteľností.
Právne účinky dovolania sa neplatnosti nastali okamihom doručenia písomného uplatnenia relatívnej
neplatnosti voči obom účastníkom právneho úkonu. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti žalovaný
2) previedol nadobudnuté podiely na D. V., z čoho vyplýva, že previedol viac práv ako mal a tento
prevod sa stal absolútne neplatným. Žalovaný 2) konal vedome a úmyselne v snahe zmariť konanie

o určenie relatívnej neplatnosti. Vlastnícke právo na D. V. v katastri nehnuteľností nebolo doposiaľ
zapísané. Katastrálne konanie je toho času prerušené do právoplatného rozhodnutia o určenie relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu nie je založená pasívna legitimácia D.
V. v tomto konaní, ako to tvrdí žalovaný 2) vo svojom odvolaní. Žalobca v ďalšom poukázal na ust. §
40a OZ a uviedol, že naliehavý právny záujem preukazuje tým, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy z dôvodu, že bolo porušené jeho zákonné predkupné právo dané ust. § 140 OZ, pričom
žalovaná 1) a žalovaný 2) toto predkupné právo ignorovali, čím došlo k vážnemu zásahu do jeho
vlastníckeho práva, resp. k odňatiu jeho zákonného predkupného práva, a preto je potrebné uvedený
stav napraviť, čo je možné len na základe rozhodnutia súdu. Naliehavý právny záujem vo veci ďalej
preukazuje aj tým, že na zmenu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušného

okresného úradu nestačí len preukázať, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. §
140 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takýmto úkonom dotknutý, relatívnej
neplatnosti právneho úkonu nedovolá (žalobca sa podaniami doručenými dňa 16.05.2018 dovolal),
ale je potrebné rozhodnutie súdu s poukazom na ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalovaný 2)
v podanom odvolaní tvrdí, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť neplatnosť celej kúpnej zmluvy

uzavretej medzi žalovanými. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žaloba sa dotýkala
len časti nehnuteľností z kúpnej zmluvy a k nim sa viažucim spoluvlastníckym podielom, ktoré boli v
petite žaloby špecifikované. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil ani s tým, že mal prioritne
žalovať nahradenie prejavu vôle k pomernej časti podielu podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti uviedol, že ako oprávnený spoluvlastník má možnosť domáhať sa

vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a nadobúdateľom
- treťou osobou z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, alebo domáhať sa
na súde vydanie rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa
podľa § 603 ods. 3 OZ alebo si ponechať predkupné právo. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením
z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho

stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť
inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ). V prípade účinného dovolania sa
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podie1u sa nemôže oprávnený spoluvlastník
úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. Právny úkon sa považuje za neplatný.
Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti . Oprávnený

a v tomto konaní žalobca sa rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a OZ podaním
určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo. V
prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby oprávnený mohol uplatniť niektorý zo všeobecných
nárokov zmluvného predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Žalobca vo vyjadrení poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/46/2013, ktorý ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti

právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého
právneho záujmu (aktuálne podľa § 137 písm. c/ CSP) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného
práva. Záverom svojho vyjadrenia žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalovaného 2) zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi.

10. Žalovaná 1) nesúhlasila s odvolaním žalovaného 2). Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zotrváva
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolanie nepodáva.11. Žalovaný 2) v rámci odvolacej repliky namietal, že vyjadrenia žalobcu i jeho právnej zástupkyne
sú totožné a doslova opísané, preto by mal odvolací súd preskúmať, ktoré bolo skôr, a to vo vzťahu
k uplatnenému nároku na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalobcu uviedol, že pred uzatvorením

kúpnej zmluvy bol informovaný žalovanou 1), že z podielových spoluvlastníkov nikto nechcel využiť
svoje predkupné právo. Tvrdenie, že žalovaný 2) mal preveriť, či existuje, sa ukazuje ako nenáležité
a nemožné. Ak súčasná právna úprava neupravuje povinne písomne uplatnenie predkupného práva,
potom je nemožné viac uskutočniť pre preventívny postup ako sa spýtať žalovanej 1), či ponúkla
ostatným spoluvlastníkom na predaj svoj podiel. Žalovaný 2) v odvolacej replike následne zopakoval

argumenty prezentované v odvolaní.

12. V odvolacej duplike žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zopakoval argumentáciu uvedenú
vovyjadreníkodvolaniu.Taktiežodvolaciaduplikažalovanej1)bolatotožnásjejvyjadrenímkodvolaniu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s obsahom celého spisu dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného 2) nie je dôvodné.

14. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 15.11.2017 medzi žalovanou 1) ako predávajúcou a žalovaným 2) ako kupujúcim, v časti
prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1) v 1/95-ine na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri
nehnuteľnosti katastrálneho odboru Okresného úradu v Hlohovci, na LV č. XXXX, pre obec O., kat.
územie O. ako parcela registra „E“ č. 1871 - ostatné plochy o výmere 14984 m2 a parcela č. 1872 -

ostatné plochy o výmere 4722 m2 a na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O., ako parcela registra „E“
č. 1859 - trvalé trávnaté porasty o výmere 12257 m2, parcela č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere
82.374 m2, parcela č. 1861 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3586 m2, parcela č. 1862 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 2208 m2 na žalovaného 2), ktorej katastrálny odbor Okresného úradu v Hlohovci
povolil vklad vlastníckeho práva pod V 2384/2017 dňa 21.12.2017. Súd prvej inštancie vychádzajúc z

výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v spore bolo preukázané splnenie podmienok pre určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1) a 2) k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia
predkupného práva.

15. Žalovaný 2) nesúhlasil s prvoinštančným rozsudkom z dôvodu, že žalobca zvolil nesprávny

procesný prostriedok ochrany svojho práva a z dôvodu následného prevodu spoluvlastníckeho podielu
na ďalší subjekt. Podľa názoru žalovaného 2) mali byť žalovanými všetci účastníci právnych vzťahov
a s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 si mal žalobca v konaní uplatniť len toľko z
podielu, koľko mu prináleží.

16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 14
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

17. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo preddobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti; b)
nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sa ňou žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, a
to vyššie označenej kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva ostatných
spoluvlastníkov (vrátane žalobcu). Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou na určenie
právnejskutočnostipodľa§137písm.d)CSP.Nietpochýb,žeprávnouskutočnosťouje(aj)právnyúkon,
ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Vyššie citovaný § 137

CSP pod písm. d) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu,
najmä z predpisu hmotného práva. Súd prvej inštancie podanú žalobu nesprávne subsumoval pod § 137
písm. c) CSP (žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem), čo
však v konečnom dôsledku nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej a nenaplnilo zákonné
dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia (v spore bol riadne zistený skutkový stav a boli vykonané

všetky potrebné dôkazy).

21. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Uvedené závery sa

primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 ods. 2 OZ s
modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene
zasiahne (spravidla nevlastníkmi). Ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni
každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

22. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na
tretiuosobu.Predkupnéprávomedzipodielovýmispoluvlastníkmivyplývapriamozozákonaamávecno-
právnu povahu. Je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho,

práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Ide o právny vzťah, v ktorom právo
jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej.
Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo
zákonom. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného
predkupného práva. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo

262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009) z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné
právo vyplývajúce z § 140 OZ s uplatnením analógie legis v zmysle § 853 OZ aplikovať všeobecnú
úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy, druhého oddielu Občianskeho
zákonníka v § 602 až 606 OZ.

23. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné)
pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na
kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením
z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho
stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút

dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ). V prípade, že povinný spoluvlastník
nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho,
aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci
jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia

porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu
v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému.
Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na
predaj, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vznikánadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec na predaj za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne
ponúknutá, teda i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou (§ 605 a § 606 OZ). Právo vyplývajúce z
§ 603 ods. 3 OZ môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy,

na základe ktorej nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp.
neúčinne. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu sa už oprávnený spoluvlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol
na predaj, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa
ostatne citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy

o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy.

24. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akéhokoľvek dôvodu nežiada
bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou
oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v
prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia

je samotný text zákona (§ 603 ods. 3 OZ). Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného
právauvedenév§603ods.3OZdopĺňašpeciálnaúpravanárokuvyplývajúcehoz §40aOZvspojenís§
140 OZ, možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné
a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 28/2009).

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1) si nesplnila ponukovú povinnosť voči ostatným
spoluvlastníkom (vrátane žalobcu), ktorým patrí vecné predkupné právo. V danom prípade sa žalobca
rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a OZ podaním určovacej žaloby o
neplatnosťprávnehoúkonu(kúpnejzmluvy),ktorýmmalobyťporušenéjehopredkupnéprávo.Vprípade

tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby mohol uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle
§ 603 ods. 3 OZ. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že je na žalobcovi, ktorý prostriedok
ochrany svojho práva si zvolí.

26. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ a pred podaním

žaloby sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1) a 2). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný 2) nadobudnutý spoluvlastnícky podiel v priebehu konania previedol kúpnou
zmluvou zo dňa 16.10.2018 na tretiu osobu, D. V., a konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva je
prerušené na návrh žalobcu do rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní. K zápisu vlastníckeho práva
D. V. doposiaľ nedošlo a ako vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu je na LV č. XXXX a LV č.

XXXX, pre obec O., kat. územie O. naďalej evidovaný žalovaný 2). Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný
úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak
právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre
osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa názoru odvolacieho súdu § 40a OZ, ako aj § 34 ods.

2 katastrálneho zákona sú normami, ktoré v prejednávanej veci (vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
2) je stále evidovaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre obec O., kat.
územie O.) umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP bez
potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok, ktorým
súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej

správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálny
zákon). Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu
vyhovel.

27. Žalovaný 2) tiež namietal, že žalovanými mali byť všetci účastníci právnych vzťahov s čím sa

odvolací súd nestotožňuje. S poukazom na predmet konania, ktorým je určenie neplatnosti kúpnej
zmluvyzodňa15.11.2017uzavretejmedziS.S.aPoľnohospodárskymdružstvomSiladicejeokruhstrán
sporu určený správne. Žalovanou nemala byť aj D. V., na ktorú žalovaný 2) previedol spoluvlastnícky
podiel, pretože predmetom konania nebola neplatnosť zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2) a D.
V.. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalovaného 2) že odpadol dôvod podanej žaloby, keďže

spoluvlastníckypodielbolprevedenýnaD.V.zdôvodu,ževlastníckeprávoknehnuteľnostisanadobúda
zápisom vlastníckeho práva do príslušného katastra, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.28. Žalovaný 2) v odvolaní zároveň poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
91/2008 a namietal, že žalobca mal uplatňovať len toľko z podielu, koľko mu prináleží. Odvolací súd
konštatuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalovaný 2), nemožno aplikovať

na prejednávanú vec, lebo predmetom dovolacieho konania bol nárok žalobkyne vyplývajúci z § 603
ods. 3 OZ, t. j. žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o
prevodespoluvlastníckehopodieluzarovnakýchpodmienok,zaktorýchnadobudliprávnipredchodcovia
žalovanej spoluvlastnícky podiel od pôvodných dvoch spoluvlastníkov. Predmetom tohto konania je
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nie nahradenie prejavu vôle. Prezentovaná odvolacia argumentácia

žalovaného 2) je tak vo vzťahu k preskúmavanej veci nedôvodná.

29. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutým) potvrdil.

30. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa
predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní
úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalovanému2)vplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2) týkajúcu sa totožnosti vyjadrenia žalobcu a jeho právnej
zástupkyne k odvolaniu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania, odvolací súd

konštatuje, že táto námietka je vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania irelevantná.
Namietané skutočnosti budú predmetom posúdenia v štádiu rozhodovania súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Rozhodovanie o náhrade trov konania má v zmysle
Civilného sporového poriadku dve samostatné fázy. Prvou fázou je rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania, o ktorom rozhodne súd ex officio v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou

je potom rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci, teda v tejto fáze konania súdny
úradník posudzuje preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP) a určí presnú výšku náhrady trov, ktorá
úspešnej strane patrí rešpektujúc pritom právoplatný výrok o priznanom nároku na ich náhradu. Proti

uzneseniu súdneho úradníka, ktorým rozhoduje o výške náhrady trov konania, je prípustný opravný
prostriedok, a to sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhoduje s konečnou platnosťou sudca
súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia

napadnutého rozhodnutia pri označení žalobcu. Súd prvej inštancie neuviedol v záhlaví druhého
právneho zástupcu žalobcu, advokáta JUDr. Ľudovíta Surmu, ktorého žalobca taktiež splnomocnil na
zastupovanie v konaní (č. l. 180). Z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k odvolaniu alebo vypovedaniu
plnomocenstva udeleného JUDr. Ľudovítovi Surmovi, preto je potrebné uviesť ho v záhlaví napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie bude zároveň povinný opraviť aj výrok I. napadnutého rozsudku vo

vzťahu k označeniu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O. z dôvodu, že
v ňom absentuje parcela č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere 82.374 m2, (spoluvlastnícky podiel
žalovanej 1) v rozsahu 1/95-ine) ktorá bola súčasťou spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2017 a bola
uvedenávžalobe(č.l.4),akoivpodanízodňa08.07.2019,ktorýmžalobcaupravilpetitžaloby(č.l.116).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).