Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207207
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8316207207.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Y.K. U., nar. XX.X.XXXX,

bytom H. XXXX/X, XXX XX Q. proti žalovanej E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX Q. o
určenie hranice a vypratanie pozemku, o odstránenie živého plotu, o uvedenie veci do pôvodného stavu,
o zdržanie sa konania a o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o odstránenie živého plotu z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Súd žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 80 % s tým, že o
výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.08.2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že
hranica medzi pozemkom žalobcu parcela Z. XXXX/XX, katastrálneho územia Q. a pozemkom žalovanej
parcela Z. XXXX/XX, katastrálne územie Q. prebieha po priamke určenej bodmi, ktoré budú znázornené
na znaleckom posudku, ktorý bude súčasťou rozsudku. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
vydať žalobcovi plochu ohraničenú bodmi podľa znaleckého posudku, a k náhrade trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely Z. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o
výmere 451m2, v katastrálnom území Q. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaná je výlučnou
vlastníčkou a užívateľkou parcely Z. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 411m2 v katastrálnom
území Q. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa žalobcu žalovaná porušila hranicu medzi jej
pozemkom a jeho pozemkom a odobrala časť jeho parcely skoro po celej dĺžke minimálne o šírke
30 až 40 cm, ktorú skutočnosť mu potvrdil aj predchádzajúci vlastník parcely Y. Q. s jeho manželkou

Y., ktorí pred tým, než mu odpredali tento pozemok, ho neužívali minimálne po dobu 15 rokov, čo
využila žalovaná. Žalobca sa chcel so žalovanou dohodnúť mimosúdne a cestou advokátskej kancelárie
prípisom zo dňa 27.06.2016 ju požiadal, aby v rámci mimosúdnej pokonávky dali zamerať hranicu medzi
ich pozemkami geodetom, ktorého si spoločne vyberú. Avšak žalovaná na jeho výzvu nereagovala a
bol teda nútený vec riešiť súdnou cestou.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny, a to pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa

27.06.2016 s podacím lístkom, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX a kópiu katastrálnej mapy zo
dňa 31.05.2016.4. Súd v zmysle § 167 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len ako „CSP“) doručoval žalobu s prílohami žalovanej spolu s uznesením, aby sa k žalobe vyjadrila a
procesným poučením, pričom žalovaná si tieto listiny prevzala dňa 09.02.2018.

5. Dňa 26.02.2018 žalobca podal doplnenie k návrhu na vypratanie veci a rozšírenie žaloby, v ktorom
uviedol, že dňa 16.05.2016 kúpnou zmluvou nadobudol vlastnícke právo k pozemku zapísaného na LV
XXXX,katastrálneúzemieHumennéparcelačísloXXXX/XX-trvalétrávneporastyanatomtouvedenom
pozemku, ktorého je bezvýhradným vlastníkom, sa nachádzala aj vodná pumpa, ktorej vlastníkom a

zriaďovateľom bol pôvodný vlastník Y. Q. a jeho manžela Y., tak ako to vyplýva z kúpno-predajnej zmluvy.
Ďalej žalobca uviedol, že túto nehnuteľnosť od prvopočiatku nadobudnutia chcel využívať v súlade s
pôvodným určením, avšak pumpa, ktorá sa nachádzala v priamom území jeho novonadobudnutého
majetku, sa stala predmetom vážneho sporu medzi ním a žalovanou. Podrobnosti o nemožnosti
využívania jeho novonadobudnutého majetku vysvetľuje a dokonale objasňuje žalobcovo trestné
oznámenie zo dňa 27.06.2016. Žalobca sa opakovane pokúšal verbálne dohodnúť na mimosúdnom

vysporiadaní a vydaní pozemku, avšak jeho iniciatíva ostala bez pozitívneho výsledku.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná mu znemožnila fyzickou likvidáciou pumpy užívať zdroj úžitkovej
vody, na ktorý mal nespochybniteľný nárok, a to tým, že uvedenú pumpu nachádzajúcu sa na jeho
pozemku patriacu jednoznačne jemu, žalovaná zasypala cementom, čím ju definitívne znefunkčnila

a zamedzila mu tak užívanie jeho majetku. Teda žalobcovi v dôsledku protiprávneho a ničím
neodôvodneného konania žalovanej vznikla škoda, a to tým, že žalobca si musel nevyhnutne na
svoje záhradkárske potreby osobne prinášať denne úžitkovú vodu na zalievanie plodín, čo predstavuje
denne približne 200 litrov po dobu máj - september 2017, teda 10 mesiacov, čiže 500,- eur. Ďalej
žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa dopustila neoprávneného zabratia a užívania časti jeho

pozemku a na tomto nasadila živý plot (rastlinu Buksus) v dĺžke asi 3 metre, toho času vo výške 1 m.
Ďalej žalobca poznamenal, že voči jeho osobe boli uskutočnené viaceré a opakované vyhrážky s tým,
že syn žalovanej ho so zbraňou v oblečení upozornil, že ho poškodí a susedia žalobcu upozornili, že
syn žalovanej chodí s pištoľou vo vrecku.

Preto žalobca navrhol, aby okresný súd vydal rozhodnutie a to tak, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu
oprávnený a prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a
prevádza na pozemku jednoznačne patriacemu žalobcovi, a v termíne do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu a ďalej, aby do pôvodného
stavu uviedla vodnú pumpu nachádzajúcu sa taktiež na pozemku žalobcu, ako aj vypratala pozemol

patriaceho žalobcovi, ktorým si neoprávnene vymedzila svoje územie. Ďalej žalobca žiadal priznať
žalobcovi náhradu škody, ktorú spôsobila žalovaná vo výške 500,- eur, ako aj ostatné náhrady, a aby
súd určil, že hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovanej prebieha po priamke určenej
bodmi, tak ako je znázornené na katastrálnej mape.

6. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 15.03.2018 súd pripustil rozšírenie žaloby a to tak,
že petit znie:
„Prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza na
pozemku patriacemu žalobcovi a odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu a aby uviedla
do pôvodného stavu vodnú pumpu nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu a vypratala pozemok patriaci

žalobcovi, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Priznáva žalobcovi náhradu škody, ktorú spôsobila žalovaná vo výške 500,- eur a náhradu trov, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Určuje, že hranica medzi pozemkom žalobcu parcela Z.-V. XXXX/XX k.ú. Q. a pozemkom žalovanej
parcela Z.-V. XXXX/XX k.ú. Q. prebieha po priamke určenej bodmi, tak ako je to znázornené na

katastrálnej mape, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

7.Podanímdoručenýmdňa16.05.2018žalovanápodalavyjadreniekžalobe,vktoromuviedla,žežalobu
považuje za nedôvodnú a určenie priebehu hranicu je prípadným technickým problémom, a takéhoto
určenia sa možno domáhať v katastrálnom konaní, a nie v konaní pred súdom, pretože priebeh hranice

po priamke je nesporný a nikto to ani nerozporuje. Čo sa týka zdržania sa akýchkoľvek krokov a konaní
na pozemku patriacom žalobcovi, žalovaná uviedla, že má geodetom zameranú hranicu a živý plot ako
aj pumpa (ručné stojanové čerpadlo na úžitkovú vodu), ktorá je vlastníctvom žalovanej, sa nachádza na
jej pozemku. Podľa žalovanej sa jedná o dlhodobý tridsaťročný užívací stav, ktorý rešpektoval aj predošlivlastník Y. Q., predtým ako svoj pozemok odpredal žalobcovi. Hranice medzi pôvodnými pozemkami v
tejto záhradkárskej osade boli nesporné. Predchádzajúci vlastník Y. Q. sa o svoj pozemok ani nestaral,
bol zarastený a nemal záujem ho ani dokonca pokosiť.

Čo sa týka náhrady škody vo výške 500,- eur, ako údajná náhrada za denné prinášanie 200 litrov za
deň úžitkovej vody na zalievanie, žalovaná považuje za nedôvodné. Pumpa nie je vlastníctvom žalobcu,
nie je na pozemku žalobcu a ani technicky nie je možné dosiahnuť výdatnosť prameňa vody 200 litrov
na deň.

8. Podaním doručeným dňa 04.06.2018 žalobca žiadal súd, keďže uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-
XX bola žalovaná zaviazaná vypratať pozemok v termíne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj
nahradiť škodu vo výške 500,- eur a nahradiť trovy konania, a keďže žalovaná napriek upozorneniu a
jeho požiadavke na vypratanie pozemku a uvedenie vodnej pumpy do pôvodného stavu, tak neurobila,
aby vydal rozhodnutie, ktorým ho splnomocní, aby si objednal dodávateľa na odstránenie veci, ktoré sa

nachádzajú na jeho pozemku a súčasne spojazdnil vodnú pumpu. Ďalej žalobca vyčíslil trovy konania
vo výške 869,90 eur, ktoré sú jeho náklady uhradené jeho právnemu zástupcovi, ale aj škoda za nosenie
vody v dôsledku nefunkčnej pumpy za mesiac apríl, máj, jún 2018 vo výške 100,- eur.

9. Podaním zo dňa 13.06.2018 žalobca doplnil a podal návrh na vydanie rozhodnutia o splnení

rozhodnutia a náhradu trov konania s tým, že sa medzičasom vyskytla okolnosť dôležitého záujmu z
jeho strany, a podľa jeho informácií, ktoré má zo zdrojov blízkych žalovanej, táto vyhlasuje, že predmetný
pozemok odpredá a odpredá aj svoj byt a odsťahuje sa k dcére do F., preto má žalobca vážne obavy,
že povinná sa dopustí neoprávneného postupu, ignorujúc rozhodnutie súdu a tým bude majetkovo a
finančne poškodený, preto žiada o vydanie neodkladného opatrenia na blokáciu pre parcelu č. XXXX/

XX a č. XXXX/XX v katastrálnom území Q. s tým, že vlastník nehnuteľnosti nesmie s predmetnou
nehnuteľnosťou nakladať až do právoplatnosti vykonania príslušného rozhodnutia Okresného súdu
Humenné.

10. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2018 bol návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018.

11. Dňa 09.08.2018 žalobca doručil vo veci stanovisko k doručenému predvolaniu, v ktorom uvádza,
že mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, avšak uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť
11.05.2018 a vykonateľnosť dňa 25.04.2018 bolo podľa žalobcu vo veci bez odvolania žalovanej

definitívne rozhodnuté, a v súčasnosti sa domáha reálneho splnenia uznesenia, čo žalovaná do
dnešného dňa neurobila. V priloženom vyjadrení sa žalovaná voči právoplatnému rozhodnutiu odvoláva,
a preto nechápe žalobca, čo to má znamenať. Preto žiada súd, aby vyjadrenie zamietol ako nedôvodné,
a potvrdil právoplatnosť uvedeného uznesenia a prikázal žalovanej, aby bez oddiaľovania splnila to, čo
jej bolo uložené.

12. Ďalším podaním zo dňa 12.09.2018 žalobca uviedol, že žalovaná predložila fotokópiu mapy, ktorá
sa zhoduje s jeho, avšak žalovaná nerešpektuje a protiprávne si prisvojila kus jeho záhrady, posunula
hranicu pozemku a napriek rozhodnutiu súdu stále ho užíva. Žalobca predložil svoj nákres, z ktorého
jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva jeho právo na vrátenie predmetnej veci. K studni žalobca

uvádza, že žalovaná úmyselne zavádza súd, pretože pumpa, na ktorú sa žalovaná odvoláva, už
neexistuje asi 18 až 20 rokov, a takto to potvrdzujú aj susedia. Pumpa žalobcu sa nachádza vo
vzdialenosti 19 metrov od budovy, ktorú inštaloval predchádzajúci vlastník pán Y. Q., a jej poloha je 40
cm na jeho pozemku a vzdialenosť od cesty je 20 metrov a 11 centimetrov. Čo sa týka výdatnosti žalobca
uviedol, že jej jednorazová kapacita je 48 litrov, a v priebehu 6-8 minút je znovu naplnená na uvedené

množstvo. To, že ručne donáša na zalievanie vodu, žalobcovi môžu potvrdiť piati susedia. Preto žalobca
žiada, aby námietky žalovanej súd neakceptoval, vyhlásil ich za zmätočné, zavádzajúce v snahe získať
pre seba neoprávnený majetkový prospech a teda podľa jeho názoru ide o jednoznačne o lživé tvrdenia.

13. V podaní doručenom súdu dňa 22.5.2019 žalobca uviedol, že štvrtý geodet Ing. V. to vymeral

správne, z čoho vyplýva, že záber pri ceste je 45 cm a pri pumpe to činí 15 cm, K nefunkčnej pumpe
žalobca uviedol, že podľa predošlého majiteľa Y. Q. pumpa bola vlastníctvom jeho a jeho manželky a
kúpou pozemku zo dňa 16.6.2016 žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku a ku pumpe. Pretožalobca žiada, aby sa žalovaná stiahla za hranicu a aby sa nedopúšťala ona a jej syn trestného činu
tým, že prekladajú hraničné kolíky ako chcú.

14. Podaním zo dňa 27.06.2019 žalobca uviedol, že pumpa je 15 cm na jeho pozemku a živý plot
už neexistuje, avšak bol vysadený presne na vymeranej hranici geodetom V., z čoho teda žalobca
vychádza, že žalovaná od začiatku vedela, kde je pôvodná hranica. Čo sa týka výšky škody 500,- eur,
to bolo len za dva roky a uplynuli už ďalšie tri roky a tri mesiace, takže celá škoda ku dňu 30.06.2019
činí 1.487,25 eur a žiada, aby súd túto uznal v plnej výške. K polievaniu žalobca uviedol, že spotrebuje

200 - 240 litrov vody denne, a musí nosiť vodu do kopca dĺžky až 150 metrov, čo môžu potvrdiť manželia
L., Ď.G. a pani R.. K výdatnosti pumpy uviedol, že v jednom ťahu môže vypumpovať 48 litrov, a potom
sa musí počkať 6-8 minút, kedy sa opäť môže pumpovať 48 litrov. K podaniu žalobca priložil vyčíslenie
trov konania, kde za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy si vyúčtoval sumu 3 x 250 ,- eur a za
nosenie vody v troch mesiacoch 2019 sumu 125,- eur.

15.Žalobcanapojednávanídňa10.2.2020predložilvyčíslenietrovkonaniakudňu30.12.2019,zktorého
vyplýva, že žalobca žiada priznať za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy sumu 1.000,- eur, teda
za každý rok od 2016 do 2019 vrátane sumu 250,- eur a za vypratanie pozemku a odstránenie plechov,
ktorými si neoprávnene vymedzila svoje zobraté územie 140,- eur, preto žalobca žiadal rozšíriť žalobu
priznaním náhrady škody vo výške 1.140,- eur Zároveň žalobca uviedol, že na odstránení živého plota

nachádzajúceho sa na jeho pozemku netrvá, nakoľko žalovaná tento plot odstránila.

16. Súd uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu na pojednávaní
dňa 10.2.2020 pripustil rozšírenie žaloby v časti výšky náhrady škody na sumu 1.140,- eur s tým,
že ostatná časť žalobného návrhu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 15.3.2018 ostala zachovaná v

pôvodnom znení. Súd bol toho názoru, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj na
konanie o zmenenej žalobe v časti uplatnenej výšky škody.

17. V podaní zo dňa 29.7.2020 označeného ako Rozšírenie žaloby o trestný čin žalobca uviedol, že dňa
9.6.2020 prišiel na svoju záhradku, kde spolu s pani T. našli zničené záhony cesnaku, paradajok, jahôd,

papriky, kapusty, jeden ovocný stromček hrušky, dve ovocné stromčeky čerešní a tri kríky egrešov, čo
nebolo prvý krát. Podľa žalobcu k zničeniu ovocných stromčekov, ako aj úrody zeleniny došlo konaním
žalovanej, ktorá vykonávala v blízkosti chemické postreky Žalobca vyčíslil škodu za rok 2020 na sumu
694,96 eur za ovocné stromčeky a kríky a zeleninu. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 20.8.2020, aby
sa žalobca vyjadril, či navrhuje súdu, aby súd rozhodoval aj o sume 694,96 eur, žalobca uviedol, že toto

necháva na posúdenie súdu, či bude o tom rozhodovať súd alebo polícia.

18. Súd uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu na pojednávaní
dňa 20.8.2020zamietol návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o náhradu škody vo výške 694,96 eur v zmysle
jeho podania zo dňa 29.07.2020. Žalobca uvádzal, že ku škode vo výške 694,96 eur došlo zo strany

žalovanej vykonaním chemického postreku. Doterajšie dokazovanie bolo zamerané na ustálenie hranice
medzi záhradkami, ale aj za účelom, či došlo zo strany žalovanej k odňatiu pumpy, ktorá mala byť
vlastníctvom žalobcu, ktorým odňatím mala byť žalobcovi spôsobená škoda, keďže každoročne si musel
vodu na záhradku nosiť. Súd tak ustálil, že výsledky doterajšieho dokazovania by neumožnili súdu
rozhodnúť o navrhovanom rozšírení žaloby, keďže podľa žalobcu táto škoda mu bola spôsobená na

inom skutkovom základe, ako bol doteraz čo do spôsobenia uplatňovanej škody žalobcom tvrdený. Ďalej
bolo pre súd zrejmé, že súdne konanie by sa nehospodárne predĺžilo a museli by sa vykonať ďalšie
dôkazy, preto súd návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o zaplatenie 694,96 eur zamietol, pričom dodal, že
žalobcovi nič nebráni domáhať sa svojich práv v inom konaní.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán sporu, listinami, ktoré
strany sporu predložili a výsluchom strán sporu a geodeta K.. Y. V. a zistil tento skutkový stav.

Skutkový stav:

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2016 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcimi a to
Y. Q. a Y. Q. a kupujúcim žalobcom. Predmetom kúpy boli podiely predávajúcich vo veľkosti 1 z
celku k parcele Z. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 451 m2, v katastrálnom území Q.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré predali kupujúcemu a kupujúci tieto spoluvlastníckepodiely odkúpil do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu. Ďalej sa zmluvné strany
dohodli, že poplatky s touto kúpnou zmluvou spojené bude znášať kupujúci. Predávajúci v kúpnej zmluvy
vyhlásili, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy ani vecné bremená a kupujúcemu je

stavprevádzanejnehnuteľnostidobreznámy,pretožetútonehnuteľnosťužitohočasuužíva.Ďalejvtejto
kúpnej zmluve je uvedené, že zmluva bola účastníkmi prečítaná a na znak toho, že jej porozumeli a že
súhlasia s jej obsahom bola nimi vlastnoručne podpísaná, pričom zmluvu uzatvárajúce strany zobrali na
vedomie, že účinky tejto zmluvy nastanú až po vklade vlastníctva v prospech kupujúceho na Okresnom
úrade Q., katastrálnom odbore.

Rozhodnutím číslo vkladu U. XXX/XX zo dňa 27.06.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. zapísanej na LV č. XXXX v prospech žalobcu.

21. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. zo dňa 13.06.2016 vyplýva, že ako
výlučný vlastník nehnuteľností, a to pozemkov parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX - trvalé

trávne porasty o výmere 20 m2 a parcelné číslo XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 411 m2,
je zapísaná žalovaná.

22. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie Q. zo dňa 26.7.2016 vyplýva, že ako
výlučný vlastník pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere

451 m2, je zapísaný žalobca.

23. Z kópie katastrálnej mapy zo dňa 31.05.2016 vyplýva, že parcela č. XXXX/XX je susediacou parcelou
k parcele č. XXXX/XX.

24. Z listu adresovaného žalovanej Pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 27.06.2016 vyplýva, že
žalobca žiada žalovanú o určenie hranice medzi parcelami, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca, a
ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná, a to z dôvodu, že zistil, že manželia Q. niekoľko rokov svoj
pozemok neužívali, čo mala žalovaná využiť, a odobrať mu z pozemku po dĺžke minimálne 30 až 40
cm. Žalobca žalovanú vyzýval k možnosti sa mimosúdne dohodnúť a to tak, aby sa zadala objednávka

k znalcovi geodetovi, ktorý by hranicu v prírode vytýčil s tým, že náklady by sa znášali na polovicu.

25. Žalobca v trestnom oznámení zo dňa 27.06.2016 uviedol, že záhradku začal v máji 2016 užívať,
vyčistil ju a nasadil si tam plodiny, avšak na pozemku, ktorý odkúpil je aj pumpa, ktorú nadobudol spolu
s pozemkom a ktorú samozrejme aj začal užívať a naposledy ju použil v sobotu dňa 11.06.2016, keď

polieval záhradku a vyčerpal asi 120 l vody. V nedeľu na záhradku nešiel a v pondelok 13.06.2016
prišiel na pozemok a zistil krádež pumpy, a tiež zistil, že rúra na jeho pumpe je zasypaná. Žalobca
nevedel, kto pumpu zobral, a kto zasypal rúru, ale následne sa to dozvedel, že pumpu odmontovala a
rúru zasypala žalovaná, zrejme so svojím synom, čo sa dozvedel od pani Ď., ktorá mu povedala, že
dňa 13.06.2016, teda pondelok, keď spolu išli od autobusu na svoje záhradky, žalovaná a pani L. sa

zdôverili, že odmontovali pumpu, a do rúry naliali betón. Pani L. to povedala pani Ď., a táto to v ten istý
večer to povedala telefonicky žalobcovi. Tieto dve svedkyne, by mali potvrdiť, že odcudzenie pumpy,
a zasypanie rúry došlo pričinením žalovanej. Skutočnosť, že pumpa patrí žalobcovi, ktorú nadobudol
kúpou od manželov Q. môžu potvrdiť manželia Q., preto žalobca žiada, aby orgány činné v trestnom
konaní preverili, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.

26. Z upovedomenia vydaného Okresným úradom Humenné zo dňa 22.09.2016 vyplýva, že žalobca,
ako účastník konania bol upovedomený, že vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 priestupkového
zákona,ktoréhosamaldopustiťY.F.tým,ževčaseod11.06.2016do13.06.2016vzáhradkárskejoblasti
na T. v Q. mal žalobcovi poškodiť pumpu a zasypať ju betónom, bola vec odložená, lebo nie je dôvod

začať konanie vo veci priestupku proti majetku, nakoľko zo spisu Obvodného oddelenia Policajného
zboru Q. nevyplýva jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy a poškodenej rúry, keď aj podozrivý tvrdil,
že je ich vlastníkom, pretože kúpil novú a túto skutočnosť potvrdila aj jeho matka E. F. a svedok Y. Q.
sa k tomu nevedela vyjadriť, lebo ako uviedla do uvedenej záhradkárskej oblasti s manželom už skoro
10 rokov takmer vôbec nechodili.

27. Zo správy zaslanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru zo dňa 25.2.2020 vyplýva, že žalobca
dňa 27.06.2016 podal písomné oznámenie ako priestupok proti majetku. Z tohto priestupku mal byť
podozrivý Y. F., nar. XX.XX.XXXX a to tým, že v čase od 11.06.2016 do 13.06.2016 v presne nezistenomčase odcudzil pumpu na čerpanie vody, ktorá sa podľa oznamovateľa nachádzala na jeho pozemku
a taktiež zasypal rúru betónom, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 124,- eur a zasypaním rúry
betónom a následnou výmenou spôsobená škoda vo výške 100,- eur. Taktiež podal oznámenie o

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť E. F.Á., teda žalovaná a to tým,
že v presne nezistenom čase v mesiaci máj a jún 2016 povedala pred C. Ď. a J. Q. o oznamovateľovi,
že je kriminálny živel a že bol v W. viackrát trestne stíhaný a tiež mala povedať o oznamovateľovi, že
C. Ď. nazval kurva a J. Q., že je stará krava, čo podľa oznamovateľa nebola pravda. Ďalej Policajný
zbor oznámil, že spisový materiál bol predložený na podnet na začatie konania o priestupku Okresnému

úradu v Q., odboru všeobecnej a vnútornej správy, pričom lustráciou v evidencii priestupkov, ktorou
disponujú, sa nepodarilo zistiť, ako bola predmetná vec riešená na okresnom úrade.

28. Vytyčovacím náčrtom zo dňa 31.10.2018 vyhotoveným vyhotoviteľom R. Q., geodetom, bolo
vytýčené zameranie skutočného stavu hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/
XX v záhradkárskej osade T., katastrálne územie Q. so záverom, že užívanie hranice týchto pozemkov

je v rámci dovolených odchýlok.

Z priloženého protokolu o vytýčení hranice pozemku vyplýva, že prítomný pri vytyčovaní bol žalobca
a žalovaná nebola prítomná. Vytyčovanie bolo vykonané na podklade súradníc z číselnej VKM
poskytnutých Okresným úradom Humenné, odborom katastrálnym a hranica pozemku bola vytýčená

prístrojom GPS zo súradníc poskytnutých Okresným úradom Q., odborom katastrálnym overená
omernými mierami. Zároveň boli vytýčené pomocné body na priamke 1 až 4.

29. Zo zamerania skutočného stavu užívacej a vlastníckej hranice medzi pozemkami katastra
nehnuteľností parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX pre katastrálne územie Q., vyhotoveného dňa

29.03.2019geodetomK..Y.V.,vyplývahranicapozemkupodľakatastračiernoufarbou,azelenoufarbou
je určená hranica podľa doterajšieho užívania, kde v bode 2 je zásah 15 cm, v bode 1 zásah 30 cm a na
hranici so susedným pozemkom č. XXXX/X zásah 0,45 metra, čo je rozdiel medzi právnym a užívacím
stavom. Podľa tohto zamerania pumpa sa nachádza na pozemku XXXX/XX bezprostredne hraničiacom
k parcele č. XXXX/XX.

Z priloženej technickej správy k zameraniu skutočného stavu vlastníckej a užívacej hranice medzi týmito
pozemkami vyplýva, že predmetné zameranie sa realizovalo v systéme R. meraním v reálnom čase a
súradnice zameraných podrobných bodov boli transformované prostredníctvom základnej transformácie
G. zo systému R. do L.-R. a výsledky zo zamerania sú znázornené geografickým výstupom a omernými

mierami. Ďalej z technickej správy vyplýva, že hranica pozemku medzi predmetnými parcelami už
bola v teréne vytýčená, stabilizovaná oceľovými roxormia označená farbou, došlo k prevereniu tohto
vytýčenia opätovným zameraním. Pôvodné vytýčenie bolo realizované tiež prístrojom GPS meraním v
reálnom čase. Presnosť vyžadovaná vyhláškou ku katastrálnemu zákonu podľa kódu kvality, a spôsobu
tvorby mapy vyžaduje presnosť overenia bodu zo strednou polohovou chybou do delta T. XX Z. pre

triedu presnosti 3, ktorou je vyhotovená mapa technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1985. Keďže
identické body sa na predmetnej hranici nenachádzali boli vytýčené a stabilizované s presnosťou
samotného merania prístrojom GPS, teda +/- 1 cm. Opätovným zameraním vytýčených bodov sa táto
presnosť potvrdila. V blízkom okolí sa ale identické body nachádzali s rôznymi výsledkami 8 až 24 cm na
plotoch a kovových rúrkach, čo umožnilo použiť takýto postup vytyčovania. Zo zamerania a porovnania

ďalej vyplýva, že sporná pumpa sa nachádza na pozemku XXXX/XX, čo je znázornené v sútlači s
katastrálnou mapou.

30. Žalovaná sa k listinám predloženým žalobcom o zameraní skutočného stavu vyjadrila a uviedla, že
tieto nepreukazujú žiadny neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pričom obidve merania

sú v rámci presnosti stanovenej vykonávajúcou vyhláškou ku katastrálnemu zákonu pre 3. triedu
krajnej presnosti podľa mapovania z roku 1985. Záver geodeta K.. V., že sporná pumpa je na parcele
XXXX/XX vo vzdialenosti 15 cm od hranice pozemku je výslovne alibisticky ústretový k žalobcovi, ako
objednávateľovi zamerania a ignoruje právnym predpisom stanovenú odchýlku. Z fotodokumentácie,
ktorú predložil žalobca, je nesporné, že v úseku, na ktorý poukazoval žalobca, sa nenachádzajú žiadne

hnuteľné alebo nehnuteľné veci prípadne kry, či dreviny, ktoré by boli vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná
tiež uviedla, že žalobca nepreukázal, že k vodnej pumpe nadobudol vlastnícke právo.31. Žalobca aj naďalej trval na tom, že žalovaná zaberala a zaberá pozemok až po ríbezle, a to 45
cm, ktorú vzdialenosť vymeral geodet V.Á.. K nefunkčnej pumpe žalobca uviedol, že podľa predošlého
majiteľa pumpa bola jeho vlastníctvom a jeho manželky, a kúpou pozemku zo dňa 16.06.2016 žalobca

nadobudol vlastnícke právo k pozemku a k pumpe, takže žalobu považuje za opodstatnenú. Na
pojednávaní dňa 04.06.2019 žalobca poukázal, že žalovaná vyhadzuje kolíky, o čom má záznamy od
polície. Žalobca navrhoval, aby súd sa pridržiaval zamerania skutočného stavu vyhotoveného K.. Y.
V., pretože čiernou farbou je vyznačený právny stav, a zelenou je vyznačený skutočný stav, ktorým
preukazuje, že žalovaná mu naozaj zobrala z jeho pozemku a žalobca sa domáha toho, ako je to

zamerané v skutočnom stave a chce, aby súd naozaj určil, že hranica je podľa právneho stavu, tak ako
je zakreslená v zameraní vyhotovenom K.. Y. V. čiernou farbou.

32. Svedok K.. Y. V. na pojednávaní dňa 10.2.2020 uviedol, že pri zameraní skutočného stavu, ktoré
vykonal dňa 29.3.2019, bol prítomný žalobca, žalovaná nebola prítomná. Avšak keď ide vytyčovať
hranicu,nemusíčakaťnaprítomnosťdruhejstrany,pretoženatentopozemokvstúpiťaninemusí,pričom

postupuje podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané. Svedok spresnil, že hranica v tomto prípade už
vytýčená raz bola a táto bola označená správne kovovými stĺpikmi, čo je právny stav, pričom užívací stav
bol uvedený žalobcom a podľa tohto užívacieho stavu bolo pre svedka zrejmé, že tento bol posunutý
do pozemku žalobcu. Ten je však taký aký je, a je bežné, že táto hranica je mierne pohyblivá, keďže na
mieste samom sa nenachádza žiadne oplotenie. Ďalej svedok dodal že vykonal zameranie s presnosťou

na centimetre. Body užívacieho stavu svedkovi ukázal žalobca, pričom bolo to pre neho zrejmé aj po
viditeľnej stránke podľa toho, ako bola pôda obrobená a aj z toho dôvodu ako sa nachádzali ríbezle
pána žalobcu.

K vytyčovacom náčrtu vypracovaným geodetom pánom R. Q. na č. l. XX súdneho spisu, svedok uviedol,

že bol zameraný stav, avšak nie je uvedená miera a ani nie je uvedený rozsah tohto zameraného stavu.
K odchýlkam sa svedok vyjadril tak, že sú dané určité body súradnicové, ktoré spĺňajú normu, avšak pri
mapovaní sa môžu tieto odchýlky vyskytnúť, sú relatívne a to aj podľa toho ako dochádzalo k meraniu
v predchádzajúcom období a takisto aká technika bola pri tomto použitá, pričom v rámci odchýliek sa
môže počítať s metrážou do 24 cm. V tomto prípade však hranica v prírode nebola daná, to znamená, že

sa nenachádzali v prírode žiadne oplotenia, ku ktorým by vedeli s presnosťou určiť túto hranicu, čiže táto
sa vytyčovala nanovo podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané katastrom a tieto prístrojom prenesú
na zemský povrch. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril, či v tomto prípade išlo o užívanie v rámci
dovolených odchýlok, svedok uviedol, že mohlo tak dôjsť len v prípade bodu 2, z ktorého je zrejmé, že
nasledovne sa hranica presúva do takého trojuholníka a v zadnej časti je zásah v rozmedzí 45 cm a v

tomto prípade k zásahu došlo.

33. Žalovaná na pojednávaní dňa 10.2.2020 uviedla, že pozemok s chatkou vlastní jej rodina už 35
rokov. Túto dostali spoločne aj so susedom starým Q., keď sa rozdeľovali záhradky. Neskôr pán Q.
zomrel a jeho pozemok dostal jeho syn. Žalovaná uviedla, že chceli si urobiť pumpu pred chatkou, avšak

prišiel za nimi pán Q. s tým, aby si dali pumpu na stredok pozemkov. Manžel žalovanej každý rok túto
pumpu dával dole a počas zimy ju uskladňoval. Sused Q. všetko nechal tak a málo chodil na svoju
záhradku sa starať, preto sa o túto pumpu starali žalovaná s manželom a na jeseň ju odmontovávali.
Avšak keď manžel pochorel, pumpa tam ostala a bolo to dosť rokov dozadu, ešte keď manžel žil, teraz je
už manžel 7 rokov mŕtvy, keď sa tá pumpa do pivnice nedala. Následne potom prišli vo februári policajti,

že chatky sú porozbíjané a že aby sa prišli pozrieť, čo im z chatky zmizlo. Žalovaná uviedla, že čo
sa dalo pokradnúť aj pokradli, avšak v tom čase bolo veľa snehu a večer, čiže nebolo všetko dobre
vidieť. Až keď išla na jar na záhradku si všimla, že pumpa tam nie je, pričom aj ostatní susedia mali
pumpy pokradnuté. Podľa žalovanej policajti zlodeja chytili, avšak ten zlodej všetko popredal, preto bola
aj žalovaná určitý čas bez vody, keďže jej chýbala pumpa a vtedy ani nesadila. Keď bol manžel zdravší

chodili ďalej s manželom na záhradku, avšak chýbala im voda, tak povedali synovi, aby kúpil nejakú
pumpu. Syn žalovanej kúpil pákovú a keďže bol tam aj nejaký piesok, nedalo sa to dobre namontovať,
preto potom túto pumpu syn žalovanej privaril. Neskôr sa pumpa pokazila následkom buchnutia nejakým
cigánom, ktorý pracoval u suseda. Žalovaná aj synovi hovorila, aby sa to opravilo, avšak opraviť to
nevedel a raz zo L. syn doniesol novú pumpu, ktorú dali opraviť do F., ale nemohli ju hneď namontovať,

keďže tamtá predchádzajúca pumpa bola na tomto mieste privarená, a až následne ju odvalili a syn
namontovalnovúpumpu.Potomužprišielajžalobcaakonovývlastník,prišielsaajpredstaviťažalovaná
mu povedala, že je tam namontovaná pumpa, ale že treba ešte 4 tesnenia do nej namontovať a čo sa
nestalo.Žalovaná ďalej dodala, že vždy jak chodila na záhradku nemala tam vody a susedia jej hovorili, že
žalobca chodil a pravidelne čerpal vodu z pumpy. S ostatnými susedmi žalovaná bola vždy za dobre

a sused Š. jej hovoril, že keďže ona tam nikdy nemá vodu, aby túto pumpu odmontovala. A keďže táto
pumpa nebola úplne dotiahnutá, tak susedia jej pumpu dali dole. Žalovaná zdôraznila, že pumpa nie je
žalobcova, nikdy mu nepatrila, pretože ešte tú starú pumpu kupovali s predchádzajúcim susedom Q..
Studňa nikdy nebola na pozemkoch vykopaná, išlo len o pumpu, ktorá bola v hĺbke 4,5 až 5 metra, kde
sa nachádzala nádoba približne zo 48 litrami vody, ktorá sa stále dopĺňala, pričom trúbka na vodu so

špicom sa bila do zeme, a voda išla ako išla, niekedy trebalo aj čakať, avšak oni mali sud pri pumpe, tak
aj Q. mal sud pri pumpe, ale žalovaná mala sudy aj pred domom na zachytávanie dažďovej vody.

34. Žalobca sa písomne vyjadril k výpovedi žalovanej podaním doručeným dňa 18.08.2020, v ktorom
dospelknázoru,žežalovanásúdunevypovedalapravdu.Podľažalobcužalovanejrodinapumpuukradla
na ulici T. v Q. spomedzi bytov 10 až 11, čo sa žalobca dozvedel od pani T., ktorá je susedkou žalovanej.

Pani T. mu uviedla, že vlastníci bytov, bolo ich 9 a ona 10-ta, všetci tvrdili a rozprávali, že pumpu ukradli
F., čo videli dvaja susedia to videli, pričom pumpa slúžila pre deti na sídlisku K.. Po krádeži sa susedia
znovu poskladali a kúpili novú pumpu. Ďalej pani Ď. žalobcovi povedala, že žalovaná spolu s manželom
údajne podplatili lekárov a išli do predčasného dôchodku, spali v chatke na záhrade a v noci s fúrikom
kradli ľuďom zo záhrady zeleninu a iné veci. R. U., vedúci záhradkárskej osady sa mal polícii vyjadriť, že

žalovaná je postrach záhradkárov, čo nie je pribité to ukradne. Pani R. žalobcovi uviedla, že žalovaná
sa denne hádala a bila so svojím manželom, často aj dvakrát denne, a aj jej sa vyhrážala bitkou, a tiež
ju žalovaná mala nútiť, aby falošne vypovedala pred políciou. Pán L., ďalší sused žalovanej na záhrade
žalobcovi uviedol, že tri dni po krádeži pumpy žalovaná mu ponúkla na predaj dve pumpy, na čo ma
reagovať, že nemá na záhrade vodu a kradnuté pumpy nekupuje.

35. Dňa 7.7.2020 súdu doručila žalovaná oznámenie so Zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa
30.6.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaná ako predávajúca s kupujúcim T. Š. uzatvorili kúpnu zmluvu,
na základe ktorej žalovaná predala kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
v katastrálnom území Q. a to pozemky parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 20m2 a

parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 411m2. Tomu zodpovedá aj aktuálny zápis vlastníka
týchto nehnuteľností v katastrálnom operáte zverejneného na katastrálnom portáli, z ktorého vyplýva,
že kupujúci T. Š. nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX zo dňa 30.6.2020.

Právny stav

36.Podľaust.§123zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

37. Podľa ust. § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.38. Podľa ust. § 120 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa
jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky
a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

39. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

40. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa ust. § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa ust. § 140 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených

v žalobe.

Podľa ust. § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje

súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

Podľa ust. § 143 ods. 1 a ods. 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v
konaní o pôvodnej žalobe.

42. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. § 144 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie

Posúdenie veci súdom

43. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXX/XX a parc.
č. XXXX/XX v kat. území Q. a aby zaviazal žalovanú na vydanie plochy, ktorú žalovaná neoprávnene
zabrala.Žalobcanáslednenavrhovalžalobuzmeniťažiadalsúd,abyokremurčeniahraniceavypratania

pozemku, zaviazal žalovanú
- aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza na pozemku patriacemu
žalobcovi,
- aby odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu,- aby uviedla do pôvodného stavu vodnú pumpu nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu a
- aby nahradila škodu spôsobenú žalobcovi vo výšky 1.140,- eur, ktorú sumu žalobca vynaložil za roky
2016 až 2019 za nosenie vody v dôsledku nefunkčnej pumpy (4x 250,- eur) a ktorú vynaložil v časti 140,-

eur na vypratanie pozemku a odstránenie plechov.

44. Počas konania žalobca netrval na odstránení živého plota, nakoľko tento žalovaná odstránila
(pojednávanie dňa 10.2.2020). Žalovaná so zastavením konania v tejto časti súhlasila, pretože viacej so
žalobcom po súdoch chodiť nechce (pojednávanie dňa 20.8.2020). Vzhľadom na úkon žalobcu, ktorým

zobral žalobu čiastočne späť s prihliadnutím na súhlas žalovanej, súd konanie v časti odstránenia živého
plota zastavil (výrok I. tohto rozsudku).

45.Ďalejsasúdzaoberaldôvodnosťoužalobyčodourčeniahraniceavydaniačastipozemku,ktorýmala
žalovaná žalobcovi neoprávnene zaberať. V čase podania žaloby bola výlučnou vlastníčkou pozemku
parc.č.XXXX/XXvkat.úz.Q.žalovaná.Počassúdnehokonaniavšakžalovanápozemokparc.č.XXXX/

XX v kat. úz. Q. predala T. Š..

46. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade

dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia
aktívna na strane žalobcu alebo pasívna na strane žalovaného. Z hľadiska vecnej legitimácie je teda
podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré
v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), alebo ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom hmotnej
povinnosti, ktorá je predmetom konania.

47. V danom prípade predmet konania bol vymedzený žalobcom a žiadal určiť hranicu medzi jeho
pozemkom parc. č. XXXX/XX a pozemkom parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Q. a vypratať časť pozemku parc.
č. XXXX/XX, ktorý mala žalovaná zaberať. Keďže došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
pozemku parc. č. XXXX/XX, súd je toho názoru, že v tejto časti žaloby stratila žalovaná pasívnu vecnú

legitimáciu, preto musel súd žalobu zamietnuť.

48. Pre úplnosť súd dodáva, že sporným medzi stranami sporu bol priebeh hranice medzi pozemkom
parc. č. XXXX/XX a pozemkom parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Q., avšak súd mal za preukázané (fotografia
predložená žalobcom na č. l. XXd súdneho spisu, výpoveď svedka K.. Y. V.), že na hranici medzi týmito

pozemkami nie je postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Ďalej z dokazovania vyplynulo,
že hranica medzi týmito pozemkami je v katastrálnom operáte zakreslená správne a táto bola geodetmi
v prírode opakovane vyznačená kovovými roxormi s farbou.

49. Súd zdôrazňuje, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických

informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo
súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa
nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom a vytýčenie hranice pozemku nemá
konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy
k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, keďže ide o prenesenie

súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou - geodetom, ktorým môže byť fyzická
alebo právnická osoba na tvár miesta (v prírode). K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného
pozemku môže v praxi dochádzať rôznym spôsobom - posunutím oplotenia, zložením materiálov sčasti
aj na susedov pozemok, postavením základov domu, odoraním medze, vykopaním alebo vybraním
namontovaných zariadení zo zeme, alebo aj výsadbou.

GeodetK..Y.V.vovytyčovacomnáčrtezrealizovalzameraniepresahuužívaciehostavupozemkuZ.par.
č. XXXX/XX do pozemku žalobcu parc. č. XXXX/XX, ktorý rozsah určenia bol zadaný výlučne žalobcom.
Na pojednávaní geodet K.. Y. V. pripustil zásah v poslednom bode trojuholníka v zadnej časti v rozmedzí
45cm, avšak práve z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že na takto určenom trojuholníku sa

okrem trávy nenachádza nič, čo by mal vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX vypratať.

50. K zdržaniu sa akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza žalovaná na pozemku
patriacemu žalobcovi, súd poukazuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aké konkrétnekonania žalovaná mala prevádzať a prevádza na pozemku žalobcu. Žalobca počas súdneho konania
neuvádzal, aké konkrétne kroky a konania žalovaná na pozemku predvádzala a predvádza, ktoré by
mohli byť zásahom do dobrých susedských vzťahov, v podaní zo dňa 22.5.2019 žiadal, aby sa žalovaná

a jej syn nedopúšťali trestného činu tým, že prekladajú hraničné kolíky, ako chcú.

V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby bolo na
samotnom žalobcovi. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania sa tvrdenia žalobcu preukážu alebo nepreukážu a z tohto

dôvodu môže byť rozhodnuté vo veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Následky
spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto

povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom konaní spočíva v
zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho
následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. (pozri tiež uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno,
keďže jeho tvrdenia o konaniach a krokoch žalovanej na pozemku žalobcu neboli preukázané žiadnym
dôkazom, a žalobca ani žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. V procese rozhodovania

o dôvodnosti resp. o nedôvodnosti žaloby súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu a jeho
subjektívnych úsudkov a hodnotení.

51. Žalobca sa tiež domáhal, aby žalovaná dala vodovodnú pumpu do pôvodného stavu a tiež, aby mu
nahradila škodu, keďže z dôvodu odstránenia vodovodnej pumpy musel si na záhradu zadovažovať

vodu na zalievanie rastlín. Žalovaná nesúhlasila s touto časťou žaloby, pričom uviedla, že vodovodná
pumpa bola v jej vlastníctve a žalobca nepreukázal vlastnícke právo k tejto vodovodnej pumpe. Žalovaná
tiež uviedla, že s predchádzajúcim vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX s pánom Q. sa dohodli ešte
v minulosti, že si na stredok pozemok zabezpečia pumpu na vodu, ktorú však žalovaná viackrát už
menila, keďže pôvodná jej zmizla a ďalšia sa pokazila. Spornou skutočnosťou bola otázka vlastníckeho

práva k vodovodnej pumpe. Spornou skutočnosťou nebola skutočnosť, že žalovaná nechala pumpu
odmontovať. Žalovaná uviedla, že pumpu odmontovala preto, lebo bola jej a vždy, keď prišla na záhradu,
vodu nemala.

52.

V danom prípade súd zistil, že sa nejedná o riadnu kopanú studňu s betónovými skružami, čo by mohlo
byť považované za nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou, ale jedná sa o tzv. hábešskú studňu:Hábešská studňa je studňou s malým priemerom, ktorá je vŕtaná do prvej vodonosnej vrstvy až do hĺbky
10 metrov. Vzhľadom na malý priemer sa extrakcia vody vykonáva buď povrchovou čerpacou stanicou
alebo ručným čerpadlom. V tejto studni sa nachádza rúrka s hrubými stenami, na samom konci ktorej je
filter-špicatáihla.Filtersihlouhrájezavedenýdozeme,zabezpečujeľahkýpriechodvrtnéhozariadenia
a tiež vykonáva funkciu určitej filtrácie, keď vrták vstupuje do podzemnej vrstvy.

Súd je teda toho názoru, že sa nejedná o nehnuteľnú vec, ale o hnuteľnú vec, keďže ide o potrubie
s filtrom naspodku vložené do zeme, ktoré môže byť kedykoľvek zo zeme vybraté a použité na inom
mieste.

53. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo

k tejto studni (tyčové potrubie) a povrchovému vodovodnému čerpadlu. Žalobca tvrdil, že túto studňu
nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s predávajúcimi Y. Q. a jeho manželkou, avšak z tejto kúpnej
zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu bolo aj vlastnícke právo k tejto studni. Súd tiež nepovažuje
takúto studňu za súčasť pozemku, keďže z jej technického vyhotovenia je zrejmé, že môže byť zo zeme,
teda z pozemku, riadne oddelená a pozemok sa oddelením tejto veci neznehodnotí.

54. Žalobca tiež poukazoval, že studňa sa nachádza na jeho pozemku a to 15 cm od hranice pozemkov
parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, avšak aj geodet K.. R. W., ale aj geodet K.. Y. V. potvrdili, že užívanie
hranice týchto pozemkov bolo v rámci dovolených odchýlok, pričom geodet K.. Y. V. upozornil, že v
prírode sa nenachádzali žiadne oplotenia. Teda súd ani skutočnosť umiestnenia rúry k vodovodnej

pumpy nemohol považovať za takú, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k tejto rúre s ručným
čerpadlom, ktoré žalovaná odmontovala.

55. Spornosť vlastníckeho práva k vodnej pumpe vyplynula aj z vyšetrovania o trestnom oznámení
žalobcu. Priestupku sa mal dopustiť Y. F., ktorý mal v záhradkárskej osade poškodiť pumpu a

zasypať rúru betónom, avšak vec bola príslušným správnym orgánom odložená, pretože z vyšetrovania
nevyplynulo jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy a rúry, keďže aj podozrivý tvrdil, že je ich vlastníkom,
čo mu potvrdila žalovaná a svedkyňa Y. Q. sa k tomu nevedela vyjadriť.

56. Ani vykonaným dokazovaním sa spornosť vlastníckeho práva k studni neodstránila. Žalobca síce v

žalobe navrhoval vypočuť pána Q. s manželkou, avšak v ďalšom podaní (doplnenie k návrhu zo dňa
26.2.2018) akúkoľvek výpoveď pána Q., ale aj syna žalovanej spochybnil, pričom ako dôvod uviedol, že
nadmerne požívajú alkoholické nápoje. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o vlastníctve pumpy
nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. Preto je súd toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu nemohol
s istotou dať za pravdu ani žalovanému, že pumpu nadobudol od predchádzajúceho vlastníka, ale

nemohol dať za pravdu ani žalovanej, že pumpa bola výlučne jej vlastníctvom, keďže v správnom konaní
o priestupku sa za vlastníka označil jej syn.

57. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti
škodcom, vznik a rozsah škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou

poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom je porušením povinností uloženej zákonom alebo
zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade má byť škoda na majetku. Príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne
konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody
vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto

nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.

58. Keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo k studni s povrchovým vodovodným čerpadlom,
nemohla byť konaním žalovanej odstránením ručného čerpadla žalobcovi spôsobená škoda, ktorú

žalobcavyčíslovalzakaždýrokaktorámalaspočívaťvnákladochzadovážanúvodu.Žalobcanavrhoval
vypočutie svedkov a to panie Ď., Q. a R. a pánov L. a N., ktorí by mohli preukázať tie skutočnosti, o
ktorých žalobca tvrdil, že musel nosiť na svoj pozemok vodu každý deň a títo ho pri nosení vody videli. Na
otázku súdu žalobca vypočutie týchto svedkov ponechal na zvážení súdu. Keďže žalobca nenavrhovalžiadne dôkazy za účelom preukázania vlastníckeho práva k studni s ručným čerpadlom, súd považoval
za nehospodárne vykonávať dôkazy k preukázaniu rozsahu a výšky škody.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to
jednak z dôvodu, že žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu v spore tak, že stratila vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka a jednak z dôvodu, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno,
teda nepreukázal zásahy žalovanej do susedských vzťahov, nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho
práva k vodovodnej pumpe a teda ani protiprávne konanie žalovanej, ktorým by žalobcovi spôsobila

škodu v požadovanej výške.

K trovám konania

60.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo

veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Predmetom súdneho konania boli viaceré nároky, ktoré si žalobca uplatňoval - určenie hranice

a vypratanie časti pozemku, zdržanie sa konaní, odstránenie živého plota, navrátenie studne do
pôvodného stavu a náhrada škody. Súd konanie v časti o odstránenie živého plota zastavil, keďže
žalobca netrval na uložení povinnosti odstrániť tento plot, keďže tento živý plot napadli škodcovia a bol
odstránený, čo potvrdila aj žalovaná. Súd nezistil zavinenie na zastavení konania ani na strane žalobcu,
ale ani na strane žalovanej, keďže živý plot bol odstránený z objektívnych dôvodov. Preto v tejto časti

nebol úspešný ani žalobca, ale ani žalovaná.

63. V ostatnej časti súd žalobu zamietol, teda žalobca nebol v súdnom konaní úspešný, a úspešná bola
žalovaná. Predmetom konania bolo päť nárokov, a teda na každý nárok prichádza do úvahy rozsah
úspechu vo výške 20 % ( =100% / 5). Keďže v jednom nároku súd zavinenie za zastavenie konania

nemohol pričítať žiadnej zo strán sporu, úspech žalovanej tak predstavuje len úspech čo do zamietnutia
žaloby v ostatných jej častiach, teda v rozsahu 80%. Súd teda podľa zásady úspechu v konaní priznal
žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80% s tým, že o výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.