Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200756.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: E. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, V.,
zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865
281, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o žalobe
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou do elektronickej podateľne Krajského
súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.05.2019, sa žalobca domáhal vydania uznesenia,
ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť konať a rozhodnúť v odvolacom konaní o priznanie úrazovej

dávky, vedenej pod č. 299223-3/2017-BA. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 28.11.2014 došlo
k jeho pracovnému úrazu u vtedajšieho zamestnávateľa, spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s. Žiadosťou zo dňa 04.11.2016 požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie
úrazovej dávky - náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutím č.
62983-21/2016 BAM zo dňa 08.12.2016, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že žalobca
nemá nárok na náhradu za bolesť z dôvodu, že zamestnávateľ sa v zmysle ust. § 196 ods. 1 Zákonníka

práce celkom zbavil zodpovednosti, a teda nárok na úrazovú dávku mu nevznikol.
2. Voči tomuto rozhodnutiu podal dňa 26.01.2017 odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že
má nárok na náhradu za bolesť, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Odvolacie konanie je u žalovanej vedené pod č. 29223-3/2017-BA. Dňa
12.04.2017 vydala žalovaná rozhodnutie č. 2922-3/2017-BA, ktorým odvolacie konanie prerušila z
dôvodu, že v lehote podľa ust. § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie

je možné presne a úplne zistiť skutkový stav. Odvolacie konanie bolo prerušené až do odpadnutia
dôvodov jeho prerušenia, teda do právoplatného skončenia súdnych konaní, vedených pred Okresným
súdom Bratislava III a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Následne bol v konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava III uzavretý zmier, pričom uznesenie, ktorým súd zmier schválil, nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2017. Listom zo dňa 19.09.2017 upovedomil žalovanú o právoplatnom
skončení konania, pričom ju súčasne požiadal, aby v odvolacom konaní ďalej pokračovala, na čo však

žalovaná vôbec nereagovala a v odvolacom konaní zostala pasívna. Dňa 20.02.2019 podal sťažnosť
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa opätovne domáhal, aby žalovaná v odvolacom konaní
ďalej konala. Dňa 26.04.2019 mu žalovaná oznámila, že jeho sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú
a to z dôvodu, že nemá žiadne informácie o právoplatnom skončení konania vedenom pred Najvyšším
súdom SR, v ktorom sa koná o jeho kasačnej sťažnosti. Ku dňu spísania oznámenia o výsledku
prešetrenia sťažnosti, teda naďalej trvajú dôvody prerušenia konania.

3. Žalobca s postupom žalovanej nesúhlasil, keďže podľa neho zákonný dôvod, pre ktoré by malo byť
odvolacie konanie naďalej prerušené, neexistuje. Dôvod prerušenia odpadol právoplatnosťou uzneseniaOkresného súdu Bratislava III o schválení zmieru, v ktorom bol okrem iného vyslovený záver, že išlo
o pracovný úraz so stanovenou mierou zodpovednosti zamestnávateľa v rozsahu 80%. V prípade
konania pred Najvyšším súdom SR, žalovaná nijakým spôsobom neodôvodnila, čo má byť predmetom

predbežnej otázky riešenej v tomto konaní. Uvedené konanie sa pritom týka vyšetrovania dopravnej
nehody,čojeprepotrebykonaniaopriznanieúrazovejdávkyirelevantné.Žalobcavyslovilpresvedčenie,
že všetky potrebné podklady pre konanie a rozhodnutie o odvolaní žalovaná nadobudla už v konaní
pred Okresným súdom Bratislava III a vtedajší zamestnávateľ nespochybnil svoju zodpovednosť za
pracovný úraz.

4. V písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 16.04.2021, žalovaná nesúhlasila s
tvrdeniami žalobcu o neexistencii zákonného dôvodu trvania prerušenia odvolacieho konania, ktoré
bolo právoplatne prerušené až do skončenia oboch súdnych konaní, ktoré začali na jeho podnet a
ich výsledok môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie o úrazovej dávke. Žalovaná nemá vedomosť,
že by konanie prebiehajúce pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo právoplatne skončené a
poukázala na ust. § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), z ktorého

vyplýva, že pokiaľ v lehote podľa ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nemožno presne a úplne
zistiť skutkový stav veci, konanie sa preruší. Konštatovala, že za predpokladu, že prebieha vyšetrovanie
pracovnéhoúrazuajehopríčinpríslušnýmiorgánmipodľaosobitnéhopredpisu,jehovýsledokjerovnako
dôležitý, ako výsledok šetrenia, vykonaný samotným zamestnávateľom. Z uvedeného dôvodu, ak také
vyšetrovanie prebieha, je potrebné vyčkať na jeho výsledok a to pre prípad, že ten môže založiť liberačné

dôvody alebo zmeniť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutý pracovný úraz. Vzhľadom na
množstvo rozporov vzniknutých v priebehu uvedených súdnych konaní, týkajúcich sa miery zavinenia
žalobcu na vzniku pracovného úrazu, ktoré žalovaná v odvolacom konaní nemohla ignorovať, pristúpila
k jeho prerušeniu, až kým skutkový stav nebude presne a úplne zistený. Aj naďalej zastávala názor,
že odvolacie konanie bolo právoplatne prerušené, dôvody prerušenia stále trvajú a žaloba je ako taká

nedôvodná, preto ju navrhla zamietnuť.
5.Podanímdoručenýmsprávnemusúdudňa 04.08.2021, žalovanáoznámila,žedňa29.07.2021vydala
v odvolacom konaní rozhodnutie č. 6182-9/2021-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021 a
po odpadnutí dôvodu prerušenia konania ním vyhovela odvolaniu žalobcu, podanému proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 62983-21/2016 BAM zo dňa 08.12.2016, vo veci nepriznania

nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, toto rozhodnutie zrušila a vec vrátila
pobočkenanovéprejednaniearozhodnutie.Rozhodnutiespolusdoložkouprávoplatnostibolopripojené
k predmetnému oznámeniu. Na základe uvedeného, navrhla konanie zastaviť.
6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,

opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
9. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
10. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie

uznesením zastaví.
11. Podľa § 99 písm. h/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo
osobitný predpis.
12. Správny súdny poriadok predvída aj situácie, kedy k preukázaniu odstránenia nečinnosti žalovaného
orgánu verejnej správy môže dôjsť už po podaní správnej žaloby, avšak ešte predtým, ako by správny

súd mohol po preskúmaní veci pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený spôsob vybavenia veci je
viac ako žiadúci, nakoľko sa naplní účel správneho konania. Preukázanie odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy má potom za následok rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania podľa § 248
v spojení s § 99 písm. h/ SSP.
13. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal odstránenia nečinnosti žalovanej v odvolacom konaní o

priznanie úrazovej dávky - náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Z podania žalovanej, doručeného správnemu súdu dňa 04.08.2021, jednoznačne vyplýva, že
žalovaná dňa 29.07.2021, teda viac ako dva roky po podaní žaloby, odstránila namietanú nečinnosť,
pokračovaním v odvolacom konaní a vydaním rozhodnutia č. 6182-9/2021-BA, ktorým vyhovelaodvolaniu žalobcu, napadnuté rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zrušila a vec jej vrátila na nové
prejednanie. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 03.08.2021 nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť,
vychádzal súd z premisy jeho doručenia. Vydaním tohto rozhodnutia teda dodatočne odpadli dôvody pre

konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola žaloba podaná
dôvodne alebo nie.
14.Dôvodnosťžalobyaotázkuzavineniazastaveniakonaniajevšakpotrebnézohľadniťpriposudzovaní
nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti, zastavenie konania z dôvodu podľa ust. § 248 SSP
je vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania potrebné vnímať nie v zmysle § 170 písm. b/ SSP,

ale ako žalovaným zavinené zastavenie konania podľa ust. § 171 ods. 1 SSP. Uvedené by však bolo
možné aplikovať iba za predpokladu, že nečinnosť na strane žalovaného by skutočne pred zastavením
konania existovala a teda žaloba bola podaná dôvodne.
15. V preskúmavanej veci mala namietaná nečinnosť existovať v odvolacom konaní, ktoré však
bolo prerušené z dôvodu dvoch prebiehajúcich súdnych konaní a to až do ich právoplatného
skončenia.Správnysúdvkonaníprotinečinnostiorgánuverejnejsprávynemôžeposudzovaťzákonnosť

rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy konanie prerušil. Žalobca navyše v čase prerušenia konania,
teda v čase vydania rozhodnutia, ktorým konanie prerušil, neprejavil žiadne výhrady k dôvodom jeho
prerušenia. Jedná sa síce o rozhodnutie procesnej povahy (voči ktorému nie je prípustné odvolanie),
no za predpokladu, že by žalobca preukázal, že mohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych
právach, bolo by na základe samostatne podanej žaloby, preskúmateľné správnym súdom.

16. Z rozhodnutia o prerušení konania vyplýva, že konanie je prerušené až do odpadnutia dôvodu, pre
ktorý sa prerušilo, ktorý žalovaný vymedzil ako dve prebiehajúce súdne konania, konkrétne konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava III a konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky
(otázku dostatočnej identifikácie súdnych konaní, na ktoré žalovaný odkazuje, správny súd v rámci
predmetného konania riešiť nemôže, avšak túto okolnosť žalobca nenamietal, keďže obe konania sám

inicioval). Žalovaný naformuloval dôvod prerušenia konania tak, že je z neho zrejmé, že odpadnutie
prekážky prerušenia konania nastane až právoplatným skončením oboch konaní (posledného z nich),
nie len jedného z nich. Pri posudzovaní existencie nečinnosti teda musí vychádzať zo skutkového
stavu, že odvolacie konanie bolo prerušené a žalovaný teda na podklade zákona a zákonne vydaného
rozhodnutia nevykonával žiadne úkony až do odpadnutia prekážky, pre ktoré svoje administratívne

konanie prerušil. S ohľadom na uvedené, preto správny súd nebadá nečinnosť žalovaného a žaloba
teda nebola podaná dôvodne. Pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania má tento záver
za následok, že trovy konania žalobcovi, napriek skutočnosti, že z procesného hľadiska bolo konanie
zastavené pre odpadnutie predmetu konania, teda pre odstránenie tvrdenej nečinnosti, nemožno
priznať. Žalovanému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania, keď v prvom rade nedal dôvod na

podanie správnej žaloby.
17. Z uvedeného dôvodu správny súd o trovách konania rozhodol postupom podľa ust. § 170 písm. b/
SSP a žiadnemu z účastníkov konania ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.