Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119324591
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119324591.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou v spore žalobcu 1/: U. V.,

O.. XX. XX. XXXX, V. F. XXXX/XX, XXX XX V. V., štátny občan SR a žalobcu 2/: U. V., O.. XX. XX. XXXX,
V. B. U. XX, XXX XX V. V., štátny občan SR, obidvaja právne zast. JUDr. František Vavráč, advokát, so
sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 157 187, proti žalovanej: Y. U., O.. XX. XX. XXXX,
V. P. U. XX, XXX XX U., štátny občan SR, o určenie právnej skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom U. V., E.. V., O..
XX. XX. XXXX, E. Č.. XXXXXXXXX, K.. XX. XX. XXXX dňa 29. 03. 2016 vo forme notárskej zápisnice
spísanej JUDr. Pavlom Jombíkom, notárom, so sídlom v Banskej Bystrici, pod sp. zn. N 440/2016, NZ

33362/2016, NCRza 5283/2016 nie sú v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka dané (U.E.
V., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/XX, XXX XX V. V.).

II. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom U. V., E.. V., O..
XX. XX. XXXX, E. Č.. XXXXXXXXX, K.. XX. XX. XXXX, dňa 29. 03. 2016 vo forme notárskej zápisnice
spísanej JUDr. Pavlom Jombíkom, notárom, so sídlom v Banskej Bystrici, pod sp. zn. N 440/2016, NZ
33362/2016, NCRza 5283/2016 nie sú v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka dané (U.

V., O.. XX.XX.XXXX, V. B. U. XX).

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to
do 3 dní do právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 07. 2019 domáhali proti žalovanej určenia, že dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom U. V., E.. V.O., zo dňa 29. 03. 2016
vo forme notárskej zápisnice spísanej L.. P. L., notárom, so sídlom v Banskej Bystrici, pod sp. zn. N
440/2016, NZ 33362/2016, NCRza 5283/2016 nie sú dané v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho

zákonníka u oboch žalobcov.

2. Žalobca 1/ odôvodnil žalobu tým, že bol synom poručiteľa z prvého manželstva a jeho matkou je Z.
V., jeho pôvodné priezvisko bolo V. s tým, že keď matka uzatvorila druhé manželstvo s L. V., po rozvode
s poručiteľom, ktorý o neho neprejavoval žiadny záujem, požiadala o zmenu priezviska. Na základe
rozhodnutia odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 06. 1978 sp. zn. 15Co/420/1978
bol vydaný súhlas rozhodnutím Mestského národného výboru BB zo dňa 09. 10. 1978, ktorým bola

zmena priezviska povolená. Uviedol, že jeho jediný kontakt s otcom bol ten, že do asi veku 8 rokov ho bol
párkrát pozrieť v škole, aj to bol pod vplyvom alkoholu. Nikdy nebol u poručiteľa ako otca po rozvode v
jeho domácnosti, úpravu styku otec nevyužíval. Poručiteľ ho nepodporoval ani finančne, ani nijako inak.
Robillenprekážky,keďsaviackrátstalo,žeakorodičodmietolposkytnúťsúčinnosťnajehovycestovaniedozahraničia,pretosaviackrátnezúčastnilreprezentačnýchpretekovvRakúsku,TalianskuaJuhoslávii,
čo bolo riešené aj súdom ako návrh na vylúčenie porušiteľa ako otca o rozhodovaní vycestovania do
zahraničia až do jeho dospelosti. Vzťah poručiteľa k nemu vystihuje aj fakt, že mu neplatil výživné a

matka musela viackrát podať návrh na výkon rozhodnutia. Poukázal na to, že v roku 1998 bol maloletý a
vinou poručiteľa vzhľadom na uvedené skutočnosti s ním vôbec nekomunikoval, lebo práve on ako rodič
sa ku nemu nesprával tak, ako sa správať mal, a jeho vinou neboli medzi nimi vytvorené žiadne kontakty.
O hospitalizácii poručiteľa v roku 2016 nemal žiadnu vedomosť, poručiteľ sa s ním nespojil, nenadviazal
snímvzťah,neexistovalažiadnakomunikácia,nazákladektorejbyvedel,ženiejevdobromzdravotnom

stave. Skutkový dôvod v listine o vydedení pod písmenom b) je nepravdivý, pretože v rokoch 1987 až
1991 študoval na Gymnáziu Trieda SNP 54, v Banskej Bystrici. Následne sa zamestnal ako sanitár na
onkologickom oddelení v Roosveltovej nemocnici a diaľkovo študoval na Strednej zdravotníckej škole
v Banskej Bystrici. Na vysokej škole študoval 1 rok, keď mal 36 rokov, a to Slovenskej zdravotníckej
univerzite, špecializácia urgentná starostlivosť. Nikdy neštudoval na pedagogickej fakulte UMB Banská
Bystrica a v čase štúdia na univerzite poručiteľ nemohol platiť výživné, pretože žalobca 1/ mal 37 rokov.

To, čo poručiteľ platil, bolo zameškané výživné, pretože ho nikdy neplatil riadne.

3. Žalobca 2/ odôvodnil žalobu tým, že bol synom poručiteľa z druhého manželstva a jeho matkou je
R. V.. Poukázal na to, že v roku 1988, 1993 a 1994 bol maloletý a v roku 2016, keď mal byť poručiteľ
hospitalizovaný nemal o tom žiadnu vedomosť, pretože ho poručiteľ vôbec nekontaktoval. Ďalej uviedol,

že jeho matka s poručiteľom uzatvorili manželstvo 12. 03. 1977. Poručiteľ nadmerne požíval alkohol,
v rodine bol grobian, hrubo sa správal k matke aj k nemu, hádky boli na dennom poriadku, čo vyústilo
do závažného správania sa poručiteľa, že sa matku pokúsil znásilniť, o čom svedčí potvrdenie z 11. 11.
1985, keď mal žalobca 6 rokov. Manželstvo bolo rozvedené dňa 05. 02. 1986, rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/4184/1985. Poručiteľ napriek zrušenému právu nájmu bytu s nimi

ešte 2 roky býval, neplatil nájomné ani inkaso, stále pil a fyzické násilie proti matke a nemu pokračovalo.
Museli sa pred ním zamkýnať v obývacej izbe, kde spávali a tu sa pripravoval do školy. Nemohol chodiť
ani na toaletu, dvere nemohli otvoriť, pretože otec bol na nich agresívny. Aby sa vyhli neustálym atakom,
ktoré smerovali aj proti žalobcovi 2/, cez víkendy chodievali k starej matke do Ružomberka. Počas
víkendov poručiteľ robil také schválnosti, že nechal pustený plyn, zapol všetky svetlá, vypol chladničku z

elektrickej zásuvky, čo vyústilo k tomu, že matka spolu so štyrmi susedmi podali na správanie poručiteľa
trestné oznámenie. V tomto období viackrát prespávali u susedov kvôli agresivite poručiteľa. Ako 8 ročný
sa žalobca 2/ liečil u psychológa. Poukázal tiež na to, že poručiteľ sfalšoval matkin podpis a vybral jeho
poistku v Slovenskej štátnej poisťovni v sume asi 7 000,- Sk a peniaze prepil. V roku 1987 po návrate od
starej matky zistili, že byt je úplne prázdny, pretože poručiteľ zobral všetok nábytok, žalobcove aj matkine

oblečenie, zlaté šperky a dokonca aj jeho hračky a odviezol ich na neznáme miesto. Poručiteľ podal
dňa 09. 04. 1991 návrh na zníženie výživného, ktorý bol zamietnutý. Matka musela opakovane podávať
návrhy na zvýšenie výživného a z rozsudkov vyplýva, že porušiteľ bol pracovne nedisciplinovaný, z
každej roboty bol vyhodený pre alkohol a nebol schopný si udržiavať lepšie platené zamestnanie s tým,
že okrem platenia výživného sa ničím nepodieľal na výžive dieťaťa. Keďže poručiteľ dobrovoľne neplatil

výživné, bol exekvovaný. V roku 1997 pri maturite sa žalobca 2/ pokúsil o nadviazanie vzťahov, pozval
poručiteľa na stužkovú, on však neprišiel, ani mu nedal žiadny darček. Pri okrúhlych 18. narodeninách
sa ani neozval. Po návrate z vojny ho stretol a keď sa ho opýtal, či sa nemôžu stretnúť, odkázal mu, že
má prísť na guláš na Môlču k jeho priateľke - žalovanej. Keď tam prišiel žalobca 2/ so svojou priateľkou
a kamarátom nikto tam nebol a na druhý deň sa dozvedel, že sedeli v krčme. Nikdy v danej súvislosti by

sa neodvážil požiadať poručiteľa vzhľadom na jeho správanie o to, aby prepísal svoj byt na neho. Otec
mu nikdy nedal darček, nikdy sa s ním nechcel stretnúť a keď ho náhodne zahliadol v meste v dospelosti
vždy si od neho pýtal peniaze na pivo. Ďalej poukázal na to, že nevedel o svojom bratovi žalobcovi 1/,
nepoznal ho a počas detstva sa s ním nestretol. Spoznal ho až v roku 2000, keď ho s ním zoznámila ich
spoločná sesternica, poručiteľova neter a od vtedy mali riadne vzťahy.

4. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že obidva dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ
predpokladajú, že potomok musí mať vždy reálnu možnosť poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc a
zároveň reálnu možnosť prejaviť opravdivý záujem. Toto vždy súvisí s tým, že poručiteľ sám má záujem
s takýmto potomkom sa stýkať, užívať s ním príbuzenské vzťahy. Tieto vzťahy musia byť reálne (NS ČR

R23/98). Predpokladom potrebnej pomoci v chorobe musí byť stav, že potomok o tejto situácii vedel,
prípadne či o takúto pomoc bol požiadaný. Potomok len vtedy môže prejaviť opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mal prejavovať, ak medzi rodičom a dieťaťom fungujú štandardné rodinné vzťahy vo
forme vzájomného navštevovania sa, telefonovania si, že si vymieňajú korešpondenciu, vzájomne sa oseba zaujímajú. Takýto vzťah musí byť trvalý. Z uvedených dôvodov takýto trvalý vzťah medzi žalobcami
a poručiteľom nebol vyvinutý, a to jednoznačne vinnou poručiteľa. Poukázali tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/239/2009 zo dňa 24. 02. 2010, kde sú podrobne vysvetlené podmienky

štandardného vzťahu medzi potomkom a poručiteľom z hľadiska jeho skutočného vnútorného vzťahu a
nie len predstieraného a formálneho.

5. Žalovaná nesúhlasila s nárokom žalobcov, a to v celom rozsahu. Uviedla, že s poručiteľom sa
zoznámila v roku 1989, približne po roku a pol si zriadili spoločnú domácnosť a žili tak spolu ako druh

a družka od roku 1990 až do úmrtia poručiteľa, t. j. po dobu 30 rokov. Vzhľadom na dĺžku spoločne
prežitého obdobia žalovaná dobre poznala situáciu v rodine poručiteľa. Pokiaľ ide o vzťah medzi
porušiteľom a žalobcom 1/ podľa jej vedomostí mal poručiteľ záujem o svojho syna - žalobcu 1/, avšak
žalobca 1/ a jeho matka ho odmietali, najmä potom ako sa matka znovu vydala. Vzhľadom na smrť
poručiteľa a časový odstup žalovaná nemá možnosť preukázať niektoré skutočnosti týkajúce sa snahy
poručiteľa o kontakt so synom, avšak poukázala na rozsudok OS BB sp. zn. P/131/75 z odôvodnenia

ktorého vyplýva, že styk otca so synom sa nedodržiaval, a že maloleté dieťa odmieta za otcom chodiť.
Podľa zhrnutia vyjadrenia otca sa styk nerealizoval z dôvodu, že matka dieťaťa neumožňovala styk
poručiteľasdieťaťom.Podľažalovanejbolporučiteľhrdýnašportovéúspechysvojhosynaanebránilmu
v športovej kariére. Ak bolo potrebné udeliť súhlas pre syna s vycestovaním, poručiteľ ho aj udelil. Pokiaľ
ide o návrh jeho matky zo dňa 04. 02. 1987 predmetné konanie bolo skončené s tým, že poručiteľ súhlas

s vycestovaním dobrovoľne udelil bez toho, aby vo veci musel rozhodovať súd. Zo samotného návrhu
v tomto konaní vyplýva, že matka a žalobca 1/ nemali kontakt s poručiteľom, nie poručiteľ s nimi. Matka
žalobcu 1/ sa domáhala, aby súhlas s vycestovaním udeľoval jej nový partner L. V., ktorý však nebol
ani biologickým rodičom ani osvojiteľom žalobcu 1/. V návrhu priznala, že výživné poručiteľ na syna
platil. Predmetný návrh preukazuje snahu o vylúčenie otca zo života dieťaťa, rovnako ako skutočnosť, že

matka žalobcu 1/ nechala zmeniť jeho priezvisko. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu 1/, že poručiteľ na
neho neplatil výživné. V roku 1976 a v roku 1982 vznikol poručiteľovi nejaký dlh na výživnom, kedy súd
nariadil vykonávanie zrážok zo mzdy poručiteľovi, avšak situácia sa neskôr zmenila, poručiteľ doplatil
zameškané výživné, okrem sumy 500,- Kčs, v ktorej sa rodičia vzájomne dohodli (uznesenie OS BB
sp. zn. E 62/82 zo dňa 28. 01. 1987). Poručiteľ platil výživné na žalobcu 1/ ešte aj v čase, keď bol

plnoletý a schopný sa sám živiť. Z rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti poručiteľa voči žalobcovi
1/ sp. zn. 21C/252/1992 Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že poručiteľ sa domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti z dôvodu, že žalobca 1/ už bol schopný sa sám živiť, avšak túto skutočnosť pred
otcom zamlčal a výživné od neho poberal naďalej. Súčasne sa poručiteľ domáhal aj vrátenia preplatku
na výživnom. Poručiteľ vzal v tejto časti návrh späť s odôvodnením, že tieto peniaze svojmu synovi

dopraje a nechcel ich od neho vymáhať, chcel s ním zachovať, resp. obnoviť rodinné vzťahy. Uvedený
rozsudok podľa nej dokazuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine o vydedení, že v prvom rade
žalobca 1/ nemal záujem o kontakt so svojim otcom a nekomunikoval s ním ani ohľadom skončenia
štúdia. Zrejme aj z tohto dôvodu mal poručiteľ myľne poskytnutú informáciu o tom, že žalobca 1/ mal
študovať na Pedagogickej fakulte UMB Banská Bystrica. Žalobca 1/ o poručiteľa neprejavoval žiadny

záujem, a to ani v čase, keď už bol plnoletý, zaopatrený a poručiteľ ako jeho otec sa snažil o obnovenie
vzájomných vzťahov.

6. Pokiaľ ide o vzťah medzi poručiteľom a žalobcom 2/, žalovaná uviedla, že žalobcu 2/ poznala aj z
osobného kontaktu, keď tento svojho otca roky pravidelne navštevoval. Uviedla, že nemá vedomosť

o tom, že by poručiteľ býval agresívny voči bývalej manželke, a je možné že napätie medzi bývalými
manželmi bolo vyvolané obojstranne. Voči nej nebol nikdy agresívny, dokonca ani vtedy, keď mu ona
pred mnohými rokmi v rámci hádky dala jediný raz v živote facku. Poručiteľ podľa nej nemal agresívne
sklony a nikdy jej ju nevrátil. Alkoholické nápoje požíval v bežnej, nie v zvýšenej miere. Zároveň poprela,
že by mal byť agresívny voči žalobcovi 2/. Po rozvode manželstva poručiteľa a matky žalobcu 2/,

matka žalobcu 2/ spôsobovala poručiteľovi dlhodobé a opakované problémy v styku so synom, vytvárala
napätie medzi nimi, o čom svedčia listinné dôkazy, ktoré pripojila k svojmu vyjadreniu. Napriek bráneniu
styku poručiteľa so žalobcom 2/ jeho matkou, po čase a mnohých súdnych konaniach sa situácia trochu
ustálila a poručiteľ mal pravidelný kontakt so žalobcom 2/ až do jeho dospelosti, kedy sa pravidelne
stretávali a navštevoval ho v poručiteľovej domácnosti, od kedy bol žiakom 8. triedy na základnej škole

až do nástupu na povinnú vojenskú službu. Kontakt skončil z dôvodu na strane žalobcu 2/ po tom, ako po
jeho návrate z povinnej vojenskej služby poručiteľ odmietol previesť na neho svoj byt na Z. H. Č.. XX X.
V. V., ktorý je aj predmetom dedičského konania. Podľa žalovanej poručiteľ mal veľký záujem o kontakt
so žalobcom 2/. Opakovane podával na súd návrh na výkon rozhodnutia o styku s dieťaťom prípadnesťažnosti, že mu je v tomto styku matkou dieťaťa bránené. Poukázala tiež na odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. P 163/86 zo dňa 24. 03. 1987, rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. P 163/86 zo dňa 17. 11. 1987 a správu z Krajskej pedagogicko-psychologickej

poradni v BB zo dňa 20. 01. 1987. V období, kedy bol žalobca 2/ žiakom 8. triedy ZŠ až do doby jeho
nástupu na základnú vojenskú službu už bol kontakt poručiteľa a žalobcu 2/ pravidelný, štandardný, čo
vie okrem žalovanej dosvedčiť niekoľko členov jej rodiny, ktorí pri tom boli a za týmto účelom navrhla
vypočuť svoju neter Q. V. a jej sestru U.E. V.. Z týchto kontaktov a návštev bol zrejmý dobrý vzťah
poručiteľa k synovi, syn z otca strach nemal, práve naopak a poručiteľ k nemu nikdy nebol agresívny. Pri

návštevách sa porušiteľ o syna zaujímal, vždy urobil všetko čo si syn želal. Napríklad pred Vianocami
zavolal, že chce na Vianoce živý stromček, poručiteľ nechal všetko tak a na poslednú chvíľu aj so
žalovanou zháňali živý stromček pre jeho syna. Pri každej návšteve dal poručiteľ synovi aj peniaze ako
vreckové. Na sviatky mu kupoval darčeky a nakoľko sestra žalovanej pracovala v podniku Slovenka,
vždy keď mali nejaké pekné kvalitné oblečenie kúpili ho aj pre žalobcu 2/. Tvrdenia žalobcu 2/ považuje
za ničím nepodložené a vymyslené. V čase, keď žalobca 2/ študoval na strednej škole mu na jeho

požiadanie dal poručiteľ k dispozícii kľúče od svojej chaty, ktorá sa nachádzala pri U. X. Banskej Bystrici,
kde žalobca 2/ chodieval s priateľmi, resp. s priateľkami, pretože jeho matka mu zakazovala vodiť si
priateľky domov. Na svoju stužkovú poručiteľa nikdy nepozval, zrejme už pre vzťahy s jeho matkou by
to ani neurobil, aby sa rodičia na stužkovej nestretli. Na tvrdenia žalobcu, že poručiteľ mu nedal žiadny
darček pri stužkovej, či o tom, že sa mu údajne neozval na jeho 18-te narodeniny žalovaná uviedla, že

nakoľko poručiteľ nebol pozvaný na stužkovú, ani nevedel kedy sa koná, nemal možnosť dať synovi
darček. Poručiteľ zabezpečil žalobcovi 2/ oslavu jeho 18-tich narodenín v podniku, v ktorom žalovaná
pracovala, Mladosť na Fončorde v Banskej Bystrici, kde žalobca 2/ prišiel spolu so svojou partiou a na
pokyn poručiteľa v tomto podniku oslávil svoje narodeniny s tým, že poručiteľ mu zabezpečil otvorený
účet na bare a žalobca 2/ s partiou tak jedol a pil zadarmo, pričom žalovaná ho dokonca aj obsluhovala.

Napriek snahe poručiteľa o kontakt so žalobcom 2/ v čase, keď tento už bol dospelý, žalobca 2/ nikdy
o poručiteľa neprejavoval žiadny záujem, žalobca 2/ poručiteľovi ani len neoznámil, že sa bude ženiť,
nepozval ho na svoju svadbu, nedal mu vedieť, keď sa mu narodili deti a pre nezáujem žalobcu 2/
poručiteľ nemal ani možnosť svoje vnúčatá spoznať. V súvislosti s guľášom na Môlči uviedla, že tvrdenia
žalobcu 2/ sú nepravdivé. Od skončenia vojenskej služby žalobca kontaktoval poručiteľa len jediný raz,

kedy na základe kontaktu zo strany syna sa poručiteľ s ním stretol s tým, že žalobca 2/ prišiel s už
pripravenými dokumentmi na prevod vlastníctva bytu a žiadal poručiteľa o to, aby na neho prepísal svoj
byt s tým, že mu umožní tam mať zriadené vecné bremeno v podobe doživotného užívania. Zároveň
žalobca 2/ sa od poručiteľa dožadoval aj motorového vozidla Simca. Poručiteľ odmietol previezť svoj byt,
na čo žalobca 2/ reagoval tak, že s poručiteľom prerušil kontakty. Uvedená skutočnosť napokon priviedla

poručiteľa k vydedeniu žalobcu 2/. Žalovaná tiež poukázala na vzťah nevlastnej sestry žalobcu 2/ F.,
ktorá pochádza z prvého manželstva matky žalobcu 2/ k poručiteľovi. Hoci táto nebola dcérou poručiteľa,
poručiteľ ju prijal a vychovával ako vlastnú. F. sa odsťahovala do Kanady, pričom s poručiteľom aj
po emigrácii udržiavala listovú korešpondenciu, a tak ako v živote aj v listoch ho oslovovala ocko.
Jej dobrý vzťah s poručiteľom svedčí podľa žalovanej o tom, že poručiteľ nebol takým otcom ako ho

opisuje žalobca 2/, a tiež to dokazuje, že rovnako ako ona aj žalobca 2/ mohol, keby mal záujem,
zachovávať kontakt s poručiteľom. Žalovaná uviedla, že nakoľko rešpektuje osobnú korešpondenciu
medzi poručiteľom a F. na ukážku priložila len jeden list.

7. Podľa vyjadrenia žalovanej mali obaja potomkovia reálnu možnosť poskytnúť poručiteľovi potrebnú

pomoc,azároveňreálnumožnosťprejaviťonehoopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomkoviaprejavovať
mali. Boli to práve žalobcovia, ktorí o svojho otca nemali záujem, čo bolo v čase ich detstva spôsobené
do väčšej, či menšej miery správaním ich matiek, ktoré styku porušiteľa so synmi bránili. Zrejme je z
časti pravdivé, že v danej minulosti poručiteľ mal obdobie, kedy požíval alkohol a v domácnostiach s
bývalými manželkami vznikali napäté vzťahy, čo viedlo napokon k rozvodom manželstva, avšak poručiteľ

nebol agresívny na svoje deti, nič také nevyplynulo ani z listín zo súdnych spisoch priložených k tomuto
vyjadreniu. Poručiteľ sa snažil aj po rozvode udržiaval priaznivé vzťahy so svojimi potomkami, avšak
oni ho odmietali. V neskoršom období komunikáciu sťažovala skutočnosť, že potomkovia neuviedli na
seba adresu, či telefónne číslo. Poukázala tiež na to, že na pojednávaní pred notárkou obaja žalobcovi
uviedli, že o poručiteľa neprejavovali záujem, preto je podľa nej daný dôvod ich vydedenia uvedený v

listine o vydedení. Žalovaná má za to, že o nepriaznivom zdravotnom stave poručiteľa žalobcovia vedeli,
nakoľko však odmietali kontakt s otcom, tento mal obmedzenú možnosť ich o pomoc požiadať. O svojej
odkázanosti o zdravotných problémoch im povedal len pri náhodných stretnutiach. Pokiaľ ide o žalobcu
1/ tento v období, keď mal poručiteľ vážne zdravotné problémy, a kedy bol aj hospitalizovaný pracovalako ošetrovateľ v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Práve v nemocnici sa podľa jeho vlastných
tvrdení niekoľkokrát s poručiteľom stretol. Poručiteľ mu povedal o svojom zdravotnom stave a o svojej
odkázanosti, ale žalobcu 1/ to nezaujímalo. Žalobca 2/ podľa žalovanej o nepriaznivom zdravotnom

stave poručiteľa pravdepodobne vedel, pretože poručiteľ chodieval na dialýzu do Novamedu v Radvani
v Banskej Bystrici, kde v danej lokalite bývala aj matka žalobcu 2/, s ktorou sa viackrát náhodne stretli,
a ktorej poručiteľ o svojich zdravotných ťažkostiach povedal. Priamo na žalobcu 2/ poručiteľ kontakt
nemal, nakoľko syn s ním odmietal komunikovať a neprejavoval o neho opravdivý záujem. Žalovaná
ďalej poukázala na správanie sa žalobcu 2/ po smrti poručiteľa a uviedla, že poručiteľ si za života želal,

aby bol pochovaný bez spopolnenia. Žalovaná ako jeho dlhoročná družka vykonala potrebné pohrebné
prípravy, pohreb objednala u spoločnosti Anjelské služby so sídlom na Námestí Slobody 5 v Banskej
Bystrici. Žalobca 2/ však bez jej súhlasu ňou naplánovaný pohreb zrušil a dal poručiteľove telo spopolniť
napriek poručiteľovej poslednej vôli. Následne krátko po pohrebe začal žalobca 2/ atakovať žalovanú
s tým, že má okamžite vypratať byt, dňa 24. 08. 2018 jej zaslal dve písomné výzvy na vypratanie
nehnuteľnosti. Domáhal sa okamžitého odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti k jeho rukám pod hrozbou

podania žaloby na žalovanú a v druhej výzve jej už oznámil aj to, že na ňu podal trestné oznámenie pre
údajne neoprávnené užívanie bytu. Žalovaná odmietla vypratať byt a ísť žiť na ulicu, navyše predmetný
byt považuje za svoj domov a v priebehu života vynaložila náklady na jeho rekonštrukciu a vybavenie.
Podľa vedomosti žalovanej bolo trestné oznámenie odmietnuté. Podľa žalovanej aj toto jeho konanie
preukazuje pravdivosť dôvodu vydedenia zo strany poručiteľa v časti, keď uvádzal, že žalobca 2/ ho

žiadal o to, aby na neho prepísal byt.

8. V rámci repliky žalobca 1/ uviedol, že v čase zmeny jeho priezviska mal 5 rokov a nemal žiadny
vplyv na ústretové formovanie dobrých vzťahov s poručiteľom, keď to bol naopak poručiteľ, kto ako
dospelý a jeho otec vzťahy k jeho osobe narúšal. Toto narúšanie je objektívne zistené aj z opakovaných

výkonov rozhodnutia nezaplateného výživného, ako aj z toho, že nikdy nebol domácnosti poručiteľa.
Z týchto objektívnych skutočností vyplýva podľa neho záver, že nemal vytvorený žiadny citový vzťah
k poručiteľovi, nestýkali sa a tvrdiť, že mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe súvisí s troma
skutočnosťami. Po prvé v roku 1988 bol maloletý, preto nemohol sa o otca starať a v období roku 1993
a 1994 nepracoval v Roosveltovej nemocnici. Jeho zamestnávateľ bola síce Roosveltova nemocnica

v Banskej Bystrici, ale miesto pracoviska bolo úplne na inom mieste, a to na onkologickom oddelení
starej nemocnice so sídlom Cesta k nemocnici 1 vo funkcii sanitára, čo je pomocný zdravotný pracovník.
Uviedol, že mu nebola známa skutočnosť, že poručiteľ bol hospitalizovaný a z akého dôvodu sa
nachádzal v nemocnici, s akou diagnózou, a akú pomoc diagnóza vyžadovala, kedy a akým spôsobom
ho o pomoc požiadal. Opätovne poprel akékoľvek vzťahy s poručiteľom od mladosti, ktorých príčinou

bolo zavinené správanie poručiteľa. Ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o obštrukcie pri jeho vycestovaní do
zahraničia pri športovej činnosti, to, že potreba takéhoto sporu vznikla, svedčí o tom, že tomu muselo
predchádzať také správanie poručiteľa, ktorým odmietal ako zákonný zástupca dávať súhlas na jeho
vycestovanie. Súčasťou skutkovej vety vydedenia je aj, že „dokonca predstieral, že študuje na vysokej
škole (pedagogická fakulta UMB Banská Bystrica), a to len preto, aby som na neho platil výživné“.

Podľa žalobcu 1/ dostatočne vysvetlil, že tento dôvod nie je pravdivý lebo skutkovo preukázal, že na
takejto fakulte nikdy neštudoval. To, že táto skutočnosť pravdivá nie je, konštatuje aj žalovaná, ktorá ju
len nahrádza vysvetlením omylu, čo nie je v danej súvislosti relevantné, preto k tejto časti skutkového
dôvodu vydedenia nemožno prihliadať.

9. Žalobca 2/ v rámci repliky uviedol, že pokiaľ ide o neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe v roku
2016 o tom, že bol poručiteľ hospitalizovaný nemal žiadnu vedomosť, nevedel s akou diagnózou a akú
pomoc vo vzťahu k takejto diagnóze potrebuje a o žiadnu pomoc nebol požiadaný. Ďalej uviedol, že
posledných18rokovnebolvžiadnomkontaktesporučiteľomanebolaanižiadnapríležitosťbeztakéhoto
kontaktu, aby sa dozvedel o nejakej chorobe, ktorá sa viazala k roku 2016. K tvrdeniu žalovanej, že

poručiteľ chodil do ambulancie na dialýzu v Novamede a jeho matka ho stretla uviedol, že takéto mu
matka nikdy nevravela, lebo zo strany matky to bolo tabu. V období do svojej dospelosti, kedy došlo
k sporadickým kontaktom súdom určeného styku nešlo o pravidelné stretávanie sa. To, že správanie
poručiteľa nenasvedčovalo riadnemu záujmu o vytvorenie vzťahu výlučne zo strany otca podľa neho
dokresľuje aj fakt, že ho nikdy nezoznámil s bratom žalobcom 1/ a nikdy ho ani nespomenul. Správanie

poručiteľa bolo neúnosné nie len k nemu a k jeho matke, ale aj k jeho rodine (k jeho rodičom a sestre).
Aj z tohto správania bolo vylúčené, aby mohol mať s poručiteľom svojou vinou a zavinením narušený
vzťah. Na preukázanie správania sa poručiteľa k svojim rodičom a k sestre navrhol vypočuť svoju
tetu U. V. (sestru poručiteľa) a neter poručiteľa V. V.. Požiadavku na poručiteľa, že mal po ukončenízákladnej vojenskej služby žiadať o prepísanie bytu považuje za úplné klamstvo, že dokonca mal mať
pripravené aj dokumenty na prevod bytu, čo je vylúčené práve preto, že vzťahy počas vojny aj pred
boli úplne zlé. V nasledujúcom období až do poručiteľovej smrti neboli žiadne kontakty s otcom, a to

ani vtedy, keď už mal žalobca 1/ založenú vlastnú rodinu a mal deti. Kľúčové je podľa neho to, že nie
on sa pričinil o nefunkčnosť vzťahov, ale bol to práve poručiteľ, ktorý sa takto správal od doby, kedy
bol žalobca 2/ maloletý a správal sa tak zavinene, o čom svedčia objektívne dôkazy do jeho plnoletosti
(rozsudky o znížení výživného, exekúcie na neplatenie výživného). Poprel skutkové tvrdenia žalovanej,
že sa poručiteľ veľmi o neho zaujímal, dokonca že mal mať otvorený účet v reštaurácií Mladosť, pretože

jeho vzťahy s poručiteľom neboli žiadne. Ak sa nekontaktoval s poručiteľom, tak je vylúčené, aby
sa kontaktoval so žalovanou, ako partnerkou poručiteľa, nikdy mu nekúpila žiadne darčeky, neplatila
pohostenie v reštaurácii. Aj tvrdenie žalovanej, že bez jej súhlasu zrušil naplánovaný pohreb poručiteľa
je klamstvo. Pohreb poručiteľovi vystrojil a zaplatil z rozpočtu svojej rodiny, čo žalovaná uznala aj pred
notárkou v dedičskom konaní. To, že poručiteľ zomrel mu povedala jeho sesternica V. V.. Pravdou je
len to, že žalovaná odniesla veci na oblečenie pre poručiteľa do ňou uvedeného pohrebníctva, kde

nezaplatila žiadnu zálohu. Keďže poručiteľ zomrel v Novamede, tak zistil, kde sa nachádza jeho telo,
lebo žalovaná to nevedela. Zistil, že sa nachádza v inom pohrebníctve, kde mu jeho veci na oblečenie
bez problémov vydali. Žalovaná síce chcela, aby pohreb urobilo jej vybrané pohrebníctvo, ale peniaze
nemala a prevod by stál ďalšie finančné prostriedky. Žalovaná uvádzala, že na pohreb sa vyberú peniaze
z účtu poručiteľa a žiadala ho, aby jej vydal úmrtný list. Toto žalobca 2/ odmietol a napísal jej, že otcov

účet bude predmetom dedičského konania a nesmie sa s ním hýbať. O tejto komunikácii predložil výpisy
SMS zo dňa 09. 08. 2018.

10. V rámci dupliky žalovaná uviedla, že zmena priezviska žalobcu 1/ vôbec nebola nutnosťou, v
odôvodnení Mestského národného výboru v Banskej Bystrici sa uvádza, že matka dieťaťa uzavrela

druhé manželstvo, v ktorom sa jej narodilo dieťa a chce, aby deti vychovávané v jednej rodine mali
spoločné priezvisko, a že k tejto zmene dal súhlas Krajský súd v Banskej Bystrici. Táto skutočnosť
tak nijako nedokazuje tvrdenie žalobcu 1/ o tom, že by poručiteľ o neho nejavil záujem. Ak poručiteľ
mal v minulosti počas určitého obdobia nejaký dlh na výživnom nepreukazuje to nezáujem poručiteľa
o žalobcu 1/ ako jeho syna. Z listinných dôkazov vyplýva, že poručiteľ si svoju vyživovaciu povinnosť

napokon splnil, a dokonca mu na zaplatenom výživnom v čase, keď žalobca 1/ bol už plnoletý vznikol aj
preplatok, avšak poručiteľ navrhol v tejto časti zastaviť súdne konanie s odôvodnením, že tieto peniaze
synovi dopraje a nežiada ich vrátiť. Aj týmto svojim konaním sa poručiteľ snažil o urovnanie vzťahov so
žalobcom 1/, no žalobca 1/ o žiadne urovnanie evidentne nemal záujem a s otcom sa nekontaktoval.
Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie skutočnosti, že v období roku 1993 a 1994 žalobca 1/ pracoval v

Roosveltovej nemocnici uviedla, že poručiteľ nemal možnosť vidieť pracovnú zmluvu žalobcu 1/, len
z náhodného osobného stretnutia a rozhovoru so žalobcom 1/ sa dozvedel, že tento pre Roosveltovú
nemocnicu pracuje, preto dôvod vydedenia špecifikoval podľa svojich najlepších vedomostí a informácií.
Uvedené však nie je dôvodom na zneplatnenie dôvodu vydedenia ako takého. Kontakt so žalobcom 1/
mal poručiteľ len ojedinelý, náhodný, pri ktorom sa snažil o nadviazanie vzájomnej komunikácie s cieľom

obnovenia vzájomného vzťahu, ale žalobca 1/ o poručiteľa nemal záujem, za svojho otca podľa obsahu
žaloby považoval nového manžela svojej matky a o kontakt, či obnovenie vzťahu s poručiteľom nestál.
Aj na súdne pojednávanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti splnomocnil advokáta, a nechcel
sa s poručiteľom stretnúť osobne. V čase, keď bol žalobca 2/ maloletý, a to aj počas jeho štúdia na
strednej škole, bol v kontakte s poručiteľom a s poručiteľovou rodinou v rozsahu, aký bol možný s

ohľadom na okolnosti prípadu, a nič mu nebránilo, aby s poručiteľom zachoval, resp. obnovil kontakt
aj po nadobudnutí plnoletosti, kedy už by mal vlastnú hlavu a vlastný život. Žalobca 2/ sa však nikdy
so svojim otcom nechcel kontaktovať, ani v čase svojej plnoletosti nikdy otca nekontaktoval, okrem
jediného prípadu, kedy ho požiadal, aby na neho prepísal byt. Toto poručiteľa natoľko zranilo, že ho
to neskôr primelo k vydedeniu žalobcu 2/ ako svojho potomka. K skutočnosti, že poručiteľ nezoznámil

žalobcu 2/ so žalobcom 1/ uviedla, že nakoľko bol vzťah poručiteľa so synmi komplikovaný, pretože
matky oboch žalobcov bránili v kontakte poručiteľa s jeho deťmi, nebolo v jeho reálnych možnostiach ich
spolu zoznámiť. V čase, kým boli maloletí, sa poručiteľ nevedel domôcť riadnej realizácie kontaktu so
svojimi synmi, a v čase dospelosti žalobcov, nakoľko títo s ním odmietali kontakt a neposkytli mu svoje
kontaktné údaje, nemal poručiteľ už vôbec žiadnu reálnu možnosť ich navzájom zoznámiť. Práve matka

žalobcu 2/ rázne odmietala v čase trvania manželstva s poručiteľom kontakt s poručiteľovým druhým
synom. Rozsudok o znížení výživného nemá podľa nej nič spoločného s úpravou styku poručiteľa so
žalobcom 2/ v čase kým bol maloletý, a v žiadnom prípade nepreukazuje nezáujem otca o syna. Z
predložených listinných dôkazov podľa nej vyplýva aktívna, opakovaná, dlhodobá snaha poručiteľa okontakt s ním. Pokiaľ ide o pohreb poručiteľa potvrdila, že náklady na pohreb v konečnom dôsledku
uhradil žalobca 2/. Žalovaná vybavila všetky náležitosti spojené s pohrebom, čo je možné preukázať
výsluchom kompetentnej osoby zo spoločnosti Anjelské služby, Námestie slobody 5, Banská Bystrica.

Žalovaná mala vybavený kostol, farára, termín a čas pohrebu, v pohrebných službách už takmer vybavili
povolenie kopať hrob. Žalovaná plánovala znášať všetky náklady spojené s pohrebom, nakoľko tieto
peňažné prostriedky určené na pohreb jej zanechal poručiteľ na svojom bankovom účte s tým, aby sa po
jeho smrti o všetko postarala. Žalobca 2/ však žalovanou naplánovaný pohreb zrušil, urobil po svojom a
poručiteľa dal spopolniť. SMS komunikácia podľa nej preukazuje, že mala záujem postarať sa o pohreb,

a že chcela uhradiť aj náklady spojené s pohrebom.

11. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

12. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

13. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 24D/425/2018 zo dňa 22. 05. 2019 súd konanie o

dedičstve po poručiteľovi U. V., E.. V., O.. XX. XX. XXXX, O. V. V. V., I., Z. XXXX/XX, K. XX. XX. XXXX
prerušil a odkázal účastníkov konania U. V. - žalobcu 1/ a U. V. - žalobcu 2/, aby v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia podali na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie, že sú dedičmi
zo zákona, nakoľko dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom dňa 23. 09.
2016 vo forme notárskej zápisnice spísanej L.. P. L., notárom so sídlom v Banskej Bystrici pod sp. zn.

N 440/2016, NZ 33362/2016, NCRza 5283/2016 nie sú v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka dané.

14. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 23. 09. 2016 u notára L.. P. L. sp. zn. N 440/2016 vyplýva, že
poručiteľU.V.spísalzávetslistinouovydedení.Listinouovydedenívydedilvzmysle§469aods.1písm.
a), b) OZ svojho syna U. V. z dôvodu, že a) v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytol potrebnú pomoc

v chorobe, a to v období roku 1988, 1993 a 1994 a teraz v roku 2016, kedy som bol hospitalizovaný
s vážnou chorobu v Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, kde ma nebol ani pozrieť, a to napriek
tomu, že v období rokov 1993 a 1994 tam pracoval ako ošetrovateľ, a pritom som bol odkázaný aj na
jeho pomoc, b) neprejavuje o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, dokonca
predstieral, že študuje na vysokej škole (pedagogický fakulta UMB Banská Bystrica), a to len preto,

aby som na neho platil výživné. Na túto skutočnosť som prišiel až po dvoch rokoch. Zároveň listinou
o vydedení vydedil poručiteľ U. V. v zmysle § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ svojho syna U. V., E.. V. z
dôvodu, že a) v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, a to v období roku
1988, 1993 a 1994 a teraz v roku 2016, kedy som bol hospitalizovaný s vážnou chorobu v Roosveltovej
nemocnici v Banskej Bystrici, a pritom som bol odkázaný aj na jeho pomoc, po b) neprejavuje o mňa

opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, od ukončenia základnej vojenskej služby, kedy
žiadal, aby som na neho prepísal svoj byt v Banskej Bystrici až do dnešného dňa ma nikdy nenavštívil,
nestretol sa so mnou a ani nijakým iným spôsobom neprejavil záujem o mňa ako svojho otca. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti som dospel k záveru, že nie sú potomkami, ktorí by mali čo len morálne právo
po mne dediť, a preto ich vydeďujem z celého môjho majetku. Toto vydedenie sa vzťahuje aj na ich

potomkov.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalobcu 2/, žalovanej, svedkov V. V., L.
V., W. U.D. a dokazovanie listinnými dôkazmi notárska zápisnica N440/2016, návrh zo dňa 04. 02.
1987, maturitné vysvedčenie z 21. 05. 1991, z 15. 06. 1995, diplom Slovenskej zdravotníckej univerzity,

lekárske potvrdenie z 11. 11. 1985, lekárske potvrdenie z 03. 09. 1986, doplnok z trestného oznámenia
z 11. 06. 1986, správa z 02. 02. 1987 z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne, doklad o zrušení
poistky, SMS komunikácia, žiadosť o určenie styku s dieťaťom pre Okresný súd Banská Bystrica z 22.
05. 1986, sťažnosti z 30. 06. 1986, 22. 07. 1986, 20. 08. 1996, 10. 09. 1986, 06. 10. 1986, 02. 12 1986,
17. 12. 1986, sťažnosť k sp. zn. P163/86 zo dňa 13. 01. 1987, návrh na výkon rozhodnutia o styku s

dieťaťom z 28. 01. 1987 a z 23. 02. 1987, návrh na výkon rozhodnutia z 10. 03. 1987, sťažnosť z 10. 04.
1987, návrh na výkon rozhodnutia o styku s dieťaťom z 22. 04. 1987, sťažnosť z 18. 05.,1987, návrh na
výkon rozhodnutia o styku s dieťaťom z 01. 06. 1987, sťažnosť porušiteľa z 22. 07. 1987, druhá výzva
Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne z 03. 08. 1987, znalecký posudok Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne z 28. 09. 1987, návrh na výkon rozhodnutia o styku s dieťaťom z 01. 12. 1987,
sťažnosť z 21. 12. 1987, 29. 12. 1987, 21. 01. 1988, 22. 02. 1988, 07. 03. 1988, 22. 03. 1988, 10. 05.
1988, 02. 06. 1988, 20. 06. 1988, 26. 06. 1988, 12. 07. 1988, 26. 09. 1988, 18. 10. 1988, 07. 11. 1988,

list okresnej prokuratúry 1Pn 154/88 z 12. 09. 1988, vyjadrenie k rozhodnutiu o amnestii, list F. G., prvá
výzva na vypratanie nehnuteľnosti, druhá výzva na vypratanie nehnuteľnosti, zápisnica o výsluchu zo
dňa 06. 09. 2018, zápisnica o pojednávaní Notársky úrad JUDr. Vozárovej zo dňa 19. 02. 2019 vo veci
24D/425/2018.

16. Súd sa oboznámil v rámci konania s rozhodnutím Mestského národného výboru Banská Bystrica
6224/1978 zo dňa 09.10.1978, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica E 3068/76, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica E 62/82 z 12.03.1991, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
13C/4184/85 z 5.2.1986, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 13C/2635/86 z 29.04.1986,
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica P/163/86 z 09.04.1991, rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica P/163/86 z 29.03.1994, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica P/183/86

z 09.12.1996, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica R 434/97 z 24.04.1997, rozsudkom
Okresného súdu Banská BystricaP/131/75 z 23.10.1986, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
P/131/75 zo dňa 16.02.1987, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica E 62/86 z 28.01.1987,
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 21c 252/92 z 21.01.1993, rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica P/163/86 zo dňa 16.06.1986, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 15Co 373/86

z 18.11.1986, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica P 163/86 zo dňa 27.02.1987, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica E 351/88 zo dňa 03.03.1987, rozsudkom Okresného súdu Banská
BystricaP163/86zodňa24.03.1987,uznesenímOSZNB-oddelenievyšetrovaniaVB,ČVS:VV-246/88.

17. Žalobca 1/ v rámci výpovede uviedol, že poručiteľ bol za ním raz na základnej škole pod vplyvom

alkoholu, raz na strednej škole, stretli sa raz na zastávke pri Roosveltovej nemocnici a v reštaurácii,
keď mal asi 24 rokov. Pri náhodnom stretnutí poručiteľ chcel, aby mu kúpil pivo. Žalobca 1/ uviedol,
že poručiteľa vôbec nespoznal, nemal s ním žiaden iný kontakt. Úprava styku nariadená súdom sa
nerealizovala, podľa jeho vyjadrenia to bolo pre alkohol. O diagnózach otca nevedel, nepovedal mu to,
pri osobnom stretnutí bol mobilný, bez barly. Ďalej uviedol, že v čase, keď ako reprezentant mal ťažký

úraz, bol v ohrození života a ležal v nemocnici, otec za ním neprišiel.

18. Žalobca 2/ vo výpovedi uviedol, že si stále nesie psychické následky z detstva, strach zo stretnutia
s poručiteľom bol u neho stále. Ich vzťah opísal ako bojovný, a to od približne jeho 8 rokov života. Bál
sa od otca niečo pýtať, nie to ešte byt. Uviedol, že otec ho fyzicky napádal ako aj jeho mamu, museli

prespávať u susedov, cez víkend chodili do Ružomberka, aby predišli stretnutiam v byte. Prázdniny trávil
v Ľubochni pri Ružomberku, a nikdy nebol na prázdninách u otca. V osemnástich rokoch sa žalobca 2/
snažil napriek všetkému o obnovenie vzťahov, bolo dohodnuté aj stretnutie na Môlči, na ktoré poručiteľ
aj so žalovanou neprišli. Ďalšie stretnutia nemali význam, pretože poručiteľ bol nezodpovedný človek.
Žalobca 2/ potvrdil pár náhodných stretnutí v pohostinstve, kde bol poručiteľ pod vplyvom alkoholu. Na

návštevy v domácnosti poručiteľa a žalovanej si nepamätal, a už vôbec nie na pravidelné. Pokiaľ ide o
oslavu v reštaurácii Mladosť, túto výslovne poprel, označil tvrdenia žalovanej za klamstvo, poukázal na
to, že žalovaná tvrdila, že tam mal byť aj so sesternicami, pritom s rodinou V. ako aj so sesternicou sa
spoznal až okolo roku 2003 až 2005. Okolnosti okolo stužkovej vysvetlil tak, že otca pozval na stužkovú,
pretože ho stretol v Mladosti, kde sa stužková aj konala, a žalobca 2/ ako organizátor stužkovej to tam

vopred zabezpečoval a otca tam stretol. Zo strany poručiteľa nebol žiaden záujem o vnúčatá vedel o
tom, že sa žalobca 2/ oženil a má deti, pretože mu to povedal pri náhodných stretnutiach.

19. Žalovaná vypovedala, že žalobcu 2/ videla prvýkrát na C. v garsónke, kde poručiteľ býval, a videla
ako mu otec dával do vrecka peniaze. Potom ich navštevoval na Z. veľmi často, viac krát ako nariadil

súd. Roláky, ktoré mu kúpila na ňom neskôr nevidela, preto to riešili tak, že mu dávali peniaze. Zastavil
sa tri - štyrikrát v Mladosti, dala mu kolu, aj peniaze na gulečník. Raz tam prišiel na obed aj s otcom,
objednala im špecialitu. Keď zistila, že prišiel do Mladosti s partiou na oslavu 18. narodením, povedala
mu, že všetko je na ich účet, a účet vyplatila. Ďalej uviedla, že poručiteľ písal žalobcovi 2/ odvolanie,
pretože nespravil prijímačky na strednú školu. Raz u nich aj spal, lebo prišiel neskoro, matka žalobcu

2/ si však nepriala, aby k nim chodil na obedy. Potvrdila, že stretnutie (guláš) na Môlči, ktoré malo byť
pred stužkovou sa nekonalo, ale keďže boli len pevné linky, nemali mu to dať ako vedieť. Ďalej uviedla,
že poručiteľ dal synovi kľúče od chaty na záhrade, ale keď ho požiadali, aby sa postaral o psa, neurobil
tak. K sporným tvrdeniam ohľadne bytu uviedla, že bola u nich práve na návšteve kolegyňa, a keďporučiteľ prišiel domov a povedal, že sa stretol so synom a ten chcel od neho byt, kolegyňa povedala,
porozprávajte sa, to sú Vaše súkromné záležitosti a odišla z bytu. Poručiteľ jej potom povedal, že syn
chcel, aby na neho prepísal byt s tým, že bude mať právo doživotného užívania. Pozemky vo X. ho

nezaujímali, chcel len byt, napriek tomu, že ho poručiteľ upozornil, že je tu ešte ona.

20. Svedkyňa V. V., neter poručiteľa, v rámci výpovede opísala poručiteľa negatívne, vychádzala z
vlastných skúseností ako dieťa, aj z toho čo počula od svojej matky, sestry poručiteľa a svojich starých
rodičov (rodičov poručiteľa). So starším synom sa poručiteľ nestretával, bol s ním maximálne do troch

rokov jeho života a s mladším synom do 6-7 rokov života, kedy chodil žalobca 2/ málokedy k starým
rodičom, kde sa spolu hrali. Vtedy ho tam poručiteľ nechal, netrávil s ním čas, odišiel do pohostinstva,
a keď sa vrátil opitý, bol agresívny. Neskôr už žalobcu 2/ - bratranca nevidela, nestretávali sa ani na
rodinných oslavách. Vzťah obnovili v roku 2003, keď sa náhodne stretli. Začali sa navštevovať, chodili
spolu na dovolenky a na rodinného oslavy. Zároveň žalobcu 2/ zoznámila v roku 2003 s jeho starším
bratom - žalobcom 1/. Poprela, že by bola na oslave 18. narodením žalobcu 2/ v Mladosti. Ďalej uviedla,

že poručiteľ žil pred žalovanou s p. Š., ktorá s ním chodila na rodinné oslavy, a bola aj na pohrebe
starej mamy. Pri rodinných príležitostiach stretla poručiteľa a počula od neho, že sa so synmi nestretáva,
nekontaktujú sa, nevedel kde bývajú.

21. Svedkyňa L. V., neter žalovanej v rámci výpovede opísala poručiteľa pozitívne, pričom vychádzala

z vlastných skúseností, ktoré mala s poručiteľom, venoval sa jej deťom, chodil s nimi na výlety.
Svedkyňa uviedla, že bola s poručiteľom a žalovanou v intenzívnom kontakte v rokoch 2002 až 2012,
pretože bývala na Môlči, kam chodili cez víkendy. Uviedla, že videla ako sa poručiteľ rokmi menil a
trpel tým, že nevidel svoju rodinu. Z výpovede svedkyne tak vyplýva, že začala byť v pravidelnom
kontakte s poručiteľom až v čase, keď už mal žalobca 2/ 23 rokov. Zúčastnila sa jedenkrát spoločného

jednodňového výletu poručiteľa, žalovanej a žalobcu 2/, ktorý mal v tom čase asi 12 rokov vo X.. O
návštevách žalobcu 2/ v domácnosti poručiteľa vedela len z počutia. Zároveň vo výpovedi uviedla, že
žalovaná kupovala na Vianoce nejaké veci pre žalobcu 2/ v Slovenke.

22. Svedkyňa W. U., ktorá sa so žalobkyňou a poručiteľom poznala, boli kolegyne, v rámci výpovede

uviedla, že poručiteľa videla so žalobcom 2/ v podniku Mladosť na Fončorde, kde pracovala ako
skladníčka,predjeho18.narodeninami.Zhodouokolnostítambola,keďtamžalobca2/prišiel,žetamide
oslavovať 18 rokov, žalovaná mu všetko pripravila, a keď prišiel čašník účtovať, tak zostala prekvapená,
že sa žalobca 2/ neprišiel žalovanej ani poďakovať. Svedkyňa si nepamätala, koľko ľudí bola na tejto
oslave. Ďalej uviedla, že poručiteľ sa so starším synom - žalobcom 1/ nestretával a s mladším synom -

žalobcom 2/ sa stretával. Zároveň uviedla, že bola práve u žalovanej a poručiteľa, keď prišiel oznámil,
že sa stretol so synom a ten chcel jeho byt. Na to im povedala, že si to už dávno mali vysporiadať,
vynadala im a odišla.

23. Dôvody vydedenia uvedené v § 469a písm. a), b) OZ sa týkajú negatívnych skutočností existujúcich

vo vzťahu poručiteľa a potomka. Zákonný dôvod vydedenia podľa § 469 a písm. b) OZ vyžaduje, aby
neprejavenieskutočnéhozáujmubolopotomkomzavinené,nestačítedasamotnáexistenciatohtostavu.
Medzi stranami nebola táto skutočnosť, teda neexistencia záujmu zo strany žalobcov voči porušiteľovi
sporná. Sporné bolo, či tento nezáujem bol dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o svojich
potomkov.

24. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že poručiteľ o žalobcu 1/ neprejavoval
skutočný záujem, ktorý by mal ako rodič prejavovať voči svojmu dieťaťu. Žalobca 1/ bol zverený po
rozvode do osobnej starostlivosti matky, zároveň bolo rozhodnuté o úprave styku), ktorý poručiteľ
nedodržiaval (vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia/ sp. zn. P 131/75 z 23.10.1986. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia ako aj výpovede žalobcu 1, mal súd preukázané, že žalobca 1/ navštevoval športovú školu,
bol majstrom SR, ČSSR v zjazdovom lyžovaní, z dôvodu čoho cestoval aj do zahraničia. Poručiteľ ako
otec v uvedenom konaní poprel, že by syn mal s tým, že chodí do športovej školy zvýšené výdavky.
Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu 1/, že ak vznikla potreba konania o zrušenie povolenia
písomného súhlasu k vycestovaniu do zahraničia žalobcu 1/ ako maloletého, tak jej muselo predchádzať

také správanie sa poručiteľa, ktoré ju odôvodňovalo. Súdom bola uložená nielen povinnosť otcovi platiť
na výživu svojho dieťaťa, súd musel rozhodovať o zvýšení výživného, ako aj o výkone rozhodnutia
o výživnom. To, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcom 1/ nemal charakter skutočného vnútorného
vzťahu potvrdzuje aj rozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.21C 252/92 zo dňa 21.01.1993, ktorý súvisí aj s dôvodom vydedenia žalobcu 1/ v roku 2016. Žalobca
1/ mal podľa textu vydedenia predstierať, že študuje na vysokej škole len preto, aby poručiteľ na neho
platil výživné. Potom sú tvrdenia žalovanej, že poručiteľ sa v čase tohto konania snažil o obnovenie

vzájomných vzťahov so žalobcom 1/ (poukazovala na to, že zobral žalobu späť v časti sumy 4550
Kčs s odôvodnením, že mu preplatok na výživnom dopraje) v priamom rozpore s obsahom vydedenia,
ktorým malo byť predstieranie štúdia na vysokej škole, len aby mu platil výživné. Pokiaľ poručiteľ vnímal
správanie sa žalobcu 1/ ako nemorálne, a to až do takej miery, že ho po 23 rokoch z uvedeného dôvodu
vydedil, žalovaná nepresvedčila súd o tom, že by poručiteľ ako otec sa snažil o vzťah so svojim synom

- žalobcom 1/ v čase jeho plnoletosti. Konanie o zmene priezvisko žalobcu 1/ súd nepovažoval za
relevantné pre vyhodnotenie vzťahu poručiteľa a žalobcu 1/.

25. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, aj v jeho prípade dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že jeho nezáujem o poručiteľa bol nezavinený, to znamená, že z jeho strany išlo tiež o dôsledok
toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o neho ako svojho potomka. Žalovaná síce predložila množstvo

listinných dôkazov, ktorými sa snažila záujem poručiteľa preukázať, ale po vyhodnotení týchto listín
(rozsudky, sťažnosti), ako aj skutkových tvrdení a výpovedí žalovanej a žalobcu 2/ a svedkov dospel
súd k záveru, že medzi rodičmi žalobcu 2/ išlo v období sťažností a trestných oznámení predovšetkým
o vyrovnávanie si vzájomných účtov po rozvode a vzťah poručiteľa k žalobcovi 2/ nemal charakter
skutočného vnútorného vzťahu otca a syna. Ani výsluchom žalovanej a svedkov nebola preukázaná

existencia takéhoto skutočného vzťahu. Podstatné je v tejto súvislosti najmä to, že žalobca 2/ ako dieťa
nemal na správanie rodičov dosah. Žalovaná najprv tvrdila, že kontakt bol pravidelný, štandardný v čase
od kedy bol žalobca 2/ v 8. ročníku ZŠ do nástupu na vojenskú službu, neskôr v duplike uviedla, že
kontaktbolvrozsahu,akýbolmožnýsohľadomnaokolnostiprípadu.Žalobca2/vpísomnýchpodaniach
uviedol, že došlo v období do jeho dospelosti k sporadickým kontaktom súdom určeného styku, nešlo

však o pravidelné stretávanie. Žalovaná si v rámci svojej výpovede spomenula len na nedeľné obedy,
a stretnutia v pohostinstve Mladosť, žiadne iné aktivity otca a syna z obdobia, kedy mal byť podľa ňou
tvrdených skutočností vzťah medzi poručiteľom a žalobcom 2/ v čase jeho dospievania, resp. od 8.
ročníka základnej školy až do dospelosti štandardný, neuviedla. Išlo pritom o obdobie minimálne 3 rokov,
kedy s poručiteľom žila a keby takéto aktivity boli, musela o nich vedieť a v rámci takéhoto konania, v

ktorom sa preukazuje existencia záujmu otca o syna, si na ne aj spomenúť. Ani výpoveďou jej netere p.
V. nebol preukázaný pravidelný kontakt, resp. pravidelné stretávanie sa poručiteľa so žalobcom 2/ v čase
jeho dospievania. Svedkyňa uviedla, že môže dosvedčiť len jeden kontakt aj to v čase, keˇmal žalobca
12 rokov. Pokiaľ ide o oslavu 18. narodenín žalobcu 2/, ktorú mal zorganizovať pre neho poručiteľ,
žalovaná súd nepresvedčila o týchto tvrdeniach. Napokon ona sama ako aj svedkyňa U. vypovedala, že

to bola jej iniciatíva všetko zaplatiť, teda nebola tam žiadna príprava oslavy, poručiteľa v tejto súvislosti
v rámci výpovede vôbec nespomenula. Svedkyňa U. pri výpovedi nevedela uviesť koľko ľudí tam asi
bolo, a tvrdenia žalovanej, že na oslave boli aj sesternice, sa ich výpoveďami nepotvrdili. Žalovaná
nepresvedčila súd a nepreukázala ani tvrdenia o tom, že žalobca 2/ chcel od otca po návrate z vojenskej
služby byt. Jej výpoveď sa nezhoduje s výpoveďou svedkyne MD., ktorá tvrdila, že bola práve vtedy

u nich na návšteve, a po tom ako poručiteľ oznámil, že syn chce od neho byt, mala im vynadať a
povedať, že to ste už dávno mali vysporiadať a odišla. Žalovaná vypovedala, že kolegyňa povedala,
porozprávajte sa, to sú Vaše súkromné záležitosti a odišla. Vzhľadom na existenciu týchto protirečení,
ale aj vyhodnotením spôsobu výpovede žalovanej, ktorá uvádzala neprimerané množstvo nadbytočných
detailov, ktoré boli vo veľkom nepomere oproti centrálnym detailom, nekonzistentný spôsob opisovania

udalosti oslavy v Mladosti ako aj okolností guľášu v Môlči, vyhodnotil súd jej výpoveď ako nevierohodnú
a nepresvedčivú.

26. Aj v prípade žalobcu 2/ musel súd rozhodovať o zvýšení výživného a o výkone rozhodnutia
o výživnom, to znamená, že potreba takýchto konaní a aj rozhodnutí súdu tiež preukazuje, že tu

neexistoval skutočný záujem otca o syna a jeho potreby. Na základe zistených skutočností dospel súd
k záveru, že vzťah poručiteľa a žalobcu 2/ bol v čase jeho dospievania formálny, nebola preukázaná
existencia skutočného vnútorného vzťahu otca a syna.

27. Listinný dôkaz list nevlastnej sestry žalobcu 2/, v ktorom oslovovala poručiteľa ako otca je z obdobia

roku1983,tedazčasu,keďžalobca2/maliba4roky,akedyboliajpodľavýpovedísvedkovastránsporu
vzťahy v poriadku. Súd nevykonal navrhované dôkazy výsluch U. V. (sestry poručiteľa), ktorá zomrela
a R. V. (matky žalobcu 2/), na ktorom už žalobcovia na pojednávaní netrvali. Rovnako súd nevykonal
navrhovaný dôkaz výsluch U. V. (sestry žalovanej), na ktorom už žalovaná na pojednávaní netrvala.28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sám poručiteľ nemal záujem so svojimi
deťmi sa stýkať a udržiavať s nimi bežné príbuzenské vzťahy.

29.Dôvodvydedeniastanovenýv§469apísm.a)OZuvedenývnotárskejzápisniciuobochvydedených
pod písm. b) nie je daný ani u jedného so žalobcov. Žalobca 1/ bol v roku 1988 maloletý, a žalovaný 2/
bol maloletý v roku 1988, 1993 aj 1994. To znamená, že v tomto čase nemali objektívne možnosť ako
maloletí zabezpečiť poručiteľovi pomoc v chorobe. K naplneniu dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. a)

OZ nestačí, že poručiteľ bol chorý. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej
možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci, a ktorá takúto pomoc aj reálne poskytuje
a poskytovať môže, pretože má na to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka (z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo/109/2010). Žalovaná v spore napriek tomu, že to namietali žalobcovia
v rámci repliky aj na pojednávaní neuviedla akou chorobou, resp. diagnózou poručiteľ trpel. Nepredložila
k tvrdeným skutočnostiam o potrebe pomoci žiaden dôkaz, ani nenavrhla žiaden dôkaz. Žalovaná ani

netvrdila, že by si poručiteľ bez cudzej pomoci nemohol zabezpečiť základné životné potreby, a že o
tieto potreby nebolo postarané inak, napr. z jej strany vzhľadom na to, že žili v spoločnej domácnosti od
roku 1990 až do jeho úmrtia. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ potomkov o pomoc
v chorobe požiadal, a že by títo mali samotnú vedomosť o chorobe poručiteľa, ktorá by si vyžadovala
ich pomoc. Tvrdenia žalovanej, že poručiteľ žalobcovi 1/ pri stretnutí v nemocnici povedal o zdravotných

problémoch a požiadal ho o pomoc výpoveďou žalobcu 1/ nepreukázali. Žalovaná takúto vedomosť
nepreukázala ani u žalobcu 2/, keď túto vedomosť odvodzovala od toho, že mu to mala povedať matka,
ktorá poručiteľa stretla, a ktorej sa mal poručiteľ o zdravotných problémoch zveril. Žalobcovia tak podľa
súdu o odkázanosti poručiteľa na ich pomoc v chorobe nevedeli.

30. Pokiaľ ide o udalosti, ktoré sa odohrali po smrti poručiteľa medzi žalobcom 2/ a žalovanou (výzvy na
vypratanie, trestné oznámenie) tieto súd nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože
takéto možnosti domáhať sa svojich práv má každý v zmysle platných právnych predpisov SR. Žalovaná
po tom ako žalobca 2/ poprel jej tvrdenia a uviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadne okolností pohrebu
(očompredložilajsmskomunikáciu),tietoužnepoprela,anineuviedlaďalšieskutočnostiopredmetných

udalostiach (§ 167 ods. 4 CSP, § 151 ods. 2 CSP). Súd nepovažoval konanie žalobcu 2/ v súvislosti s
pohrebom poručiteľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, dôvody pre ktoré nevyhovel žalovanej boli
logické a preukázané SMS komunikáciou medzi ním a žalovanou. Súd potom nepovažoval za potrebné
vykonávať vo veci ďalšie dokazovanie preverovanie objednávky pohrebu žalovanou. Okrem toho takýto
dôkaz a jeho zabezpečenie bolo v plnej dispozícii žalovanej, preto naň nepotrebovala súčinnosť súdu

v zmysle § 210 CSP.

31. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcov a rozhodol, že dôvody vydedenia stanovené
v listine o vydedení vo forme notárskej zápisnice ani u jedného z nich nie sú dané.

32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu s tým, že v spore boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto majú nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

33. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník

samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.