Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 15, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120203292
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120203292.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky X. R.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom v S., Ul. Ľ. T. č. XXX proti domnelému otcovi D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. č. XX, právne zastúpeného URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého ul.č. 17 v konaní o určenie otcovstva k mal. G. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ako
navrhovateľka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že D. F., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. G. R., nar. X.X.XXXX z matky X. R., nar.
X.X.XXXX.

II. Maloletý G., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Styk otca D. F. s maloletým G. sa neupravuje.

IV. Otec je p o v i n n ý prispieť na výživu maloletého G., nar. X.X.XXXX sumou 150,- € mesačne
od jeho narodenia, ktoré je zročné vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky X. R., nar.

X.X.XXXX.

V. Dlh na výživnom za obdobie od 6.3.2020 do 31.3.2021 v sume 1.950,-€ je otec
o p r á v n e n ý splácať v splátkach v sume 150,--€ mesačne, zročných vždy spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

VI. Navrhovateľka má voči otcovi maloletého dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 29.4.2020, sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva
k svojmu maloletému synovi, jeho zverenia do osobnej starostlivosti jej ako matky a určenia výživného v
sume 300,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že na oslave narodenín kamaráta domnelého otca
s týmto otehotnela. Dňa XX.X.XXXX však intímny vzťah s ním ukončila. Nakoľko pohlavný styk mala
jedine s ním, pričom on svoje otcovstvo popiera, obrátila sa so svojím návrhom na súd.

2. Domnelý otec sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril dňa 21.8.2020 a s tvrdeniami

navrhovateľky o tom, že je otcom mal. G. vyjadril nesúhlas. Dňa 14.8.2020 absolvoval test otcovstva
u súdnej znalkyne, pričom navrhovateľka sa ho s maloletým G. odmietla zúčastniť. Nakoľko domnelý
otec bol presvedčený, že navrhovateľka mala súlož s viacerými mužmi, žiadal súd o určenie, že on nie
je otcom maloletého.3. Kolízny opatrovník maloletého sa vo veci písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi - najmä rodným listom maloletého, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku
navrhovateľky, potvrdením o poberaní prídavkov na deti navrhovateľkou, výpisom z internetbankingu
domnelého otca o výške jeho príjmu, personálnym rozkazom zo dňa 19.12.2019, opisom služobnej
činnosti príslušníka policajného zboru zo dňa 01.02.2020, rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb

(sporenie), zmluvou o splátkovom úvere a takto vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúce
skutočnosti:

5. URČENIE OTCOVSTVA

5.1 Maloletý G. sa narodil podľa rodného listu dňa X.X.XXXX z matky X. R., navrhovateľky. Otcovstvo

k nemu nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, a nesvedčila mu ani prvá domnienka určovania
otcovstva, pretože navrhovateľka nie je vydatá. Z výpovede navrhovateľky a domnelého otca vyplynulo,
že medzi týmito došlo v júni XXXX k nechránenému pohlavnému styku, pričom ich intímny vzťah
sa skončil v júli toho istého roku. Nakoľko žiadnu antikoncepciu nepoužívali, pri súloži mohlo dôjsť
k počatiu dieťaťa. Vzhľadom na túto skutočnosť súd ustanovil vo veci Mgr. Zuzanu Holešovú, PhD.,

znalkyňu z odboru genetiky, ktorá podala vo veci znalecký posudok č. X/XXXX. Z podaného znaleckého
posudku vyplynulo, že pravdepodobnosť otcovstva D. F. voči maloletému G. R. má číselnú hodnotu
99,999999935%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy
DNA zúčastnených osôb vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať
otcovstvo D. F. voči maloletému G. R. za prakticky dokázané s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, ktorú

možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

5.2 Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

5.3 Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

5.4 Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a výsledky genetických testov súd určil, že D. F.

je biologickým otcom maloletého G. R., narodeného z matky X. R..

6. ÚPRAVA RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

6.1 S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu. Súd je preto povinný rozhodovať o tom, komu bude dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade súd zistil nasledujúci skutkový stav: Rodičia maloletého G. nikdy
nežili v spoločnej domácnosti. Maloletý G. od narodenia žije so svojou matkou - navrhovateľkou, a to v
jednej miestnosti rodinného domu rodičov navrhovateľky spoločne s jedným z jej bratov. Domnelý otec
sa s maloletým nestretáva.

6.2 Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

6.3 Súd na základe posúdenia skutkového stavu rozhodol, že maloletý bude zverený do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého stará od jeho narodenia a aj vzhľadom na to, že otec o
maloletého zatiaľ neprejavuje záujem. Nakoľko účastníci zhodne uviedli, že netrvajú na úprave styku,
súd o úprave styku nerozhodoval.

6.4 Súd bol taktiež povinný rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti toho z rodičov, ktorý nežije s
maloletým v spoločnej domácnosti. V tomto smere zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka spolu
s maloletým bývajú v jednej miestnosti rodinného domu rodičov navrhovateľky, a to spolu s mladšímbratom navrhovateľky. Príjem navrhovateľky je cca 300,- Eur, a tvorí ho rodičovský príspevok vo výške
270,- € a prídavky na dieťa vo výške 24,95 € mesačne. Na bývanie prispieva podľa svojich možností,
avšak vzhľadom na svoj príjem a výdavky skôr neprispieva, iba ak výnimočne. Čo sa týka výdavkov na

jej osobu, tieto tvorí výdavok na stravu vo výške cca 50,- Eur mesačne, na kozmetiku, šatstvo a vitamíny
sa snaží vynaložiť čo najmenej a veci si kupuje iba, keď jej to z príjmu vyjde. Na telefón vynaloží asi 30,-
Eur mesačne. Nespláca žiadne úvery, nevlastní ani nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Čo sa týka maloletého, nakoľko tento dosiahol rok, maloletému sama varí, ona sa stravuje spoločne s
rodinou. Čo sa týka výdavkov na maloletého - na umelé mlieko vynaloží mesačne sumu 20,- Eur, na

ostatnú stravu 50,-Eur, na plienky 30,- Eur, kozmetiku 20,- Eur, vitamíny 10,- Eur mesačne, oblečenie
kupuje každé 3 mesiace a vynaloží na to sumu vo výške 50,- Eur. S maloletým navštevuje odborné
ambulancie, a to neurológiu, nefrológiu, navštevuje s maloletým ambulanciu v Martine kvôli zležanej
hlavičke. Maloletý bol nútený nosiť špeciálnu prilbičku, a to od 4 mesiaca. Na kontroly chodili do Martina,
vozil ju otec na aute. V súčasnosti sa intenzita návštev odborných ambulancií znížila na obdobie raz za
polrok. Na neurológiu a nefrológiu dochádza do Považskej Bystrice. Domnelý otec maloletého G. žije so

svojimi rodičmi v rodinnom dome, na stravu prispieva mesačne sumou vo výške 200,- Eur. Jeho ostatné
výdavky sú ošatenie 100,- Eur mesačne, mobil 40,- Eur mesačne, internet 20,- Eur mesačne, hygienické
potreby a kozmetika 50,- Eur mesačne, PHM 100,- Eur mesačne, vitamíny 20,- Eur mesačne. Spláca
spotrebný úver vo výške 316,- € mesačne, ktorý si vzal na kúpu motorového vozidla. PHM vynakladal v
súvislostisosvojímštúdiom,keďdochádzaldoPezinka1xtýždenne.Domnelýotecmaloletéhodosahuje

príjem 735,- € mesačne, pracuje ako policajt, iný príjem nemá. Je spoluvlastníkom nejakého pozemku
v J., pravdepodobne titulom dedenia.

6.5 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6.7 Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

6.8 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6.9 Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

6.10 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

6.11 Pri určované výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného

uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, výšku príjmov rodičov a prihliadol tiež na to, kto z rodičov sa bude o dieťa osobne starať.
Súd po zvážení zisteného skutkového stavu sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka a určil
výživné vo výške 150,- € mesačne, ktoré považuje za primerané tak potrebám maloletého ako aj
schopnostiam a možnostiam jeho otca. Tento napriek skutočnosti, že maloletý má 1 rok, doposiaľ

žiadnymspôsobomneprispelnajehovýživu,nijakýmspôsobomhonekontaktoval,neposkytolmuaniiné
nepeňažné plnenie. Všetku starostlivosť mu zabezpečuje matka, ktorej pomáhajú aj jej rodičia. Napriek
skutočnosti, že obaja rodičia maloletého sú slobodní a bývajú s rodičmi, matka maloletého pravidelné
výdavky stanovila sumou 80,- €, keď v nich zahrnula len výdavky na stravu a telefón, pričom výdavky
otca maloletého boli stanovené sumou 650,- € mesačne (bez výdavkov na bývanie). Po porovnaní

štruktúry a výšky výdavkov je zrejmé, že tieto by mali byť u 2 dospelých slobodných ľudí, žijúcich v
spoločnej domácnosti s rodičmi približne rovnaké, mali by sa odlišovať maximálne v súvislosti s výkonom
pracovných povinností, keďže matka maloletého v súčasnosti nepracuje, nakoľko je na rodičovskejdovolenke, čomu ako vyplynulo z dokazovania, tak nie je. Dôvod na priznanie vyššej výšky výživného
súd nevidel, nakoľko ani výdavky na dieťa ani iné okolnosti prípadu takýto postup neodôvodňujú.

6.12 Zameškané výživné súd určoval odo dňa narodenia dieťaťa t.j. X.X.XXXX do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom súd rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti, teda do 31.3.2021. Keďže súd ma
za preukázané, že za dané obdobie domnelý otec matke neprispel žiadnou sumou, tomuto za obdobie
od X.X.XXXX do 31.3.2021 vzniklo zameškané výživné vo výške 1.950,- eur (13 mesiacov po 150,-
€). Vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu domnelého otca, súd povolil otcovi splácať zameškané

výživné splátkami vo výške 150,- € spolu s bežným výživným, t.j. 13 mesiacov bude povinný platiť sumu
300,-€mesačne.Preprípadneplneniasplátkovejpovinnostisúdrozhodol,žedomnelýotecstratívýhodu
splátok a jeho dlh voči oprávnenej sa stane splatným jednorazovo.

7. TROVY KONANIA

7.1 Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.2 Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali

vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

7.3 Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že v mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša
svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom medzi tieto zákonné výnimky

patrí v zmysle citovaného § 53 Civilného mimosporového poriadku aj konanie o určenie otcovstva,
ktoré pripúšťa v uvedenom konaní rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v
konaní. Nejde však o štandardnú aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok, a to jednak z dôvodu
fakultatívnejmožnostisúdupriznaťtútonáhradu(arg.:"môžesúdpriznať...")ajednakzdôvoduaplikácie
materiálneho korektívu spočívajúcom v možnosti spravodlivo požadovať od neúspešných účastníkov

náhradu trov konania. Zákonodarca k aplikácii uviedol, že súd individuálne posúdi v týchto konaniach
možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu. V takomto prípade dôvodom
pre priznanie náhrady trov konania sú nielen konkrétne okolnosti prípadu, ale podľa názoru súdu aj
sociálne pomery niektorého z účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je v súčasnosti

na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí iba rodičovský príspevok, súd rozhodol o tom, že domnelý
otec, ktorý nebol v konaní o určenie otcovstva úspešný, je povinný jej nahradiť vzniknuté trovy konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365

ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).