Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709211562
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8709211562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z., V.
XXX, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia
93, IČO: 44 250 029, proti žalovaným v 1. rade I. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXXX/XX, P., zastúpeného
JUDr. Milanom Žoldošom, advokát, s. r. o., so sídlom Poprad, Karpatská 11, IČO: 47 251 506, 2. rade
R. M., bytom P., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 39.832,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 01.03.2019, č. k. 20C/173/2019 - 253 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1.a 2.rade priznal vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami konania boli uzatvorené viaceré zmluvy o nájme
nebytových priestorov, pokiaľ išlo o prevádzku vo X. F., za účelom prevádzkovania pohostinstva,
obchodu a ďalších služieb. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, vznikol od 01.05.2002

a skončil 31.12.2005. Podľa nájomnej zmluvy nájomca bol oprávnený vykonávať stavebné úpravy
na predmete nájmu len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa, a to na vlastné náklady s
tým, že pri týchto stavebných úpravách sa nenaruší statika a stavebnotechnická podoba predmetu
nájmu. Súd prvej inštancie zistil, že posledná zmluva bola uzatvorená 03.09.2004, nájom sa mal
skončiť 31.12.2010 a opätovne táto nájomná zmluva obsahovala predchádzajúci súhlas prenajímateľa
(žalovaných) na uskutočnenie stavebných úprav potrebných na sprevádzkovanie nebytového priestoru.
Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. a § 100 a nasl. Občianskeho

zákonníka v spojení s § 667 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že prenajímateľ po uzavretí nájomnej
zmluvy dal nájomcovi súhlas na realizáciou opráv prenajatých nebytových priestorov, pričom podľa
dohody strán nájomnej zmluvy táto možnosť zahŕňala tiež úpravy účelovej povahy. Prenajímatelia sa
nijako nezaviazali na úhradu nákladov súvisiacich s touto rekonštrukciou. Pokiaľ teda žalovaní ako
prenajímatelia dali súhlas na opravy a účelové opravy predmetu nájmu, ale nezaviazali sa k úhrade
nákladov, môže žalobca ako nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci, v danom prípade nehnuteľnosti. Z dokazovania je pritom zrejmé, že opravy a úpravy mali

byť vykonané v období rokov 2002 a 2003, keď nájom v zmysle zmluvy skončil k 31.12.2005. Žaloba o
úhradu týchto nákladov bola podaná síce dňa 07.11.2007, jej predmetom však mali byť práce vykonané
v období rokov 2004 až 2006. Prípadné zhodnotenie predmetu nájmu v období rokov 2002 a 2003 tak
zo strany žalobcu uplatnené neboli. Naviac doklady k takto neuplatnenému nároku žalobca predložilaž 03.05.2018, čomu by aj s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo možné vyhovieť ani
čiastočne. Žalobca teda podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno a existenciu ani výšku
svojho nároku nepreukázal. Nepredložil doklady o nákupe materiálu, či úhrade za vykonané práce,

s výnimkou rozpisu prác a materiálu (č. l. 43 - 54 a 72 - 79 spisu). Sám žalobca uznal vykonanie
prác v rokoch 2002 a 2003, kedy však výslovne uviedol, že priestory boli využívané na prevádzku
pohostinstva a toto prevádzkoval jeho švagor. Svedok U. potvrdil, že išlo o vykonávanie niektorých
stavebných prác z jeho strany v roku 2002, to potvrdil aj svedok X. Š.. Ostatní svedkovia, ktorí mali práce
vykonať, nemali predstavu o časovej organizácii a nevedeli presne špecifikovať, kedy k vykonaným

prácam došlo, neexistujú teda žiadne doklady o tom, kedy žalobcom tvrdené práce, pokiaľ ide o
zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaných boli vykonané a obsah ich výpovede bol vysoko pravdepodobne
ovplyvnený skutočnosťou, že sa pred pojednávaním informovali u žalobcu na dôvod ich svedeckej
účasti. Pokiaľ žalobca síce navrhol doplnenie dokazovania znaleckým posudkom na preukázanie výšky
investícií, takýto znalecký posudok nepredložil a neozrejmil ani čo by malo byť predmetom znaleckého
dokazovania, nakoľko je zrejmé, že do zhodnotenia nehnuteľnosti si žalobca tzv. započítaval aj hnuteľné

veciavybavenie,ktorýchvydaniasaodžalovanýchnedomáhalaanetvorilianisúčasťnájomnéhovzťahu
medzi stranami konania. Predmetná nehnuteľnosť bola už následne žalovanými odpredaná tretej osobe
a aj z tohto titulu nebolo možné znalecké dokazovanie nariaďovať. Súd prvej inštancie preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že podstatou sporu
medzi účastníkmi je právo na refundáciu nákladov vynaložených na zhodnotenie prenajatej veci.
Nesúhlasísozáveromsúduprvejinštancieopremlčaníuplatnenéhonároku.Čosatýkavýškyžalobného
nároku, žalobca navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, žalobca

zdôvodňuje, že premlčacia doba spočíva, ak je nárok na plnenie uplatnený na súde. Je jedno, aká
je jeho právna kvalifikácia či skutkové zdôvodnenie, dôležité je len to, aby nárok v čase podania
žaloby skutočne existoval v uplatnenej výške a v tom je aj podstata spočívania premlčacej lehoty.
Žaloba bola podaná 07.11.2007, v tejto si žalobca vo vzťahu k žalovaným uplatnil zhodnotenie predmetu
nájmu. Otázka presnej skutkovej kvalifikácie z hľadiska času a rozsahu je otázkou dokazovania ,

ale s premlčaním nároku nesúvisí. Premlčacia lehota začne spočívať dňom podania žaloby a nie až
preukázaním nároku, čo do času vzniku a čo do rozsahu, ako mylne uvádza súd v predposlednej vete
bodu 27. rozsudku. Žalobca tvrdí, že si uplatnil preukázateľne svoj nárok včas, a to aj pri najprísnejšom
výklade skončenia nájmu, ku ktorému dospel aj súd, teda k 31.12.2005. Je pravdou, že boli uzatvorené
viaceré nájomné zmluvy medzi stranami konania s tým, že každá ďalšia nájomná zmluva nadväzovala

na predchádzajúcu, teda nájom trval nepretržite, podľa jeho názoru, až do faktického skončenia nájmu
výpoveďou v mesiaci jún 2006. Podľa jeho názoru, nájomná zmluva, ktorú žalovaný podpísal s X. Š. sa
nikdy nevykonávala, aj keď je pravdou, že identická nájomná zmluva na dané obdobie bola uzatvorená
aj s nájomcom X. Š.. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobca uvádza, že tento pomerne náročný proces
ohodnotenia sa vykonáva porovnávaním všeobecnej hodnoty stavby pred a po rekonštrukcii, toto bolo

možné vykonať len znaleckým posudkom, on sám sa intenzívne pokúšal nájsť znalca, ktorý by posudok
vyhotovil, no od začiatku roku 2018 sa mu to nepodarilo a dôvodom bola vyťaženosť dotazovaných
znalcov. Súd odmietol vykonanie tohto dôkazu s tým, že žalobca mal predložiť znalecký posudok už
skôr a žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že ide o konanie, ktoré bolo začaté za účinnosti OSP,
ktoré nebolo ovládané zásadou koncentrácie dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak považuje

za predčasné, zakladá sa na neúplnom zistení skutkového stavu a predchádzal mu vážny zásah do
práva žalobcu na spravodlivý proces.

4. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný v 1.rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uvádza, že
žalobca identifikoval svoj žalobný nárok ako nárok na vydanie zhodnotenia predmetu nájmu z dôvodu
vykonania prác v období rokov 2004 až 2006. V priebehu konania sa zistilo, že deklarované stavebné
práce boli vykonávané skôr, žaloba bola podaná 07.11.2007. Žalobca nikdy skutkovo nevymedzil svoj
uplatnený nárok iným spôsobom, než akým ho vymedzil v spomínanom roku 2007. Žalobca v konaní

podľa jeho názoru neprodukoval dôkazy, ktoré by súviseli s jeho tvrdeniami. Z dôkazov predložených
žalobcom v závere konania nevyplýva, že by sa ním predložené doklady ohľadom nákupu stavebného
materiálu vzťahovali na predmetnú nehnuteľnosť. Poukazuje na výpoveď svedka U., ktorý mal stavať
krb a ktorý uviedol, že za vykonané práce bol odmenený v naturáliách v roku 2003. Z jeho výpovedeokrem toho vyplývajú odôvodnené závery, že žalobca sa prostredníctvom tohto konania snaží dosiahnuť
náhradu nákladov, ktoré sa týkajú výstavby jeho rodinného domu a nie predmetu nájmu. Pokiaľ v
priebehu roku 2002 boli vykonané nejaké investície, tieto boli zohľadnené vo výške nájomného, ktoré

bolo znížené oproti trhovej hodnote, čo potvrdil aj svedok Š.. Popiera, že medzi stranami konania
existoval nepretržitý nájomný vzťah do roku 2006, keď každá z nájomných zmlúv zakladala vždy
samostatný právny vzťah, ktorý nebol závislý od iných nájomných vzťahov. Žalobca v priebehu konania
reagoval tým spôsobom, že znalecký posudok zabezpečí sám, avšak v priebehu celého konania ho
nepredložil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu opodstatnené nie je.

7.Odvolacísúdposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovvkontextesnamietanýmprávnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR

II. ÚS 78/05).

8. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
platnom k 31.12.2005, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo
súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie;

nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

9. Podľa § 3 citovaného zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
zmluvou o nájme.
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.

Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 je neplatná.

10. Podľa § 5 ods. 1 - 3 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním

nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

11. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu nájmu nebytového

priestoru vyplývajú predovšetkým z obsahu nájomnej zmluvy. Pre rozsah práv a povinností zmluvných
strán je smerodajná predovšetkým ich dohoda. Ustanovenia zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov, prípadne Občianskeho zákonníka týkajúce sa obsahu, majú prevažne dispozitívny charakter.
To znamená, že platia iba vtedy, ak sa účastníci nedohodli na niečom inom. Práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu sú vzájomnej povahy, z čoho vyplýva, že právu jednej strany zodpovedá

povinnosť druhej strany a naopak.

12. Citované ustanovenie § 5 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje iba niektoré
práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu. Zmluvné strany si však môžu dohodnúť aj ďalšie, ktoré
budú pre nich záväzné a vynútiteľné.

13. Dispozitívnosť tohto zákonného ustanovenia dáva zmluvných stranám možnosť, aby dohodli inak,
napríklad tak, že prenajímateľ odovzdá a nájomca preberie nebytový priestor v stave, ktorý nedovoľuje
jeho užívanie a nájomca sa zaväzuje, že na svoje náklady urobí také stavebné úpravy, aby bolo možnénebytový priestor užívať na dohodnutý účel. V prípade, ak sa účastníci dohodnú, že nájomca vykoná
určité opravy a úpravy predmetu nájmu je žiadúce, aby súčasťou zmluvy bola aj dohoda o rozsahu
rekonštrukcie, ako aj dohoda o spôsobe kompenzácie takto vynaložených nákladov a tiež, ku ktorému

dňu je prenajímateľ povinný tieto náklady zaplatiť, ak sa k tomu zaviazal (je možná aj taká dohoda
zmluvných strán, v zmysle ktorej prenajímateľ uhradí náklady na rekonštrukciu formou zápočtu na
nájomnom).

14. V zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže nájomca úhradu nákladov požadovať

len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak však nebude dohodnuté, akým spôsobom
bude nájomcovi refundované zhodnotenie nebytového priestoru, s ktorým prenajímateľ súhlasil, môže
nájomca požadovať úhradu nákladov po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorým
v medziobdobí došlo v dôsledku užívania predmetu nájmu. Ak prenajímateľ dal súhlas so stavebnými
úpravami a zmenami, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení
nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatého priestoru.

15. Nebolo v konaní sporené, že vo vzťahu k predmetu nájmu - prevádzka nachádzajúca sa na ul.
B. Č.. XXX, resp. F. XXX vo X.M. F., boli v minulosti uzatvorené nie celkom prehľadným spôsobom
viaceré nájomné zmluvy, opakovane aj na obdobie od 01.05.2002 do 31.12.2005, a to aj tým
spôsobom, že nájomcom týchto nebytových priestorov s účinnosťou od 01.05.2002 bol X. Š., ktorý je

príbuzným žalobcu. Stalo sa tak z dôvodu, že období roku 2002 žalobca nemal oprávnenie podnikať
v oblasti prevádzkovania pohostinskej činnosti, čo dokumentuje aj vyjadrenie Okresného úradu P.
- odbor živnostenského podnikania z 23.03.2016. Podľa tejto správy žalobca v ohlásení živnosti
zo dňa 28.10.2004 okrem iného v predmete podnikania „pohostinská činnosť“ oznámil aj zriadenie
prevádzkarne k tomuto predmetu podnikania na ulici F. XXX, X. F. (bar, sedliacka chalupa) s dňom

začatia živnosti 20.11.2004. X. Š. v ohlásení živnosti zo dňa 23.07.2002, okrem iného aj v uvádzanom
predmete podnikania, oznámil zriadenie prevádzkarne na adrese B. XXX, X. F., deň začatia živnosti
23.07.2002.

16. Z výpovedí svedka X. Š. v tomto konaní, ako aj v konaní súvisiacom (OS Poprad sp. zn. 20C/1/2007)

vyplynulo, že už v júli 2002 boli nebytové priestory po stavebnej stránke upravené, keďže od tohto
obdobia sa aj začala prevádzkovať podnikateľská činnosť v danom objekte. Vykonanie istého rozsahu
stavebných prác v týchto priestoroch v roku 2002 (ktoré sa týkali vykurovania objektu) potvrdili vo
výpovediach svedkovia U. U., či L. U.. Objem vykonaných prác a ich hodnota (vzhľadom na len
všeobecné vyjadrenia menovaných svedkov) zrejmé nie sú, avšak pokiaľ v danom období bol nájomcom

takto prevádzkovaných priestorov iný subjekt, žalobca v zmysle predpokladov § 667 Občianskeho
zákonníka nie je oprávnený vo vzťahu k žalovaným domáhať sa tohto nároku.

17. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej

povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného
z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá
nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

18. Súd prvej inštancie v zásade správne zdôraznil, že žalobe nebolo možné vyhovieť pokiaľ ide o

tvrdené zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaných stavebnou rekonštrukciou objektu v roku 2004 a nasl.
v dôsledku nepreukázania takto žiadaného nároku. Je totiž zrejmé, že žalobca k podanej žalobe
(vzájomná žaloba z konania OS Poprad, sp. zn. 20C/1/2007) predložil súpis stavebných prác (č. l. 47 -
54, 72 - 79) bez dôkazov o ich reálnom vykonaní a financovaní. Tieto listinné dôkazy neboli dostatočným
podkladom pre nariadenie znaleckého dokazovania a naviac žalobca ani v ďalšom štádiu konania

znalecký posudok, ktorý by podporoval jeho argumentáciu, nepredložil (§ 209 CSP). Doklady o nákupe
rôzneho stavebného materiálu žalobca predložil až 03.05.2018, avšak tieto bez ďalšieho nepreukazujú,
že súviseli práve s rekonštrukciou týchto nebytových priestorov, čo žalovaní v konaní spochybňovali.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov

v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania
najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom
dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a v akom rozsahuje potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp.
vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by
súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana

sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak
teda v priebehu sporu súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, uvedené
nezakladá bez ďalšieho žalobcom namietanú vadu konania.

20. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v dôsledku čoho rozhodol o jeho potvrdení postupom podľa § 387 CSP.

21. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaní
túto náhradu nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).