Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117212904
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117212904.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému: Židovská Náboženská Obec, Hollého 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 932 525, zast. JUDr. Magda
Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom: Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, o zaplatenie
377,32 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.04.2017, domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 377,32 Eur s úrokmi z omeškania a náhrady
trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 06.08.2015
bol zistený odber bez uzavretej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu.

2. V zmysle žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným

rozkazom zo dňa 21.08.2017 v celom rozsahu vyhovel žalobe. Voči platobnému rozkazu bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala nájomníčka JP. ktorá mala so
žalobcom uzavretú zmluvu. Nájomný vzťah skončil dňa 14.07.2015, kedy bol stav na plynomere 07279
m3 a dňa 05.08.2015 žalovaný uzavrel novú nájomnú zmluvu s G.B., kedy bol stav plynomeru ku dňu
05.08.2015 - 07279 m3. Namietal neoprávnený odber s tým, že žalovaný nikdy nebol odberateľom plynu
na predmetnom odbernom mieste okrem obdobia od 31.07.2015 do 05.09.2015.

3. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania,
na ktorých vykonal dokazovanie a vo veci vydal rozsudok dňa 28.06.2018, voči ktorému bolo
podané odvolanie zo strany žalobcu. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd posúdil, že okresný
súd nevyhodnocoval dostatočne základné prejudiciálne otázky, a to mechanizmu vzniku a trvania
(ne)zmluvného vzťahu a následne samotného vyhodnotenia toho vzťahu na nárok uplatnení žalobcom.
Podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyhodnotiť (ne)relevanciu námietky žalobcu, že k odberu
zemného plynu došlo bez uzavretej zmluvy a ak teda okresný súd aplikoval obchodné podmienky bez

toho, aby ich aplikáciu odôvodnil, tak závery súdu sú predčasné. Odvolací súd zadal prvostupňovému
súdu opätovne sa zaoberať argumentáciou žalobcu a žalovaného v rovine vyhodnotenia dôvodnosti
nároku žalobcu na základe žalobcom tvrdených skutočností vo väzbe na uplatnenú obranu žalovanéhoa pri tom odôvodní konkrétne právne východiská, pričom odvolací súd zdôraznil, že dôkazné bremeno
vo vzťahu k uplatnenej žalobe spočíva na žalobcovi.

4.Následnesúdopätovnevzmysle§188anasl.CSPvykonaldokazovanie,atovyjadrenímsaprávneho
zástupcužalobcu,žalovanéhoaprečítanímlistíntvoriacichspisovýmateriál,pričompostupovalvzmysle
intencií Krajského súdu v Žiline. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav:

5. Súd mal preukázané vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 377,32 Eur žalovanému
so splatnosťou 10.09.2015 za obdobie 28.02.2015 - 06.08.2015 na odbernom mieste Q. XXXX/X, D.,
pričom dané vyúčtovanie obsahuje aj výpočet s uvedením - výpočet škody neoprávneným odberom
zemného plynu s tým, že stav na meradle k 28.02.2015, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke, bol
6147 m3 a stav ku dňu 06.08.2015, kedy došlo k ukončeniu neoprávneného odberu, bol 7279 m3.

6. Medzi stranami bolo nesporné, že vlastníkom nehnuteľností na adrese Q. XXXX/X, D., je žalovaný,
pričomideodomsituovanýnažidovskomcintoríne,ktorýslúžipresprávcucintorínanazákladenájomnej
zmluvy. Vlastníctvo žalovaného vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX.

7. Je nepochybné, že daný cintorín je verejne prístupné miesto, avšak pre ochranu hrobov sú dané

otváracie hodiny, a to od apríla do septembra pondelok - pondelok - piatok od 13,00 do 18,00 hod., v
nedeľu od 09,00 do 18,00 hod., od októbra do marca pondelok - piatok od 13,00 do 16,00 hod., v nedeľu
od 09,00 do 16,00 hod., cez sviatky zatvorené.
Tieto otváracie hodiny sú nezmenené cca 30 rokov podľa uvedenia žalovaného. Žalobca túto skutočnosť
nerozporoval. Pokiaľ žalobca tvrdil, že cintorín nie je verejne prístupné miesto, s týmto sa súd

nestotožňuje, nakoľko je nepochybné, že ide o cintorín a pokiaľ je prístup obmedzený otváracím
hodinami, či oplotením, je to len z bezpečnostných dôvodov a nemení to na statuse „verejne prístupné
miesto“, pričom z informačnej tabule každý má vedomosť o otváracom čase.

8. Súd mal preukázané, že v danej nehnuteľnosti v období od 17.04.2012 do 14.07.2015 bývala na

základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, Q. A./A., ktorá mala uzavretú zmluvu o odbere plynu
s SPP, a.s. , a to bez ohľadu na to, že vlastníkom je žalovaný a bez ohľadu na jeho súhlas/nesúhlas s
dodávkou plynu. Zo zmluvy o združenej dodávke plynu vyplýva adresa trvalého pobytu Q. A. - Q. XX/
XXXX, D. a odberné miesto - Q. X/XXXX, D.. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 27.07.2016 a
následné predĺženie zmluvy na dobu neurčitú, pokiaľ odberateľ neoznámi, že trvá na ukončení zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Obchodné podmienky. (l.č. 107 obsahu spisu) Z protokolu o
odovzdaní bytu zo dňa 14.07.2015 vyplýva stav plynomeru 07279 m3. (l.č. 39) Z faktúry vystavenej J.A.
vyplýva aj adresa trvalého pobytu, ako aj adresa odberného miesta.

9. Súd mal zistené, že dňa 04.09.2015 bola uzavretá Zmluva o združenej dodávke plynu medzi SPP,

a.s. a B. X. na predmetné odberné miesto, pričom menovaná sa stala novou nájomníčkou predmetnej
nehnuteľnosti na uvedenej adrese, a to od 01.08.2015. (l.č. 38)

10. SPP, a.s. oznámil súdu listom zo dňa 26.02.2018, že v období od 28.02.2015 do 01.08.2015 na
predmetom odbernom mieste nebola uzavretá žiadna zmluva o združenej dodávke plynu. V období od

11.04.2012 do 27.02.2015 bola uzavretá zmluva s Q. A.. Zmluva však bola ukončená jednostranným
odstúpením od zmluvy zo strany SPP, a.s. z dôvodu neplnenia zmluvných platobných podmienok zo
strany p.A., ktorú informovali o tom písomne listom zo dňa 10.02.2015, avšak list si adresátka neprevzala
v odbernej lehote. Stav meradla ku dňu ukončenia zmluvy, t.j. 27.02.2015, bol 6147 m3, čo vyplýva
z faktúry za obdobie od 31.07.2014 do 27.02.2015. Po ukončení predmetnej zmluvy pre predmetné

odberné miesto bola uzavretá zmluva so žalovaným dňa 31.07.2015.
- hoci od 28.02.2015 nebola uzavretá žiadna zmluva, je nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť užívala
Q. A./A. ako nájomca.

11. Súd mal preukázané Odstúpenie od zmluvy s J.A. zo dňa 10.02.2015 s výzvou na umožnenie

demontáže meradla. Dané odstúpenie si J.A. nevyzdvihla v odbernej lehote a späť odosielateľovi sa
zásielka vrátila dňa 26.02.2015. (l.č. 90) Taktiež aj výpočet nedoplatku bol adresovaný J.A. iba na adresu
odberného miesta. (l.č. 115) Súd poznamenáva, že odstúpenie od zmluvy bolo doručované Q. A. na
adresu odberného miesta, hoci SPP, a.s. mal vedomosť aj o adrese trvalého bydliska.12. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu s poukazom na odvolanie žalobcu vyhodnotil, že pokiaľ
nájomca J.A. uzavrela zmluvu o dodávke plynu, tak túto zmluvu uzavrela nie so žalobcom, ale s SPP, a.s.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je možné pre tento spor aplikovať na vzťah žalobcu a žalovaného
obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou uvedenej zmluvy medzi SPP, a.s a J.A..

13. Súd mal nepochybne preukázané, že hoci vlastníkom nehnuteľnosti s odberným miestom, je
žalovaný, plyn odoberala nájomníčka Q. A./A., ktorá mala uzavretú zmluvu o dodávke plynu, pri

uzavretí ktorej bol síce aj štatutár žalovaného a tak nadobudol vedomosť o tom, že zmluvu na
odber plynu uzavrela nájomníčka, ale bola to výlučne vôľa Q. A./A.. Žalovaný ponechal na nájomcovi
uzavretie zmluvného vzťahu s SPP, a.s. a bola to záležitosť výlučne nájomcu bez vplyvu žalovaného
na daný zmluvný vzťah, či dodávku plynu, či prejavu vôle ohľadom dodávky plynu. Následne došlo
k odstúpeniu od zmluvy pre neplatenie za odber plynu nájomníčkou, avšak dodávateľ odstúpenie
neoznámil vlastníkovi nehnuteľnosti, ale iba nájomníčke - odberateľke, a to iba na adresu odberného

miesta. Nedotazoval ju na adresu trvalého bydliska, hoci mal o tom vedomosť a neinformoval o danej
skutočnosti ani vlastníka - žalovaného. Zistil konečný stav plynomeru ku dňu odstúpenia od zmluvy,
avšak nedemontoval zariadenie, nevykonal žiadne opatrenie na ukončeniu dodávania plynu. Teda
odstúpil od zmluvy, neinformoval o tom vlastníka a naďalej dodával plyn cca 6 mesiacov. Takéto konanie
jemožnopovažovaťzakonanievrozporesdobrýmimravmi,čivrozporespoctivýmobchodnýmstykom.

Je absurdné, aby SPP, a.s. odstúpil od zmluvy a naďalej sa dodával plyn, a to bez vedomosti vlastníka
nehnuteľnosti, teda žalovaného. Stav plynomeru si vedel zabezpečiť ku dňu odstúpenia od zmluvy, ale
SPP, a.s., či dodávateľ, či žalobca neodpojil zariadenie, aby nedochádzalo k odberu plynu bez zmluvy.
Z toho možno vyvodiť účelovosť a špekulatívnosť konania, keďže zákonné ustanovenia upravujú aj
odber bez zmluvy. Nič nebránilo dodávateľovi odpojiť zariadenie, resp. informovať vlastníka. Toho však

informoval až cca o 6 mesiacov za účelom úhrady nedoplatku, resp. škody. Takéto konanie je zjavne
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Je nepochybné, že dodávateľom plynu bol SPP, a.s., teda žalobca nedodával plyn. Pokiaľ došlo k
odberu bez zmluvy, tak žalobca si v takom prípade uplatnil daný plyn ako škodu z dôvodu odobratia z

plynovodu. Podľa uvedenia žalobcu, došlo k spotrebe zemného plynu, ktorý vlastní žalobca, ktorý sa
nachádza v plynových potrubiach za účelom vyvažovania distribučnej siete.
-bolovzáujmeSPP,a.s.,čižalobcu,demontovaťzariadenieanedodávaťplyn,keďžezmluvnýodberateľ
neplatil za dodávku, došlo k odstúpeniu a k ďalšej zmluve nedošlo bezprostredne, dokonca ani vlastník -
žalobca nebol informovaný o ukončení zmluvy, napriek tomu dodávku plynu umožnili bez jeho vedomia,

či súhlasu.

15. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nájomca J.A. uzavrela zmluvu o dodávke plynu s SPP,
a.s., teda je nepochybné, že nájomca chcel dodávku plynu. Následne nájomca prestal platiť za dodávku
plynu, preto SPP, a.s. odstúpil od zmluvy, o čom bol informovaný aj žalobca. Žalovaný nemal o tom

vedomosť. Súd má za to, že žalobcovi nič nebránilo prerušiť dodávku, či demontovať plynomer. Cintorín
je predsa verejne prístupný, nejde o súkromný byt a pod., ale o verejné priestranstvo s cca 30 rokov
rovnakými otváracími hodinami. Teda zmluvu uzavrel nájomca a nie žalovaný a teda nájomca chcel plyn,
na základe čoho mu bol dodávaný.

16. Je pravdou, že v zrušenom rozhodnutí pochybením súdu bolo poukazované na Obchodné
podmienky SPP, a.s., čo odvolací súd vytkol a k iným skutočnostiam, či námietkam sa z toho dôvodu
nevyjadroval. V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd ustálil, že dané obchodné podmienky sa týkajú
SPP, a.s. a nájomcu vzhľadom na uzavretú zmluvu, teda dané obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou
tej zmluvy, nemožno aplikovať pre tento prípad. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na dané obchodné

podmienky, taktiež to bolo nesprávne. Z dôvodu, že nemožno aplikovať dané obchodné podmienky,
nakoľko sa týkajú vzťahu nájomcu a SPP, a.s., ale nie žalobcu a žalovaného, nie je dôvod, aby sa nimi
súd ďalej zaoberal.

17. Podľa § 82 ods.1 a) zák.č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej

zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.18. Súd poukazuje na to, že medzi nájomcom a SPP, a.s. bola uzavretá zmluva, teda k dodávke
plynu dochádzalo na základe zmluvného vzťahu medzi SPP, a.s. a nájomcom, a to prostredníctvom

žalobcu. Hoci následne po odstúpení od zmluvy nebola uzavretá ďalšia zmluva do 31.07.2015, plyn
bol naďalej dodávaný, aj napriek tomu, že vôľa na strane vlastníka nehnuteľnosti, t.j. žalovaného,
nebola daná a ani nemal vedomosť, že zmluva bola s nájomcom ukončená, resp. že nájomca odoberá
naďalej plyn. Predsa žalovaný pokiaľ by chcel odoberať plyn, tak by uzavrel zmluvu on sám. Nemožno
prenášať zodpovednosť, či povinnosť len na vlastníka nehnuteľnosti. K odberu došlo predsa na základe

zmluvného vzťahu medzi SPP, a.s. a nájomcom, v dôsledku čoho povinnosť platiť za odber plynu mal
výlučne nájomca, ktorý sa k tomu zaviazal zmluvou s dodávateľom.
- Nemožno považovať ale za neoprávnený odber v prípade, pokiaľ bola zmluva ukončená a naďalej bola
poskytovaná dodávka do danej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve iného než toho, kto danú zmluvu
na dodávku plynu uzavrel, pričom vlastník nebol informovaný o ukončení zmluvy, ako ani o výzve na
demontovanie, ako ani o pokračovaní v dodávke bez uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

nekonal preventívne a obozretne, keďže samozrejme sa spoliehal na nárok z neoprávneného odberu,
čo mu zákon síce umožňuje, ale nemôže to byť bez splnenia ďalších podmienok, ako ani v rozpore s
dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom možno
posúdiť konanie žalobcu, keďže neprerušil dodávku, neupovedomil vlastníka o situácii, ani ho nevyzval
na umožnenie demontovania. Hoci žalobca nebol povinný demontovať, ale mal takú možnosť a nie je

možné akceptovať nedemontovanie, či nevyzvanie a neinformovanie vlastníka a následne požadovať
od neho škodu, či nedoplatok za neoprávnený odber. Nájomca si zabezpečil dodávku plynu, nie vlastník.

19. Žalobca trval na tom, že došlo k neoprávnenému odberu plynu zo strany žalovaného, pričom
poukazoval na rozhodnutia iných súdov, v zmysle ktorých je povinný žalovaný. Súd však zdôrazňuje, že

žalobca poukazoval na rozhodnutia predovšetkým krajských súdov, či okresných, ktoré sa týkajú iného
skutkového vymedzenia a nemožno ich ani považovať za tzv. judikáty a súd nie je nimi viazaný. Poukázal
aj na rozhodnutie NS SR, ale taktiež ho nemožno aplikovať pre tento prípad, keďže sa týka taktiež iného
skutkového vymedzenia ako napr. porušenie plomby,...
Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením, že žalovaný zodpovedá za osobu nájomcu a pokiaľ nájomca

neplní, že by mal platiť vlastník. V danom prípade totiž nájomca uzavrel zmluvu o dodávke plynu
do prenajatej nehnuteľnosti. Následne po odstúpení od zmluvy zo strany SPP, a.s. bola dodávka
neprerušená a to v čase, keď nájomná zmluva trvala. Ani SPP, a.s., ani žalobca dodávku neprerušil,
ani nedemontovali meradlo, hoci mali vedomosť o skončení zmluvného vzťahu s nájomcom, a teda
aj žalobca, čo vyplýva zo spisu. Vlastníka nijako nedokazovali, ani neinformovali, ani nevyzývali na

umožnenie prístupu. Vlastníka oslovili až keď požadovali úhradu za sporné obdobie. Žalovaný však
nenesie zodpovednosť za nájomcu. Žalovaného nemožno pre daný prípad považovať ani za odberateľa.
TýmbolanájomníčkaaSPP,a.s.vedel,žeuzatvárajúzmluvuniesvlastníkom.Apredsasúhlasvlastníka
jeirelevantný,nebralsadoúvahy,zozmluvyničtakénevyplýva.Tedačibyvlastníksúhlasil,abynájomca
uzavrel takú zmluvu alebo nie, k uzavretiu by došlo a nemožno spravodlivo od vlastníka požadovať

škodu z neoprávneného odberu len preto, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú užíva nájomca.

20. Súd zároveň poukazuje na to, že dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu.
V danom prípade napriek svojmu oprávneniu tak neurobil, a to ani SPP, a.s., ani žalobca a naďalej bol
umožnený odber plynu cca 6 mesiacov a až následne sa žalobca domáhal zaplatenia za neoprávnený

odber plynu, keďže nebola zmluva uzavretá, a to voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Pre informovanie o
odstúpení od zmluvy dodávateľ nezisťoval vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník bol zisťovaný až vtedy,
keď požadoval zaplatenie, hoci na odbernom mieste bývala J.A., ktorá mala uzavretú zmluvu a ktorú
následne ukončili, pričom mali vedomosť aj o jej adrese trvalého bydliska, napriek tomu ju kontaktovali
iba na odbernom mieste, kde zásielky nepreberala.

21. Žalobca tvrdil, že chcel prerušiť dodávku, ale nebolo mu to vraj umožnené, nakoľko cintorín, kde sa
nachádza plynomer, je v určitom čase uzavretý, a zamestnanec žalobcu došiel, keď bolo zavreté, preto
vraj nechal odkaz nájomníčke na umožnenie vstupu k plynomeru. Súd sa však s týmto nestotožňuje,
nakoľko židovský cintorín, na ktorom sa nachádza plynomer, má na viditeľnom mieste uvedené otváracie

hodiny, čo vyplýva aj z fotodokumentácie a preto plynomer je v určitom čase prístupný. Dokonca podľa
uvedenia žalovaného takto otváracie hodiny sú určené cca 30 rokov, teda nejde o novú skutočnosť.
Podľa zistenia pracovník, ktorý vraj chcel prerušiť dodávku odpojením, bol na mieste cca 1 hod., resp.
30 minút pred otvorením cintorína, a z ničoho nevyplynula žiadna prekážka, pre ktorú sa daný pracovníknemohol na miesto vrátiť, či počkať. Teda súd skonštatoval, že nikto nebránil k umožneniu prerušiť
dodávku plynu. Súd mal zistené, že otváracie - návštevné hodiny cintorína, kde sa nachádza plynomer,
sú od apríla do septembra pondelok - piatok od 13,00 do 18,00 hod., v nedeľu od 09,00 do 18,00 hod.,

od októbra do marca pondelok - piatok od 13,00 do 16,00 hod., v nedeľu od 09,00 do 16,00 hod., cez
sviatky zatvorené. (l.č. 522)

22.Žalovanýsprávnepoukázalnato,žezničohonevyplýva,žepracovníkSPPboldemontovaťmeradlo,
ani že mu bolo bránené, keďže dané miesto je verejne prístupné, pričom oznámenie o sprístupnení

daného miesta vraj bolo dané iba J.A., nie aj vlastníkovi. Avšak vzhľadom na otváracie hodiny a
na verejný prístup, bolo im to umožnené a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by sa pokúsili
demontovať zariadenie. Dá sa predpokladať, že poskytovali naďalej dodávku so spoliehaním sa na
zákonné ustanovenie o neoprávnenom odbere, kedy musí každý taký odberateľ zaplatiť škodu. Avšak
takýto postup nie je možné vždy aplikovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo preukázané,
že by odberateľ plynu, či žalovaný neumožnil prerušenie dodávky, či demontovanie meradla. Zároveň

súd poukazuje na to, že na umožnenie prístupu bola vyzvaná nájomníčka ako odberateľka, avšak za
neoprávnený odber sa žalobca domáha úhrady voči žalovanému, ktorý však nebol odberateľom.

23. Žalovaný zistil až pri ukončení nájomného vzťahu, že J.A. nemá už uzavretú zmluvu na odber plynu,
t.j. v júli 2015. Žalovaný mal vedomosť, že zmluva bola uzavretá, ale následne o jej ukončení nemal

vedomosť. Kým prišiel nový nájomca do danej nehnuteľnosti, žalovaný uzavrel zmluvu na odber plynu,
pričom k žiadnemu odberu nedošlo, nakoľko jednak tam nikto v tom čase nebýval a jednak nebola už
vykurovacia sezóna.

24. Pokiaľ žalobca predkladal rozhodnutia iných súdov ohľadom neoprávneného odberu, na základe

ktorých vlastník je povinný zaplatiť škodu za neoprávnený odber, súd opätovne zdôrazňuje, že dané
rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko ide o iné skutkové vymedzenie, ako napríklad
o situácie, keď vlastník s nájomcom nemal dojednanú povinnosť nájomcu uzavrieť zmluvy s SPP, a.s. V
danom prípade vlastník - žalovaný preukázal, že nájomca mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Zmluva
na odberné miesto bola uzavretá, dodávateľ mal vedomosť, kto je odberateľom plynu. Teda pokiaľ

žalobca predložil rozhodnutia iných súdov, ktorými argumentoval opodstatnenosť svojho nároku voči
žalovanému, súd opakovane uvádza, že dané rozhodnutia sa týkajú iných prípadov na inom skutkovom
základe a nemožno ich „použiť“ pre daný prípad. V tomto prípade bola uzavretá zmluva s odberateľom,
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, napriek tomu to nebolo oznámené aj vlastníkovi nehnuteľnosti
a pracovník dodávateľa, ani žalobcu sa nedostavil na odpojenie meradla v čase otváracích hodín.

Žalobca na jednej strane poukazuje na predložené rozhodnutia, podľa ktorých vlastník nehnuteľností má
oznamovať dodávateľovi plynu o nájomcovi, avšak pokiaľ ide o opačnú situáciu, žalobca to nepovažuje
za povinnosť, aby oznámil vlastníkovi ukončenie zmluvy a pokračovanie v dodávaní plynu. Žalobca nič
neoznámil, hoci zo strany dodávateľa bola ukončená zmluva a vlastník o tom nevedel.

25. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá
so skutočným odberateľom. Pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, SPP, a.s. porušil svoju povinnosť
prerušiť dodávku. Ak došlo k odberu plynu bez zmluvy, došlo ku škode zo strany odberateľa, t.j. nájomcu.
Odberateľ automaticky neznamená, že je aj vlastníkom a naopak, teda že vlastník je automaticky
odberateľ.

26. Podľa § 3 zák.č. 251/2012 Z.z.:
10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej
spotreby,
11.koncovýmodberateľomplynuodberateľplynuvdomácnostialeboodberateľplynumimodomácnosti,

ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,
12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v
domácnosti,
13. odberateľom plynu mimo domácnosti osoba, ktorá nakupuje plyn, ktorý nie je využívaný na vlastnú
spotrebu odberateľa plynu v domácnosti,

14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

27. Podľa § 2 písm. c) zák.č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.08.2012:3.odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja
alebo na účel vlastnej spotreby,
24.koncovýmodberateľomplynuodberateľplynuvdomácnostialeboodberateľplynumimodomácnosti,

ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,
25. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v
domácnosti,
26.odberateľomplynunavýrobuteplaurčenéhopredomácnosťjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu, určené pre domácnosť a vykurované priestory prislúchajúce

k domácnosti, 3aa)
27. odberateľom plynu mimo domácnosti fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn,
ktorý nie je využívaný na vlastnú spotrebu odberateľa plynu v domácnosti,
28. oprávneným odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber
dodávateľa plynu.

28. Z uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odberateľ nie je automaticky vlastník
nehnuteľnosti.

29. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je odberateľom plynu. V zmysle zákonnej definície,
odberateľom plynu v danom prípade pre sporné obdobie bola len nájomníčka.

30. Podľa § 76 ods.1 zák.č. 251/2012 Z.z. dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej
siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava
a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

31. Podľa § 76 ods.2 prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu
počítadla určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom s diaľkovým
odpočtom minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; fyzický odpočet u
odberateľa plynu mimo domácnosti je povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu
mesiaca december príslušného kalendárneho roka. Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného

meradla na odbernom mieste sa rozumie aj odpočet na základe stavu počítadla určeného meradla
nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ
plynu mimo domácnosti môže každoročne nahlásiť svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi
distribučnej siete skutočný stav počítadla určeného meradla k 31. decembru najneskôr do piatich
kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť

typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla
alebo údaje o stave počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného
prevádzkovateľom distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi
plynu údaje za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácností do 10 kalendárnych dní od
skončenia kalendárneho roka.

32. Žalobca tvrdí, že žalovaný ako vlastník bol nečinný. Súd však sa s týmto nestotožňuje, nakoľko nie
je žiadny relevantný dôvod, aby žalovaný ako vlastník zisťoval odber plynu, keď on sám nemal zmluvu.
Pokiaľ tam býval nájomca, bol vecou nájomcu, ako si zabezpečí chod užívania. V danom prípade s
vedomím žalovaného, nájomca si zabezpečil sám dodávku plynu uzavretím zmluvy s SPP, a.s.

33. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa § 417 ods.1Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

35. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca vedel, že údajne dochádza k neoprávnenému odberu,
keďže došlo k ukončeniu zmluvy a nová zmluva počas toho obdobia nebola uzavretá, tak vedel, že mu
hrozí škoda v dôsledku neoprávneného odberu, čomu mohol zabrániť uzavretím dodávky, avšak k tomu

nedošlo.

36. Žalovaný prehlásil, že J.A. užívala byt aj po ukončení zmluvy s SPP, a.s. Žalovaný uzavrel zmluvu
o dodávke plynu dňa 31.07.2015, avšak už 04.09.2015 bola uzavretá zmluva s novým nájomcom, ktorýuzavrel zmluvu o dodávke plynu, pričom žalovaný trvá na tom, že počas tohto obdobia nedošlo k odberu
plynu a žalobca nepreukázal, že by došlo k odberu plynu aj počas tohto obdobia. Žalobca požadoval
náhradu za neoprávnený odber od ukončenia zmluvy s J.A. do uzavretia zmluvy so žalovaným, avšak

nie celé to obdobie bolo obdobím vykurovacím a je logické, že odber počas toho obdobia za jednotlivé
mesiace musel byť rôzny. Avšak žalobca nepreukázal odber za jednotlivé mesiace. Žalovaný preukázal,
žepriukončenínájomnejzmluvysJ.A.k27.02.2015bolstavplynomeru7.279m3atentostavboltotožný
aj pri uzavretí zmluvy s G.B. k 04.09.2015, čo znamená, že počas toho obdobia nedošlo k žiadnemu
odberu a teda ani žalovaným počas zmluvného vzťahu s SPP, a.s.

37. Podľa § 3 písm.c) bod 5 a 6 a 12 zák.č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie v
plynárenstve: 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu
podľatohtozákona,6.dodávateľomplynuosoba,ktorámápovolenienadodávkuplynu,12.odberateľom
plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

38. Podľa § 48 ods.1 zák.č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.08.2012: dodávateľ plynu má právo
a) predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku
plynu,
b) na prepravu a distribúciu plynu, ktorý spĺňa technické a obchodné podmienky na prepravu a distribúciu
plynu prepravnou sieťou a distribučnou sieťou podľa tohto zákona a osobitného predpisu,

c) na uskladnenie plynu, ktorý spĺňa obchodné podmienky a technické podmienky podľa § 17 tohto
zákona a podľa osobitného predpisu,
d) požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete o prerušenie alebo
obmedzenie prepravy alebo distribúcie plynu odberateľovi, pre ktorého dodávateľ uzatvoril zmluvu o
doprave plynu s prevádzkovateľom siete.

39. Podľa § 49 ods.4 písm.a) zák.č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.08.2012, koncový odberateľ plynu v
domácnosti je povinný podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete,
ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov
určí úrad,

40. Podľa § 82 ods.1 zák.č. 251/2012 Z.z.
(1) Neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,

prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

41. Podľa § 59 zák.č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.08.2012
1) Neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,

prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) zrušené od 1.4.2008.
(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka

skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

42. Podľa § 1 ods.1 vyhl. MH SR č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa
vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1
m3 plynu.

43. Podľa § 1 ods.9 vyhl. MH SR č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady
plynárenského podniku, ktorému vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady
plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do

miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady
spojené s odstraňovaním jeho následkov.

44. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že neoprávnený odber vykonávala iba J.A./A.. Žalovaný
mal uzavretú zmluvu až od 01.08.2015 a pokiaľ od ukončenia nájomnej zmluvy s J.A. do uzavretia

zmluvy o odbere plynu žalovaným, nebola uzavretá taká zmluva o dodávke plynu, z predložených listín
vyplýva, že v tom čase nedošlo k žiadnemu odberu, resp. k odberu tvrdenému žalobcom. Následne
bola uzavretá ďalšia nájomná zmluva a nový nájomca uzavrel zmluvu o odbere plynu, takže taktiež
nedošlo k neoprávnenému odberu. U žalovaného nemožno konštatovať neoprávnený odber. Ten možno
konštatovať len u J.A., avšak tá nebola stranou tohto konania. Je nepochybné, že J.A. bola odberateľkou

plynu do 14.07.2015 a teda výlučne ona spôsobila škodu, aj keď nebola vlastníkom nehnuteľnosti.
V danom prípade však ona ako nájomca mala uzavretú zmluvu s SPP, a.s. a pre neplatenie došlo
k odstúpeniu od zmluvy, avšak naďalej odoberala plyn na danom odbernom mieste do 14.07.2015,
dodávka plynu jej nebola prerušená, ani vlastník nehnuteľnosti nebol o tom upovedomený, teda konanie
dodávateľa, či žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Súd nemal preukázanú prekážku pre prerušenie

dodávky, či demontovanie meradla. Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere účelové, pokiaľ tvrdí, že cintorín
je oplotený a má otváracie hodiny a teda nemohol demontovať prístroj.

45. Súd posúdil, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je odberateľom, nakoľko on
neodoberal plyn a zároveň ani neoprávnene neodoberal plyn v spornom období. Medzi stranami nebolo

sporné vlastníctvo žalovaného, avšak bolo nesporné, že žalovaný danú nehnuteľnosť fyzicky neužíva a
v spornom období ju užívala J.A. ako nájomca, o čom aj žalobca, aj SPP, a.s. mal vedomosť. V zmysle
platných právnych predpisov neoprávneného odberu sa môže dopustiť nielen vlastník, ale aj iná osoba.
Zo zistených skutočností teda popisovaného neoprávneného odberu sa mohol dopustiť nielen vlastník
- žalovaný, kde sa faktická možnosť odberu plynu nachádzala, ale aj užívateľ tej nehnuteľnosti, a to

bez ohľadu na vedomosť žalovaného o prípadnej neexistencii oprávnenia odoberať plyn. Podstata veci
spočíva v tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko všetky dôkazy v konaní preukazovali,
že žalobca vedel, resp. mal/mohol vedieť, že nehnuteľnosť, na ktorej dochádzalo k neoprávnenému
odberu plynu, neužíva žalovaný ako vlastník, ale J.A. na základe nájomnej zmluvy, a to do 14.07.2015 a
následne podľa zistených skutočností nedošlo k odberu plynu, keďže nehnuteľnosť nebola užívaná až

do uzavretia ďalšej zmluvy. (rozsudok KS v Bratislave 3Cob/132/2012,...)

46. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania v časti, keďže žalobca si uplatňuje náhradu škody za
neoprávnený odber od 27.02.2015 do 06.08.2015 a má za to, že minimálne do 06.04.2015 je nárokpremlčaný. Žalobca tvrdil, že nárok nie je premlčaný, nakoľko žalobca sa objektívne dozvedel o škode až
06.08.2015, kedy bola vykonaná kontrola plynomeru a dovtedy nevedel, či dochádza k odberu alebo nie.
Vtedy mal zistiť, že k odberu dochádzalo od 27.02.2015. Má za to, že 27.02.2015 zistil stav zákonným

spôsobom na základe typového diagramu, teda odhadom spotreby pre dané miesto.
- Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca musel vedieť o odbere, keďže 27.02.2015 sa pokúsil demontovať
plynomer, ako tvrdil a z vyjadrenia SPP, a.s. vyplýva, že odstúpil od zmluvy o dodávke, lebo odberateľ
si neplnil povinnosti. Toto bolo oznámené aj žalobcovi, čo preukazuje aj to, že žalobca šiel demontovať
plynomer. Žalovaný o tom nemal vedomosť.

47. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

48. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 06.04.2017 a žalobca si uplatnil nárok za obdobie od
27.02.2015, súd posúdil, že vznesená námietka premlčania je za obdobie od 27.02.2015 do 05.04.2017
opodstatnená a nárok v tej časti je premlčaný. Žalobca však napriek tomu nevyčíslil výšku za obdobie,
ktoré nie je premlčané a súd v zmysle CSP nemôže nahrádzať úkony strán konania a teda bolo vecou

žalobcu vyčísliť svoj nárok za obdobie nepremlčané. Avšak v danom prípade súd posúdil, že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný, preto k otázke námietky premlčania súd vyššie uvedené uviedol nad rámec.

49. Čo sa týka výšky škody uplatnenej žalobcom, žalovaný správne a opodstatnene poukázal na to, že
nie je preukázaný stav meradla ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu medzi J.A. a dodávateľom plynu,

nakoľko z predloženej faktúry stav meradla 6147 m3 je k 31.01.2015, ale nie k 27.02.2015, teda nie je
zrejmé, k akému odberu došlo v období od 27.02.215 do 14.07.2015.

50. Žalobca ohľadom výšky uviedol, že vychádzal podľa typového diagramu. Bol to odhad spotreby.
Na otázku, na základe čoho určil stav plynomeru k 27.02.2015 v rozsahu 6.147 m3, keďže aj podľa

predložených listín (faktúry predložené žalovaným), stav plynomeru bol rovnaký aj k 31.01.2015, právny
zástupca žalobcu uviedol, že takýto stav evidoval iný subjekt, a to SPP, a.s. Uviedol, že nevie, v čom by
mala byť spornosť, pretože nedošlo k porušeniu toho plynomeru a tak podľa stavu vychádzal. Žalobca
vychádzal z údajov, ktoré má vo svojom systéme. Pokiaľ bol takýto stav plynomeru aj k 31.01.2015, tak
je to podľa údajov, ktoré si vedie iný subjekt, a to SPP, a.s. a s týmto stavom ukončil dodávku SPP, a.s.

-súdvtejtosúvislostipoukazujenato,žežalobcamánesprávneúdaje,pretožeakouvádza,žeplynomer
nebol poškodený a išlo o obdobie hlavného vykurovacieho obdobia, takže nie je možné, aby v januári,
aj na konci februára bol rovnaký stav plynomeru. To nie je ani otázka právna, ani technická, ale logická.
Na otázku súd, na základe čoho žalobca zistil práve to konkrétne číslo toho stavu plynomeru, a to
6147 m3 k 27.02.2015, keďže žalobca sa nedostal k predmetnému plynomeru ako tvrdí a teda z čoho

vychádzal, keď toto číslo je dané na faktúre k 31.01.2015, tak právny zástupca žalobcu predložil súdu
faktúru č. XXXXXXXXXX adresovanú odberateľovi Q. A. od SPP, a.s. ako dodávateľa. Faktúra bola
vyhotovená dňa 11.03.2015 a fakturačné obdobie je od 31.07.2014 do 27.02.2015 a na tejto faktúre
je uvedený konečný stav meradla k 31.01.2015 - 6147m3 a k 27.02.2015 - tiež 6147 m3. Za február
nameraný odber plynu 0, za január nameraný odber plynu 199 m3.

51. Teda z uvedeného možno konštatovať, že plynomer nebol poškodený, išlo o obdobie hlavného
vykurovacieho obdobia, a teda nie je možné, aby v januári a aj na konci februára bol rovnaký stav
plynomeru.

52. Žalobca uviedol, že sa objektívne dozvedel o škode až 06.08.2015, kedy bola vykonaná kontrola
plynomeru a dovtedy nevedel, či dochádza k odberu alebo nie. Vtedy mal zistiť, že k odberu dochádzalo
od 27.02.2015. Má za to, že 27.02.2015 zistil stav zákonným spôsobom na základe typového diagramu,
teda odhadom spotreby pre dané miesto.

53. Žalovaný poukázal na to, že k 27.02.2015 SPP,a.s. ako tvrdí, sa nedostal k hlavnému uzáveru, teda
nebolvykonanýodpočet.Mázato,žetypovýdiagramjemožnépoužiťpriporucheplynomeruapodobne.
V danom prípade však nedošlo k poruche plynomeru a každý cintorín má predsa otváracie hodiny
a žalobca si umiestnil plynomer, hlavný uzáver na tomto verejnom priestranstve, na tomto cintorínea podstata je tá, že neuzavrel hlavný uzáver po skončení zmluvy, hoci vedel, že môže dochádzať k
neoprávnenému odberu plynu. A tým, že vedel, že SPP, a.s. odstúpil od zmluvy s Q. A., tak žalobca
musel vedieť, že dochádza k nejakému inému odberu, keďže nebola žiadna zmluva uzatvorená na to

miesto. Stačilo uzavrieť hlavný uzáver plynu. Poukázal na list SPP, a.s. z 26.02.2018 (l.č. 89), z ktorého
vyplýva, že odpočet bol vykonaný k 31.01.2015 v rozsahu 6147 m3 a stav meradla, tzv. konečný stav
ku dňu ukončenia zmluvy, t.j. k 27.02.2015, dodal prevádzkovateľ distribučnej siete spoločnosť SPP -
Distribúcia, a.s., a to vo výške 6147m3, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu za obdobie do
27.02.2015. Z toho vyplýva, že odpočet k 27.02.2015 nebol reálne vykonaný. Stav meradla k 31.01.2015

jenesporný,atovrozsahu6147m3.Následnejeznámyažstavkaugustuaakýbolstavmedzitým,tosú
lendohady.Ztohovyplýva,žežalobcanepoužiltendiagram,naktorýpoukazuje,pretožestavplynomeru
je k 31.01. rovnaký ako aj k 27.02.2015. Keby predsa žalobca použil diagram, musel by nahlásiť pre SPP,
a.s. iný stav. Teda spotrebu za február by si mal vymáhať SPP, a.s. Spotreba od februára do augusta
musela byť nutne logicky iná, pretože popierame, že by za február 2015 bola nulová spotreba. Za to
obdobie do konca februára 2015 mal nárok na odber SPP, a.s. voči nájomcovi na základe zmluvy.

54. Na otázku súdu voči právnemu zástupcovi žalobcu, aby vysvetlil rozpor medzi tvrdeniami jeho a
medzi listom z 26.02.2018 adresovaným spoločnosťou SPP, a.s., v zmysle ktorého stav plynomeru k
27.02.2015 bol zaslaný žalobcom a vzhľadom na to, že ide o vykurovacie obdobie a podľa uvedeného
stavu k 31.01.2015 je stav rovnaký ako k 27.02.2015 s tým, že tento údaj bol bez vykonania odpočtu

žalobcom, ktorý tvrdil na pojednávaní, že tento stav bol určený na základe typového diagramu, čo
samozrejme logicky nevychádza, keďže typový diagram podľa uvedenia právneho zástupcu žalobcu
vychádza podľa predchádzajúcej spotreby a spotreba bola minimálne k 31.01.2015 v rozsahu 6147 m3
podľa stavu plynomeru, právny zástupca žalobcu uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, ale že vyžiada
stanovisko od žalobcu, hoci to bolo namietané od počiatku a vo veci sa už pred týmto pojednávaním

pojednávalo a žalobca sa mohol vyjadriť aj predtým k tomu, keby bol riadne pripravený s poukazom na
§ 153 CSP. Napriek tomu žiadne stanovisko nepredložil a k uvedenému sa vyjadril v písomnom podaní
zo dňa 04.11.2019 tak, že to vyplynulo z vykonaného dokazovania.

55. Podľa § 153 CSP

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

56. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že pokiaľ v poslednom vyjadrení žalobca

poukazuje na to, že sa dozvedel až v auguste 2015, že dochádza k neoprávnenému odberu zemného
plynu, tak má za to, že je toto tvrdenie v rozpore so skutočnosťou, že už vo februári 2015 sa snažil
žalobca demontovať plynomer. Takže žalobca už vo februári 2015 vedel, že k neoprávnenému odberu
dochádza, pričom poukázal na to, že posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že žalobca
mal doložiť spôsob, akým bola vypočítaná odhadovaná spotreba zemného plynu, nakoľko evidentne

k tomu februáru 2015 SPP, a.s. nevykonal skutočný odpočet. Prevzal stav od žalobcu, a teda bolo
potrebné vysvetliť, ako bol tento stav vypočítaný, resp. vysvetliť a toto žalobca neurobil. Naopak, v
poslednom vyjadrení napísal priemerný výpočet za obdobie január až júl 2015, avšak takýto výpočet
je nesprávny, nakoľko aj bez odborných vedomostí je zrejmé, že spotreba plynu v mesiacoch január,
február je diametrálne odlišná ako v mesiacoch jún, júl. Takže nie je možné zobrať spotrebu za pol roka

a vydeliť to počtom 6 pre priemernú mesačnú spotrebu.
- Žalobca skutočne nepredložil hodnoverný spôsob výpočtu odhadovanej škody, nakoľko evidentne
nevykonal odpočet k 27.02.2015. Súdu oznámil, že zo správy SPP, a.s. ku dňu 31.05.2015 a k
27.02.2015 vyplýva, že stav meradla ku dňu 27.02.2015 bol 6.147 m3. Žalovaný rozporuje spotrebu
zemného plynu za obdobie od 31.01.2015 do 27.02.2015, ale výsledkom súčinu počtu sporných dní

(28 dní) a priemernou dennou spotrebou (7,075m3) je spotreba zemného plynu v objeme 198,10 m3
a súčinom objemu zemného plynu 198,10 m3 a spaľov.teplo je 10,815 kWh.m-3 je objem zemného
plynu 2142,45 kWh. Výsledkom matematickej operácie súčinu objemu zemného plynu 2142,45 kWh
a príslušného násobku referenčnej ceny plynu pre odberné miesto vo vlastníctve žalovaného 0,03082Eur je cena plynu za obdobie od 31.01.2015 do 27.02.2015 vo výške 66,03 Eur. Žalobca uviedol, že
uvedené považuje za preukázané a zároveň za odstránenie prípadného rozporu, avšak alternatívne sa
domáha zaplatenia sumy 311,29 Eur po odpočítaní sumy za spotrebovaný zemný plyn od 31.05.2015

do 27.02.215 (66,03 Eur). Zároveň vo svojom písomnom podaní požiadal o oznámenie zo strany súdu
v prípade, že by bola úvaha čo i len čiastočne nevyhovieť. Súd však poukazuje na to, že žalobca a jeho
právny zástupca boli riadne predvolaní a bola to ich voľba nezúčastniť sa pojednávania a súd nemal
dôvod s poukazom na uvedené osobitne oznamovať žalobcovi svoje úvahy, pričom žalobca predložil
dané písomné vyjadrenie až 04.11.2019, hoci pojednávanie bolo nariadené na 07.11.2019.

- pokiaľ žalobca uvádzal, že v prípade opačného posúdenia súdom, si alternatívne uplatňuje len 311,29
eur namiesto 377,32 eur, predsa žalobca je zastúpený advokátom, teda profesionálnym zástupcom,
pretohoniejepotrebnépoučovaťoprocesnýchprávach,čipostupochaupovedomovaťoustanoveniach
CSP. Žalobca výslovne neuviedol, že berie žalobu späť. Z jeho podania gramatickým a jazykovým
výkladom súd posúdil, že žalobca akceptuje priznanie sumy 311,29 eur v prípade, že súd nebude
považovať za opodstatnený nárok za 2/2015. Súd však nepovažoval nárok za opodstatnený v celom

rozsahu vzhľadom na to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný.

57. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť majetok,
ale súčasne vlastníctvo zaväzuje, teda ukladá vlastníkovi aj práva a povinnosti, je nesporné. Avšak
podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného ako vlastníka konať tak, aby nedochádzalo k škode. Súd

má za to, že danú povinnosť mal aj žalobca a žalovaný predsa nezodpovedá za nájomcu len preto, že
je vlastníkom nehnuteľnosti a predsa nájomca zabezpečil dodávku plynu.

58. Je nesporné, že žalovaný je vlastníkom danej nehnuteľnosti, ktorú prenajal J.A., ktorá uzavrela
zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s., na základe čoho bola odberateľkou plynu a zároveň bola povinná

platiť za dodávku plynu. Následne však prestala platiť, došlo k odstúpeniu od zmluvy. Napriek tomu plyn
bol naďalej dodávaný, nebola prerušená dodávka plynu ani zo strany SPP, a.s., ani zo strany žalobcu.
Súd má za to, že nielen je daná prevenčná povinnosť vlastníka, ale aj žalobcu, či SPP, a.s. SPP, a.s., ako
aj žalobca mali vedomosť o odstúpení od zmluvy, napriek tomu nedošlo k prerušeniu, či k dementovaniu
meradla, hoci sa nachádzal na verejne prístupnom mieste. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že cintorín bol

v tom čase uzamknutý, keďže pracovník žalobcu prišiel na miesto cca 30 minút pred otvorením a nič
mu nebránilo prísť v čase, keď bol cintorín otvorený, pričom otváracie hodiny sú nezmenené cca 30
rokov. Taktiež žalovaný ako vlastník nemal vedomosť o týchto skutočnostiach, a to že zmluva bola
ukončená a že bola nejaká výzva na umožnenie domontovania plynomeru. Žalobca nevyzýval vlastníka,
teda žalovaného. Pokiaľ žalobca má za to, že žalovaný ako vlastník by mal zodpovedať za nájomcu, s

týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko ide o 2 samostatné subjekty. Ak aj žalobca poukazoval na obdobné
rozhodnutia, tie sa týkajú iného skutkového stavu, nie je ich možné aplikovať pre tento prípad a súd nie
je nimi ani viazaný. Vôľu odoberať plyn pre dané obdobie na danom mieste prejavila J.A. a nie žalovaný
a k dodávaniu plynu došlo bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaného.

59. Právny zástupca žalovaného popieral pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní, nakoľko on
nebol odberateľom plynu. Žiadny plyn v podstate ani od žalobcu, ani od SPP, a.s. neodobral, pričom
poukázal na zákonnú definíciu odberateľa plynu, v zmysle ktorej odberateľom plynu je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účely ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej potreby. Zákon
súčasne obsahuje aj definíciu koncového odberateľa plynu a definíciu odberu plynu v domácnosti a

potom vychádzajúc z takto vymedzeného pojmu odberateľa v plynárenstve, resp. koncového odberateľa
plynu a odberateľa plynu domácností je potrebné prijať záver, že odberateľ plynu nie je automaticky
vlastník nehnuteľnosti, pričom zákonodarca rozlišuje pojmy odberateľ a vlastník nehnuteľnosti a tieto nie
je možné zamieňať, resp. prijať záver žalobcu, že ak dochádza k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy,
tak automaticky za odberateľa je potrebné považovať vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko sa rozlišuje

pojem odberateľ a tak isto pojem vlastník nehnuteľnosti. Zároveň zdôraznil, že žalovaný v spornom
období nebol v žiadnom právnom vzťahu ani so žalobcom, ani so spoločnosťou SPP, a.s. Žiadny plyn
neodobral, pričom žalobca mal prístup k plynomeru, aj k hlavnému uzáveru plynu. Mal vedomosť o tom,
že k takémuto údajnému odberu bez platnej zmluvy dochádza, a preto mal vykonať všetky úkony v
zmyslevšeobecnejpreventívnejpovinnostikvznikuškodypodľaObčianskehozákonníkaazanečinnosť

žalobcu nie je možné sankcionovať žalovaného, pričom v celom rozsahu poukázal aj na skutkové
a právne závery Okresného súdu Žilina v rozsudku zo dňa 28.06.2018, ktorý považuje za správny,
pričom pokiaľ došlo k zrušeniu tohto rozsudku zo strany krajského súdu, má za to, že len z procesnýchdôvodov, nakoľko nebol podľa názoru krajského súdu dostatočne odôvodnený, resp. vysvetlené všetky
skutočnosti.

60. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

61. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd nevykonal ďalšie dôkazy s poukazom na

zásadu hospodárnosti, efektívnosti, pričom súd posúdil, že všetky relevantné dôkazy boli vykonané
a boli postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Súd posúdil, že žalovaný v danom spore nie je pasívne
legitimovaný, pričom súd nad rámec posúdil, že pokiaľ by aj bola daná vecná legitimácia, tak jednak
nárok je sčasti premlčaný a zároveň žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody.

62. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalovanému

ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).