Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918010541
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5918010541.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 18. júna 2019 prejednal odvolanie
podané obžalovaným P. C., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k.
8T/102/2018-138 z 11.3.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/102/2018-138 z 11.3.2019 bol obžalovaný P. C.
uznaný za vinného, že:

dňa 15.8.2018 v dopoludňajších hodinách si neoprávnene obstaral platobnú kartu vystavenú k účtu S.
W., a.s., číslo účtu X.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľka C. O., W. XXX, a to taký spôsobom,

žetútoajsfinančnouhotovosťou30,-eurodcudzilO.C.nadvoredomuvobciW.XXX, ztaškyuloženej
v uzamknutom motorovom vozidle Ford Fiesta, RK372BN spolu s PIN kódom a následne platobnú kartu
použil na výber finančnej hotovosti, keď v období od 15.8.2018 do 4.9.2018 v obci W. a ďalších
rôznych miestach v rámci Slovenskej republiky v celkovom počte 24-krát vybral finančnú hotovosť v
celkovej výške 7 415,60 eur, ku škode majiteľke účtu O. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, okres
H.,

čím spáchal zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l)
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky

nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2
Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/82/2017
zo dňa 31.10.2018, právoplatný 28.12.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa §

287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej O. C., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom W. XXX, okres H., vo výške 7 445,60 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 11.3.2019 (č.l. 132-137 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, prednesení podstatných dôvodov rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný
uviedol, že si ponecháva zákonnú lehotu, obhajca uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obžalovaného a

prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podania odvolania.Dňa 26.3.2019 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovaného P. C. prostredníctvom obhajcu
proti výroku o uloženom treste, ktoré odvolanie odôvodní po jeho doručení v písomnom vyhotovení.

Dňa 26.4.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného P. C.
prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol nasledovné odvolacie argumenty:

„Obžalovaný považuje súdom uložený trest za neprimerane prísny, a to vzhľadom na pomery páchateľa,
kedy trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých, ktoré prvostupňový súd pri ukladaní trestu

nevzhliadol a do uloženého trestu sa podľa obžalovaného dostatočne nepremietlo.
V dôsledku uvedenej skutočnosti je uložený trest z hľadiska možností jeho nápravy neprimerane prísny
a nemá prevýchovný účel, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepochybne postačuje aj trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným dohľadom.
Obžalovaný je presvedčený, že uloženie trestu v uvedenej výmere nie je vhodné, nakoľko je namieste,
aby obžalovaný čo najskôr pracoval, našiel si stabilné zamestnanie a splatil svoje záväzky, ktoré mu

vznikli. Je presvedčený, že na zabezpečenie jeho prevýchovy by postačoval trest kratšieho trvania.
Obžalovaný od vznesenia obvinenia spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ku skutku sa
dobrovoľne priznal. Je si vedomý toho, že konal nerozvážne, pričom si až s odstupom času uvedomil, že
tak konal pod vplyvom osôb, ktoré sa stavali do role jeho „kamarátov“, pričom keď došlo k najhoršiemu,
obrátili sa mu chrbtom. Obžalovaný vníma jeho dočasné izolovanie (väzobné stíhanie) od bývalej partie

ako prospešné, nakoľko si uvedomuje, že niesť zodpovednosť za svoje protispoločenské správanie
stratou osobnej slobody je krajné riešenie.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného a jeho odôvodneniu sa vyjadril príslušný prokurátor podaniami, ktoré boli
doručené okresnému súdu 16.4.2019 a 6.5.2019, pričom navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nie dôvodné.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť. Poškodená O. C. uviedla, že je ťažko sa vyjadrovať k vnukovi, čo všetko spravil, ale nech si za
svoje skutky pyká. Obžalovaný uviedol, že si uvedomil, čo všetko zlé porobil. Ak bude prepustený, tak
by chcel začať od začiatku, ale vlastne od začiatku začne, aj keď si odpyká trest, ktorý mu bol uložený.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný P. C. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale

odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v
ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohlimať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na
priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný P. C. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného
P. C. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu

a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,
ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými

činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda ajso spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom

vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na

jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
avýmerytrestu,vrátanesprávnehozisteniapoľahčujúcej(§36písm.l/Tr.zák.)apriťažujúcej(§37písm.
m/ Tr. zák.) okolnosti a správnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. Krajský
súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za zákonný

a spravodlivý a stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tento zákonný
stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,

a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup
obžalovanéhovpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňainýdôvoddovolanianeprichádzadoúvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného P. C. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.