Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/84/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200801
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818200801.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: E. R., W.. XX.XX.XXXX, F. W.Ž. V.
Č.. XXX, XXX XX U. W. M., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 347 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
3C/10/2018-41 zo dňa 26.09.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 3C/10/2018-75 zo dňa 24.04.2019 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok č.k. 3C/10/2018-41 zo dňa 26.09.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
3C/10/2018-75 zo dňa 24.04.2019 a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 347,00 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy
je povinný zaplatiť žalovaný, a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 2 a 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39,
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení uviedol, že v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 7C/329/2015 žalobca si úspešne
uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ.
Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. žalobca bol nedôvodne
vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby
uzavretia zmluvy bez poučenia a tiež v nemalej miere aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie
stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie
o neplatnosť právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp.zn. 7C/329/2015).
Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu, je náramne stresujúcim
faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť
tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu,
považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané
finančné zadosťučinenie súd považoval žalobcom žiadanú sumu 347,- eur, na ktorej zaplatenie
žalovaného zaviazal.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku naprimerané finančné zadosťučinenie a výške tohto nároku. Z napádaného rozsudku nevyplýva ani
taká základná skutočnosť, akou je označenie práva, ktoré bolo porušené a ktorého porušenie bolo v
konaní preukázané. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy samo o sebe ani nepredstavuje
a nedokazuje to, že došlo k porušeniu práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Rozsudok je
nepreskúmateľný, a to nielen pokiaľ ide o danosť nároku, čo do jeho základu, ale aj pokiaľ ide o
sumu priznaného finančného zadosťučinenia, nakoľko súd prvej inštancie na jej odôvodnenie neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Z rozsudku nevyplýva, aké
skutočnosti boli vykonaným dokazovaním preukázané. Primeranosť zadosťučinenia sa musí vzťahovať
ku konkrétnemu skutkovému stavu a záveru o porušení práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Ak
však toto porušenie práva z rozsudku nevyplýva, potom nie je možné preskúmať ani postup súdu pri
rozhodovaní o výške nároku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v
napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd
zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP, lebo výška priznanej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 347 Eur
nie je preskúmateľná. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto časti
odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky vznesené žalovaným za dôvodné. Je nesporné, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou č.k. 7C/329/2015-39 zo dňa 11.05.2016
žalobkyňa úspešne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 347,13 Eur. Z
odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/329/2015-39 zo dňa 11.05.2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/186/2016-66 zo dňa 18.10.2017 je zrejmé,
že žalovaný ako dodávateľ sa v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou dopustil porušenia jeho povinností
vyplývajúcich mu z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom niet
pochýb, že ide o zákonné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, toto nie je preskúmateľné. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného
bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa
bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky,
spôsob uzavretia zmluvy, a žalobkyňa musela iniciovať súdne konanie. Odvolací súd konštatuje, že
v tomto smere však nie je zrejmé, z akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd vychádzal.
Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa. V odôvodnení rozhodnutia absentuje popis a vyhodnotenie argumentov, ktoré za
účelom zdôvodnenia výšky nároku v konaní uviedla žalobkyňa. Konkrétna výška priznaného finančného
zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej
výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovenívýšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobkyne
ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne. Pri určení výšky finančného
zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila, resp. ktorá jej vznikla.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp.
na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Keďže vyhovujúci výrok je nepreskúmateľný, odvolací súd ho spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať výškou uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia vo vyššie naznačených intenciách a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP).
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.