Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 3, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219211311
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219211311.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, dieťaťa rodičov A. D., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX,
J., zastúpenej JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice a K. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, J., zastúpeného Líška & Partners s.r.o., so sídlom Brezová 10,
Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.4.2020 č.k. 43P/144/2019-76, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 19.5.2020 č.k. 43P/144/2019-92 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 43P/144/2019 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo

veci samej upravuje styk otca s maloletým O. I., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v roku v sobotu
od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15.00 do 19.00 hod.

Otec je oprávnený maloletého v čase určenom pre začiatok styku prevziať pred bydliskom matky a
povinný po ukončení styku v určenom čase na tom istom mieste odovzdať s tým, že matka je oprávnená

byť prítomná pri styku a otec je povinný strpieť prítomnosť matky počas jeho styku s maloletým. Matka
je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým otec žiadal dočasne upraviť styk s maloletým tak, že je oprávnený sa s maloletým
stýkať každý týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin
od Veľkonočného piatku od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin

od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 15.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 15.00 hod. počas
vianočných prázdnin od 23.12. od 15.00 hod. do 28.12. do 15.00 hod. s tým, že v uvedené dni je rodič
oprávnený maloleté dieťa v mieste bydliska druhého rodiča, u ktorého je maloleté dieťa v starostlivosti
prevziať a je povinný v uvedený deň a hodinu maloleté dieťa v mieste svojho bydliska odovzdať druhému
rodičovi, v ktorého starostlivosti sa má maloleté dieťa nachádzať.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s
obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom spisu má za to, že návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým nie je dôvodný. Otec v návrhu
neosvedčil naliehavosť dočasnej, predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziace maloletému, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia. Súd poukázal na to, že z návrhu vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka.

Naopak nevyplýva z neho v čom spočíva nebezpečenstvo pre maloletého, z ktorého by plynula potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. Podľa názoru súdu všetky otcom uvádzané skutočnosti sú relevantnépre konanie vo veci samej a budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie

dokazovania za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh otca je v najlepšom záujme maloletého
O.. Preto súd dospel k záveru, že najlepší záujem dieťaťa je možné zistiť len dôkladným preskúmaním
tvrdení rodičov, a to v rámci dokazovania v riadnom konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinnosti, (ktoré konanie sa vedie na súde pod sp. zn.: 43P/144/2019), vzhľadom na diametrálne
rozdielne tvrdenia rodičov.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a),
d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa otca faktický a skutkový stav
nepreukazuje dôvodnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie je celkovo nepreskúmateľné,
arbitrárne a bez akejkoľvek snahy pochopiť jeho súčasnú situáciu. Konajúci súd v odôvodnení len
reprodukuje zákonné formulácie čo do možností nariadenia neodkladného opatrenia, pričom ustaľuje

záver, že z jeho strany nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy. V ďalšom bode
súd len hodnotí, že starostlivosť o maloletého syna zabezpečuje matka, kde s jeho podaného návrhu
nevyplýva v čom spočíva nebezpečenstvo pre maloletého, z ktorého by plynula potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, pričom ním uvádzané skutočnosti sú relevantné pre konanie vo veci samej a budú
predmetom ďalšieho dokazovania. S prihliadnutím na tieto závery súdu, otec skonštatoval, že zo strany

súdu bola opomenutá jedná najpodstatnejšia vec, a to že svojho syna nevidel od minulého roka, pričom
mu je zo strany matky upierané právo ako rodiča a otca byť so synom aspoň minimum času, tráviť s ním
čas a byť súčasťou jeho života. Na uvedené súd vôbec neprihliadol a nepovažoval za naliehavé, ani to,
že súčasný stav, ktorý je spôsobený konaním matky, a ktorý pretrváva niekoľko mesiacov, ho ako otca
v konečnom dôsledku vylučuje zo života dieťaťa. Otec v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach sp.zn: 8CoP/90/2019 zo dňa 2.5.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22.6.2018 č.k. 7CoP/108/2018 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn: III. ÚS 2298/15 zo dňa 15.3.2016,
v ktorom sa konštatuje, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú
skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,
tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Otec v odvolaní dáva do pozornosti,

že vo vzťahu k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola bez akýchkoľvek pochybností
splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy
pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že právna úprava rodičovských práv a povinností
vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na
rovnoprávnom postavení obidvoch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch

rodičov. Podľa otca je záujmom dieťaťa nepochybne to, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak
to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Otec zdôraznil, že
obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa,
a preto majú obaja aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje
okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného

prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. V zmysle týchto záverov otec navrhol,
aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Postupom podľa § 329 ods. druhá veta CSP, odvolací súd umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi
vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu otca.

5.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcaodmietlajehotvrdenia. Nesúhlasíanisnávrhomotcanastriedavú
osobnú starostlivosť a ani s tým, aby trvalé bydlisko maloletého bolo na adrese otca. Otec sa nestaral o
domácnosť, ani sa nezapájal do starostlivosti o maloletého. Nikdy s ním nebol u lekára, ani na žiadnom
vyšetrení. Nezaujímal sa, kde a akých lekárov maloletý navštevuje. Ak bol maloletý chorý nevedel aké

lieky podať, ako mu pomôcť. Nevstal k nemu, nenakŕmil ho, neumyl, nevedel ho ani prezliecť, nie to ešte
prebaliť. Neučil ho žiadnym návykom (stravovanie, učenie na nočník, či umývanie zúbkov). Za celý čas
spolužitia nepoznal denný režim maloletého. Na prechádzky s maloletým nechodil, lebo keď sa dieťa
rozplakalo nevedel ho utíšiť. Ohľadne otcom namietanej finančnej podpory, matka uviedla, že to bolo
vopred dohodnuté. Pokiaľ pracovala mali podelené výdavky. Po narodení syna mali dohodu, že otec platí

výdavky za byt a potraviny a ona za drogériu, kozmetiku a občasné nákupy podľa potreby. Oblečenie,
obuv, mlieko, hračky pre maloletého, postieľka, posteľ, kočík, autosedačka, chodítko, lieky, kozmetika,
lekári a podobne bolo v jej réžii. Otec v rámci mesačného nákupu zakúpil dojčenskú vodu a detské
výživy. Maloletému za celé obdobie kúpil jedno autíčko, detský ovládač a odrážadlo. Poprela aj tvrdeniaotca o skvelom vzťahu so synom. Mala rizikové tehotenstvo, kedy hrozil potrat, mala problémy s tlakom
a chrbticou. Otec však jej situáciu nebral vážne. Nepomohol jej v domácnosti. Čo malo za následok, že
s hrozbou predčasného pôrodu skončila dvakrát v nemocnici. Odmietla tvrdenia, že sa o syna nestarala.

Vždy bol čistý, umytý, najedený, vysmiaty. Venovala sa mu, chodili na prechádzky. Bol a je to spokojné
dieťa, ktoré je múdre, šikovné a milované. Tiež uviedla, že otec dieťaťa ju tehotnú, spolu s 1,5 ročným
synom vyhodil z bytu. Aktuálne žije so synom u rodičov v pridelenom byte, kde majú oddelenú izbu a syn
má všetko čo potrebuje, čo videla už aj kolízna opatrovníčka a žiadne nevhodné podmienky nezistila.
Maloletého nechce nechávať s otcom samotného, pretože otec sa opakovane pokúsil o samovraždu

podrezaním žíl. Z toho dôvodu má strach o dieťa aj o seba. Preto podala návrh na úpravu styku iba za jej
prítomnosti. Styk navrhuje upraviť až po vykonanom dokazovaní. V apríli 2020 sa narodilo druhé dieťa,
ktorého otcom je taktiež otec mal. O.. O druhé dieťa však neprejavuje záujem. Ani raz sa neopýtal či je
všetko v poriadku, či niečo netreba, ani aké pohlavie bude dieťa mať. Otec dieťa ignoruje aj po narodení,
nie je ani zapísaný v rodnom liste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy
pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa
nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach
týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329
ods. 1 CSP), ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je

návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného
opatrenia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách,
keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, kým o výchove dieťaťa, nebude rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti však nie je pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, ale postačuje, ak je dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66
CMP a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa
na udržiavaní a prehlbovaní citovej väzby k otcovi. Otec maloletého dieťaťa dostatočným spôsobom

osvedčil bezodkladnú potrebu upraviť jeho styk s dieťaťom, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že
rodičia dieťaťa spolu od septembra 2019 nežijú a styk otca s maloletým nie je upravený žiadnym súdnym
rozhodnutím. Matka napriek tomu, že mala možnosť argumentovať proti návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho odvolaniu, nevyvrátila tvrdenia otca o tom, že sa momentálne nevedia
dohodnúťnapodmienkachapravidelnejrealizáciistykuotcasdieťaťom.Matkato,žemaloletéhonechce

dávať otcovi odôvodnila strachom z psychického stavu otca, avšak uvedené riziko, ktoré by mohol otec
predstavovať ostalo len na úrovni jej tvrdenia bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom preukázané.
Otec je teda týmto spôsobom vylúčený z pravidelného styku s dieťaťom, čo je v rozpore aj so záujmom
maloletého dieťaťa.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanom konaní podala matka dňa 9.12.2019 návrh
začatie konania vo veci samej, na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému O., ktorým
žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu
maloletého sumou 300 Eur mesačne, dlžné výživné za obdobie od podania návrhu žiadala zaviazaťotca na zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žiadala priznať náhradu trov konania v
rozsahu 100%. V čase podania návrhu matka spolu s maloletým nežili v spoločnej domácnosti s otcom
maloletého (od 22.9.2019, kedy domácnosť spolu s maloletým opustila). Otec jej na výživu maloletého

prispieval sumou 50 Eur mesačne. V konaní bol maloletému ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice (ďalej len ÚPSVaR Košice) za kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v rodine,
vykonal šetrenie v domácnosti matky, kde nezistil žiadne nedostatky, dieťa bolo spokojné, oblečené
primerane ročnému obdobiu, malo dostatok hračiek aj priestor na hru a odpočinok, hygiena bola na
požadovanej úrovni. Vykonaný bol aj pohovor s rodičmi maloletého. ÚPSVaR Košice odporučil súdu po

vykonanom dokazovaní zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného
v sume zohľadňujúcej vek a odôvodnené potreby maloletého s prihliadnutím na finančné možností otca.
Styk odporučil upraviť za prítomnosti matky s ohľadom na denný režim dieťaťa. Zanedbávanie zo strany
matky nezistil. Otec vo vyjadrení k návrhu matky poprel jej tvrdenie, že hlavnou príčinou skončenia
vzťahu bola slabá komunikácia z jeho strany, ako aj tvrdenie, že o maloletého nemal záujem. Otec
tvrdil, že bol to práve on, kto zabezpečoval dennodenné potreby maloletého, nakoľko matka prepadla

nekontrolovateľnému hraniu hier. Otec poprel aj tvrdenia matky, že by jej finančne nepomáhal. Otec
zdôraznil, že od Vianoc styk s maloletým nie je žiadny, pretože ani na Vianoce mu matka nechcela dieťa
dať. Matku sa snažil prostredníctvom sms správ požiadať, aby mu umožnila styk s maloletým, avšak
ona nereagovala. S návrhom matky, aby bolo dieťa zverené do jej výlučnej starostlivosti nesúhlasí.
Ako otec má to isté právo podieľať sa na spoločnej výchove dieťaťa, a preto navrhuje, aby súd zveril

dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň otec v rámci jeho vyjadrenia k návrhu
matky na úpravu rodičovských práv a povinností podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu, že syn má právo na oboch rodičov, kde za súčasného stavu, t.j. odkedy sa matka s maloletým
odsťahovala - od 22.9.2019, mu matka nechce vôbec umožniť styk s maloletým. Od minulého roka
syna nevidel.

14. Odvolací súd mal za preukázané, že rodičia mal. O. nežijú spolu, ich práva a povinnosti voči
maloletému doposiaľ neboli upravené, na styku otca s maloletým sa nevedia dohodnúť. V súčasnosti
matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého na požadovanej úrovni. Otec podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha upraviť styk s maloletým s odôvodnením, že matka ho

vylúčila z participácie na starostlivosti o maloletého tým, že mu neumožňuje stretávať sa s ním napriek
tomu, že s maloletým má vytvorený pozitívny citový vzťah. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že maloletého
nechce nechávať samého s otcom, nakoľko má strach z dôvodu psychického stavu otca a taktiež matka
spochybnila schopnosti otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého, nakoľko počas ich spolužitia
otec o uvedené nejavil záujem.

15. Odvolací súd na základe nepochybne zistených skutočností dospel k presvedčeniu, že plynutie
času po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým zakladá naliehavosť potreby
neodkladne upraviť styk otca s maloletým, pretože vylúčením otca zo starostlivosti o maloleté dieťa v tak
útlom veku je bezprostredne ohrozený jeho psychický vývin a je všeobecne známou skutočnosťou, že

maloleté dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje obidvoch rodičov. Ani jednému z rodičov nepatrí
právoobmedzovaťpristarostlivostiodieťadruhéhorodiča(pokiaľotomnerozhodnesúd),pretožetakéto
správanie nie je v záujme dieťaťa a má negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývin. V rámci svojich
úvah pri rozhodovaní o návrhu otca odvolací súd poukazuje na pozitívny záväzok Slovenskej republiky
na ochranu rodinného života, t.j. vytvárať predpoklady pre to, aby prerušený kontakt dieťaťa s rodičom

mohol byť perspektívne obnovený. Táto požiadavka je zosilnená aj povinnosťou súdu, aby v konaní vo
veci starostlivosti o maloletých viedol rodičov k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté
dieťa. Otec mal. O. má právo stretávať sa s ním a maloletý má právo poznať svojho otca a tiež má právo
na jeho starostlivosť, ako to vyplýva z čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.

16. Odvolací súd súhlasí s tvrdením otca, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom,
musí zohľadniť skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v
rovnakej miere, čomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Avšak je potrebné
zdôrazniť, že právu rodičov na osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakej miere je nadriadený najlepší
záujem dieťa, ktorý má prednosť pred právami rodičov. Preto aj odvolací súd má za to, že je potrebné

v rámci dokazovania vo veci samej dôkladne preskúmať tvrdenia rodičov, ich schopnosti a možnosti pri
zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a až následne po preukázaní, že obaja rodičia majú tieto schopnosti
a je v ich možnostiach zabezpečovať starostlivosť o dieťa, môže súd pristúpiť k posúdeniu, aký rozsah
styku (príp. forma starostlivosti) by bol pre dieťa ten najlepší a najvyhovujúcejší z hľadiska jeho dennéhorežimu, citovej naviazanosti na jedného z rodičov. Odvolací súd upravil styk otca s maloletým tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože takto upravený styk zodpovedá charakteru
bezodkladnosti a primeranosti inštitútu neodkladného opatrenia. V danom prípade totiž nebolo v rámci

konania o nariadenie neodkladného opatrenia možné zistiť a posúdiť osobitosti rodinných vzťahov medzi
rodičmi, režim maloletého O., ktorý je ešte vo veku vyžadujúcom celodennú starostlivosť matky a
prirodzene je aj na matku, ktorá sa o neho stará od jeho narodenia citovo naviazaný. Preto nebolo
možné upraviť styk bez prítomnosti matky, nakoľko jej prítomnosť je plne v záujme dieťaťa. Rozsah styku
takto upravený neodkladným opatrením zohľadňuje to, že otec dieťaťa je pracovne činný a súd v rámci

neodkladného opatrenia nedisponoval informáciami o jeho pracovnom čase, preto zvolil na styk čas v
priebehu víkendov, čo navrhol samotný otec. Otec však navrhol na styk s maloletým každý víkend do
piatka do nedele, čo nie je akceptovateľné ani z ohľadom na vek dieťaťa a ani z hľadiska zabezpečenia
rovnakých možností pre rodičov byť s dieťaťom počas dní pracovného pokoja.

17. Odvolací súd k otcom upriamenej pozornosti v jeho odvolaní na rozhodnutia súdov v iných veciach,

podotýka, že konania vo veciach maloletých sú špecifické tým, že každé z týchto konaní si vyžaduje
osobitýprístupsohľadomnavdanomkonanízistenéskutočnostiapredovšetkýmnazáujemdieťaťa.Nie
je možné striktne postupovať podľa určitých výňatkov z iných rozhodnutí. Odvolací súd nespochybňuje
závery otcom uvádzaných rozhodnutí, práve naopak plne sa s nimi stotožňuje, avšak je potrebné
upozorniť na to, že uvedené rozhodnutia nevychádzali zo skutkovo rovnakého základu, aký je v aktuálne

posudzovanom konaní.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné upraviť styk otca s
maloletým, nakoľko rodičia sa na podmienkach a pravidelnej realizácii styku nevedia dohodnúť, pričom
ich neochota, či neschopnosť vzájomne komunikovať je v rozpore so záujmom maloletého. Dlhodobá

absencia otca pri výchove dieťaťa so zreteľom na jeho útly vek spôsobuje vzájomné odcudzenie, a
preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a bez ďalšieho v záujme maloletého dieťaťa.
Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a upravil styk
v rozsahu zodpovedajúcom účelu neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia so zreteľom na to, že nariadením neodkladného opatrenia ide o ingerenciu súdu

bezodkladnú a neodkladné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej.

19. Úprava styku jedného z rodičov s dieťaťom prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia je
určená len na uspokojenie práva styku rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti alebo s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti, v nevyhnutnej miere potrebnej pre

zachovanie rodičovských práv a kontaktu dieťaťa s rodičom tak, aby sa rodič mohol podieľať na výchove
svojho dieťaťa, na budovaní citových a rodinných väzieb. Odvolací súd má za to, že uvedená úprava
zodpovedá primeranému účelu a charakteru neodkladného opatrenia s prihliadnutím aj na vek dieťaťa,
ktoré bolo doposiaľ vo výlučnej starostlivosti matky. Vzhľadom na bazálnu citovú väzbu dieťaťa na
matku, dospel odvolací súd k záveru, že určená úprava styku otca s dieťaťom vytvára predpoklady

pre obnovenie a prehlbovanie citových väzieb dieťaťa k otcovi a zároveň neohrozuje žiaden dôležitý
záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie má
len dočasný charakter a zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

20. Na záver odvolací súd dodáva, že umožnil matke participáciu pri realizácii styku otca s maloletým,

pokiaľ to bude považovať za potrebné, čomu korešponduje i povinnosť otca uvedené obmedzenie
strpieť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka prítomná pri styku otca s dieťaťom môže do realizácie
styku zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ by dieťaťu hrozila závažná ujma, avšak nemá
ovplyvňovať priebeh stretnutí, ani určovať, ako a kde sa styk bude realizovať. Uvedené je plne v
kompetencii otca, samozrejme s prihliadnutím na vek maloletého.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).