Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200879
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619200879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. X. W. XXXX,
trvale pobytom B. O. W. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, so sídlom Štúrova 1267,
Šaštín - Stráže, proti žalovanému: A. K., nar. XX. R. XXXX, trvale pobytom W. M. XXXX/X, S.,
zastúpeného advokátkou: JUDr. Marta Vicenová, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 10. júna 2020 č.k.
11C/15/2019-160 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú.
B. O. W., parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 667 vo výmere 633 m2 -
zastavané plochy a nádvoria. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 137 a § 140 z.č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 51, § 55 a § 114 pozemnoknižného poriadku, §

137 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že po vykonanom
dokazovaní výsluchom strán sporu, oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre obec a
k.ú. B. O. W., notárskou zápisnicou N 125/76, Nz 127/76 z 23. marca 1976 - sporná darovacia zmluva,
znaleckým posudkom W. S., výpisom z pozemkovej knihy k.ú. B. O. W. č. 3375/144, 382, 183, 575,
výpisom z listu vlastníctva pre obec a k.ú. B. O. W. č. XXX, XXXX, snímkou z katastrálnej mapy ohľadom
parc. č. 667, ohliadkou z 2. decembra 2019 a dokladmi Okresného úradu Senica o pohybe vlastníckych
práv k parc. č. 667 mal za preukázané, že žaloba nie je podaná dôvodne. Podľa súčasného listu

vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie B. O. W. žalobkyňa vlastní parc. č. 667 v podiele 1/4,
pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva R-I-241/76 a žalovaný vlastní zvyšný podiel
1/4, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva R-I-325/83 na podiel 1 a darovacia zmluva V-2322/10
na podiel 2/4. Z dokladov o pohybe vlastníckych práv k parc. č. 667 je zrejmé, že táto parcela bola
pôvodne zapísaná v štyroch pozemkovoknižných vložkách a to ako spoločný dvor viažuci sa k štyrom
rodinným domom a to k domu č. XX postavenom na parc. č. 662, s domom s.č. XX postavenom na
parc. č. 663, s domom bez súpisného čísla postavenom na parc. č. 665 a s domom súpisné číslom

XX postavenom na parc. č. 664, pričom ani v jednom prípade nie je uvedený konkrétny podiel v
pozemkovej knihe viažuci sa ku konkrétnemu domu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd
prvej inštancie záver, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalobkyňa sa domáhala určenia, že je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom podiel žalobkyne v spornej nehnuteľnosti vo výške 1sporný nie je, sporným zostal len podiel 1 z 3, ktoré sú zapísané v EN prospech žalovaného. Dôvodil,
že parc. č. 667 pôvodne evidovaná ako spoločný dvor, bola evidovaná k štyrom rodinným domom a
vo všetkých pozemkových vložkách sú pri parc. č. 667 uvedené odkazy na ostatné vložky. Inštitút

„spoločného dvora“ je historický inštitút, pričom bol spoločný dvor vedený v celosti na viacerých vložkách
a vlastníctvo k spoločnému dvoru svedčí v prospech všetkých vlastníkov domov v rovnakom podiele a
na takúto situáciu sa plne uplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
Podľa týchto ustanovení platí, že právo užívať vec prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je spoluvlastnícky podiel, teda každý zo

spoluvlastníkov môže spoločnú vec užívať v takom rozsahu, aký zodpovedá jeho spoluvlastníckemu
podielu. Podotkol, že spoločný dvor mal špecifické postavenie aj v evidencii nehnuteľností, keď pod
spoločnýmdvorommožnorozumieťpozemok-dvor,slúžiacispoločnevlastníkomalebospoluvlastníkom
viacerých domov. Problematika spoločného dvora, spôsob evidovania tohto pozemnoknižného telesa
bol upravený v § 51 a § 55 pozemnoknižného poriadku. Ku každému telesu malo byť zapísané vlastnícke
právo buď jednotlivca alebo viacerých osôb, ak išlo o nerozdeliteľné teleso, alebo spoluvlastníkov spolu

s vyznačením spoluvlastníckeho podielu. Nariadenie Ministerstva spravodlivosti č. 19.665 z 26. mája
1893, tzv. „vložkárska úprava“ sa v § 114 priamo zaoberalo i zápisom spoločného dvora. Spoločný dvor
mal byť zapísaný pod osobitným parcelným číslom vo všetkých vložkách, v ktorých boli zapísané domy,
ku ktorým sa vzťahoval. Hmotnoprávne, teda ja bez normatívnej úpravy príslušných občianskoprávnych
ustanovení získal spoločný dvor povahu nehnuteľnej veci v nezrušiteľnom spoluvlastníctve. Spoločný

dvor ako inštitút sui generis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi občianskeho práva,
ale právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy, pričom jeho chápanie
bolo doplnené i príslušnou judikatúrou. Nastúpením účinnosti Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb.
od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné občianske obyčajové právo. V
zmysle § 865 OZ č. 40/1964 Zb. účinného od 1. apríla 1964 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú

aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, pokiaľ nie je uvedené inak, pričom vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pre 1. aprílom 1964 sa posudzuje podľa doterajších
predpisov. V dôsledku účinnosti OZ, ako i zrušenia pozemkovej knihy sa na spoluvlastnícke vzťahy
týkajúce sa spoločného dvora začali vzťahovať ustanovenia § 137 až § 142 OZ. Zápis spoločného
dvora je preto potrebné vyhodnotiť cez prizmu podielového spoluvlastníctva. Dodal, že vlastnícke vzťahy

k spoločným dvorom bývajú v dôsledku nástupníctva po pozemkovej knihe a evidencii nehnuteľností
v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva vyznačené tak, že v časti B - vlastníci nie sú uvedení
konkrétni vlastníci, t.j. priamo určené fyzické alebo právnické osoby, ale je tu len odkaz na vlastníkov
zapísaných na iných listoch vlastníctva. Dodal, že v konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti svedčiace žalobkyni vo výške 1 a žalovanému vo výške 3, teda tak, ako je

zapísané v KN, je zapísané správne, pretože zápisy ohľadom zmien vlastníckeho práva k parc. č.
667 sú podopreté konkrétnymi právnymi úkonmi, ktoré im predchádzali t.j. kúpne zmluvy, darovacie
zmluvy, dedičské rozhodnutia a súdne rozhodnutie. Vo všetkých týchto dokumentoch bolo uvedené pri
prevode sporenej nehnuteľnosti len „príslušný podiel“. Jediným dokladom, z ktorého by bolo možné
sa domnievať, že žalobkyni v spornej nehnuteľnosti patrí podiel polovice, je znalecký posudok Jozefa

Búzeka, v ktorom znalec určoval cenu prevádzaných nehnuteľnosti, pričom z parc. č. 667 o výmere 633
m2, v ňom ocenil podiel 1, t. j. 313 m2, tento doklad však nezakladá vlastnícke právo žalobkyne k spornej
nehnuteľnosti a je z hľadiska rozhodnutia vo veci irelevantný. Toto tvrdenie podporuje i fakt, že žalovaná
nikdy spornú nehnuteľnosť neužívala vo väčšom rozsahu ako v rozsahu zodpovedajúcom jej podielu, t.
j. vo výške 1, čo je zrejmé z z výpovedí strán sporu i z vykonanej ohliadky. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila,
že podanou žalobou sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 na parc. č. C-

KN č. 667 o výmere 633 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX pre obec a k.ú. B.
O. W.. Žalobu podoprela listinnými dôkazmi a to hlavne notárskou zápisnicou z 23. marca 1976 č. N
125/76, Nz 127/76, na základe ktorej žalobkyňa odkúpila nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XX v obci B.
O. W. spolu so zastavaných pozemkom parc. č. 662 vo výmere 399 m2 - zastavaná plocha a súčasne aj
príslušnýpodielvspoločnomdvore.Ktejtokúpnejzmluvebolvyhotovenýznaleckýposudok,ktorýmbola

stanovená kúpna cena a z ktorého je zrejmé, že znalec ako hodnotu príslušného podielu na spoločnom
dvoreurčovalhodnotupolovicespoločnéhodvora.PredávajúcimanželiaS.tietonehnuteľnostinadobudli
na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Senici sp. zn. 4C/54/67 z 18. septembra 1967,
ktorým rozsudkom súd určil, že W. S. a X. S. sú vlastníkmi parcely č. 662 a parcely č. 667 k.ú. B.O. W. zapísaný v tom čase na PK vložke č. 3375 k.ú. B. W. a to z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti
kúpili od pôvodného vlastníka W. D., avšak kúpna zmluva bola pravdepodobne nedopatrením stratená a
vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne nebolo prevedené. Taktiež z predložených listinných

dôkazov bolo preukázané, že úver zabezpečujúca listina z 31. mája 1929 a následne z výmazného
povolenia z 10. októbra 1965, že právni predchodcovia žalobkyne vyplatili zostatok úveru W. D. v roku
1929 v sume 3.000,- Kčs, čím prišlo následne k výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam, okrem
iného i k parc. č. 667. Namietala, že z týchto listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že právni
predchodcoviažalobkynevlastniliparc.č.667vk.ú.B.O.W.vcelostianáslednekúpnouzmluvouaknej

priloženým znaleckým posudkom previedli na žalobkyňu vlastnícke právo okrem iných spoluvlastnícky
podiel 1 na parc. č. 667 vo výmere 633 m2 - zastavaná plocha a nádvoria. Namietala, že predložila súdu
i ďalší listinný dôkaz a to identifikáciu parciel vyhotovenú dňa 28. júla 1967 v Skalici, z ktorej je zrejmé,
že A. S. a D. K. boli len užívateľmi parc. č. 667 a neboli v postavení vlastníkov, až na základe rozsudku
Okresného súdu Senica sa stali právni predchodcovia žalobkyne vlastníkmi parcely 667 v celosti. Taktiež
i z ďalšieho listinného dôkazu a to z pozemnoknižného výpisu z 5. mája 1967 pre k.ú. B. W. je zrejmé,

že v tomto čase bol ako výlučný vlastník parcely č. 662 až 667 vedený W. D. v celosti 1/1. Je možné
sa domnievať, že práve z dôvodu, že do októbra 1967 bol ako vlastník parcely č. 667 uvedený W. D.
boli S. A. a K. D. vedení iba ako užívatelia parc. č. 667, až v októbri 1967 potvrdil Okresný súd Senica
vlastníckeprávovprospechmanželovS.atýmitolistinnýmidôkazmisasúdvosvojomrozsudkužiadnym
spôsobom nevysporiadal. Namietali, že rozsudok Okresného súdu Senica z 15. septembra 1967 sp.

zn. 4C/54/67 bol právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č. 667 v prospech právnych
predchodcov žalobkyne v celosti a následne mal súd za preukázané, že znalec v znaleckom posudku,
ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy, do kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti zahrnul spoluvlastnícky
podiel 1 na parc. č. 667 v k.ú. B. W.. Namietala, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobkyňa
nadobudla kúpnou zmluvou okrem stavby rodinného domu parc. č. 662 aj spoluvlastnícky podiel 1 na

parc. č. 667 k.ú. B. O. W.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uvádzal
v konaní. Podiel na spoločnom dvore p.č. 667 sa historicky viaže na počet domov, ktoré sa v

spoločnom dvore nachádzali. Toto tvrdenie je logické, pretože takýmto spôsobom mal každý vlastník
domu zabezpečený prístup do svojej domovej nehnuteľnosti. Spoločný dvor - parc. č. 667 sa viaže k
pozemnoknižnej vložke: 183, 382, 575 a 3375 a vo všetkých vložkách je uvádzaná p.č. 667 v pôvodnej
celej výmere. Žalobkyňa môže vlastniť len podiel 1, ktorý sa viaže k vložke č. 3375 a ostatné vložky
sú vlastnícky vysporiadané v prospech žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom v podiele 3. Žalobkyňa si

nemôže svoj nárok odvodzovať ani titulom vydržania, pretože výmer z parc. č. 667, ktorý by zodpovedal
polovici podielu neužívala a ani neužíva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach a
zdôraznila, že znalecký posudok vyhotovený k notárskej zápisnici N 125/76, Nz 127/76 z 23. marca 1976
je podkladom na určenie príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore, ktorý bol taktiež
predmetom prevodu. Vzhľadom ku skutočnosti, že v dobe, kedy sa notárska zápisnica vyhotovovala
sa nikdy neuvádzal konkrétny podiel na spoločnom dvore, ale sa uvádzala iba skutočnosť, že spolu

s domom sa prevádza aj príslušný podiel na spoločnom dvore. Uviedla, že vyhotovený znalecký
posudokurčovalpresneveľkosťprevádzanéhopríslušnéhopodielunaspoločnomdvore.Zaprevádzané
nehnuteľnosti bola zo strany žalobkyne uhradená i kúpna cena a žalobkyňa mala za to, že je podielovou
spoluvlastníčkou spoločného dvora v 1. Súdu predložila relevantný dôkaz, a to spomínaný znalecký
posudok.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémujeodvolanieprípustné (§ 355ods.1CSP),po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§365CSP)ažeodvolateľkapoužila

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebodoplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

6. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v
kat. území B. O. W. v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. O. W., parc.

registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 667 vo výmere 633 m2 - zastavané plochy
a nádvoria.

7. Predmetom odvolacieho konania je v zmysle odvolacej argumentácie žalobkyne posúdiť, či súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f) CSP).

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože

odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.

9. Podľa § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však je nesúhlas žalobkyne s takýmito dôvodmi, je
tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a i pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na listinné dôkazy a to notársku zápisnicu z 23. marca 1976 číslo
N 125/76, NZ 127/76, na základe ktorej žalobkyňa odkúpila nehnuteľnosť spolu so sporným podielom
v spoločnom dvore a znalecký posudok, ktorým bola stanovaná kúpna cena i 1 spoločného dvora.
Poukazuje i na nadobúdacie tituly svojich právnych predchodcov, na identifikáciu parciel z 28. júla

1967, pozemnoknižný výpis z 5. mája 1967. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal
riadne dokazovanie, predložené listinné dôkazy riadne oboznámil na pojednávaní dňa 10. júna 2020 a
v napadnutom rozsudku (bod 25) jednoznačne vyvodil, že zápisy ohľadom zmien vlastníckeho práva k
parc. č. 667 sú podopreté konkrétnymi právnymi úkonmi t.j. kúpnymi zmluvami, darovacími zmluvami,
dedičskými rozhodnutiami, súdnymi rozhodnutiami, v ktorých nie je uvedený konkrétny podiel, ktorý

bol predmetom prevodu. Jediným dokladom, z ktorého by bolo možné sa domnievať, že žalobkyňa
vlastní 1 spornej nehnuteľnosti je znalecký posudok Jozefa Búzeka, ktorý bol podkladom pre kúpnu
zmluvu R 241/76 a v ktorom znalec určoval cenu prevádzaných nehnuteľností, pričom zo spornej
parcely č. 667 ocenil podiel 1, tento listinný dôkaz je však irelevantný. Je pravdou, že aj na pojednávaní
oboznámeným listinným dôkazom - identifikáciou parciel z 28. júla 1967, sa súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie nezaoberal, avšak nešlo o dôkaz zásadný, spôsobilý zmeniť
zistený skutkový stav.

12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávnych skutkových
zistení z vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodnú. Dokazovanie je procesný postup, ktorý

je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení.
Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví
skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj
konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoréobjektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade

nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

14.Vdanejvecisúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani
žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom
výroku o trovách konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).