Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205696
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2319205696.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: KON -RAD

s.r.o., IČO: 00 684 104, Cesta na Senec 15725/24, Bratislava, zastúpený: Löwy & Löwy s.r.o., Advokátka
kancelária, Slowackého 56, Bratislava- Ružinov, proti žalovanému: SAD Sereď s.r.o., IČO: 47 203 277,
Trnavská cesta 6, Sereď, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., okres H., obec T., zapísaných na LV č.
XXXX Okresného úradu H., katastrálneho odboru, pozemkov zapísaných v registri C, parcela číslo
XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2,

parcela číslo XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, parcela číslo XXXX/X - ostatná plocha o
výmere XXXX m2, parcela číslo XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX m2, parcela číslo XXXX/XX -
ostatná plocha o výmere XXXX m2.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom právneho zástupcu žiadal určiť, že žalobca
je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku k nehnuteľnostiam katastrálneho územia
T., zapísaných na liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXXX pre okres H., pre obec T., pre katastrálne

územie T., a to pozemky zapísané v registri „C“ parcela číslo XXXX/X - N. Y. N. L. XXX R., Y. Č. XXXX/
X - N. Y. N. L. XXX R., Y. Č. XXXX/X - N. Y. N. L.R. XXXX R., Y. Č. XXXX/X - N. Y. N. L. XXXX R., Y. Č.
XXXX/XX - N. Y. N. L. XX R., Y. Č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2.
2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že so žalovaným 04. mája 2015 uzavreli kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku k nehnuteľnostiam katastrálneho územia T.,
zapísaných na LV č. XXXX pre okres H., pre obec T., pre katastrálne územie T., a to pozemky zapísané
v registri „C“ parcela číslo XXXX/X - N. Y. N. L. XXX R., Y. Č. XXXX/X - N. Y. N. L. XXX R., Y. Č. XXXX/X -

N. Y. N. L.R. XXXX R., Y. Č. XXXX/X - N. Y. N. L. XXXX R., Y. Č. XXXX/XX - N. Y. N. L. XX R., Y. Č. XXXX/
XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2. Okresný úrad H., katastrálny odbor zapísal vklad vlastníckeho
práva, číslo vkladu V XXXX/XXXX. Žalobca zaplatil kúpnu cenu vo výške 200 000 eur. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy na príslušnom LV nebola zapísaná žiadna poznámka, ktorá by obmedzovala vlastníka
nakladať s nehnuteľnosťou a ani žiadna ťarcha, ktorá by obsahovala vecné bremeno, záložné práva,
predkupné práva, iné práva a iné údaje, okrem vecného bremena záložného práva v prospech žalobcu
ako záložného veriteľa. Žalovaný svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol od spoločnosti

F., T..I..N.., XXX O. T. XXX XX, S.: XXXXXXXX, ktorý ich nadobudol od R. P.. Žalobcovi bolo doručené
oznámenie 12. júla 2019 z Okresného úradu H., katastrálny odbor zo 04. júla 2019, ktorý oznámil, že
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/X/XXXX z 15. novembra 2018. ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2018 ako vlastník nehnuteľností bol zapísaný R. P.. V súčasnejdobe vlastníkom nehnuteľností je žalovaný. Žalobca zdôraznil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudol dobromyseľne a legitímne s ohľadom na vyhlásenie žalovaného ako predávajúceho, ako aj
na základe skutočnosti, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV nebola žiadna poznámka o súdnom

konaní.
3. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil listinné dôkazy, a to kúpne zmluvy, návrhy na vklad vlastníctva,
dohodu o vzájomnom započítaní, LV č. XXXX, záložnú zmluvu, výpis z obchodného registra žalovaného,
F.-Q., s.r.o., oznámenie o zápise záznamovej listiny, finančný report.
4.Žalovanýsavovecivyjadrilpísomným podanímzo06.júla2020,vktoromuviedol,ženiejemuzrejmé

na základe akého existujúceho titulu sa žalobca domáha určenia svojho vlastníckeho práva. Poukázal
na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. XXC/X/XXXX, ktoré má právne konzekvencie aj k
platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami podľa zásady „nemo iuris ad alium
transferepotest,quamipsehabet“.Okremtohožalobcanepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnapodaní
žaloby, pretože v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX s pánom R. P. súhlasil so späťvzatím žaloby a netrval
na určení svojho vlastníckeho práva.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa písomne vyjadril podaním z 11. augusta 2020,
v ktorom uviedol, že žalovaný žalobcove skutkové tvrdenia nepoprel. Žalovaný svoju obranu oprel o
zásadu „nemo iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, teda že nikto nemôže previesť na iného
viac práv ako sám má. V danom prípade platia všetky atribúty dobromyseľnosti žalobcu pri uzavretí
kúpnej zmluvy so žalovaným. Poukázal na spriaznené osoby. Spoločnosť F.-Q., s.r.o. založil jediný

spoločník a konateľ D. Q.. Spoločnosť žalovaného založila ako zakladateľ, jediný spoločník Q. Q., prvý
a jediný konateľ bol D. Q.. Spriaznené osoby mohli v konaní sp. zn. XXC/X/XXXX konať vedome s
úmyslom poškodiť žalobcu. S poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít naliehavý
právny záujem je vždy na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bez tohto určenia, právo
žalobcu zostáva jeho postavenie neisté, kým nie je na LV zapísaná jeho osoba. Žalovaný bol žalobcovi

dlžný peňažné prostriedky a v úmysle zbaviť sa pohľadávky pristúpil žalobca ku konaniu, ktorým
žalovaný žalobcovi predal nehnuteľnosti, aby neskôr prostredníctvom spriaznenej osoby spochybnil
svoje valstnícke právo, zjavne zneužívajúc právo, prostredníctvom zásady „nemo iuris ad alium transfere
potest, quam ipse habet“,
6. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil

tento skutkový stav vo veci.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 06. septembra 2021 zotrval na svojich
vyjadreniach a uviedol, že vlastnícke právo žalobcu bolo protizákonne odobrané, pričom poukázal na
legitímne vlastníctvo žalobcu a dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva s tým, že žalovaný
dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva žalobcom, nepoprel.

8. Žalovaný sa na predmetné pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané. Súd začal
pojednávanie o 9,30 hod. a zápisnica bola skončená a podpísaná o 9,45 hod. Súdu bolo doručené
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní zo strany žalovaného z dôvodu práceneschopnosti z
doložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti Q. Q. so žiadosťou o odročenie pojednávania
v mailovej forme, ktoré bolo doručené súdu 06. septembra 2021 o 14,45 hod., teda po skončení

pojednávania. Pred otvorením pojednávania žalovaný žiadnym spôsobom neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, z ktorého dôvodu súd vo veci otvoril pojednávanie a vyhlásil rozsudok. Podľa § 183
ods. 1 Civilného sporového poriadku / ďalej len Csp / súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,

aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V danom prípade súd nemal vedomosť o dočasnej pracovnej
neschopnosti konateľky žalovaného a pojednávanie z tohto dôvodu neodročil.
9. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava,
oddiel Sro., Vložka č. 31843/T so sídlom Trnavská cesta 6, Sereď, 926 01 , IČO: 47 203 277. Štatutárnym
orgánom je Q. Q., O. T. XXX, O. T., XXX XX. Spoločnosť F. - Q. s.r.o. je obchodnou spoločnosťou

zapísanou v Obchodnom registri zapísanou v Obchodnom registri Trnava, oddiel: Sro., vložka č.:
XXXXX/T, so sídlom XXX, O. T., XXX XX, S.: XX XXX XXX, Q. Q. J. D. Q., XXX, O. T., XXX XX, ktorý
ako konateľ bol zapísaný v Obchodnom registri od 27. júna 2013 do 26. júna 2013 a v súčasnej dobe
je konateľom J. L., R. od 27. júna 2013.
10. Žalobca so žalovaným 04. mája 2015 uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredal

predmetné nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto sporu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 200 000 eur.
Z čl. 2 bodu 3 vyplýva, že záväzky predávajúceho voči kupujúcemu, ktoré budú predmetom započítania
predstavujú neuhradené pohľadávky vzniknuté z mandátnej zmluvy č. 138, uzatvorenej 27. decembra2013 a úroky z omeškania k týmto pohľadávkam. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, č. vkladu V XXXX/XXXX.
11. Strany sporu uzavreli dohodu o vykonaní vzájomného započítania pohľadávok a dohodli sa na

vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31. máju 2015.
12. Z predložených listov LV č. XXXX z 19. januára 2015 vyplýva, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiely 1/1 v celku je žalovaný na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/
XXXX, pričom vklad bol povolený 10. decembra 2014. Na LV je vyznačené záložné právo v prospech
záložného veriteľa, v tomto konaní žalobcu. Z LV č. XXXX vyhotoveného 20. júla 2015 vyplýva, že

vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca v spoluvlastníkom podiely 1/1 v celku na základe
kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX, vklad povolený 26. mája 2015.
13.OkresnýúradGalanta,katastrálnyodboroznámilžalobcovi4.júla2019,žemuboladoručenáverejná
listina 28. júna 2019 - rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/X/XXXX z 15. novembra 2018,
právoplatnosť z 18. decembra 2018 na zápis záznamom práva do katastra nehnuteľností. Vlastníkom
nehnuteľností bol zapísaný R. P.. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného 4. decembra

2019 vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v spoluvlastníckom podiely 1/1 v
celku na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX, vklad povolený 26. septembra 2019.
14. Z predloženého spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/X/XXXX vyplýva, že súd na základe vykonaného
dokazovania 15. novembra 2018 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že kúpna zmluva uzavretá 16. októbra
2014 medzi žalobcom /R. P., V. XX. T. XXXX, B. P. XXX XX P., Č. XXXX/XX/, proti žalovanému /F. - Q.

T..I..N.., T. T. XXX XX O. T. XXX/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedenýmnaLVč.XXXX/jednásaonehnuteľnostitvoriacepredmettohtokonania/jeabsolútneneplatná.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný bol v konaní absolútne nečinný, t. j. k žalobe sa
nevyjadril, pričom nevyužil prostriedky procesnej obrany, žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia
uvádzané v žalobe.

15. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára:
16. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť
verejnej moci konať tak, aby do vlastníckeho práva jednotlivca sama nezasahovala, ale rovnako

povinnosť poskytnúť vlastníkovi ochranu v prípade, keď je jeho vlastnícke právo rušené či obmedzované
zo strany tretích subjektov.
17. V danom prípade žalobca sa domáhal určenia svojho vlastníctva určovacou žalobou podľa § 137
písm. c/ Civilného sporového poriadku / ďalej len Csp /. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem
na podaní určovacej žaloby, pretože bez rozhodnutia súdu, Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor

nemôže žalobcovi zapísať do LV jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzavreli kúpnu zmluvu 04. mája 2015,
predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV sa nenachádzala
žiadna poznámka ohľadne ťarchy, vecného bremena, okrem záložného práva v prospech žalobcu ako
záložného veriteľa. Žalobca na základe oznámenia Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru

12. júla 2019 zistil, že vlastníkom nehnuteľností sa stal na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn.
XXC/X/XXXX R. P., ktorý previedol nehnuteľnosti na žalovaného. Žalobca svoj procesný útok postavil na
dobromyseľnomnadobudnutínehnuteľností,ktoréskutkovétvrdeniažalovanýnepoprel.atedaskutkové
tvrdenia žalobcu je nutné považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 Csp.
19. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho súdu

preľudsképráva,dobromyseľnémunadobúdateľovivlastníckehoprávamusíbyťvmateriálnomprávnom
štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 6Cdo/71/2011 z 27. februára 2013, ktorý
uviedol, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než
sám má“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť

zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť
pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.
20. Ústavný súd českej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 77/2000 z 23. januára 2001 zaujal
stanovisko, podľa ktorého v prípade riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva nárok na jeho

ochranu proti pôvodnému vlastníkovi za podmienky, že toto vecné právo bolo nadobudnuté v dobrej
viere a bez rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /. Opačná interpretácia
by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.21. Európsky súd pre ľudské práva tiež poskytuje súdnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom, napr. rozsudok vo veci GLADYSHEVA v. Ruská
federácia zo 6. decembra 2011, v ktorom súd konštatoval porušenie práva sťažovateľky pokojne užívať

svoj majetok garantovaný článkom 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd tým, že jej bola odňatá nehnuteľnosť, ktorú nadobudla v dobrej viere
od nevlastníka.
22. V súvislosti s predmetným súdnym sporom má mimoriadny význam Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v ktorom uviedol, aj keď Občiansky

zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne
tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdu - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu /
dominum auctoris/ povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto
smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo
plus iuris“ /I. ÚS 50/2010/ o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality - jej druhou stranou

reprezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci /kataster nehnuteľností, súd a pod./.
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom

prípade y si nikdy nemohol byť istým svojich vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu /porovnaj aj R 14/2009/. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom

na základe jeho viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa /princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte/ a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka /princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má/. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv /čo platí aj pre

tento prípad/, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné
súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného
prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu po zákonom určenom správnom /katastrálnom/ konaní.

23. Podľa názoru súdu žalobca uzatváral so žalovaným kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností v dobrej
viere, že žalobca je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Žalobca sa oboznámil s LV č. XXXX, na
ktorom neboli zapísané žiadne ťarchy, vecné bremená. Žalovaný nadobudol svoje vlastnícke právo od
spoločnosti F.-Q. s.r.o., ktorý ich nadobudol N. R. P.. Menovaný podal na tunajší súd žalobu o neplatnosť
kúpnejzmluvy,ktorúuzavrelso spoločnosťouF.-Q.s.r.o.,nazákladektorejbolipredmetnénehnuteľnosti

prevedené na kupujúceho / F.-Q. s.r.o. / 16. októbra 2014. Rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. XXC/
X/XXXX bola predmetná zmluva určená za neplatnú. Z aktuálneho LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností je opäť žalovaný.
24. Súd súhlasí s názorom žalobcu vyjadreného v žalobe, že celá záležitosť ohľadne prevodov
nehnuteľnosti na strane žalovaného môže napĺňať znaky trestného činu podvodu vzhľadom na opísané

spriaznené osoby v bode 5 rozsudku s úmyslom zbaviť sa peňažného záväzku voči žalobcovi.
25. Rozhodujúcou skutočnosťou pri rozhodovaní v danej veci bolo preukázanie dobromyseľnosti na
strane žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným. Žalobca mal vedomosť o vlastníkovi
nehnuteľností, ktoré tvrdenie žalovaný nepoprel a v dobrej viere so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu.
26. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

27. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

pripomienku,aodpoveďnakaždújednupoznámku,pripomienku,alejenevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu saďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý mal plný úspech v

konaní priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.