Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 14Pc/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220202070
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6220202070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľky B. O., H.. XX. XX.

XXXX, F. XX, N., zastúpená Mgr. Andreou Legéynovou, advokátkou, Komenského 3, Veľký Krtíš, proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné H. O., H.. XX. XX. XXXX, F. XX, N., o návrhu na
určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 12. 2020 domáhala, aby súd zaviazal
povinnú (jej matku), aby jej prispievala na výživu výživným vo výške 200 Eur mesačne vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým,
že vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
14Pc/40/2019 zo dňa 24. 08. 2020, ktorým súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinnej voči navrhovateľke.
Na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko už nie je spoločníkom a konateľom
spoločnosti ARAGONIT TRADE, s. r. o. a v súčasnosti nedosahuje žiaden príjem, z ktorého by
mohla pokryť svoje finančné výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so štúdiom na Ekonomickej fakulte
Technickej univerzity v Košiciach, ktorú navštevuje v dennej forme, tretí ročník bakalárskeho štúdia.

Vzhľadom k aktuálnej pandemickej situácie nie je zo strany navrhovateľky možnosť nájsť si akúkoľvek
brigádu pre zavreté prevádzky a bolo by objektívne časovo nemožné zvládnuť náročné požiadavky
štúdia s brigádnickou činnosťou, pričom navrhovateľka sa pripravuje na záverečné bakalárske skúšky.
Navrhovateľke finančne pomáha jej otec P.. U. O., ktorý je tiež v nepriaznivej finančnej situácii a jej
priateľ, ktorý financuje všetky výdavky spojené s prenájmom bytu v Košiciach. Navrhovateľka sa štúdiom
na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto má za to, že povinnosť povinnej trvá
do času, kým nie je schopná sama sa živiť. Ako výdavky navrhovateľka uviedla prenájom bytu 166 Eur

mesačne, osobná hygiena a lieky 20 Eur mesačne, cestovné a mobil 30 Eur mesačne, strava 150 Eur
mesačne, voľnočasové športové aktivity 10 Eur mesačne, školské pomôcky 30 Eur mesačne, oblečenie,
obuv 20 Eur mesačne a nákup literatúry 150 Eur jedenkrát za polroka.

2. Povinná žiadala návrh zamietnuť s poukazom na posledné rozhodnutie súdu, podľa ktorého mala
navrhovateľka prosperujúcu firmu, ktorú odovzdala otcovi a mohla z nej mať zisk, ktorého sa vzdala.
Prevod obchodného podielu zo strany navrhovateľky považuje za špekulatívny, ako to vyhodnotil aj

súd v poslednom rozhodnutí, pričom má za to, že navrhovateľka si vie privyrobiť aj brigádnicky, pričom
nemusí v súčasnosti (pri dištančnom vzdelávaní) žiť v Košiciach, ale môže žiť aj v mieste svojho trvalého
bydliska. Povinná taktiež poukázala na svoj zdravotný stav, pričom nie naschvál si nevie nájsť prácu.3. Súd vec právne posúdil v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť a zároveň v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

4. O vyživovacej povinnosti povinnej voči navrhovateľke tunajší súd naposledy rozhodol rozsudkom č.
k. 14Pc/40/2019-132 zo dňa 24. 08. 2020 právoplatným dňa 10. 10. 2020, ktorým vyživovaciu povinnosť
počnúc dňom 18. 03. 2019 zrušil. Súd v rozsudku ustálil, že navrhovateľka nadobudla schopnosť

samostatne sa živiť z titulu vlastníctva obchodného podielu spoločnosti B. R., K.. Q.. X.., so sídlom
H. XX N. E.Í., P.: XX XXX XXX, z čoho má nárok na podiel na zisku, ako aj z titulu výkonu funkcie
konateľa v uvedenej spoločnosti, z čoho má nárok na odplatu za výkonu funkcie. Začatie podnikania
prostredníctvom uvedenej spoločnosti bolo vlastným dobrovoľným rozhodnutím navrhovateľky, pričom
obchodný podiel nadobudla z vlastných peňažných prostriedkov získaných pôžičkou, ktorú sama spláca
a svojou vlastnú aktivitou takýmto spôsobom nadobudla schopnosť samostatne sa živiť ku dňu 18. 03.

2019, kedy sa stala konateľkou uvedenej obchodnej spoločnosti. Súd neprihliadol na skutočnosť, že v
priebehu konania v júni 2020 došlo k prevodu obchodného podielu aj k zmene konateľa spoločnosti z
navrhovateľky na U. O. (otca navrhovateľky), nakoľko navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne
sa živiť už nadobudnutím obchodného podielu a vznikom funkcie konateľa. Následné zmeny boli jej
vlastným rozhodnutím, ktorým znížila resp. úplne zamedzila svoje schopnosti samostatne sa živiť, a

teda nedošlo k strate schopnosti živiť sa samostatne na základe objektívnych skutočností, ale možnosti
dosahovať príjem sa navrhovateľka vzdala vlastným právnym úkonom a bezodplatne. Takéto konanie
je v rozpore s princípom potencionality, ktorý súd vyhodnotil podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona
o rodine, nakoľko v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nie je rozhodujúce, či dieťa skutočne
dosahuje taký príjem, ktorý ho uživí, ale dôležité je to, že nadobudlo schopnosť takýto príjem dosahovať

a tak sa živiť samostatne. Z výsluchu svedka U. O. súd ustálil, že tento má so spoločnosťou obchodný
zámer a s poukazom na obrat spoločnosti v roku 2019 prevyšujúci 200.000 Eur súd skonštatoval,
že táto spoločnosť mohla produkovať príjem. Preto súd vyhodnotil prevod obchodného podielu zo
strany navrhovateľky na svojho otca za špekulatívny. Súd mal z potvrdenia Technickej univerzity v
Košiciach preukázané, že navrhovateľka študuje na vysokej škole, túto obranu ale neuznal s poukazom

na individuálne okolnosti veci, kde navrhovateľka nadobudla obchodný podiel a stala sa konateľkou
spoločnosti B. R. K.. Q.. X.., čo predstavuje potencionálny zdroj príjmu, a teda napriek štúdiu na vysokej
škole nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Štúdium na vysokej škole nemôže súd posudzovať
izolovane ako jediný dôvod pre trvanie vyživovacej povinnosti.

5. Jedna zo základných zásad súdneho konania vyjadreného v ustanovení § 230 CSP je, že ak sa
vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejendávať a rozhodovať znova (zásada res iudicata). Túto
zásadu je možné v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine prelomiť v prípade výživného,
a to ak dôjde k zmene pomerov oproti pomerom zisteným pri poslednom rozhodovaní súdu. Účelom
takéhoto rozhodnutia však nie je prehodnocovať pôvodné rozhodnutie súdu o výživnom (jeho správnosť

alebo jednotlivé dôvody), ale skúmať len to, či od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov a
ako táto zmena môže ovplyvniť rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedený
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14Pc/40/2019-132, ktorým súd skonštatoval, že vyživovacia povinnosť
povinnej voči navrhovateľka zanikla dňa 18. 03. 2019, musí súd z tejto právoplatne posúdenej otázky
vychádzať. Po zrušení vyživovacej povinnosti je možné opätovne upraviť vyživovaciu povinnosť len v

prípade podstatnej zmeny pomerov spočívajúcej v tom, že navrhovateľka ako oprávnená osoba už nie je
schopná živiť sa samostatne. Navrhovateľka vo svojom návrhu ako podstatnú zmenu pomerov uvádza,
že už nie je spoločníkom a konateľom spoločnosti B. R. a nedosahuje žiaden príjem, z ktorého by mohla
pokryťsvojefinančnévýdavky,pričomštúdiomnavysokejškolesapripravujenasvojebudúcepovolanie,
a preto nie je schopná živiť sa samostatne. Všetky tieto okolnosti (prevod obchodného podielu aj štúdium

na vysokej škole) existovali už v čase posledného rozhodnutia súdu, pričom súd sa s nimi vysporiadal a
vyhodnotil ich tak, že vyživovacia povinnosť povinnej voči navrhovateľke napriek tomu zanikla. Jedinou
novou skutočnosťou uvedenou v návrhu (oproti skutkovému stavu zistenom v poslednom rozhodnutí) je,
že navrhovateľka si nemôže pre pandemické opatrenia privyrábať brigádnicky. Nejde však o relevantnú
skutočnosť pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti, nakoľko súd pri zrušení vyživovacej povinnosti

nevychádzal z toho, či navrhovateľka dosahuje príjem z titulu brigády, ale vyživovaciu povinnosť zrušil
z dôvodu nadobudnutia obchodného podielu a konateľstva navrhovateľky v spoločnosti B. R., K..Q..X..
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v konaní nebola ani len tvrdená relevantná zmena pomerov,na základe ktorej by mohol súd ustáliť, že napriek predošlému zániku vyživovacej povinnosti povinnej
voči navrhovateľke táto opätovne trvá.

6. Nie je vylúčené, aby po zrušení vyživovacej povinnosti došlo k jej opätovnému obnoveniu, pričom
môže nastať taká zmena pomerov, ktorá by opätovne spôsobila, že navrhovateľka nie je schopná
samostatne sa živiť. Takouto zmenou pomerov by musel byť výrazný pokles alebo úplné obmedzenie
schopnosti navrhovateľky samostatne zabezpečovať svoju obživu, napr. zdravotné obmedzenia,
invalidita a podobné okolnosti. Takéto skutočnosti však v predmetnom konaní nenastali, a preto súd s

poukazom na vyššie uvedené návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinnej
zamietol, nakoľko vyživovacia povinnosť povinnej voči navrhovateľke v súlade s ustanovením § 62 ods.
1 Zákon o rodine už netrvá, ako to súd naposledy určil rozsudkom č. k. 14Pc/40/2019-132, pričom od
vydania tohto rozsudku nedošlo k žiadnej relevantnej zmene.

7. Súd vo veci nevykonal všetko účastníkmi navrhované dokazovanie, a to návrh právnej zástupkyne

navrhovateľky na výsluch povinnej a dopyt na úrade práce ohľadom možnosti povinnej zamestnať
sa a dosahovať príjem, nakoľko pre potreby rozhodnutia vo veci samej nie je potrebné vykonávať
dokazovanie, ktorým by sa zisťovali osobné a majetkové pomery povinnej (jej schopnosti a možnosti
dosahovať príjem), od ktorých by sa mohla odvíjať výška výživného, nakoľko súd ustálil, že vyživovacia
povinnosť povinnej už netrvá. Je preto irelevantné zisťovať potencionalitu príjmov povinnej. Taktiež

nie je potrebné preukazovať, či si navrhovateľka môže nájsť brigádu a takto dosahovať príjem, ako
to navrhovala povinná, pretože schopnosť navrhovateľky živiť sa samostatne súd ustálil z iných
skutočností (vlastníctvo obchodného podielu a funkcia konateľky) a nie z titulu možnosti dosahovať
príjem brigádnicky.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého v
mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.