Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010202
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919010202.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2019 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným G. T., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k.
8PP/14/2019-21 z 12.8.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného G. T. z a m i e t

a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 8PP/14/2019-21 z 12.8.2019 podľa § 415 ods. 1 Tr.
por., s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. návrh odsúdeného G. T. na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn.
0T/29/2019 zo dňa 1.3.2019, právoplatným dňa 1.3.2019, pre prečin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 12.8.2019 (č.l. 18-20 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený G. T. uviedol, že podáva
sťažnosť a prokurátor sa vzdal práva podania sťažnosti.

Dňa 15.8.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti odsúdeného G. T., ktorý uviedol
nasledovné sťažnostné argumenty:
„Týmto podávam písomnou formou sťažnosť k okr. súdu z dôvodov že je nelogické rozhodovať
neobjektývne k mojej osobe a pri ukončení prokurátorky že moja osoba sa nevie adaptovať... Toto
hodnotenie bolo vypracované že som nekritycky kde ja akceptujem trestný rozkaz... Ja som trestný čin

olutoval ale pedagóg sa ma pítal že čo sa stalo... Tak ja som mu konštatoval že ma nechytili cez pokladňu
ale cez sklady a on na tomto základe skonštatoval že som nekritycký... Chcel by som sa ešte vyjadriť,
že tu sa nejedná o pomoc mojej osobe ale o alybizmus... Nie človeku pomôcť ale ho zatvoriť nie som
bezdomovec, toto sa može domnievať, ktorý neprežil detstvo ako ja... Som obeť poškodená a sú na
mojej osobe páchané trestné činy ktoré zakríva naša spoločnosť... Možno sa vám javím primytývny ale
nemôžem za to že my bolo spôsobené zranenie pravej ruky.... Vždy som pracoval fyzicky ale vždy len

pre ustav keď mi to môj zdravotný stav dovoľoval... Bol som aj v minimálnom stupni stráženia kde ma
zlikvidovalyžečotamrobýmžeonitonecháputaksomsaspäťvrátildodvojky...Určitetýmspôsobomže
bysomvcivilevykonávalneakéverejneprospešnéprácebysombolprospešnejšíprenašuspoločnosť...
Ja viem že som pre vás nezaujímavý ale mám právo si v tejto súvislosti podať odvolanie...“

Dňa 21.8.2019 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátorky k sťažnosti odsúdeného G. T.,

z ktorého vyplýva, že uvedené uznesenie Okresného súdu Ružomberok považuje za zákonné, a preto
sťažnosť, ktorú voči nemu podal odsúdený G. T., navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 417 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.
1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V súvislosti s procesným postupom okresného súdu je namieste konštatovať, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými

ustanoveniami Trestného poriadku, hlavne v súlade s § 415 ods. 1 Tr. por. a § 417 ods. 2 Tr. por.
Nadriadený súd zistil, že odsúdený pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení bol vyslúchnutý.
Výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného G. T. na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sa s ním nadriadený súd v plnom
rozsahu stotožnil.

Napadnutému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu odsúdeného G. T. na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie
rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto
krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský

súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav,
ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa
v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých

súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu
možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ
odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie

v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej
skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je teda nevyhnutné nielen to, aby odsúdenýpočas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu
o nápravu, ale je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený
viesť riadny život.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku

dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka
budúceho riadneho života odsúdeného, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré odsúdeného viedli k
páchaniu závažnej trestnej činnosti. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz

o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj
tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa
možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre všeobecný súd dôležité zistiť a
vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa riadil dôsledne všetkými zákonnými
ustanoveniami súvisiacimi s rozhodovaním o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody a riadne vyhodnotil existenciu všetkých formálnych i materiálnych podmienok nevyhnutných pre
rozhodnutie o návrhu odsúdeného G. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

Sťažnostné argumenty odsúdeného G. T. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj vo vykonávacom

konaní,súčasťouktoréhojerozhodovaniesúduonávrhuodsúdeného napodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory
strany konania, ktorá sa domáha podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným

súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného G. T. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.