Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911205596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5911205596.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: H.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R. XX, zast. splnomocneným zástupcom R. T., bytom K. R. XX, proti
odporcom: 1/. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R. XX, 2/. D. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
R. XX, zast. právnym zástupcom JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš,
Ul. E. Š. Martinčekovej 4505/2, v konaní o odstránenie kanalizačnej prípojky, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.09.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcom
povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť stavbu „kanalizačnú prípojku z pozemku
KNC parc. č. XX - záhrady o výmere 263 m2 v k. ú. K. R. vedenom na LV č. XXX pre k. ú. K. R.
a z pozemku KNC parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere 189 m2 v k. ú. K. R. vedenom na LV č.
XXX pre k. ú. K. R., pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, a
to pozemku parcela KNC č. XX - záhrady o výmere 263 m2 v spoluvlastníckom podiele 1 pod B1 a v
spoluvlastníckom podiele 1 pod B2 v katastrálnom území K. R. na liste vlastníctva č. XXX a zároveň je

výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti , pozemku KNC parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere 189 m2 v k. ú.
K. R., zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. K. R. pod B1. Navrhovateľka bola prizvaná na stavebné konanie vo
veci dodatočného povolenia stavby „kanalizačná prípojka umiestnená na pozemku KNC XX/X, XX/XX,
XX/X, XX v k. ú. K. R.“ stavebníkov, a to odporcov v 1. a 2. rade, o ich návrhu na dodatočné povolenie
stavby spojeného s jej kolaudáciou a nariadené bolo miestne šetrenie na 27.06.2011. Pozemok parc.
č. XX/XX navrhovateľka nadobudla v roku 2008 a na predmetný pozemok nebolo zriadené žiadne
vecné bremeno. Stavebnému úradu bolo ďalej oznámené, aby predmetná prípojka z jej pozemku bola

odstránená a aby sa dal pozemok do pôvodného stavu. Zároveň navrhovateľka zaslala stavebnému
úradu list zo dňa 15.07.2011, v ktorom uvádza, že ako vlastníčka nehnuteľností, a to pozemkov KNC
parcely č. XX zapísanej na LV č. XXX a KNC parc. č. XX/XX zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. K. R. do
stavebného konania nikdy nevstúpila ani s jedným účastníkom uvedeným v pozvánke. Zároveň uviedla,
že nedala súhlas k takémuto konania, ani súhlas k započatiu stavby na jej pozemkoch. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s legalizáciou stavby, a to neoprávnenej stavby na jej pozemkoch. O
tom, že odporcovia majú túto stavbu postavenú na cudzom pozemku dospel aj stavebný úrad, ktorý

ju vyzval, aby v lehote 30 dní podala žalobu na súd. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že
odporcovia započali s výstavbou kanalizačnej prípojky v roku 2000, pričom až teraz žiadajú dodatočné
povolenie dokončenej stavby kanalizačnej prípojky, a to oznámením stavebnému úradu. Navrhovateľka
podala žiadosť o udelenie súhlasu drobnej stavby, a to podzemnej nádrže na zber dažďovej vody,pričom Obec K. R. zo dňa 09.08.2011 uviedla, že nemá námietky na uskutočnenie drobnej stavby, a to
podzemnej nádrže na zber dažďovej vody. Navrhovateľke ako vlastníkovi je bránené v užívaní vlastného
pozemku zo strany odporcov. Odporcovia neoprávnene zasahujú do jej vlastníctva a v rozpore so

stavebno-technickými predpismi, na jej nehnuteľnostiach zriadili neoprávnenú stavbu, a to kanalizačnú
prípojku. Stavbu zrealizovali bez povolenia navrhovateľky, čo je v rozpore s verejným záujmom, pričom
jej vlastnícke právo je absolútne a pôsobí erga omnes. Dodatočným povolením neoprávnenej stavby by
bolo podľa jej názoru precedensom a návodom na to, ako je možné obísť zákon. Stavebníci (odporcovia)
neoprávnenejstavbynemôžumaťviacprávakovlastníkpozemkuatobôžakostavebník,ktorývykonáva

stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia. Odporcovia nemajú právoplatné stavebné
povolenie na stavbu kanalizačnej prípojky a napriek tomu porušili zákon, stavbu postavili na cudzom
pozemku, bez stavebného povolenia, teda sa jedná o čiernu stavbu.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaniach zotrval na písomne podanom návrhu ako
aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že navrhovateľka nikdy nedala výslovný súhlas odporcom

na vybudovanie kanalizačnej prípojky na jej pozemku. Mala síce vedomosť o tom, že v obci sa robí
kanalizácia, ako aj o tom, že cez ich pozemok pôjde prípojka, avšak bola v tom, že vybudovanie prípojky
je na príkaz obecného úradu a z toho dôvodu v tom období voči takémuto postupu nenamietala, avšak
týmto postupom odporcovia zasiahli výrazným spôsobom do jej vlastníckeho práva. V čase realizácie
prípojky cez jej pozemok sa nezdržiavala na adrese K. R. Č.. XX, ale v Y. z dôvodu, že mala malé

dieťa. Nikdy však nebola žiadnym spôsobom vyrozumená ani upovedomená Obecným úradom K. R., že
sa budú vykonávať práce pri realizácii prípojky na jej pozemku. Svojho manžela nikdy nesplnomocnila
na konanie pred stavebným úradom ohľadne kanalizačnej prípojky. Pokiaľ v Zápisnici z obecného
zastupiteľstva zo dňa 27.06.2000 je na prezenčnej listine uvedený ako hosť aj manžel navrhovateľky,
pán T., z uvedeného nevyplýva, že by manžel navrhovateľky dal súhlas s vybudovaním prípojky cez

pozemok navrhovateľky. V čase prerokovania spôsobu vedenia kanalizačnej prípojky existoval aj iný
spôsob prípojky než cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky. Rovnako ani predchádzajúci vlastník
pozemku vytvoreného z parcely KNE XX nemal vedomosť o tom, že cez cirkevný pozemok bude viesť
nejaká prípojka. Odporcovia mali možnosť viesť prípojku na svoj pozemok cez verejný pozemok, ďalej
cez jeho pozemok, prípadne si zriadiť čističku odpadových vôd za 30.000,-Sk. Zriadenie kanalizačnej

prípojky na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky je porušením zákona, neprimeraným spôsobom bolo
zasiahnuté do jej vlastníckeho práva, pričom v danom prípade ide o neoprávnenú stavbu, na základe
tohto porušenia nemôže vzniknúť vlastnícke právo k stavbe.

Právny zástupca odporcov žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, poukazujúc na postup odporcov, ktorí

v roku 2000 zrealizovali stavbu - kanalizačnú prípojku k svojmu rodinnému domu, a to tak, že 15
metrov kanalizačná prípojka vedie cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky a od roku 2008 zhruba 25,
maximálne 30 metrov cez jej pozemok, ktorý pozemok bol v roku 2008 vo vlastníctve cirkvi. Odporcovia
dobromyseľne začali stavať kanalizačnú prípojku, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predpokladali,
že súhlas vlastníka pozemku, t. j. pani T. bol daný. Stavebník vedel, že stavia na cudzom pozemku,

vychádzal z toho, že súhlas bol udelený, i keď konkludentne. V čase začatia výstavby kanalizačnej
prípojky až doposiaľ nikdy nebol upozornený odporca vlastníkom pozemku, že stavia na cudzom
pozemku. Počas 11 rokov bola dostatočne dlhá doba, aby sa vlastník pozemku počas realizácie stavby
domáhal svojho práva. Odstránenie stavby nie je ani hospodársky účelné, v súčasnosti by náklady na
vybudovanie prípojky predstavovali 100.000,-Sk.

Odporca v 1. rade uviedol, že v roku 2000 bola Obecným zastupiteľstvom v K. R. odsúhlasená zmena,
podľaktorejsamalodporcanapojiťnaverejnúkanalizáciuvII.etape.PodľaZápisnicezodňa27.06.2000
bolo rozhodnuté, že štyri domy (X., Š., S.Č. a J.) sa napoja na I. etapu, ktorá bola predĺžená zhruba
o 30 metrov. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 27.06.2000 bol prítomný aj pán T., ktorý súhlas s

napojením aj cez jeho pozemok. S týmto jeho súhlasom, aj so súhlasom pani T. cez pozemok vo svojom
vlastníctve 22/1 odporca vykopal prípojku a cez pozemok XX/XX a XX k. ú. K. R. kopal za pomoci
strojov, prípojka išla do hĺbky 2,80 metra, pričom navrhovateľka s manželom mali vedomosť o tom, že
s výslovným súhlasom pani navrhovateľky kopal odporca cez jej pozemok bagrom prípojku. Súhlas bol
daný ústne, čo môžu potvrdiť aj svedkovia - pán S.. Q., stavbyvedúci za firmu J..

Svedok L. J., sused účastníkov konania uviedol, že výstavba kanalizácie v Obci K. R. sa robila podľa
projektovej dokumentácie, pričom bola rozdelená na tri časti: A, B, C s tým, že firma svedka - J. s.r.o.
vykonávala práce na výstavbe časti A a časť týkajúca sa napojenia pána X. bola mimo tejto firmy.Pán S.. L. Q. bol zamestnancom firmy J., s.r.o., s vybudovaním prípojky týkajúcej sa pána X. nemal nič
spoločné, a ani v jeho kompetencii nebolo žiadať pani T. o udelenie súhlasu na vybudovanie kanalizačnej
prípojky cez jej pozemok. Je potrebné rozlišovať kanalizáciu, čo je samostatná časť a vybudovanie

prípojok, ktoré si zrealizovali jednotliví vlastníci. Samotné práce pri budovaní kanalizácie vykonávala
firma E. z K., pán Q. vystupoval ako dozor. Nevedel sa svedok vyjadriť k tomu, či pán Q. robil nejaké
zameriavania kanalizačnej prípojky a vytyčovanie v teréne, nakoľko na uvedené úkony nebol z jeho
strany nikdy splnomocnený. Vzhľadom na svoje vzdelanie to však pán Ing. Koyš musel vedieť.

Svedkyňa N. L., suseda účastníkov konania uviedla, že bola členkou stavebnej komisie pri obecnom
úrade v rokoch 1989 - 2002. Nevedela presne uviesť názov uvedenej komisie, jednalo sa však o
stavebnú komisiu s tým, že sa volil predseda komisie z poslancov a členovia komisie sa odsúhlasovali.
Pánu X. boli doporučené rôzne varianty a alternatívy na vedenie kanalizačnej prípojky, a to napr. pri
šachte Š1 popri ceste zelenou a potom napojenie na svojom pozemku, druhá alternatíva bola vlastne z
III. etapy, ktorá však bola dokončená až o dva roky neskôr, t. j. po roku 2002 s tým, že sa jedná o dosť

dlhú trasu, je potrebné stavebné povolenie a vyjadrenie susedov dotknutých pozemkov. Pánu X. sa
doporučovalo požiadať o vydanie stavebného povolenia, pričom pán X. uvedenú kanalizačnú prípojku
realizoval bez stavebného povolenia ako neoprávnenú stavbu cez cudzí pozemok. Ďalším spôsobom
je vybudovanie vlastnej čističky odpadových vôd. Svedkyňa ako stavbárka by nikdy nedoporučovala a
ani by neodporučila viesť kanalizačnú prípojku takým spôsobom ako to robil pán X., nakoľko vlastníctvo

je prvoradé, pričom on viedol prípojku cez cudzí pozemok. Pokiaľ svedkyňa uviedla, že bola členkou
stavebnejkomisie,jednásaozaužívanýnázov,zrejmetobolakomisiapreživotnéprostredie.Preodstup
času nedokázala uviesť, či boli zo strany pani T. na obecnom úrade prejednávané sťažnosti, podnety
alebo pripomienky na postup pána X. ohľadne vedenia kanalizačnej prípojky cez jej pozemok.

Svedok D. M., ktorý pôsobil vo funkcii starostu Obce Liptovský Michal v období rokov 1990 - 2002
uviedol, že ešte za jeho predchodcu bola vypracovaná projektová dokumentácia s tým, že sa malo
vybudovanie kanalizácie realizovať v troch celkoch - A, B, C, v etape A bol hlavný zberač, až po dom
pani T., ktorý sa potiahol o 60 metrov ďalej, aby sa mohla napojiť aj ľavá strana, a to pán T., J., Š., S.
a odporca. Prípojky si vybudovali na svoje náklady jednotliví vlastníci nehnuteľností. 27.06.2000 bolo

stretnutie obecného zastupiteľstva, kde bol ako hosť prítomný aj pán T., ako aj pán odporca, ktorí boli
informovaní o postupe prác a o možnosti zapojenia pána X.. Keďže bol predĺžený hlavný privádzač o
60 metrov, bolo odporučené, že nič nebráni pánu X. legálnym spôsobom vybudovať prípojku zeleným
pásom, alebo po dohode s vlastníkom pozemku. Následne bol svedok prekvapený, že prípojka bola
zrealizovaná bez písomnej žiadosti odporcu, prípadne písomného súhlasného stanoviska obecného

úradu, ide o čiernu stavbu. Navyše odporca sa nenapojil do stoky, ale do kontrolnej šachty, asi 70 metrov
nad úrovňou, s čím boli problémy pri kolaudácii. Svedok ďalej potvrdil vedomosť o tom, že v roku 2000
pri realizácii kanalizačnej prípojky pánom X. cez pozemok pani navrhovateľky vedel, kto je vlastníkom
pozemku parc. č. XX/XX a XX. Svedok nikdy nebol prítomný na stretnutí, kde by pán X.Š. žiadal pani
navrhovateľku ako vlastníčku nehnuteľností na udelenie súhlasu s realizáciou kanalizačnej prípojky. Bol

zvolaný verejný hovor dňa 27.06.2000, kde sa oboznamoval stav realizácie kanalizácie, pričom pán
X. nezavolal ani nepožiadal písomne, ani iným spôsobom o pripojenie. Prezenčná listina z uvedeného
zasadnutia bola pri vstupe do miestnosti, kde sa zapísal každý kto prišiel, či už to bol účastník, hosť
alebo priamo poslanci. Svedok potvrdil i existenciu stavebnej komisie pri obecnom úrade, ktorej členkou
bola pani L.. Bola prítomná i pri všetkých rokovaniach komisie. Stavebné povolenie sa nevydávalo ani

ostatným žiadateľom o pripojenie, avšak na obecnom úrade boli s tým riadne oboznámení, nakoľko
sa jednalo o dvoch poslancov obecného zastupiteľstva, takže vedeli o tom, že sa títo budú pripájať.
Bola povolená stavba kanalizácie pre obec, a to v záujme občanov, pričom každý občan je povinný sa
pripojiť na túto verejnú kanalizáciu s tým, že pripojenia sa robia na náklady vlastníkov nehnuteľností.
Hlavná stoka bola predĺžená na ďalších 60 metrov, kde sa robili potom jednotlivé pripojenia, s ďalšími

vlastníkmi rodinných domov bolo dohodnuté, kadiaľ presne pôjde trasa, odporcovia však o vytýčenie
trasy nežiadali, realizáciu kanalizačnej prípojky nikdy nenahlásili na obecnom úrade, i keď svedok mal o
realizácii tejto stavby vedomosť. Pokiaľ aj pán Q., ktorý vykonával funkciu stavbyvedúceho vo firme J.Š.
zakreslil kanalizačnú prípojku do kópie pozemkovej mapy z roku 1994, toto neoprávňovalo pána X., aby
prípojku realizoval cez pozemok pani navrhovateľky. Pokiaľ S.. Q. tak konal, tak konal bez vedomia a

súhlasu starostu obce. Mohol to však zakresliť až po roku 1994.

Svedok Z. T., sused účastníkov konania uviedol, že pôsobil vo funkcii zástupcu starostu obce tri volebné
obdobia, aj v rokoch 1999 - 2000, kedy sa realizovali kanalizačné prípojky. Samotný svedok dostalpovolenie od starostu, aby sa napojil na kanalizáciu, pán X., pán Š. a pán S. s tým, že od hlavného ťahu
sa napojili cez vlastný pozemok. Nevedel sa vyjadriť k variantom napojenia pre iných vlastníkov, on sa
dohodol so susedmi. Od obce mu bol daný ústny súhlas na pripojenie, či bol tento súhlas daný aj pánu

X.Š., k tomuto sa svedok vyjadriť nevedel. Potvrdil, že bola všeobecne stanovená stavebná komisia,
ale či skutočne existovala, k tomuto sa vyjadriť nevedel. V roku 2000 bol svedok členom cirkevnej
hospodárskej rady, mal vedomosť o tom, že odporca vedie kanalizačnú prípojku cez cirkevný pozemok
č. XX, pričom aj v roku 2008, keď sa predával cirkevný pozemok, mal svedok vedomosť o existencii
kanalizačnej prípojky, avšak v tom čase to nikomu nevravel, nakoľko sa ho na to nikto nepýtal. Svedok

má vedomosť o tom, kto je vlastníkom pozemkov parc. č. XX/XX a XX.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu Mesta I. - oddelenie stavebnej správy, s výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.
ú. K. R., podľa ktorého je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. reg. „C“ č. XX/XX o
výmere 189 m2 - orná pôda, a to na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - I.-Q. A.,

Z. K. R. a kupujúcou - navrhovateľkou zo dňa 14.11.2008, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
I. dňa 26.02.2009 pod č. L. XXXX/XX, predmetom ktorej bol novovytvorený pozemok KNC parc. č. XX/
XX - orná pôda o výmere 189 m2 vytvorený Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX S.. V. P.
zo dňa 22.04.2008, a ktorý vznikol oddelením od pozemku KNE parc. č. XX - orná pôda o výmere 647
m2 (čl. 44 - 49 spisu).

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie K. R. je navrhovateľka podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. XX o výmere 643 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XX o výmere 263 m2 - záhrady ako aj nehnuteľnosti - rodinný
dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XX k. ú. K. R. (čl. 6 spisu). Navrhovateľka požiadala

príslušný stavebný úrad - Obec K. R. o udelenie súhlasu na realizáciu drobnej stavby - podzemnej
nádrže na zber dažďovej vody, pričom Obec K. R. podľa oznámenia zo dňa 09.08.2011 (čl. 7 spisu),
nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky.

Ďalej sa súd oboznámil so Zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce K. R. konaného

dňa 27.06.2000 čl. 77 - 79 spisu, na ktorej bola podaná informácia o stave stavby kanalizácie, ktorej sa
ako hosť zúčastnili aj pán T. (manžel navrhovateľky) a odporca v 1. rade, ktorý sa zaujímal, kedy by sa
začala budovať II. etapa stavby kanalizácie a ČOV, pán T. potreboval vedieť, či nie je iná možnosť, aby
sa pán X.Á. R. mohol napojiť na kanalizáciu, ale nie je proti, aby si urobil prípojku aj cez jeho pozemok.

Súd sa oboznámil i s Projektom stavby v rozsahu pre stavebné povolenie z júna 2011, za účelom
zabezpečenia odvedenia splaškových vôd z existujúceho rodinného domu odporcov č. XX, pričom podľa
predmetného projektu je projektovaná kanalizačná prípojka vedená z existujúcej kontrolnej šachty cez
pozemok parc. č. XX vo vlastníctve navrhovateľky a pozemok parc. č. XX/XX, taktiež vo vlastníctve
navrhovateľky, k rodinnému domu vo vlastníctve odporcov.

Z obsahu pripojeného spisu Mesta I. - oddelenie stavebnej správy vyplýva, že odporcami dňa 24.06.2011
bola podaná žiadosť o dodatočné povolenie dokončenej stavby „kanalizačná prípojka“ umiestnenej na
parc. CKN XX/X, XX/XX a XX/X k. ú. K. R., pričom dňa 01.07.2011 bolo začaté konanie o dodatočnom
povolení stavby. Na základe žiadosti odporcov bolo na deň 26.07.2011 zvolané ústne pojednávanie

spojené s miestnym zisťovaním, pričom i zo zápisnice k č. XXX/XXXX z konania o dodatočnom
povolení stavby vyplýva, že kanalizačná prípojka nachádzajúca sa na pozemku parc. č. Q. XX/X, XX/
XX, XX bola zrealizovaná v roku 2000, prechádza cez pozemky parc. č. CKN XX/XX a XX, ktoré sú
vo vlastníctve pani T., pričom podľa tvrdení odporcu, tento zrealizoval kanalizačnú prípojku na pokyn
obecného zastupiteľstva. Rozhodnutím Obce K. R. č. N. XXX-X/XXXX/TSX - K. zo dňa 27.07.2011,

ktorý uskutočňuje správne konanie vo veci neoprávnene zrealizovanej stavby „kanalizačná prípojka“
umiestnenej na pozemku parc. č. CKN XX/X, XX/X, XX/XX, XX v k. ú. K. R. bola účastníčka konania -
vlastníčka pozemkov parc. č. CKN XX/XX a CKN XX H. T. odkázaná na súd a zároveň s poukazom na
§ 29 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bolo správne konanie prerušené.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Vlastnícke právo je právo vlastníka vykonávať svoje oprávnenia, t. j. právo vec držať, užívať, požívať,
brať z nej plody a iné úžitky, nakladať s ňou, taktiež má právo brániť sa proti neoprávneným zásahom.

Vlastnícke právo je právo absolútne, pôsobí voči všetkým, tomuto právu vlastníka zodpovedá povinnosť
ostatných subjektov vlastníka nerušiť vo výkone vlastníckeho práva. Pokiaľ do absolútneho vlastníckeho
práva niekto neoprávnene zasahuje, vzniká medzi vlastníkom a narušiteľom relatívny hmotnoprávny
vzťah, ktorého obsahom je povinnosť narušiteľa vec vydať alebo upustiť od ďalších neoprávnených
zásahov, prípadne povinnosť odstrániť následky svojho zásahu.

Pokiaľniektozriadinacudzompozemkustavbu,beztoho,abymalktomuobčiansko-právneoprávnenie,
ide o stavbu neoprávnenú, a teda o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku.
V takomto prípade vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú vyporiadanie vzájomných vzťahov
vlastníka stavby a vlastníka pozemku, sleduje sa tak cieľ, aby nákladné investície neboli zbytočne

zmarené, pokiaľ okolnosti prípadu nevyžadujú odstránenie stavby.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha voči odporcom odstránenia stavby - kanalizačnej
prípojky z pozemku KNC parc. č. XX - záhrady o výmere 263 m2 v k. ú. K. R. a pozemku KNC parc.
č. XX/XX - orná pôda o výmere 189 m2 v k. ú. K. R., vo vlastníctve navrhovateľky z dôvodu, že ide

o neoprávnenú stavbu, t. j. stavbu, ktorú vybudovali odporcovia v roku 2000, bez súhlasu vlastníka
pozemku a ide zároveň i o stavbu nepovolenú, ktorá bola prevedená bez stavebného povolenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kanalizačná prípojka je vedená od existujúcej kontrolnej
šachty cez pozemok parc. č. XX k. ú. K. R. a z časti cez pozemok parc. č. XX/XX k. ú. K. R., oba

vo vlastníctve navrhovateľky. Spoluvlastnícky podiel 1 na pozemku parcela KNC č. XX k. ú. K. R.
nadobudla navrhovateľka na základe osvedčenia E. XXXX/XX - 35 Kúpnopredajnou zmluvou L. XXX/
XX. Pozemok parc. č. 24/12 - orná pôda o výmere 189 m2 v k. ú. K. R. zapísaný na LV č. XXX nadobudla
navrhovateľka do výlučného vlastníctva Kúpnou zmluvou č. L. XXXX/XX zo dňa 14.11.2008, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra I. dňa 26.02.2009 a predmetný pozemok parc. č. XX/XX vznikol

odčlenením od pozemku parc. č. 25 Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 22.04.2008.

Ďalej súd mal za preukázané, že odporcovi v 1. a 2. rade v roku 2000 v rámci výstavby kanalizácie
v obci K. R. vybudovali kanalizačnú prípojku, ktorú viedli, ako už bolo vyššie spomenuté z existujúcej
kontrolnej šachty cez pozemok parc. č. XX v spoluvlastníckom podiele navrhovateľky a cez pozemok

parc. č. 25, ktorej výlučným vlastníkom bola v tom čase I.-Q. A., Z. K. R. a až následne v roku
2008 geometrickým plánom bol od uvedeného pozemku odčlenený diel 1 o výmere 189 m2, ktorý je
súčasťou novovytvoreného pozemku KNC parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere 189 m2, ktorý pozemok
nadobudla Kúpnou zmluvou L. XXXX/XX navrhovateľka do výlučného vlastníctva. Podľa písomného
čestného prehlásenia J. B.Ň., štatutárneho zástupcu predávajúceho I.-Q. Z. K. R. (čl. 40 spisu), tento

nemal vedomosť o tom, že na uvedenej parcele sa nachádza kanalizačná prípojka odporcov, o ktorej
skutočnosti ho neinformovala ani cirkevná hospodárska rada farnosti.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľka ako aj jej manžel R. T. mali v roku 2000
vedomosť o zámere odporcu vybudovať kanalizačnú prípojku a túto viesť cez pozemok vo vlastníctve

navrhovateľky parc. č. XX, ktorá skutočnosť vyplýva zo Zpisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
konaného dňa 27.06.2000 Obce K. R., ktorej sa ako hosť zúčastnil aj manžel navrhovateľky pán R. T.,
pričom na strane 2 uvedenej zápisnice sa zaujímal o to, či nie je iná možnosť, aby sa pán X. R. mohol
napojiť na kanalizáciu, ale nie je proti, aby si urobil prípojku aj cez jeho pozemok. Taktiež z výpovedenavrhovateľky (čl. 57 - 58 spisu) vyplynulo, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že na jej pozemku
parc. č. XX k. ú. K. R. sa realizuje vybudovanie kanalizačnej prípojky odporcom, bola však v tom, že
na vybudovanie prípojky dal príkaz obecný úrad, z toho dôvodu voči tomuto nenamietala, bola v tom,

že vlastníkom je obec. Výslovný súhlas k zriadeniu kanalizačnej prípojky na jej pozemku však nikdy
odporcom nedala. Až dňa 15.07.2011 vo veci dodatočného povolenia stavby - kanalizačná prípojka
stavebníkov - odporcom v 1. a 2. rade vzniesla námietky voči legalizácii stavby na jej pozemkoch.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci ide o neoprávnenú stavbu stavebníkov - odporcov v 1. a

2. rade, ktorej odstránenia sa navrhovateľka ako vlastníčka dotknutých pozemkov domáha. Účelnosť
odstránenianeoprávnenezriadenejstavbyvzmysle§135cObčianskehozákonníkajepotrebnéhodnotiť
vždy objektívne, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. Súd
musí prihliadnuť najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla,
k tomu, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku,
alebo naopak, či staval v dobrej viere, súd teda musí v danom prípade porovnať v každom prípade

ekonomickú a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla a na druhej strane záujem na ďalšom
využití stavby. Je potrebné prihliadnuť i k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti
neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel tiež k
dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula (R 23/2003). Je potrebné, aby súd porovnal ekonomickú a inú
stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby. Nie je bezvýznamné

ani porovnanie týchto strát vo vzťahu k následnému hospodárskemu využitia doposiaľ zastavaného
pozemku neoprávnenou stavbou, prípadne pozemku doposiaľ užívaného v súvislosti s touto stavbou.
Ekonomickú stratu vzniknutú odstránením stavby predstavujú nielen náklady na odstránenie stavby, ale
i cena stavby. Pokiaľ by bolo zistené, že vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe musel vedieť a napriek
tomu proti nej nezakročil, je táto okolnosť na ťarchu vlastníka pozemku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002, v prípade, ak vlastník pozemku od počiatku o neoprávnenej stavbe
vedel a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných
prác a bráni sa až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako i pôvodný vlastník pozemku parc. č. XX I.R.-Q. A., Z. K. R. v
čase vybudovania kanalizačnej prípojky odporcami voči tomuto nenamietala, tento stav rešpektovala,

rovnako uvedený stav rešpektovala od roku 2000 až do roku 2011 i samotná navrhovateľka, aj keď nebol
preukázaný výslovný súhlas navrhovateľky s vybudovaním kanalizačnej prípojky cez jej pozemky, voči
takémuto postupu nenamietala a ani sa zákonným spôsobom nebránila.

Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov (§
153 ods. 2 OSP), pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhovateľom navrhované vyporiadanie nie je
prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi i iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho
zákonníka, i keď v tejto otázke judikatúra súdov nie je jednotná. Vyššie citované ustanovenie §
135c Občianskeho zákonníka sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a

neoprávneným stavebníkom. Zákon uvádza demonštratívny výpočet možnosti riešenia, ako môže súd
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, okrem iného i zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe. Znenie zákona ani jeho
zmysel nevylučuje aj iné usporiadanie pomerov, než aké zákon výslovne uvádza. Pri riešení situácie,
ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby je potrebné brať do úvahy predovšetkým

ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté, ako to vyplýva z čl. 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj z konštrukcie § 135c Občianskeho zákonníka, najmä
z poradia, v akom zákon uvádza jednotlivé postupy vyporiadania neoprávnenej stavby a konečne z
princípov, na ktorých je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, do ktorého práv bolo
bez právneho dôvodu zasiahnuté proti tomu, kto takto do práva zasiahol.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odstránenie neoprávnenej stavby nie je účelné a s
prihliadnutím k jej charakteru ju nemožno prikázať za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, t. j.
navrhovateľke. Podľa názoru súdu pomery účastníkov vzniknuté neoprávnenou stavbou je preto možné
riešiť s poukazom na § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. zriadiť za náhradu vecné bremeno,

ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, k čomu však je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie.Ako už bolo vyššie konštatované, podľa ustálenej judikatúry pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej
stavby,súdprihliadanajmäkpovahearozsahuhospodárskejstraty,ktorábyodstránenímstavbyvznikla,
ako aj k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej

realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby
uplynula (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 432/2002).

Súd má za to, že navrhovateľka už v čase začatia realizácie kanalizačnej prípojky mala vedomosť o tom,
že kanalizačná prípojka odporcu bude vedená cez jej pozemok parc. č. XX k. ú. K. R., napriek tomu voči

tomuto postupu nenamietala, nežiadala zastaviť práce, pokiaľ tvrdí, že nikde nedala výslovný súhlas
na zriadenie prípojky cez jej pozemok. Pokiaľ však uvedené práce tolerovala, voči tomuto nenamietala,
možno vyvodiť, že navrhovateľka rešpektovala uvedený stav, a mala vedomosť o tom, že odporcovia
zriaďujú prípojku cez jej pozemok, o tomto mal vedomosť i manžel pani navrhovateľky, ako to vyplýva i zo
Zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 27.06.2000. Vlastníčkou pozemku parc. č. 24/12
k. ú. K. R., cez ktorý taktiež prechádza kanalizačná prípojka vo vlastníctve odporcu, sa navrhovateľka

stala až v roku 2009 a predchádzajúci vlastník pozemku - I.-Q. A., Z. K. R. voči postupu odporcu taktiež
nenamietala.

S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti súd má za to, že odstránenie neoprávnenej stavby by
v danom prípade nebolo účelné, vzhľadom na povahu stavby ani nie je možné prikázať stavbu do

vlastníctva navrhovateľky, z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľky zamietol s tým, že
posudzovaný zásah do vlastníckych práv navrhovateľky je riešiteľný zriadením vecného bremena
na dotknutej časti pozemku navrhovateľky za primeranú náhradu, prípadne sa môže navrhovateľka
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko majiteľ stavby - kanalizačnej prípojky postavenej
na pozemku navrhovateľky, bez uzavretej nájomnej zmluvy, alebo inej dohody sa zásadne bezdôvodne

obohacuje (§ 451 Občianskeho zákonníka), ktorý by musel majiteľovi pozemku uhradiť, ak užíva
pozemok.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP, že o týchto bude rozhodnuté až po
právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).