Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010328.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
decembra 2019 odvolanie prokurátora, obžalovaného ml. V. Q. a zákonných zástupcov mladistvého
obžalovaného V. Q. a R. Q. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/140/2018-332 z
25.6.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora, obžalovaného ml. V. Q. a zákonných zástupcov mladistvého
obžalovaného V. Q. a R. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/140/2018 z 25.6.2019 bol obžalovaný ml. V. Q.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku.

Za uvedený prečin bol obžalovaný ml. V. Q. odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, výkon ktorého
trestu mu súd podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej E. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX, vo výške 8.025,60 Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podali odvolanie zákonní zástupcovia ml. obžalovaného V. Q.
a R. Q., ako aj obžalovaný ml. V. Q..

V zákonom stanovenej lehote podaním doručeným okresnému súdu 1.7.2019 podal proti vyššie

citovanému rozsudku odvolanie prokurátor. Odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným
okresnému súdu 3.9.2019, v ktorom uviedol:

„Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Námestovo, čo do výroku o vine, podávam odvolanie, a
to v neprospech obžalovaného.
S predmetným rozsudkom sa možno stotožniť čo sa týka výroku o treste, kde toto plne zodpovedá

vykonanému dokazovaniu a správnej aplikácii príslušných právnych predpisov. Nemožno sa však
stotožniť s výrokom o vine obžalovaného, keď súd, na rozdiel od obžaloby, nekvalifikoval konanie
obžalovaného ako prečin Ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, t.j. spáchanie trestného činu
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti, súd konanie obžalovaného kvalifikoval
ako Ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Súd uvedené odôvodnil tým, že

pod porušením dôležitej povinnosti nemožno považovať porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej podľa
zákona, ale je potrebné v každom prípade osobitne skúmať, či takéto porušenie povinnosti možnokvalifikovať za závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zákona. V danom prípade, išlo
o jazdu bicyklom, ktorá síce bola vykonaná technicky nesprávnym spôsobom a porušením konkrétnych
ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na

ktoré súd poukázal, ale takéto porušenia ustanovení právneho predpisu však vzhľadom na skutočnosť,
že jazda bola vykonaná práve bicyklom nemáva spravidla za následok vážne ohrozenie života a zdravia
ostatných účastníkov cestnej premávky.
Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Ide o porušenie

takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví (R
13/1965, R 11/1964, R 36/1984). Ide, okrem iného, aj o povinnosti, ktoré pre páchateľa môžu vyplývať
nielen zo zákona, ale na základe zákona aj z iného všeobecne záväzného právneho predpisu. V cestnej
doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti napr. neprimeraná rýchlosť, nevenovanie
sa plne vedeniu vozidla, povinnosť zachovávania dostatočného bočného odstupu od predchádzaných
chodcov. Porušením dôležitej povinnosti sa rozumie závažnejšie neplnenie si povinností alebo také

porušenie, ktoré je nad rámec ich bežného plnenia.
Formulácia „dôležitá povinnosť vyplývajúca zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie
alebo uložená podľa zákona“ je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých
relevantných dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného zaradenia,
zamestnania, funkcie, alebo, ktoré sú mu uložené podľa zákona, pričom ide o povinnosti, ktoré majú

vzťah k ochrane života a zdravia ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú
obsiahnuté aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise (n.r. sp. zn. 3 Tdo 28/2008).
Súd v danom prípade uviedol, že síce jazda obžalovaného ml. V. Q. na bicykli bola vykonaná technicky
nesprávnym spôsobom porušením konkrétnych ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), §

15 ods. 3 a § 16 ods. 1), avšak takéto porušenie nepovažoval za porušenie dôležitej povinnosti a teda
nekvalifikoval takéto konanie obžalovaného ako závažnejší spôsob konania a to z dôvodu, že jazda
bola vykonaná práve bicyklom a táto nemáva spravidla za následok vážne ohrozenie života a zdravia
ostatných účastníkov cestnej premávky.
Z vyššie uvedeným konštatovaním súdu nie je možné sa stotožniť a to z dôvodu, že práve v danom

konkrétnom prípade konaním obžalovaného, ktorý jazdou na bicykli porušil ustanovenia zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tým spôsobil zranenia
poškodenej E. V. s tým, že najzávažnejšie zranenie na hlave poškodenej - zlomenina šupiny spánkovej
kosti vpravo s pokračovaním lomných línií vo vnútri lebky s prítomnosťou krvi v strednom uchu má
nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona. Zranenia

poškodenej si vyžiadali dobu liečenia najmenej 10 týždňov, čo konštatoval aj prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku. Teda v danom prípade práve nesprávna jazda na bicykli obžalovaným mala za
následok vážne ohrozenie života a zdravia účastníkov cestnej premávky, v prípade poškodenej dokonca
došlo nielen k ohrozeniu života a zdravia ale priamo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej.
Na základe uvedeného je možné, rozdielne od názoru súdu, konštatovať, že aj jazda na bicykli, pokiaľ

pri nej dochádza k porušovaniu ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, môže spôsobiť veľké nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a život, resp.
vážne ohrozenie života a zdravia ostatných účastníkov cestnej premávky. V tejto súvislosti uvádzam,
že v súčasnej dobe dochádza k zvýšenému používaniu bicyklov, tieto sa čoraz častejšie začínajú
používať nielen vo voľnom čase, ale aj napr. na prepravu do práce, preto je potrebné, aby si cyklisti

uvedomovali, že sú riadni účastníci cestnej premávky, sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona o
cestnej premávke s tým, že neplnenie týchto povinností už presahuje rámec ich bežného plnenia,
nakoľko cyklista nesprávnou jazdou na bicykli predstavuje nebezpečenstvo a to najmä pre chodcov,
kedy pri strete bicykla s chodcom, následky na zdraví, resp. na živote môžu byť veľmi vážne, tak ako to
bolo, aj v prípade poškodenej E. V., ktorá utrpela závažné zranenia s charakterom ťažkej ujmy.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd v danej veci zrušil odvolaním napadnutý
výrok o vine obžalovaného a súčasne uznal obžalovaného ml. V. Q. vinného zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako bol ustálený v obžalobe.“

Obžalovaný ml. V. Q. zahlásené odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním
doručeným okresnému súdu 18.9.2019, v ktorom uviedol:„Na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku dňa 28.6.2019 som zahlásil prostredníctvom
svojho obhajcu, že sa odvolávam proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu.
Po doručení rozsudku svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu odôvodňujem nasledovne:

V uvedenom rozsudku súd konštatuje, že prihliada pri dokazovaní iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní.
Na hlavnom pojednávaní bola aj prebratá záverečná reč môjho obhajcu, ktorú súd v rozsudku neuvádza
a ani za nezaoberal skutočnosťami, ktoré môj obhajca v záverečnej reči uvádzal.
V rozsudku sa Okresný súd v Námestove zaoberá skutočnosťou, či môj brat sedel so

mnou na bicykli, resp. či nesedel. To vôbec nie je podstatné v súvislosti s tým, že poškodená
maloletá E. V. porušila ustanovenie § 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke, kde sa uvádza, že tam kde
chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam kde nie je krajnica alebo kde je
krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.
Ďalej sa v rozsudku uvádza, že som chodcov na svoju prítomnosť nijak neupozornil, neznížil som
rýchlosť a som nebral ohľad na to, že sú na ceste maloleté deti. Tu by som sa pozastavil nad touto

skutočnosťou aby som uviedol, či rodičia maloletej V. sa nepostarali o bezpečnosť svojej dcéry , keď jej
umožnili ísť ako chodkyni pri pravom okraji vozovky, voľne sa pochybovať po vozovke a nezabezpečili
jej bezpečnosť ísť po ceste „za ruku,, s rodičom.
V rozsudku je uvedené len jednostranné vyjadrenie znalca v neprospech obžalovaného, hoci znalec aj
v znaleckom posudku aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na variante A a a j

variante B . Na základe toho neurčil znalec jednoznačne kde zapríčinil dopravnú nehodu.
Ďalej sa v rozsudku Okresného súdu Námestovo uvádza, že moje výpovede boli nepresvedčivé a som
menil výpovede. V rozsudku na strane 6 je uvedené, že v znaleckom posudku Mgr. Boženy Doničovej
výpovede obžalovaného možno považovať za vierohodné, z hľadiska intelektovej úrovne aj osobnostnej
štruktúry. Obžalovaný je schopný správne a úplne vnímať prežité udalosti, nemá sklony k fantazijnému

spracovaniu skutočnosti, klamstvu.
Podľa rozsudku Okresného súde v Námestove som mal porušiť konkrétne ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 2
písm. a), zákona o cestnej premávke - dodržal som pravidlá cestnej premávky, správal som sa na ceste
disciplinovane a ohľaduplne (jazdil som na bicykli po pravom okraji vozovky, prešiel som okolo chodcov,
ktorí išli ako chodci po celej vozovke a do jazdnej dráhy mi vošla chodkyňa, ktorá porušila ustanovenie

§ 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a aj napriek tomu, že išla s rodičmi títo jej nezabezpečili
bezpečnosť a ju nechali voľne pobehovať po vozovke,
§ 4 ods. 1 písm. c), písm. e), zákona o cestnej premávke - plne som sa venoval vedeniu bicykla a
som sledoval situáciu v cestnej premávke, taktiež som venoval zvýšenú pozornosť na chodcov, ktorí v
podstate neboli ani chodcami lebo išli po vozovke a na opačnej strane ako uvádza zákon. Ak by som

nebol sledoval situáciu na vozovke, tak by som bol pribrzdil, resp. použil zvonček na bicykli, no som to
nepovažoval za potrebné, nakoľko som mal voľný priestor na pravej strane vozovky, kde som mohol
voľne prejsť okolo chodcov. No som nevidel, že pred chodcami ide po vozovke poškodená maloletá,
ktorá mi náhle vbehla do mojej jazdnej dráhy.
§ 15 ods. 3, zákona o cestnej premávke - chcel by som k tomuto uviesť, že ja som nikoho nepredchádzal,

jasomišielplynulépopravomokrajivozovky.Podslovompredchádzanierozumiemeniekohoobchádzať
z ľavej strany čo je napísané aj v zákone „dávať znamenie o zmene smeru jazdy“, „zachovať dostatočný
bočný odstup od predchádzajúceho vozidla, osobitne cyklisti a chodca“. Ja som nikoho neobchádzal po
ľavej strane, nakoľko som mal dostatočný priestor po pravej strane v smere mojej jazdy. Nemohol som
obchádzal chodcov, nakoľko išli po celej ceste, len pri pravom okraji vozovky bol dostatočný priestor aby

som voľne mohol prejsť, čo bolo v smere mojej jazdy. Ja som voľne prešiel okolo chodcov, pričom po
tom ako som voľne prešiel okolo nich , tak mi náhle vošla do mojej jazdnej dráhy poškodeného, ktorá
išla pred chodcami a ja som ju nevidel.
§ 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, -ja
som išiel rýchlosťou, ktorú som bol schopný ovládať a keby mi nebolo vbehla náhle do mojej jazdnej

dráhy poškodená tak by som bol prešiel okolo chodcov. Nešiel som rýchlo, nakoľko aj po náraze do
poškodenej som nespadol z bicykla, ale som riadne zastavil. Aj znalec uviedol, že som išiel na bicykli
primeranom rýchlosťou.
Týmto som chcel poukázať, že som neporušil žiadne ustanovenia Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov", ale poškodená porušila ustanovenie § 52 ods. 1

zákona o cestnej premávke, pričom išla s doprovodom svojich rodičov.
V skutkovej vete rozsudku sa uvádza, že som „v dôsledku nesprávnej techniky jazdy pri míňaní chodca" ,
„nedodržalodtejtobezpečnýodstup".Tubysomchcelpoukázalnaskutočnosť,žejasomišielnasvojombicykli po pravej strane vozovky a pri míňaní chodca (slovo míňaní nie je výraz v zákona) som dodržal
bezpečný odstup.
Ja som neporušil žiaden zákona o cestnej premávke, nakoľko som išiel po pravej strane vozovky a ak

som mal míňať chodca a nedodržal bezpečný odstup, tak chodec porušil zákon, nakoľko on mal ísť po
ľavej strane vozovky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem odvolaciemu súdu (Krajský súd v Žiline), aby v zmysle §
321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Námestove spisová značka
6T/140/2018 a sám rozhodol rozsudkom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku na základe zásady in

dubio pro reo v pochybnostiach v prospech obžalovaného a aby oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietne.“

Zákonní zástupcovia obžalovaného ml. V. Q. zahlásené odvolanie písomne neodôvodnili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup

podľa§316Tr.por.,preskúmalvzmysle§317ods.1 Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzali. Pri preskúmaní prihliadol
i na prípadné chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolania podané obžalovaným ml. V. Q.,
prokurátorom a zákonnými zástupcami obžalovaného ml. nie sú dôvodné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
- prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak na práva obžalovaného na

obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú
správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného ml. V. Q. a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke

viny a trestu, resp. v otázke náhrady škody. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje
s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň
odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích
námietok obžalovaného ml. V. Q. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody
odvolania obžalovaného ml. sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom

konaní.

Obžalovaný ml. V. Q. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní
pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný ml. V. Q. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie oodvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného mladistvého je potrebné predovšetkým uviesť, že tu ml.
obžalovaný V. Q. prostredníctvom obhajcu rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využil všetky
svoje práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za
vinu, namietal a spochybňoval usvedčujúce dôkazy a vyjadril sa i k tým skutočnostiam, ktoré považoval
z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúcpotomnaodvolacienámietkyobžalovanéhoml.V.Q.,ženeporušilžiadneustanovenieZákona
o cestnej premávke, nakoľko v inkriminovanom čase išiel po pravej strane vozovky a ak mal míňať
chodca a nedodržal bezpečný odstup, tak chodec porušil zákon, nakoľko on mal ísť po ľavej strane
vozovky, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:

Akovyplývazvýsledkovdokazovaniaobžalovanýml.priznal,žepredkolíziouschodkyňou-poškodenou
videl pred sebou skupinu chodcov idúcich vedľa seba, vrátane maloletých detí, ktorí sa pohybovali
po vozovke v smere jeho jazdy. Musel teda predvídať, keďže vykonával jazdu bicyklom, v smere ich
chôdze, že keď sa k nim približuje zozadu, že tieto osoby nevedia o jeho prítomnosti a môžu sa
na ceste správať nepredvídateľne. Obžalovaný však chodcov na svoju prítomnosť nijako neupozornil,

ani neznížil svoju rýchlosť a chodci ho zaregistrovali až v čase nárazu do poškodenej. Naviac treba
zdôrazniť, že ako to vyplýva z výpovede svedkov, v čase nárazu do poškodenej nesedel na bicykli
sám. Naopak, na rúre bicykla pred obžalovaným sedel jeho brat maloletý V. H. Takéto správanie sa
obžalovaného - nezníženie rýchlosti, hoci mal pred sebou v smere jazdy chodcov vrátane maloletých
detí, neupozornenie chodcov na to, že na vozovke sa pohybuje na bicykli, naviac s ďalšou osobou,

nemožno považovať za akceptovateľné.

Pokiaľ teda ide o odvolacie námietky obžalovaného ml. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu
dôkazov, odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k
žalovanému skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. jasne vysvetlil, aké konanie obžalovaného má

za preukázané a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla
„v pochybnostiach v prospech“ (in dubio pro reo). S takýmto záverom s odkazom na vyššie uvedené
sa stotožňuje aj odvolací súd.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnyminázormi,návrhmiahodnotenímdôkazov.Právonaspravodlivýprocesneznamenáanitoprávo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný ml. V. Q. popieral vinu za súdený skutok, odvolací súd poukazuje na silu tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, ktoré vinu obžalovaného preukazujú, a to predovšetkým výpovede svedkov
H. V., M. Y., L. V., M. Y. a V. Q., ako aj výsledky znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva
a odboru cestná doprava. Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného, ktorými spochybňoval, že

nehodu zavinil on a naopak poukazoval na zavinenie chodcov, je potrebné uviesť, že pre uznanie viny
zo súdeného prečinu je irelevantné, či vznik kolízie zavinil poškodený, zistená miera spoluzavinenia
sa zohľadní len pri ukladaní trestu, keď zo strany obžalovaného išlo o nedbanlivostné konanie. V
súdenejvecibolojednoznačnepreukázané,žepríčinoudopravnejnehodykritickéhodňabolanesprávna
technika jazdy obžalovaného ako cyklistu s bratom sediacim pred ním, ktorý mu znižoval viditeľnosť

a obmedzoval ovládanie bicykla a v každom prípade neprimeraná rýchlosť (vzhľadom na zranenia
poškodenej E. V.).

Vychádzajúc z uvedeného odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a
hodnoteniu dôkazov bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové a tendenčné, v snahe zbaviť sa následkov

trestnoprávnej zodpovednosti.

Odkazujúcvostatnomnasprávneavyčerpávajúcedôvodyrozsudkuokresnéhosúdu,kdesúdvovzťahu
ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval prvostupňový súd, keď protiprávne konanie
obžalovaného ml. V. Q., ktoré vyplynulo jednoznačne z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne
posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. Uvedené právne posúdenie konania

obžalovaného ml. zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný
súd prihliadať.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie konania obžalovaného ml. V.
Q. aj podľa odseku 2 písm. a) § 157 Tr. zák. krajský súd poukazuje na nasledovné:

Trestný zákon nevysvetľuje, ktorú povinnosť pokladá v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. za dôležitú a ponecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade po zhodnotení všetkých okolností
uvážil, či povinnosť, ktorou páchateľ porušil svojim trestným konaním, je porušením dôležitej povinnosti.
Nestačí totiž každé porušenie povinnosti, ale porušenie povinnosti, ktoré je podľa okolností prípadu
dôležitou. Za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať len porušenie takej povinnosti, ktorej

porušenie má za danej situácie spravidla za následok nebezpečie pre ľudský život alebo zdravie, kde
teda jej porušením môže ľahko dôjsť k takémuto následku a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takéto
následky skutočne máva. Obžalovaný ml. v danom prípade viedol bicykel, teda nie veľké vozidlo. Práve
pri veľkých typoch vozidiel musí platiť zvýšená opatrnosť vodiča pri ich vedení, pretože takéto vozidlá
svojimi rozmermi i váhou predstavujú podstatne vyššie riziko a ohrozenie okolia ako bicykel (ako tomu

bolo v súdenej veci) a spravidla v dôsledku ich zásahu dochádza k vzniku nenapraviteľného následku.
Za porušenie dôležitej povinnosti je potrebné spravidla považovať situáciu ak miera nepozornosti vodiča
bola tak výrazná, že nutne viedla ako jediná príčina k dopravnej nehode. V danom prípade je však
potrebné uviesť, že jedinou príčinou tejto nehody dňa 16.10.2017 nebola len zlá technika jazdy a miera
nepozornosti vodiča bicykla - obžalovaného, ale aj nezabezpečenie bezpečnosti poškodenej jej rodičmi,

ktorí kráčali po vozovke s maloletou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky prokurátora ako
nedôvodné.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému ml. V. Q. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu (§ 34 Tr. zák., § 97 a nasl. Tr. zák.) v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými
v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce
sa spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na

pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne pri
určení druhu a výmery trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Tr.
zák., keď v tomto smere venoval pozornosť nielen ich zisťovaniu dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ale aj pri odôvodňovaní výroku o treste.
Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej

a generálnej prevencie, odvolací súd, vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného
mladistvého, dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov je pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk primeraný.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody.

Vovyššieuvedenomideopodstatnédôvody,nazákladektorýchodvolacísúd,vostatnomsastotožňujúc
s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, keďže nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku, postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. V. Q.,
prokurátora a zákonných zástupcov mladistvého obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.