Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200550
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8820200550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu L. Z. Z., so sídlom O. XX, XXX
XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava, proti žalovanému T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., právne
zastúpený advokátom JUDr. Martina Fabiánová, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o
zaplatenie 4.406,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 5Csp/30/2020-87 zo dňa 31. augusta 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Vranov nad Topľou, č.k. 5Csp/30/2020-107 zo dňa 13. novembra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2507,55 eur spolu s úrokom omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 2507,55 eur od 26.7.2017 do zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť v 70-

eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám
žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 1, § 39,
§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 54a, § 875v, § 100, § 101, § 103, §
657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX
zmluvu o pôžičke, pričom schválená výška pôžičky predstavovala sumu 5.000,- Eur, ktorú mal žalovaný
uhradiť v 60 splátkach. Celková čiastka predstavovala sumu 8.652,- Eur, výška mesačnej splátkysumu 144,20 Eur a ročná úroková sadzba 26,98 %. RPMN bola uvedená vo výške 26,98%. Žalobca
listom zo dňa 25.05.2017 upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia nedoplatku na splátkach
do 05.07.2017, úver zosplatní. Žalovanému bola výzva doručená 31.05.2017. Žalobca listom zo dňa

20.07.2017 oznámil žalovanému, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Z prehľadu splátok a úhrad súd
zistil, že žalovaný splátkami pôžičky pred podaním žaloby celkovo uhradil sumu 2492,45 Eur.

4.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,ževtomtoprípadeideospotrebiteľskúzmluvu,pretožejuuzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj

obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu. Ďalej uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť
v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná
na súde dňa 27.02.2020, do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu sa premlčujú jednotlivé
splatné splátky. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby,
teda splátky splatné po 27.02.2017. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok 20.

deň v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.03.2017. Jedná sa tak o
44 nepremlčaných splátok. Zároveň nie je možné konštatovať ani premlčanie celého nároku, nakoľko
splátka, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru bola splatná najskôr 20.03.2017, ako
je to zrejmé z predžalobnej upomienky z 25.05.2017. V zmysle zmluvy bola pôžička poskytnutá pri
ročnej úrokovej sadzbe 26,98 %, pričom z internetovej stránky NBS zistil, že pri spotrebiteľskom úvere

so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 splátok) v októbri 2015 činil úrok 10,75% p.a. (nové obchody).
Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom prípade teda
ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva v časti odplaty neplatným právnym úkonom, preto dohodu

o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú a zamietol tak nárok žalobcu na úroky z úveru. Žalobca
má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez. Istinu pripadajúcu na nepremlčané splátky úveru
zistil podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy, pričom premlčaných bolo 16 splátok istiny.
Úhrady žalovaného v celkovej sume 2.492,45 Eur boli zarátané najskôr na 16 premlčaných splátok
istiny v sume 807,06 Eur (splátkový kalendár na čl. 15 spisu) a v sume 1.685,39 Eur na nepremlčané

splátky istiny. Nepremlčaná istina pozostávajúca z 44 nepremlčaných splátok istiny úveru tak spolu
predstavuje sumu 4.192,94 Eur, z ktorej bolo uhradených 1.685,39 Eur. Žalovaného tak zaviazal na
úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 2.507,55 Eur (poskytnutá istina úveru 5.000,- Eur
- suma úhrad žalovaného 2.492,45 Eur = 2.507,55 Eur). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaný
sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania,, preto ho zaviazal aj na zaplatenie

úroku z omeškania z dlžnej sumy. Po zohľadnení skutočností, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť
k dvom maloletým deťom a jeho manželka je nezamestnaná, a teda živiteľom rodiny je iba žalovaný,
mu povolil zaplatiť dlh v primeraných mesačných splátkach po 70,- Eur mesačne. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v určenej
výške nemožno vnímať ako zásah do jeho pomerov, ktorý by bol spôsobilý ohroziť jeho ďalšiu činnosť

alebo neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Na záver udal, že neboli naplnené predpoklady
ustanovené v § 282 zákona č. 160/2015 Z. z., žalovaný so žalobou nesúhlasil, nárok žalobcu popieral,
preto neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcov úspech predstavoval 56,90% a neúspech 43,10%.

Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 14% (56,90 - 43,10 = 13,80), ktorý mu priznal. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žiada,
aby bol oslobodený od prípadného platenia od súdnych poplatkov, tak uviedol, že žalovaný je ako
spotrebiteľ od platenia od súdnych poplatkov oslobodený priamo zo zákona, pričom žalovanému v
konaní žiadna poplatková povinnosť nevznikla, preto považoval takúto žiadosť v danom štádiu konania

za bezpredmetnú. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného uviedol, že ak by mal túto považovať za žiadosť
o nepriznanie náhrady trov konania úspešnejšiemu žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa
v uviedol, že nevzhliadol žiadne takéto dôvody pre nepriznanie trov žalobcovi. Majetkové pomery
žalovaného, ktoré deklaroval nie sú samé o sebe takýmito dôvodmi, preto za súčasného čiastočného
úspechu žalobcu v rozsahu 14% celkových trov, považuje uvedené za dostatočné zohľadnenie celkovej

deklarovanej situácie žalovaného. Iné skutočnosti, ktoré by mal zohľadniť, žalovaný do vyhlásenia
dokazovania za skončené nepreukázal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov, keď dojednanie o zmluvnom úroku posúdil ako

neplatné. Uviedol, že dojednaný úrok predstavuje jedinú odplatu za poskytnutie úveru. V zmysle zákona
a nariadenia vlády v zneniach účinných v čase uzatvorenia zmluvy, najvyššia prípustná výška odplaty
predstavuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov. Výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské
úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov bola zverejnená naposledy v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v

Súhrnných informáciách o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2020 so stavom k 30.06.2015 a predstavovala 13,50% p.a.. Najvyššia
prípustná výška odplaty tak predstavovala 27% p.a. a keďže ten bol dojednaný v súlade so zákonom,
je vylúčené, aby bol označený v rozpore so zákonom a jeho dojednanie je tak platné. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť istinu 1.899,32 Eur s prísl. v
splátkach vo výške 70,- Eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude

splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku od hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky a výrok o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému
právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.

a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd zistil, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvykonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

14. Vo vzťahu k dohode o výške úrokov odvolací súd uvádza, že pri dojednávaní úrokov koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník

uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a
ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť
na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané.

15. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, z ktorého vyplýva, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak možno
konštatovať správnosť postupu súdu prvej inštancie.

16. V predmetnom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutá úroková
sadzba vo výške 26,98%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej

banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac X0/201X predstavovala pre spotrebiteľské úvery
od 1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 10,75% ročne, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok
medzi stranami bol 2,5-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali
banky úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva. Dohodnutá úroková miera teda podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými

mravmi má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd taktiež považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 2,5-násobne prevyšujúcim priemerné
úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto
úverovej zmluvy, pretože bolo súdom prvej inštancie v rámci skutkového stavu preukázané a zistené,

že priemerné úrokové sadzby v tomto období boli vo výške 10,75% ročne.

17. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s
dobrými mravmi nemôže byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú
mieru, pretože ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti
vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti
oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a
nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Dojednanie o úrokoch treba chápať ako nedeliteľný celok. Pri

neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej
úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne
slabšie obyvateľstvo, a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto
úverové praktiky sú z celospoločenského hľadiska nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým
zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom

rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu
úveru.18. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi
uplatnený nárok na úrok vo výške 26,98% ročne, pretože ho považoval za rozporný s dobrými mravmi.
Rovnakoodvolacísúdzdôrazňuje,ževpredmetnomprípadebolspotrebiteľskýúverposkytnutýprávnym

predchodcom žalobcu, ktorý vystupoval na trhu ako nebankový subjekt. Nebankové subjekty síce pri
poskytovaní úverov podstupujú vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj na výške úroku, avšak napriek tomu
dohodnutá výška úrokov musí byť stále v súlade s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať
znaky nepoctivého úžerného úroku.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k tomu, že postup a záver súdu prvej inštancie boli
správne a žalobca má už len nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny. Vzhľadom na to, že žaloba bola
v predmetnom prípade podaná ešte pred zosplatnením úveru, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď ex offo zisťoval, ktoré zo splátok boli už v čase podania žaloby premlčané a vzhľadom už na časť
istiny uhradenej žalovaným, správne vykonal prepočet konečnej výšky dlhu žalovaného voči žalobcovi.
Odvolací súd konštatuje, že ani napokon samotný žalobca v podanom odvolaní nevyjadril svoj nesúhlas

s takýmto postupom súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol

úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).