Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/128/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010592
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819010592.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému T. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
U., E. XXXX/X, predtým bytom P. XXXX/XX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Tr. zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.10.2020, sp.zn. 3T/113/2019, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 12. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. T. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.10.2020, sp.zn. 3T/113/2019, bol obžalovaný T. T.
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138
ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10.02.2019 v čase okolo 17.20 h v Handlovej na ul. Československej armády 247/46 vošiel do
pohostinstva Nové Mexiko, kde pristúpil k tam sediacej poškodenej H. R., ktorej povedal, aby mu dala
hotovosť 650 eur, ktoré mu dlhuje, na čo mu táto uviedla, že nevie o čom hovorí a aby počkal na jej
priateľa, avšak obvinený ju chytil zozadu pod krk ohybom lakťa tak, že ju priškrtil a druhou rukou jej

priložil ku krku kuchynský nôž s vrúbkovanou čepeľou o dĺžke 12 cm a kričal na ňu, aby mu dala peniaze,
pričom sa mu poškodená vyšmykla a ušla za bar, kde k nej obvinený opätovne pristúpil, vulgárne jej
nadával, pýtal od nej peniaze a pritom ju držal za ruku a povedal jej, že ju dopichá, kde sa poškodenej
po príchode E. P., ktorý ho od nej odtiahol, podarilo ujsť do vedľajšej miestnosti, odkiaľ privolala hliadku
polície, pričom uvedeným konaním nebola poškodenej H. R. spôsobená žiadna majetková škoda ani
zranenia.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 73 ods.
2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona uložené ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o vine aj
treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odvolaní poukázal na svedeckú výpoveď svedka
P. z prípravného konania zo dňa 11.02.2019, kde sa podrobne vyjadril, ako obžalovaný prišiel do

pohostinstva a ako sa správal voči poškodenej, pričom uviedol: „V pravom zadnom vrecku v rifliach mal
(obžalovaný) nožík. Je pravda, že kričal na poškodenú R., avšak ja som išiel za ním, potiahol som ho ažpri vstupné dvere. Potom sa zrazu obžalovaný rozbehol za R., pričom ja som zakročil a dal som mu páku
a nožík zobral." Taktiež poukázal na výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom, kde uviedol, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, avšak pozná ho ako dobrého chlapa a

myslí si, že by nebol schopný hrozby, ktoré vykrikoval, naplniť. Taktiež svedok D. U., otec E. U., na
hlavnom pojednávaní uviedol, že voči osobe obžalovaného nemá žiadne výhrady a vedel o tom, že
jeho syn E. U. obžalovanému dlhuje peniaze. Rovnako obžalovaný chce poukázať na tú skutočnosť, že
polícia, ktorá dokumentovala skutok, predmetný nožík, ktorý našiel pred pohostinstvom nezaistila a až
následne nejaký nôž na políciu doniesla poškodená k výsluchu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto

žiadal, aby ho krajský súd v zmysle príslušných ustanovení v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil,
keďže nebolo preukázané, že by mal spáchať taký trestný čin, ako je uvedené v obžalobe, poukazujúc
na zásadu „v pochybnostiach v prospech páchateľa.“

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného za splnenia zákonných podmienok v

neprítomnosti obžalovaného.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného s poukazom na písomné dôvody odvolania žiadal odvolaniu vyhovieť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie

skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.
por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,

ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom
rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi
súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, resp. že obžalovaný hodnotí dôkazy inak ako súd prvého
stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa

v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a
jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ
v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodenej H. R. (teraz U.), svedkyne D., ale i svedka
P. tak, ako na ne podrobne poukazuje súd prvého stupňa a na podklade ktorých bolo nepochybne
preukázané,žeobžalovanýprotiinémupoužilnásilieahrozbubezprostrednéhonásiliavúmyslezmocniť
sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou. Námietky obžalovaného a
okolnosti, na ktoré obžalovaný poukazuje v odvolaní, sú v podstate len opakovaním jeho obhajobných

námietok pred okresným súdom, ktorý sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s nimi aj vysporiadal.
Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu a v plnej miere
sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril okresný
súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, ktorý postupoval v súlade so zákonom, keď konanieobžalovaného kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom
na § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. S podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Napokon pri ukladaní trestu okresný súd rovnako správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady
podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosti nápravy. S prihliadnutím na vyššie uvedené a pri nezistení poľahčujúcej ani priťažujúcej
okolnosti, uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj
odvolací súd k záveru, že takto uložený trest je trestom zákonným a spravodlivým a bude ním splnený

jeho účel v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu. Správne a
v súlade so zákonom pri zistení, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu a ide o osobu
závislú od alkoholu (vychádzajúc zo znaleckého dokazovania), uložil okresný súd obžalovanému podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona aj ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného T. T. odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom
s podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.