Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201358
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718201358.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. R. XXXX/XX, XXX XX K. - U., zastúpený advokátom JUDr.
Ľubomírom Ivanom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ L. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. X XXX, XXX XX B., 2/ W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X XXX, XXX XX B., obaja

zastúpení advokátkou JUDr. Janou Valachovou, so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, v konaní o
určenie vlastníckeho práva o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/5/2018
- 78 zo dňa 13. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva súd prvej inštancie zamietol (prvý výrok) a žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 100 % v lehote do 3 (troch) dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (druhý výrok).
1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou
podanou na súde prvej inštancie dňa 16. 03. 2018 domáhal určenia vlastníckeho práva k parc. č. C
KN XXXXX/XX vyznačená ako trvalý trávny porast o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX pre
katastrálne územie (ďalej aj „k. ú.“) B.. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané,

že v súčasnosti sú ako vlastníci spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností evidovaní žalovaní 1/ a
2/. Právnym podkladom na zápis ich vlastníckeho práva bola notárska zápisnica sp. zn. N 9/2015, Nz
1911/2015zodňa22.01.2015ovydržaní,spísanánotárkouJUDr.U.X.,ktorejsúčasťoubolovyhlásenie
predtým evidovaného vlastníka - žalobcu, že nemá námietky voči osvedčeniu vydržania vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaných 1/ a 2/. V konaní pred súdom prvej inštancie
žalobca namietal, že pri podpise predmetného vyhlásenia bol uvedený do omylu a podpísal ho bez toho,

aby sa oboznámil s jeho obsahom. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že u žalobcu je daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva a skúmal, či je jeho žaloba dôvodná. Z predloženej evidencie z
pozemkovej knihy - vložka č. XXX k. ú. B. mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporná parcela bola
v minulosti súčasťou nehnuteľnosti evidovanej pod parcelným číslom XXXXX - lúka „F.“ o výmere X ha,
XX árov, XX m2 vo vlastníctve U. U. (starej matky žalobcu z matkinej strany) v podieloch X/XX a X/XX,
pričom ešte v minulosti došlo k reálnej deľbe predmetnej parcely medzi evidovanými spoluvlastníkmi.

Žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice o vydržaní
sp. zn. N 372/2014, Nz 30377/2014 zo dňa 18. 08. 2014 spísanej notárkou JUDr. R. U. so sídlom vo
Zvolene, pričom uviedol, že mu jeho matka zabezpečila súhlasné podpisy od ostatných súrodencov
(dotknutých vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti) a povedala, že mu túto nehnuteľnosť „dáva“ po svojich
rodičoch.
1.2 Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal žiadny platný titul nadobudnutia vlastníctva

k spornej nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že titulom dedenia mohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť
matka žalobcu nie však žalobca, pričom ak sa rozhodla, že „dáva“ túto nehnuteľnosť svojmu synovi, bolopotrebné, keďže sa jedná o nakladanie s nehnuteľnosťou, uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti v
písomnej forme (zrejme darovacej zmluvy). V opačnom prípade je takýto právny úkon neplatný. Pokiaľ
sa žalobca domáhal toho, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním a dožadoval sa započítania

aj doby vydržania svojich právnych predchodcov, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca sa nemohol
oprávnene držby chopiť, keďže neexistoval žiaden nadobúdací titul jeho vlastníckeho práva.
1.3Nakoľkožalobcapodľasúduprvejinštancienepreukázalžiadenplatnýtitulnadobudnutiavlastníctva,
žalobu o určenie vlastníckeho práva ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na to považoval súd prvej
inštancie dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam užívania nehnuteľnosti a

k okolnostiam predaja nehnuteľnosti starou matkou žalobcu žalovaným 1/ a 2/ za nedôvodné a dôkazné
návrhy strán sporu zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal ani dokazovanie ohľadne tvrdení
žalobcu o neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými 1/ a 2/, pretože predmetom konania
bolo posúdenie, či je žalobca vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a priznal žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej

strane v spore plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobca považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, pretože v ňom
súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, na základe čoho dospel k svojmu rozhodnutiu, a to najmä

vo vzťahu k posúdeniu otázky, či žalovaní 1/ a 2/ spornú nehnuteľnosť užívali. Rozsudok súdu prvej
inštancie podľa žalobcu vo veľkej miere len opisuje skutkový stav a reprodukuje argumenty strán
sporu. Uvádza, že súd prvej inštancie sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal vecou samou, t.
j. ako došlo k zápisu vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ k predmetnému pozemku. Rozsudok súdu prvej
inštancie je podľa neho prekvapivý, nakoľko žiadna zo sporových strán nespochybňovala, že posledným

riadnym vlastníkom pozemku pred žalovanými 1/ a 2/ bol žalobca. Súd prvej inštancie porušil zásadu
kontradiktórnosti konania tým, že rozhodoval o nespornej skutočnosti, ktorá ani nebola predmetom
konania.Žalobcadávadopozornosti,ženebolisplnenépodmienkyvecnejlegitimáciektomu,abysasúd
prvej inštancie mohol zaoberať otázkou nadobudnutia pozemku žalobcom, nakoľko sporovými stranami
nie sú všetci dedičia po jeho nebohej starej mame. Rovnako ani žalovaní 1/ a 2/ nemajú naliehavý

právny záujem potrebný na to, aby sa mohli domáhať určenia, že žalobca nie je vlastníkom predmetného
pozemku a teda ani k tomu, aby sa touto otázkou súd prvej inštancie prejudiciálne zaoberal. Vyjadrenia
žalovaných 1/ a 2/ pred súdom prvej inštancie sú vo výraznom rozpore oproti zneniu notárskej zápisnice.
Žalobca má za to, že žalovaní 1/ a 2/ nesplnili hmotnoprávne predpoklady platného vydržania a to najmä
kategóriu objektívnej dobromyseľnosti, tak ako ju opakovane ustálila rozhodovacia prax súdov, pričom

do pozornosti dal rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 361/2012 zo dňa 27. 01. 2015.
2.2 S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej
inštanciezmeniltak,žepodanejžalobevcelomrozsahuvyhovieazaviažežalovaných1/a2/nanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolanie žalobcu považujú za tendenčné.
Majú za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné a rozsiahle dokazovanie a vec správne
právne aj skutkovo posúdil. Žalovaní 1/ a 2/ sa domnievajú, že žalobca napriek tomu, že disponuje
procesnou subjektivitou nekoná samostatne, nakoľko zastupovanie žalobcu advokátkou JUDr. I. malo

byť ukončené matkou žalobcu z jeho poverenia, avšak bez preukázania plnomocenstva, resp. inej
listiny osvedčujúcej právny úkon zastupovania žalobcu jeho matkou. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p.,
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., dospel knázoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. b) a c) C. s. p. zrušiť z nasledovných dôvodov:

5. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, v ktorom namietal porušenie
práva na spravodlivý súdny proces súdom prvej inštancie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neodpovedá na všetky relevantné otázky potrebné pre správne posúdenie veci. Obsahom práva na
spravodlivýsúdnyprocespodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyačlánku6ods.1Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, prijaté v
zrejmom omyle, ale udržateľné. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo strán sporu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).

5.1 Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
5.2 Žalobca v súlade s § 132 ods. 1 C. s. p. opísal v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na
to,abysúd,ajprotistranasprávnepochopili,zakýchdôvodovžalobupodáva,akémuprávu(porušenému

žalovanými) sa má poskytnúť súdna ochrana. Žalobca popísal v žalobe históriu súčasnej parcely č. C KN
XXXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a ponúkol aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaní 1/ a 2/ nespochybňovali vlastnícke právo žalobcu k parcele č. C KN XXXXX/XX v minulosti,
práve naopak, žalovaní 1/ a 2/ odvodzujú svoje vlastnícke právo od notárskej zápisnice osvedčujúcej ich
vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, ku spísaniu ktorej sa vyjadroval práve

žalobca ako vlastník zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie B.. P. tak skutkové tvrdenia žalobcu
nepoprela, naopak s týmto tvrdením sa stotožnila, keď vo vyjadrení zo dňa 15. 05. 2018 uviedla, že
k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými 1/ a 2/ bolo ako dôkaz predložené vyhlásenie
vlastníka nehnuteľnosti - žalobcu.
5.3 Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne identifikoval predmet konania, keď skúmal

podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti u žalobcu, nie u žalovaných 1/ a 2/. Žalobca
nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním podľa notárskej zápisnice sp. zn. N
372/2014, Nz 30377/2014 zo dňa 18. 08. 2014, na základe ktorej bol ako vlastník zapísaný do katastra
nehnuteľností,čímbolpreukázanýzákonnýtitul[záznamoválistinapodľa§34ods.1zákonač.162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon)], ktorý svedčil nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhal určenia
vlastníckeho práva.
5.4 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o vydržaní
v historickom znení (§ 130, § 132, § 132a, § 134, § 135a, § 199) a podľa ustanovení § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 460 Občianskeho zákonníka „preveroval“ (mimo predmetu sporu, nikým

nespochybňovanú skutočnosť), či sa žalobca mohol stať vlastníkom parcely č. C KN XXXXX/XX, trvalý
trávny porast o výmere XXX m2 ku dňu 18. augusta 2014, kedy bola notárkou JUDr. R. U. spísaná
notárska zápisnica č. N 372/2014, Nz 30377/2014 a nevenoval pozornosť predmetu sporu, či mohli
žalovaní 1/ a 2/ nadobudnúť vlastnícke právo k spornej parcele č. C KN XXXXX/XX na základe údajov
uvedených v notárskej zápisnici N 9/2015, Nz 1911/2015 zo dňa 22. 01. 2015, spísanej notárskou JUDr.

U. X. so sídlom v Y.. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, keď neskúmal podmienky
(predpoklady) vydržania na strane žalovaných 1/ a 2/, ale na strane žalobcu, pričom následkom tohto
pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaní nie sú
aktívne vecne legitimovaní spochybňovať nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom podľa notárskej
zápisnice č. N 372/2014, Nz 30377/2014 zo dňa 18. 08. 2014; táto otázka by mohla byť predmetom

súdneho konania len za účasti notárskou zápisnicou č. N 372/2014, Nz 30377/2014 zo dňa 18. 08. 2014
dotknutých pôvodných vlastníkov nehnuteľností.
5.5 Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie mal dôslednejšie zistiť skutkový stav a vykonať dôkazy
navrhované stranami aj s poukazom na to, že právna zástupkyňa žalobcu upozornila na jeho probléms vyjadrovaním sa a navrhla vypočuť matku žalobcu ako svedkyňu a rovnako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že predmetné záležitosti (ohľadom nadobudnutia pozemku žalobcom a žalovanými 1/ a
2/) vybavovala matka žalobcu, čo vyplynulo z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom sa dňa 13.

11. 2018. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí v dôsledku nesprávneho právneho názoru o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby nezaoberal spornými skutočnosťami v konaní a
to najmä okolnosťami užívania spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/, z ktorých by bolo možné zistiť
uplynutie vydržacej doby a okolnosťami vstupu žalovaných 1/ a 2/ do držby spornej nehnuteľnosti, z
ktorých by súd prvej inštancie zistil oprávnenosť držby.

5.6 Žalobca v žalobe udáva, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci pozemnoknižnej parcely č.
XXXXX lúka „F.“ z pozemnoknižnej vložky č. XXX katastrálne územie B. si reálne túto nehnuteľnosť
rozdelili a časť zodpovedajúcu aj spornej parcele č. C KN XXXXX/XX pripadla jeho starej mame U.
I., ktorá túto časť pozemnoknižnej parcely žalovaným nepredala v roku 1978, preto tento pozemok
ani nebol predmetom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými 1/ a 2/ v roku
2006 pod sp. zn. N 31/2006, Nz 2071/2006. V notárskej zápisnici č. N 372/2014, Nz 30377/2014

osvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k parcele č. C KN XXXXX/XX žalobcom sa
uvádza geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa T., spol. s r. o. K. na vytvorenie
parciel KN-C č. XXXXX/XX a KN-C č. XXXXX/XX už z parciel registra „C“ vedených na LV č. XXXX
katastrálne územie B. v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, aj matky žalobcu R. X., ktorá,
ak by súd akceptoval návrh žalobcu na jej výsluch, mohla ozrejmiť, z akého dôvodu sa geometrickým

plánom vytvárali nové parcely č. C KN XXXXX/XX a C KN XXXXX/XX a prečo práve v hraniciach a
konfigurácii nadväzujúcej na parcelu č. C KN 13732/42 vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, čím by sa
mohla potvrdiť alebo vyvrátiť obrana žalovaných, že od U.C. odkúpili aj časť pozemnoknižnej parcely č.
XXXXX zodpovedajúcej novovytvorenej parcele č. C KN XXXXX/XX katastrálne územie B., ale ku dňu
spísania notárskej zápisnice č. N 31/2006, Nz 2071/2006 sa táto časť pozemku usporiadať nemohla

pre neochotu pôvodných podielových spoluvlastníkov. Žalovaní 1/ a 2/ ale nedostatočne vysvetlili a bez
poznania obsahu notárskej zápisnice č. N 31/2006, Nz 2071/2006 sa ani ich výpoveď overiť nedá, prečo
v časti odkúpenej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX katastrálne územie B. osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní spísané byť mohlo a ku zvyšnej nie.
5.7 Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v odvolacom konaní a vzhľadom na rozsah

potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. a v zmysle § 391 ods. 1 C.
s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Pokiaľ však žalobca odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (ako napríklad rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012) týkajúcu
sa nepreukázania dobromyseľnosti pri vydržaní nehnuteľnosti v prípade, že zmluva o prevode
nehnuteľnosti nebola v zmysle zákona vyhotovená v písomnej forme resp. nebola registrovaná štátnym
notárstvom, odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo
dňa 14. 11. 2018, v ktorom tento dospel k záveru, že: „pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s

nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu
vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia

§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o
svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť
vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“ Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí uviedol aj to, že rozhodnutiami sp.

zn. 4 Cdo 283/2009 (R 73/2015), 4 Cdo 361/2012 (R 74/2015) a i. došlo „k pomerne radikálnej zmene
judikatúry pri posudzovaní otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, a to v
porovnanísoskoršoujudikatúrou,“pričom„zaústavnekonformnýtrebapovažovaťskoršívýklad,ktorého
podstata vyplýva z veci sp. zn. 3 Cdo 117/94.“ Posudzovanie dobromyseľnosti držby len s ohľadomna splnenie podmienok stanovených zákonnom (písomná forma zmluvy resp. registrovanie štátnym
notárstvom) tak v značnom rozsahu vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním a nerešpektuje zmysel zákonného inštitútu vydržania.

7. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že z dôkazov navrhnutými stranami
sporu bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť predovšetkým okolnosti týkajúce sa
splnenia predpokladov vydržania vlastníckeho práva žalovanými 1/ a 2/ v zmysle zákonnej úpravy a
to oprávnenosť držby a dĺžku vydržacej doby vo vzťahu k parc. č. N. XXXXX/XX, k. ú. B.. Preto bude

potrebné doplniť dokazovanie v smere zisťovania okolností užívania nehnuteľnosti (kto užíval spornú
nehnuteľnosť, resp. kedy ju žalovaní 1/ a 2/ začali užívať a na základe akej skutočnosti), a to najmä
vypočuť matku žalobcu p. R. X., ktorá podľa vyjadrenia žalobcu „celú záležitosť vybavovala“ a p. L. F.,
ktorý bol ako svedok pri podpise kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a starou matkou žalobcu. Z
výpovede svedkyne R. X. bude potrebné najmä zistiť, za akým účelom sa spísalo osvedčenie o vydržaní
vlastníckeho práva žalobcom k parc. č. C KN XXXXX/XX, či je pravda, ako tvrdia žalovaní 1/ a 2/, že ich

oslovila matka žalobcu za účelom „dať si do poriadku nevysporiadanú nehnuteľnosť“, o ktorej vedela,
že ju odkúpili od starej matky žalobcu. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým, prečo existujú
dve listiny o kúpe nehnuteľností zo dňa 15. 05. 1979, (ktoré vykazujú podstatné odlišnosti v písme
a najmä v označení účastníkov „Dohody“: pôvodný - nový majiteľ, predávajúci - kupujúci) a svedok
L. F. ozrejmí aj to, prečo vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 10. 05. 2018 uviedol dátum predaja

nehnuteľností žalovaným 1/ a 2/ dňa 18. 05. 1979, keď „Dohoda“ mala byť spísaná dňa 15. 05. 1979.
Súd prvej inštancie si pre dôkladné zistenie skutkového stavu zabezpečí aj notársku zápisnicu sp. zn. N
31/2006, Nz 2071/2006, ktorej zadováženie súdom za účelom vykonania dôkazu navrhol žalobca už v
žalobe. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou, kadiaľ žalobca (a jeho právni predchodcovia)
prechádzali na parcelu č. C KN XXXXX/X vyznačenú ako trvalý trávny porast o výmere XXXX m2 pre k.

ú. B., teraz vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza rekreačná chata a aj s tým, či nebola
sporná parcela č. C KN XXXXX/XX vytvorená geometrickým plánom pre účely zriadenia vchodu pre
žalovaných 1/ a 2/ na ich parcele č. C KN XXXXX/XX, nakoľko umiestnenie spornej parcely sa javí ako
vytvorená prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalovaných 1/ a 2/ (k parc. č. C KN XXXXX/XX vyznačená
ako trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a k parc. č. C KN XXXXX/ XX vyznačená ako zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XX m2 na LV č. XXXX, k. ú. B.). Nakoniec súd prvej inštancie vezme do
úvahy všetky preukázané predpoklady vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyplývajúce zo
zákonnej úpravy a posúdi či mohli žalovaní 1/ a 2/ vydržať predmetnú nehnuteľnosť s poukazom na
nález Ústavného súdu SR sp. zn II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018.

8. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj tretí
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania pred súdom
prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v
novom rozhodnutí.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).