Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202745
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319202745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.KatarínyArnouldovejvovecistarostlivostisúduomaloletédetiN.:X.,nar.XX.XX.XXXX
a X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, bytom ako matka, deti rodičov: matka - Bc. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XX/A, G., t.č. I. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s. r. o.,
so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, a otec - X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XXX, t.č. I. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s. r.
o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k

maloletým deťom, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12. apríla 2021,
č.k. 19P/98/2019-811, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného výživného a výšky dlžného
výživného p o t v r d z u j e a v napadnutej časti výšky splátok dlžného výživného m e n í tak,
že dlžné výživné na maloletú X. povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 100 eur a na maloletú
X. vo výške 85 eur.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok, pričom styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok I.). Otcovi súd uložil
platiť výživné na maloletú X. vo výške 200 eur mesačne a na maloletú X. vo výške 170 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 12.06.2019 (výrok II.). Dlžné výživné
za obdobie od 12.06.2019 do 31.03.2021 na maloletú X. v sume 3.713,77 eur a na maloletú X. v
sume 3.064,77 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným

na každé maloleté dieťa samostatne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok,
a to až do zaplatenia (výrok III.). Rodičom a maloletým uložil výchovné opatrenie, ktoré spočíva v
ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia (výrok IV.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom uložil Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť písomne informovať súd každý druhý
mesiac o priebehu výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne

záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia (výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (výrok VI.).2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1, 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, 3 a 4, § 28 ods.
3, § 36 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 4, § 62 ods. 1 a 6, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania zistil, že Maloleté pochádzajú zo vzťahu nezosobášených rodičov.

Doposiaľ neboli rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletým upravené. Otec sa odsťahoval zo
spoločnej domácnosti dňa 29.05.2019. Spornou otázkou medzi rodičmi je úprava vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým. Matka navrhla určiť výživné otcovi vo vzťahu k X. sumou 400 eur a k X. 300 eur
mesačne od podania návrhu. Otec navrhol výživné určiť vo vzťahu k X. sumou najviac 130 eur a k
X. 110 eur mesačne. Otec má s dcérami narušený vzťah. Odmietajú ho. Otec sa teda počas celého

konania s dcérami nestretával, nie je s nimi v kontakte. Deklaruje záujem, ale počas výsluchu nevedel
napríklad uviesť ich dátumy narodenia, meniny. Argumentoval tým, že má problém si zapamätať veci
a má to poznačené. Svedčí v jeho prospech, že inicioval, aby sa rodičia a deti podrobili výchovnému
opatreniu, ktoré je nariadené vo výroku IV. rozsudku. Na výživu začal prispievať až v priebehu konania,
aj to v minimálnej miere. Matka podala na otca trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy,
ktoré trestné stíhanie bolo zastavené, pretože otec medzičasom začal plniť vyživovaciu povinnosť.

Otec uvádza, že dôvod, pre ktorý neplatil výživné je ten, že matka spolu s deťmi užíva jeho dom a
taktiež, že míňa ich spoločné peniaze. Medzi rodičmi prebiehajú viaceré civilné sporové konania ohľadne
majetkových záležitostí. V každom prípade, argumenty otca nie sú dostatočné na to, aby neplatil výživné
k rukám matky, keďže táto má maloleté v osobnej starostlivosti. Ďalej tvrdí, že nemá financie na platenie
výživného, keďže matka mu nedala časť jeho peňazí a blokuje mu majetok záložným právom, čím si

nemôže zvýšiť príjem, napríklad dispozíciou s majetkom. Sám však uviedol, že pred pandémiou (pozn.
súdu: od 12.06.2019 do 13.03.2020) mal z krčmy čistý príjem približne vo výške 800 eur mesačne, čo
zhruba zodpovedá aj listinným dôkazom. Na to, že si otec vyberal z pokladne sumu 150 eur denne,
súd neprihliadol, keďže ide o peniaze spoločnosti X. spol. s r. o. Od 13.03.2020 otec uvádza nulový
príjem, okrem príjmu v M. s. r. o. v období 01.04.2020 do 29.05.2020 v sume 784,85 eur v čistom a

od 29.12.2020 z U., spol. s r. o., kde mal priemerný mesačný príjem za posledné dva mesiace v sume
775,51 eur. Otec súdu nepreukázal, že sa počas celého pandemického obdobia snažil nájsť prácu a
dospel k záveru, že bolo v schopnostiach i možnostiach otca dosahovať mzdu približne vo výške 800
eur mesačne počas celého tohto obdobia. Výdavky otca sú vysoké a súd nemá za preukázané, že tieto
sú plne kryté z pôžičiek tretích osôb. Preto je možné konštatovať, že otec má aj neoficiálne príjmy. Je

pravda, že počas pandemického obdobia boli výrazné obmedzenia, čo sa týka prevádzky pohostinstiev.
Avšak aj súd zdieľa názor matky, že otec si mohol aspoň čiastočne privyrobiť predajom kebabu, pizze
výdajom, resp. donáškou. Predmetnú činnosť otec mieni aj realizovať, avšak k týmto krokom pristúpil
až v závere súdneho konania, t.j. takmer rok od počiatku pandémie. Pritom mu nevznikol ani nárok
na príplatok od štátu, na ktorý mali podnikatelia nárok po splnení zákonných podmienok. Otec tieto

podmienky údajne nesplnil. Nie je namieste, aby súd konštatoval, či by takéto príjmy presiahli výdavky na
prevádzku pohostinstva, ale otec sa o to ani nepokúsil, resp. takúto analýzu si sám neurobil. Jednoducho
rezignoval a nevyužil potenciál, t.j., že v pohostinstve sa nachádza zariadenie vo vlastníctve matky na
prípravu jedál. Matka uviedla, že otcovi nikdy nebránila, aby toto zariadenie použil. Z uvedeného je
možné uzavrieť, že otec nepristupoval k podnikaniu zodpovedne ani počas pandémie. Súd neprihliadol

na ostatný majetok oboch rodičov, pretože tento je predmetom ich vzájomných sporov i sporov s tretími
osobami. V byte v I., ktorý vlastní matka, má stará matka zriadené doživotné právo užívania. Rodičia s
týmto majetkom nemôžu voľne nakladať, tak si ani nemôžu zvýšiť svoj príjem jeho dispozíciou. Súd teda
pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z výšky pravidelných mesačných primeraných
a oprávnených výdavkov maloletých detí, ktoré sú u mal. X. vo výške približne 400 eur mesačne a

v prípade mal. X. vo výške približne 370 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že niet dôvodu, aby sa
otec nepodieľal na úhrade týchto výdavkoch aspoň v polovici a zaviazal otca k plateniu výživného tak,
ako to vyplýva z výroku II. rozsudku. Matka je poberateľkou prídavkov na maloleté deti (v súčasnosti
25,50 eur na každé dieťa), ktorá čiastka môže byť použitá na úhradu mimoriadnych výdavkov. Za
primerané výdavky nemožno považovať výdavok na modeling. V čase pandémie taktiež nebolo možné

cestovať, čím nevznikli takéto mimoriadne výdavky. V prípade zubného ošetrenia je potrebné tieto
výdavky konzultovať s druhým rodičom, vzhľadom na charakter výdavku týkajúci sa zdravotného stavu
maloletých a aj vzhľadom na jeho výšku. V prípade, že matka vynakladá výdavky nad súdom určenú
celkovú sumu výdavkov, robí tak dobrovoľne. Pokiaľ je otec schopný naďalej splácať dva úvery vo výške
371,58 eur, mal by byť schopný platiť výživné vo výške spolu 370 eur mesačne, ktorý výdavok má

prednosť pred akýmikoľvek inými záväzkami otca. Deklaruje svoju ťaživú životnú situácia, ale naďalej
užíva osobné motorové vozidlo Opel Insignia, ktoré spláca, ako uviedol, mesačne sumou 500 eur. Keďže
nedošlo k zmene výdavkov u mal. v priebehu konania, súd nemenil výšku takto stanovenej vyživovacej
povinnosti. Mal. X. síce nastúpila v školskom roku 2020/21 na strednú školu s pobytom na internáte,avšak tieto výdavky neboli pravidelne vynakladané. V priebehu školského roka sa realizovala dištančná
výučba s prezenčným pobytom v škole počas dvoch dní v týždni, ktorý výdavok je zohľadnený v PHM.
Rodičia zhodne prehlásili, že od podania návrhu ku dňu pojednávania dňa 12.04.2021 otec mal. uhradil

výživné celkovo v sume 1.225,92 eur, a to v polovici na každé z mal. detí. V takom prípade vznikol
otcovi dlh na výživnom za obdobie od 12.06.2019 do 31.03.2021 na maloletú X. v sume 3.713,77 eur
(19x6,67=126,73; 12x200=1.200; 3x200=600; spolu 4.326,73-612,96) a na maloletú X. v sume 3.064,77
Eur (19x5,67; 6x170=1.020; 12x170=2.040; 3x170=510; spolu 3.677,73-612,96). V prípade dlžného
výživného otec žiadal povoliť splátky, keďže nedisponuje žiadnymi úsporami s tým, že po finančnom

vyrovnaní sa s navrhovateľkou, nevylučuje vyplatenie celej sumy. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil, že
by otec mal. disponoval úsporami, povolil mu splácanie dlhu v splátkach vo výške 30 eur na každé z
maloletých detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia.
Matka navrhla priznať náhradu trov konania. Dôvodí, že otec sám zavinil konanie, keďže dobrovoľne
neplatil pred jeho začatím, ani po začatí konania, ale až po začatí trestného konania v minimálnej
zákonnej výške. Pritom si je vedomý, že bude zaviazaný k úhrade vyššej sumy. Naďalej neplatí výživné

riadne a včas. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania
štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 54 CMP, Ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal
v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé. Dôvody, pre ktoré navrhuje matka priznať náhradu trov predstavujú štandardnú
situáciu, pre ktoré súdy konajú a rozhodujú vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, t.j. povinný rodič
neplatí výživné. V danom prípade otec argumentuje tým, že matka užíva jeho dom a aj jeho peniaze,
preto nepovažoval za potrebné, aby uhrádzal peniaze k rukám matky. V konaní bol aktívny, so súdom
spolupracoval. Súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé zaviazať otca k náhrade

trov konania, a tak rozhodol o trovách tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného výživného, dlžného výživného a nároku na
náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok
vnapadnutýchčastiachzmeniťavýživnénamaloletúX.určiťvovýške400eurmesačneanamaloletúX.

vo výške 300 eur mesačne, dlžné výživné otcovi uložiť zaplatiť v lehote 60 dní od vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu a súčasne jej priznať nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie
správne dospel k záveru o tom, že otec v rámci vedenia pohostinstva neblokoval všetky tovary, ktoré
predával, pričom pokladne prijímal hotovosť vo výške 40% z celkovej tržby, čo vyplynulo aj z dôkazu
za rok 2018 celkovej tržby 47.381,72 eur a nablokovanej tržby 29.357,19 eur, čo otec nepoprel. Otec

rovnako nenamietal, že aj v ostatných rokoch dochádzalo k takémuto inkasovaniu príjmov, teda súd
vychádzal aj z tejto skutočnosti, avšak dospel k nesprávnym výsledkom pri prepočte roku 2019, kedy
40% počítal zo sumy oficiálnej tržby 38.158,58 eur, ktorú nemal brať do úvahy ako 100% oficiálnej tržby,
ale ako 60% celkovej tržby a z tejto sumy vypočítať 40%. Z vykonaného dokazovania je teda okrem
vyššie uvedeného zrejmé, že v možnostiach otca bolo platiť výživné v požadovanej výške 700 eur,

keďže otcovi maloletých by po odpočítaní 12 splátok (8.400 eur) v kalendárnom roku 2019 zostávalo zo
sumy 25.438,80 eur ešte stále 17.038,80 eur, teda cca 1.420 eur pre neho samotného a nemožno sa
tak stotožniť so záverom súdu, že výbery z pokladne vo výške 150 eur denne, ktoré otec spotreboval,
nemožno zohľadňovať, lebo šlo o majetok X., s. r. o. O opodstatnenosti priznania výživného 400 eur
na maloletú X. a 300 eur na maloletú X. potvrdzujú aj body odôvodnenia 11.4, 11.6, 11.7, 11.8, 11.11

a bod 17. odôvodnenia. Poukázala na to, že otec ju nepravdivo obviňuje, že užíva a blokuje jeho
majetok, míňa ich spoločné peniaze a obýva jeho dom. Je nepochybné, že otec sa s maloletými dcérami
nestretáva, a všetku starostlivosť zabezpečuje ona, čo je nepochybne potrebné v rozhodnutí o výživnom
zohľadniť, keď celá starostlivosť je na jej pleciach. Otec zrejme uprednostňuje starostlivosť o polovicu
mladšiu družku namiesto toho, aby vyvinul snahu a plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti voči

maloletým dcéram, pred ktorými dáva prednosť všetkým možným iným výdavkom, vrátane výdavku
lízingu na automobil Opel Insignia mesačne vo výške 500 eur, ktoré vkladá z vlastných prostriedkov
na účet spoločnosti X., s. r. o., ktorá je držiteľom vozidla. Okrem úhrad lízingu otec maloletých v rámci
podnikateľskej činnosti, ktorú aktuálne podľa jeho vyjadrenia v pohostinstve nevykonáva, platí mesačný
náklad aj na telefón vo výške 130 eur, ako i 150 eur na účtovníka, čo sú opäť výdavky, ktoré ako fyzická

osoba vkladá do spoločnosti X., s. r. o. a uprednostňuje pred výdavkami na maloleté deti. Namietla
tiež dĺžku splátok dlžného výživného, ktorá je podľa jej názoru ničím neodôvodnená. Otec maloletých
detí len zneužíva pandemickú situáciu na argumentáciu, ako nemožno platiť výživné z jeho strany, ale
nerobiltakanipredjejvypuknutímazačalsúhradouminimálnehovýživnéhoažpojehotrestnomstíhaní.Nestotožnila sa s výrokom súdu o nároku na náhradu trov konania, keďže považovala správanie sa
otca po opustení spoločnej domácnosti a v priebehu konania za vrcholne nezodpovedné vo vzťahu k
maloletým. Otec sám zavinil predmetné konanie, keďže dobrovoľne neprispieval na maloleté deti, a to

ani pred začatím konania a ani po jeho začatí. Na výživu začal prispievať až po začatí trestného konania
pre zanedbanie povinnej výživy, a to len v minimálnej výške, pričom i toto minimálne výživné neplatil
pravidelne a včas.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a dlžného výživného, podal v zákonnej

lehote odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že by prostredníctvom
prevádzky pohostinstva dosahoval akýkoľvek neoficiálny príjem. Listinný dôkaz predložený matkou
otec nepovažuje za priamy hodnoverný dôkaz spojený s pohostinstvom, či príjmami spoločnosti X.,
s. r. o., nakoľko tento dôkaz mohol byť pokojne účelovo upravený matkou, aby tým účelovo navodila
dojem o akomsi „neoficiálnom“ (vedľajšom) príjme spoločnosti. Skutočnosť, že otec musel z pokladne

pohostinstva vyberať denne 100 až 150 eur rozhodne nesvedčí o jeho nezodpovednom prístupe k
peniazom. Hlavným a skutočným dôvodom, prečo tak robil, bola skutočnosť, že dodávaný tovar sa
mohol vyplácať len v hotovosti. Poukázal na to, že sa snaží permanentne už viac ako rok nájsť si
prácu, rozhodne si prácu nehľadá iba účelovo pre potreby súdneho konania. Otec aktuálne už nie
je zamestnancom spoločnosti X., s. r. o., a to z dôvodu minimalizovania akýchkoľvek nadbytočných

výdavkov, ktoré by boli spojené so zamestnaním vo vlastnej spoločnosti, ktorá navyše aktuálne ani
neprevádzkujepohostinstvo.Pokiaľide„rozšírenieprevádzkypohostinstvaajnakuchyňu“,tútomožnosť
nezačal riešiť až v súčasnosti, ale uvedené začal riešiť prvotne už v roku 2018, o čom svedčí žiadosť
o zmenu účelu stavby zo dňa 04.06.2018 adresovaná Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v
Galante. Namietol záver súdu o fiktívnych transakciách, keď skutočne došlo k poskytnutiu pôžičiek zo

strany matky jeho partnerky, ktorými sa mu snažila vypomáhať. Poukázal tiež na to, že v súčasnosti už
dlhodobo nestávkuje, takže ani nemá žiadne iné vedľajšie príjmy z takejto činnosti. Podľa rozhodnutia
súdu by mal spolu na obe maloleté deti platiť výživné v sume 370 eur, čo predstavuje približne až 50%
z jeho aktuálneho mesačného príjmu. Pokiaľ sa zoberie do úvahy, že druhú, teda rovnakú polovicu,
by mala znášať matka, na jej strane to predstavuje iba 24% z jej aktuálneho deklarovaného príjmu. V

súčasnosti už nespláca dva úvery vo výške 371,58 eur, nakoľko jeden úver mu bol zosplatnený, keďže
ho nebol dlhšiu dobu schopný splácať.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý zotrval na dôvodoch svojho
odvolania a navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

6. K odvolaniu rodičov sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých
častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov nie je v podstatnej časti dôvodným,
pričom dôvodným je len odvolanie matky v časti určenia výšky splátok dlžného výživného.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/98/2019 bola úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej X., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej X., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať

a spravovať ich majetok, pričom styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok I.). Otcovi súd uložil
platiť výživné na maloletú X. vo výške 200 eur mesačne a na maloletú X. vo výške 170 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 12.06.2019 (výrok II.). Dlžné výživné
za obdobie od 12.06.2019 do 31.03.2021 na maloletú X. v sume 3.713,77 eur a na maloletú X. vsume 3.064,77 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé maloleté dieťa samostatne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok,
a to až do zaplatenia (výrok III.). Rodičom a maloletým uložil výchovné opatrenie, ktoré spočíva v

ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia (výrok IV.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom uložil Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta povinnosť písomne informovať súd každý druhý
mesiac o priebehu výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu písomne

záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia (výrok V.). O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (výrok VI.).

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia bežného výživného, dlžného výživného, ako aj závislého výroku o nároku na náhradu
trov konania.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd

sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov

nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12.Vzmyslesúdomprvejinštancieaplikovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomerypovinnéhorodiča.Naschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodičaprihliadnesúd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade
otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby,
za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne,

súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom
tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať
sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane
povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných

osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne,
zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča,ako i odôvodnených potrieb maloletých detí. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
v napadnutej časti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal
i s námietkami rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové

podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

15. Správnym bol rozsudok súdu prvej inštancie i v časti určenia dlžného výživného, avšak za nesprávne
odvolací súd považoval určenie výšky splátok dlžného výživného, keď podľa judikatúry súdov by mal byť

dlh na zročnom výživnom uhradený najneskôr v lehote troch rokov. S prihliadnutím na to odvolací súd
podľa ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výšky splátok dlžného výživného
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia bežného
výživného, ako aj výšky dlžného výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

a v časti výšky splátok dlžného výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia s tým, že dlžné výživné je otec povinný splácať v určených splátkach spolu s
bežným výživným na každé dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to
až do jeho zaplatenia.

17.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacieho)odvolacísúdrozhodolpodľa
§ 396 ods. 1 a 2 CSP a § 52 CMP, keď zhodne so súdom prvej inštancie nezistil dôvody pre priznanie
náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP, keď ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v konaní zistené
také dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania, pričom dôvody
uvádzané matkou za takéto považovať nemožno, nakoľko okolnosti predmetného prípadu nemožno

považovať za výnimočné, odôvodňujúce aplikáciu citovaného ustanovenia.

18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).