Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206444
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8310206444.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtuvsporežalobcu:V..Q.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.-
F.XXX,XXXXXW.-F.,protižalovanému:LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,sosídlomNámestie
SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: JUDr. Valéria Brečková, advokátka,
so sídlom Daľkovská 14, 069 01 Snina, o náhradu škody, úhradu nájomného a iné, o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/13/2010-428 zo dňa 19.12.2018 v
spojení s opravným uznesením č. k. 11C/13/2010 -562 zo dňa 17.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/13/2010-562 zo dňa 17.07.2020 vo

výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.534,38 eur a úroky z omeškania ročne vo výške
17,6 % zo súm 111,96 eur od 02.10.1998 do zaplatenia, od 02.04.1999 do zaplatenia, od 02.10.1999
do zaplatenia, od 02.04.2000 do zaplatenia, od 02.10.2000 do zaplatenia, vo výške 15,5 % zo sumy
111,96 eur od 02.04.2002 do zaplatenia, vo výške 13 % zo sumy 111,96 eur od 02.04.2003 do zaplatenia,
vo výške 9 % zo sumy 111,96 eur od 02.10.2004 do zaplatenia, vo výške 6 % zo sumy 111,96 eur od
02.04.2005 do zaplatenia, od 02.10.2005 do zaplatenia a vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti čo do premlčaného nároku.

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/13/2010-562 zo dňa 17.07.2020 vo výroku I.
čo do ďalšieho úroku z omeškania zo súm 111,96 eur tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť úrok
z omeškania ročne zo súm 111,96 eur vo výške 17,6 % od 02.04.2001 do zaplatenia a od 02.10.2001 do
zaplatenia, vo výške 16,5 % od 02.10.2002 do zaplatenia, vo výške 12,5 % od 02.10.2003 do zaplatenia,
vo výške 11 % od 02.04.2004 do zaplatenia, vo výške 7 % od 02.04.2006 do zaplatenia, vo výške
9,5 % od 02.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9 % od 02.04.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % od
02.10.2007, od 02.04.2008 a od 02.10.2008 do zaplatenia, vo výške 9,5 % od 02.04.2009 do zaplatenia,

vo výške 9 % od 02.10.2009, od 02.04.2010, od 02.10.2010, od 02.04.2011 do zaplatenia, vo výške
9,5 % od 02.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % od 02.04.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % od
02.10.2012 a od 02.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % od 02.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25
% od 02.04.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % od 02.10.2014, od 02.04.2015, od 02.10.2015 do
zaplatenia, vo výške 8 % od 02.04.2016, od 02.10.2016, od 02.04.2017, od 02.10.2017, od 02.04.2018
a od 02.10.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/13/2010-562 zo dňa 17.07.2020 vo
výroku III. o trovách konania a výroku IV. o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu
Humenné súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11C/13/2010-428 zo dňa 19.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.
k. 11C/13/2010-562 zo dňa 17.07.2020 Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.534,38 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 17,6% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.1998 do zaplatenia; vo výške 17,6% zo sumy 111,96
Eur od 02.04.1999 do zaplatenia; vo výške 17,6% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.1999 do zaplatenia;
vo výške 17,6% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2000 do zaplatenia; vo výške 17,6% zo sumy 111,96
Eur od 02.10.2000 do zaplatenia; vo výške 15,5% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2001 do zaplatenia;
vo výške 15,5% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2001 do zaplatenia; vo výške 15,5% zo sumy 111,96

Eur od 02.04.2002 do zaplatenia; vo výške 15,5% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2002 do zaplatenia;
vo výške 13% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2003 do zaplatenia; vo výške 13% zo sumy 111,96 Eur
od 02.10.2003 do zaplatenia; vo výške 9% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2004 do zaplatenia; vo výške
9% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2004 do zaplatenia; vo výške 6% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2005
do zaplatenia; vo výške 6% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2005 do zaplatenia; vo výške 8% zo sumy
111,96 Eur od 02.04.2006 do zaplatenia; vo výške 8% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2006 do zaplatenia;

vo výške 8% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2007 do zaplatenia; vo výške 8% zo sumy 111,96 Eur od
02.10.2007 do zaplatenia; vo výške 6% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2008 do zaplatenia; vo výške
6% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2008 do zaplatenia; vo výške 6% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2009
do zaplatenia; vo výške 6% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2009 do zaplatenia; vo výške 5% zo sumy
111,96 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia; vo výške 5% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2010 do zaplatenia;

vo výške 5% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2011 do zaplatenia; vo výške 5% zo sumy 111,96 Eur od
02.10.2011 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2012 do zaplatenia; vo výške
4% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2012 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2013
do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2013 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy
111,96 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2014 do zaplatenia;

vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2015 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od
02.10.2015 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2016 do zaplatenia; vo výške 4%
zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2016 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.04.2017 do
zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96 Eur od 02.10.2017 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 111,96
Eur od 02.04.2018 do zaplatenia; vo výške 4% zo sumy 55,98 Eur od 02.10.2018 do zaplatenia, a to

všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujucej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47,28% s tým, že o jej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na účet súdu prvej inštancie sumu 272,- Eur a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcu pôvodne domáhala náhrady škody,
úhrady nájomného a určenia neplatnosti dohody o vydaní majetku. Po zastavení konania o náhradu
škody a právoplatnom zamietnutí žaloby o určení neplatnosti dohody o vydaní majetku, predmetom
konania tak ostal nárok na úhradu nájomného vo vzťahu k 1 parcely č. XXXX/X o výmere XXX.XXX m2,
zapísanej na LV č. XXX k. ú. A.. Rozhodnutie o úhradu nájomného bolo právne odôvodnené ust. § 22

zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku; §
101, § 663, § 671 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“).

3. Skonštatoval, že právna predchodkyňa žalobcu jeho matka K. S. podala dňa 25.04.2001 žalobu,
ktorousadomáhalanáhradyškody,úhradynájomnéhoaneplatnostidohodyovydanímajetku.Následne

svojimi podaniami návrh doplňovala, menila a zároveň ho čiastočne zobrala späť. Konanie sa viedlo pod
pôvodnou spisovou značkou 7C/556/2001. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.01.2008 žalobu
zamietol, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a
vecmuvrátilnaďalšiekonanie.Tenuznesenímzodňa24.04.2009odmietolpodaniežalobkynezdôvodu
neodstránenia vád návrhu. Odvolací súd uznesením zo dňa 20.08.2009 uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že žalobkyňa zobrala
žalobu čiastočne späť v konaní o náhradu škody a predmetom konania malo byť po späťvzatí už len
úhrada nájomného s príslušenstvom a neplatnosť dohody o vydaní veci. Súd prvej inštancie uznesením
č. k. 7C/556/2001 -196 zo dňa 30.04.2010 zastavil konanie v časti o náhradu škody a v prevyšujúcej
časti žalobu vylúčil na samostatné konanie.

4. Pôvodná žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela. Po skončení dedičského konania, ktoré sa viedlo pod
sp. zn. 14D/1122/2011 súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne, a to s jej
synom M. S..5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.02.2016 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal
svoje tvrdenia, a to predovšetkým o výške nájmu a na výzvy prvoinštančného súdu nereagoval. Po

podaní odvolania zo strany žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 21.11.2017 rozsudok v časti, ktorou
bola žaloba zamietnutá o určení neplatnosti dohody o vydaní majetku zo dňa 07.12.1993 potvrdil a v
časti čo do dlžného nájomného s príslušenstvom rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vyslovil súhlas so závermi súdu prvej inštancie, že ak nedošlo
k platnému uzavretiu dohody o vydaní majetku medzi pôvodnou žalobkyňou a jej sestrou na strane

jednej a žalovaným na strane druhej, dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Z.z., t. j. dňom 24.06.1991
vznikol medzi nimi nájomný vzťah podľa § 22 ods. 2 tohto zákona. Odvolací súd poukázal na novelu
č. 93/1992 Zb., ktorá novelizovala zákon č. 229/1991 Zb., a to aj ustanovenie § 28a, podľa ktorého
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v cenách platných k
24.06.1991. V tomto období bolo nájomné stanovené vyhláškou Ministerstva financií, cien a miezd SR
č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadení práva osobného

užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd
pochybil ak uzavrel, že zákon č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenie o výške nájmu, o spôsobe jeho
určenia a že neexistuje predpis, ktorý by ho určoval. Preto odvolací súd rozsudok v časti žalovaného
nájomného s príslušenstvom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. Uznesením zo dňa 12.04.2018 súd prvej inštancie na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia nájomného za jednu polovicu roka 1991 v sume 111,94 Eur,
nájomného za roky 1992 až 2018 v sume 6.045,82 Eur a úroky z omeškania z nezaplateného nájomného
za roky 1991 až 2018 v sume 6298,10 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy a taktiež namietal, že reálne podľa lesného
hospodárskeho plánu neužíval celú uvedenú parcelu, ale len jej časť a vzhľadom na to by sa
nájomné malo určovať len vzhľadom na danú časť o čom doložil do súdneho spisu výpisy z lesného
hospodárskeho plánu, pozemkovú mapu ako aj ďalšie listinné dôkazy.

8. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporným, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným
ako povinnou osobou nebola uzavretá dohoda o vydaní - vrátení majetku, a to par. č. XXXX/X, zapísanej
na LV č. XXX k. ú. A.. Vychádzal z toho, že v predmetnom prípade vznikol nájomný vzťah priamo zo
zákona, pričom vzhľadom na obranu žalovaného uviedol, že tu neprichádza do úvahy nájomné len za
reálne užívanú časť podľa lesného hospodárskeho plánu. Oprávnená osoba, t. j. žalobca, resp. jeho

právna predchodkyňa má podľa zákona č. 229/1991 Zb. nárok na nájomné za celú plochu, na ktorú
nebola uzavretá dohoda o užívaní majetku, a nie podľa toho, čo skutočne žalovaný užíva. Nešlo o
právny titul z bezdôvodného obohatenia, ale o nájom vzniknutý zo zákona. Preto obrana žalovaného
v tom smere, že užíva len časť uvedenej nehnuteľnosti nebola dôvodná, lebo sa nejedná o vzťah z
bezdôvodného obohatenia, ale ide o vzťah nájomného vzniknutého priamo zo zákona.

9. Na základe zisteného súd prvej inštancie skoštatoval, že žalobca preukázal tvrdenia, že je podielovým
spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k parcele č. XXXX/X o výmere XXX.XXX m2,
zapísané na LV č. XXX k. ú. A., pričom táto parcela podľa Zákona o pôde nebola žalovaným ako
povinným vydaná právnej predchodkyni žalobcu ani jej sestre. Z tohto dôvodu vznikol dňom účinnosti

zákona o pôde nájomný vzťah, z ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného. V súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu mal žalobca nárok na nájomné vo výške stanovenej Vyhláškou
Ministerstva financií, cien a miezd č. 205/1988 Zb. Výpočet ceny nájmu podľa § 14 ods. 1 písm. c)
Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 205/1988 Zb. mal byť 1/2 z celkovej výmery pozemku 112.431 m2,
t.j. 56.215,50 m2 x 3,- Sk čo predstavovalo sumu 168.646,50 Sk, z ktorých výpočet 4 % (168.646,50 /

100 x 4) sa rovnalo 6.745,86 Sk (223,92 Eur) ako ročná cena nájmu, čo predstavuje sumu 18,66 Eur
mesačne a sumu 111,96 Eur polročne. Žalobca si uplatnil aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania z
istiny, ktoré vyčíslil, s poukazom na vyhlášku č. 45/1964 Zb. a neskôr na nariadenie vlády č. 87/1995 Zb.

10. Vo vzťahu k vznesenej námietky premlčania žalovaným prvoinštančný súd uviedol, že jej vyhovel

a žalobu zamietol v časti o zaplatenie 1/2 nájomného za rok 1991 v sume 111,96 Eur, za roky 1992 -
1997 v sume 1.345,26 Eur (224,21 Eur x 6 rokov) a 3 mesiace z roku 1998 v sume 56,04 Eur. Súd prvej
inštancie žalobu čo sa týka plnenia do budúcnosti zamietol s poukazom § 671 ods. 2 OZ, v ktorom je
stanovená splatnosť nájomného s tým, že nie je možné požadovať nájomné splatné do budúcnosti.11. Prvoinštančný súd tak priznal žalobcovi nájomné od 01.04.1998 do 01.07.2018, ktoré bolo splatné
od 01.10.1998 do 01.10.2018 v sume 4.534,38 Eur. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to

z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorého splatnosť bola
stanovená v § 671 ods. 2 OZ.

12.Súdprvejinštanciepriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu47,28
% o výške ktorých rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku, vychádzajúc z toho, že žalobca

žaloval sumu 6.157,76 Eur a prvoinštančný súd mu priznal sumu 4.534,38 Eur.

13. Keďže bol žalobca oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 6 % z priznanej sumy 4534,38 Eur, t.j. 272,- Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

14. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.534,38 Eur spolu s úrokom z omeškania, výroku, ktorým súd žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému a výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
prvej inštancie sumu 272,- Eur a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní

konanom dňa 19.12.2018 rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov napriek tomu,
že žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne po dohode aj s právnym zástupcom žalobcu
písomným podaním zaslaným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 17.12.2018 opätovne ospravedlnil
svoju neúčasť z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom vyriešení daného sporu. Tvrdil, že v
prípade neúspechu mimosúdneho rokovania by žalovaný v priebehu konania predkladal ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania. Bola mu tak odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný ďalej uviedol,
že pozemok mal charakter tzv. združených pozemkov a jeho správu zabezpečoval jednak žalovaný a
jednak roľnícke družstvo. Žalovanému vznikol teda nájomný vzťah iba na tých častiach pozemku, kde
podľa zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. vykonával obhospodarovanie v zmysle platného LHP, resp.
PSL. Namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak žalobcovi priznal nárok na nájomné

na celý spoluvlastnícky podiel žalobcu o výmere pozemku XX.XXX,X m2 z pôvodnej výmery XXX.XXX
m2, teda aj za pozemky, ktorých žalovaný nebol obhospodarovateľom. Navyše vychádzal z výmery
parcely č. XXXX/X XXX.XXX m2, pričom na aktuálnom LV č. XXX k. ú. A. bola výmera uvedených
pozemkov XX.XXX m2, teda výška spoluvlastníckeho podielu žalobcu bola XX.XXX m2. Správne súdom
bola vyhodnotená jeho námietka premlčania. Ohľadom ceny nájmu namietal, že ju bolo potrebné

stanoviť znaleckým posudkom, ktorý by za súčinnosti s katastrálnym úradom určiť výšku nájomného
identifikáciou parcely, ktorá bola zapísaná v registri „E“ na stav podľa registra „C“, nakoľko zákonný
nájomný vzťah mohol vzniknúť len k parcelám zapísaným v registri „C“ za aplikácie príslušných smerníc
a vyhlášok. Poukázal na to, že parcela KN-E č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XX.XXX m2, k. ú. A.
bola zapísaná príslušnou správou katastra ako parcela pozemnoknižná (tzv. E register). Taktiež namietal

výšku priznaných náhrad 4 % podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb., nakoľko podľa žalovaného mala byť
náhrada za dočasné užívanie pozemkov vypočítaná percentuálnou sadzbou z cien poľnohospodárskej
pôdy v súlade s § 16 ods. 2 písm. d) citovanej vyhlášky - 0,5 % pri iných pozemkoch z dôvodu, že Zákon
č. 229/1991 Zb. sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na pôdu, ktorá tvorí
lesný pôdny fond. Navrhol rozhodnutie vo výrokoch I., III. a IV. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 4.596,38 Eur a výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie síce vychádzal
zo správnej aplikácie právnych predpisov pri priznaní nároku žalobcu, no pri určení výšky došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca mal za to, že došlo k nesprávnemu vyčísleniu istiny
a úrokov z omeškania ako príslušenstva vo výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s

poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a jej noviel. Taktiež mal za to, že žalovaným uplatnená
námietka premlčania žalovanej sumy bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný vedome
užíval od pôvodne uplatnenej doby v žalobe parcelu č. XXXX/X, pričom podľa zápisu na liste vlastníctva
dobre vedel kto je vlastníkom, no sám nevyvinul jediný krok k tomu, aby minimálne sumu za toto užívaniea to čo i len v rozsahu ktorý uznáva, uložil do súdnej alebo inej formy úschovy, aby si tak aspoň
formálne splnil svoju zákonnú povinnosť, pričom k tomuto kroku nepristúpil ani po podaní žaloby do
súčasnosti, hoci v obdobných prípadoch tak robí. Neurobil tak a spoliehal sa na uplatnenie námietky

premlčania, pričom túto aj následne v rámci súdneho konania uplatnil. Uplatnená námietka premlčania
je prostriedok umožňujúci poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie zmyslu a
účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie, teda jedná sa o výkon práva, ktoré je formálne
v súlade so zákonom, no išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka,
a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta

2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že mu bude
priznaná istina od pôvodne uplatnenej doby v žalobe, t.j. od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a tiež, že budú úroky z omeškania
riadneazákonnevyčíslenézaceléobdobie,zasúčasnéhopriznaniatrovkonaniaaprávnehozastúpenia
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca kde uviedol, že súd prvej inštancie použil správny
právny predpis tak pri vzniku nájomného vzťahu zo zákona na celú výmeru parcely ako aj právny
predpis pri priznaní nároku žalobcu - náhradu vo výške 4%. Rovnako mal za to, že nebolo rozhodujúce
či ide o parcelu registra „C" alebo „E", keďže zákon č. 229/1991 Zb. takúto podmienku pre vznik
nájmu neuvádzal. Nesporný bol aj druh pozemku zapísaný na LV č. XXX k.ú. A. ako lesný pozemok,

ktorý obhospodaroval žalovaný. Ohľadom námietky k výmere KNE parc. č. XXXX/X uviedol, že pre
určenie bola rozhodujúca výmera, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľností v času vzniku nájmu
a podania žaloby. Táto bola preukázateľne XXX.XXX m2, pričom túto výmeru do vydania rozsudku
súdu prvej inštancie žalovaný nenamietal. V ďalšom uviedol, že zákon č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku delí pozemky na lesný pôdny fond

a poľnohospodársky pôdny fond a iná kategorizácia nie je podľa zákona daná. Výrok ohľadom ceny
nájomného vo výške 4% z ceny pozemku z celkovej výmery ročne + príslušenstvo je určená správne
- 224,16 Eur z výmery 56.215,5 m2 na 1 hektár lesa. Výška nájomného mala by byť ešte vyššia podľa
listu LaPS W. F., kde je uvedená cena 100,- Eur/ha, čo podľa žalobcu predstavuje cenu cca 562,15 Eur/
nájomné ročne. Ďalej uviedol, že žalovaný sa odvoláva na vyhlášku č. 205/1988 Zb., § 16 ods. 2, písm.

d/, a na cenu 0,5% z cien poľnohosp. pôdy, t.j. pri iných druhoch pozemkov . Za iné pozemky v tomto
prípade možno považovať len pozemky, ktoré patria do poľnohosp. pôdneho fondu a nie lesný pozemok,
ktorého výška nájomného bola určená podľa vyhlášky č. 289/1990 Zb., §16, ods.1 písm. c). Konštatoval,
že súd prvej inštancie vychádzal z pôvodnej výmery lesa - 112.431 m2, a to že v čase rozhodovania
bola výmera 95.962 m2, to nemohla byť na ujmu žalobcu, pretože v roku 2009 prebehla ROEP-ka a

časť parcely č. XXXX/X bola odčlenená do kat. územia S. o výmere 10.703 m2 a chýbalo tak 5.766 m2.
Žalobca taktiež poukázal na úmyselné konanie žalovaného týkajúce sa neplatenia nájomného. Žalovaný
podľa slov žalobcu nezaslal dohodu o vydaní majetku pôvodnej žalobkyni a ani návrh nájomnej zmluvy.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol vec v zmysle § 392 CSP, s odvolaním sa na § 390 písm. a/, písm.
b/ CSP a § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, a aby rozsudok zo dňa 19.12.2018 zmenil.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej
nájomný pomer vzniknutý transformáciou niektorého zaniknutého užívacieho vzťahu v zmysle § 22
ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, treba považovať za nájomný pomer dojednaný na dobu neurčitú v

zmysle ustanovenia § 677 ods. 1 OZ (poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn 5Cdo/167/2004). V ďalšom
žalovaný trval na svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku.

18. K replike žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že obvyklé nájomné je približne
vo výške 100,- Eur/ha lesa, pričom túto skutočnosť oznámil súdu prvej inštancie ešte pred vydaním

napadnutého rozsudku. Taktiež opätovne namietal to, že súd prihliadal na premlčanie časti nájomného
s odkazom na svoje podanie zo dňa 18.02.2019.

19. K duplike žalobcu sa vyjadril žalovaný. Znova uviedol, že písomné podanie zo dňa 17.12.2018,
ktorým žiadal o odročenie pojednávania prostredníctvom právnej zástupkyne bolo podané po

predchádzajúcej dohode s vtedajším právnym zástupcom žalobcu z dôvodu obojstranného záujmu
uskutočniť mimosúdne rokovanie, ku ktorému aj napokon došlo po vydaní rozhodnutia v mesiaci január
2019, preto ak žalobca teraz spochybňuje uvedené písomné podanie, považuje to za nekorektné.20. Počas odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca M. S., preto bolo vydané uznesenie
19Co/77/2019-559 zo dňa 30.062020, ktorým súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobcu
s dedičom po neb. M. S., a to V.. Q. S..

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)preskúmalrozsudokvcelomjehorozsahu,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.08.2021
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti čo do úrokov z omeškania a odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

23. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
okrem výroku I. čo do úrokov z omeškania a výrokov III. o trovách konania v IV. o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia v uvedenom rozsahu a na doplnenie a zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia,

aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

24.Knámietkežalovanéhotýkajúcejsaprebiehajúcehorokovaniaomimosúdnomriešenísporuodvolací
súduvádza,žestranysporumalivzhľadomnadĺžkuvedenéhosporu(vyše15rokov),dostatočnýčasový
priestor, aby svoj spor vyriešili a urovnali formou zmieru. Ak tak neučinili, a to ani po rozhodnutí súdu

prvej inštancie, je zrejmé, že ku konsenzu nedošlo. Ak by súd vychádzal stranám sporu opakovane v
ústrety v návrhoch na odročenie pojednávania napr. prerušenia konania, mohol by takýto postup byť
vyhodnotený ako prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup (viď Uznesenie Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 30 Cdo 5270/2009). Odvolací súd tak vyhodnotil túto odvolaciu námietku
žalovaného ako nedôvodnú, lebo nebolo možné súhlasiť so žalovaným, že neodročením pojednávania

nariadeného na deň 19.12.2018 (v spore, ktorý začal podaním žaloby dňa 25.04.2001) súdom prvej
inštancie u neho došlo k porušeniu možnosti konať pred súdom.

25. Skutočnosť tvrdenú žalovaným v odvolaní, že pozemok mal charakter združených pozemkov a jeho
správu vykonával jednak žalovaný, a tiež aj roľnícke družstvo, však žalovaný pred súdom prvej inštancie

netvrdil ani iným spôsobom nenamietal, učinil to až po meritórnom rozhodnutí prvoinštančného súdu.
Žalovaný mal pritom v priebehu konania veľa príležitostí tuto skutočnosť namietať, čo však neurobil,
pričom strany sporu boli poučené o sudcovskej koncentrácii, čo znamená, aby strany sporu uplatňovali
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Zároveň odvolací súd sa nestotožňuje s
odvolacou námietkou žalovaného, v ktorej sa dožadoval platenia nájomného len za reálne užívanú časť

pozemku. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vychádzal z
výsledkov vykonaného dokazovania a aplikoval správny právny predpis. Ohľadom namietanej výmery
pozemku odvolací súd konštatuje, že to, že je pozemok zapísaný na LV č. XXX k. ú. A. a počas konania
bola jeho časť zapísaná na inom LV v inom k. ú. nie je podstatné, keďže pozemok tým nestratil svoj
charakter lesného pozemku, vo vzťahu ku ktorému vznikol nájomný pomer zo zákona. V priebehu

konania bolo preukázané, že nájom je žiadaný za 1/2 parcely č. XXXX/X k. ú. A. - lesný pozemok o
výmere 112.431 m2, ktorá nebola vyčlenená z nájmu lesnej organizácie, čo plynie z listu Okresného
úradu v S., katastrálneho odboru zo dňa 09.04.2001. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, aby
došlo k zmene uvedeného, čo do rozlohy tohto lesného pozemku, resp. jeho odčlenenia na iné účely, než
na lesnú výrobu a zabezpečenie ostatných funkcií lesa. Rovnako za nedôvodnú súd považoval námietku

žalovaného, že výška nájmu mala byť určená znaleckým dokazovaním, lebo ak chcel, aby nájom bol
určený znalcom, mohol a mal dostatok času počas dlhotrvajúceho konania to navrhnúť a zabezpečiť
znalecký posudok na určenie výšky nájmu. Ak tak neurobil počas konania pred súdom prvej inštancie,
v odvolacom konaní znalecké dokazovanie už nemôže navrhovať.26. Správne súd prvej inštancie v danej veci vyhodnotil aj námietku premlčania podľa § 101 OZ,
uplatnenú žalovaným. Žalobcova námietka v odvolaní, ktorou sa dožadoval priznania istiny už od

účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. spolu s úrokmi z omeškania je preto nedôvodná. Odvolací súd
konštatuje, že žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa podala žalobu dňa 25.04.2001, pričom
skutočnosť, že sporné pozemky užíval žalovaný už od účinnosti uvedeného zákona, musela byť
žalobcovi resp. jeho právnej predchodkyni známa od roku 1991, kedy nájomný vzťah medzi stranami
sporu vznikol zo zákona. Súd prvej inštancie na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným

správne vyhovel, keď žalobu zamietol v časti o zaplatenie 1 nájomného za rok 1991 a za roky 1992-1997
a 3 mesiace roku 1998, teda za obdobie predchádzajúce 3 rokom pred podaním žaloby. Ak totiž
žaloba v danej veci bola podaná aj čo do časti premlčaného nároku, muselo byť žalobcovi zrejmé, že
v prípade námietky premlčania nebude možné premlčaný nárok priznať. Odvolací súd sa nestotožňuje
s názorom žalobcu, že uplatnená námietka premlčania v danej veci je v rozpore s dobrými mravmi.
Námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi vtedy, ak by druhej strane sporu takýto

výkon zákonom daného práva spôsobil neprimeranú tvrdosť, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000). Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. z. právo patrí bdelým, z čoho vychádza, že neboli zo strany žalobcu
produkované žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohla byť žaloba podaná včas, teda pred uplynutím
premlčacej doby časti nároku. Ak žalovaný neuhrádzal nič na nájomnom, mohla byť žaloba podaná

podstatne skôr, a to pred uplynutím premlčacej doby, čím by nebolo možné žalovaným úspešne uplatniť
námietku premlčania.

27. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyčíslenej istiny a úrokov z omeškania, odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o nesprávnej výške úrokov z omeškania, a to od 02.04.2001.

Keďže úrok z omeškania bolo správne priznať od 02. apríla a od 02. októbra toho - ktorého roka, lebo
žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím 1. apríla a 1. októbra, kedy v zmysle ust. § 671
ods. 2 OZ nastala splatnosť nájomného (za každý polrok), pri určení úroku z omeškania bolo nutné
aplikovaťnariadenievládyč.87/1995Z.z.vaktuálnomzneníkukaždémudňuomeškania.Prvoinštančný
súd nesprávne určil výšku úrokov z omeškania od 02.04.2001, od 02.10.2001, od 02.10.2002, od

02.10.2003, od 02.04.2004, od 02.04.2006 až od 02.10.2018, preto bolo odvolacím súdom zmenené
rozhodnutie v uvedenej časti úrokov z omeškania tak, ako to vyjadril vo výroku svojho rozsudku. Istina
bola súdom prvej inštancie správne vyčíslená aj priznaná, a to v spojení s opravným uznesením č. k.
11C/13/2010-562 zo dňa 17.06.2020, na odôvodnenie ktorého poukazuje aj odvolací súd. Žalobcovi
nebolo možné priznať premlčaný nárok ani nárok na nájomné do budúcna, teda pred dátumom jeho

splatnosti tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Keďže odvolanie podal aj žalovaný, a to proti celej
vyhovujúcej časti rozsudku, mohol odvolací súd zmeniť výšku úroku, ktorý nebol správne priznaný aj čo
do nižšej sumy ako bol priznaný prvoinštančným súdom.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok

súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 4.534,38 eur a úroky z omeškania ročne zo súm 111,96 eur od 02.10.1998, od 02.04.1999,
od 02.10.1999, od 02.04.2000, od 02.10.2000, od 02.04.2002, od 02.04.2003, od 02.10.2004, od
02.04.2005 a od 02.10.2005 do zaplatenia a vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo
do premlčaného nároku na nájomnom potvrdil.

29. Odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku
I. čo do ďalšieho úroku zo súm 111,96 eur tak, ako to špecifikoval vo svojom druhom výroku.

30. Tretím výrokom bol zrušený rozsudok vo výroku III. o trovách konania a vo výroku IV. o povinnosti

žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok, a to podľa § 389 ods. c) CSP,
lebo výrok o trovách konania nezohľadňoval skutočnosť, že žalobou boli uplatňované aj iné nároky, o
ktorých už bolo pôvodne právoplatne rozhodnuté.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o všetkých trovách konania strán sporu a o

súvisiacej povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).