Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Csp/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119228304
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:6119228304.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská

100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A.,
R. XX, o zaplatenie 397,70 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 397,70 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
51,02 eur od 10.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 48,31 eur od 10.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 48,13
eur od 12.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 66,98 eur od 10.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 45,98 eur
od 10.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 59,46 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( ako právny nástupca Slovak Telekom a.s. Bratislava ) sa svojou žalobou voči žalovanej
domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako nedoplatku za služby, ktoré jej poskytol v období od
22.12.2015 do 21.6.2016 a to podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 23.8.2014 a dodatku k
nej z rovnakého dňa, ktoré služby boli žalovanej faktúrované faktúrami č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX,
č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č.

XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z
omeškania z dôvodu, že žalovaná je s platením peňažného dlhu v omeškaní.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Pôvodne sa v konaní bránila tým, že nikdy žiadnu zmluvu so Slovak
Telekom nepodpísala, neskôr svoju obranu zmenila a tvrdila, že podpis na zmluve síce je jej podpisom,
ale nechápe ako sa tam dostal, pretože ona nikdy služby telekomu nevyužívala a ani mobilný telefón
aký tam je uvedený, že si kúpila, nikdy nemala.

3. Na pojednávanie sa právny zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a
včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že na žalobe trvá a žiada pojednávať v jeho
neprítomnosti, súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.

4. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13Csp/79/2019-119 zo 14.2.2019 žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a žalovanú ( zhodne s týmto rozsudkom ) zaviazal k zaplateniu istiny i príslušenstva a k

zaplateniu trov konania v prospech žalobcu v rozsahu 100%.5. Krajský súd Nitra uznesením 7Co/13/2020-130 z 30.11.2020 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu
prvej inštancie a uviedol, že žalovanej nebola riadnym spôsobom doručená žaloba a nebola riadne
poučená o svojich právach, preto jej súd odňal právo na spravodlivé súdne konanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 23.8.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa

ňou zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronických komunikácií a žalovaná sa za ne zaviazal platiť
podľa platného cenníka. Táto zmluva je opatrená podpisom žalovanej.

8. Z faktúr č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z
XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX z
XX.X.XXXXsúd zistil, že právny predchodca žalobcu nimi celkovo faktúroval žalovanú sumu za služby,

ktoré žalovanej v žalovanom období poskytol.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 4.7.2018 súd zistil, že pohľadávka voči žalovanej v tomto konaní
vymáhaná bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava na žalobcu.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so Slovak Telekom nikdy žiadnu zmluvu nemala a nič im
nepodpísala a preto nemá voči žalobcovi žiaden dlh, mobil má od Orange-u a preto nevie o čo ide.
Neskôr uviedla, že podpis na zmluve je jej podpisom, ale že si žiadnu takú zmluvu nepamätá, keď majú
nejaké výpisy hovorov alebo doklady o tom, že ich služby využívala, žiada, aby ich predložili, pretože
nevie ako sa jej podpis na zmluvu dostal a tvrdila, že nikdy od nich služby nemala, nevyužívala ich a

preto dlh neuznáva.

11. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Zb. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

12. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Zb. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade

s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

14. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný ) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným
a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy ( oferta ) i jeho
prijatie ( akceptácia ) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné

právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to
náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu.
Týmito náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu ( § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) a
jeho dovolenosť ( § 39 Občianskeho zákonníka ).

15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.16. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca ( veriteľ ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným
( dlžníkom ) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za
toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný ( dlžník ) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.

Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania
a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

19. Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb z

23.8.2014, ale aj zhodných vyjadrení strán sporu o tom, že zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu
a žalovaná ( ktorá potvrdila, že podpis na zmluve je jej podpisom ) mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronických komunikácií a žalovaná
sa zaviazala za tieto služby platiť podľa platného cenníka. Podstatnou pre posúdenie právneho vzťahu
medzi stranami sporu a pre posúdenie dôvodnosti žaloby je skutočnosť, že došlo k platnému uzavretiu

uvedenej zmluvy s obsahom v nej uvedeným.

20. Žalovaná po tom ako jej bola doručená zmluva o poskytovaní verejných služieb z 23.8.2014 opatrená
jej podpisom, zmenila svoju obranu v konaní a bránila sa tým, že síce zmluva obsahuje jej podpis, ale
nevie ako sa tam dostal, pretože ona si na takú zmluvu nespomína a že služby poskytované na základe

nej nevyužívala.

21. Táto obrana žalovanej však neobstojí. Je totiž zrejmé, že predmetnú zmluvu uzavrela ona
a je nepodstatné kto užíval služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, pretože pasívne
legitimovanou a povinnou za tieto služby bola zo zmluvy žalovaná. Preto pokiaľ nebolo za poskytnuté

služby zaplatené, dlh vznikol žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že by tak bola urobila a že by za
tieto služby zaplatila a to bez ohľadu na to, či služby poskytované operátorom užívala ona alebo nie.
Neuniesla tým svoje dôkazné bremeno.

22. Ak žalovaná tvrdila, že služby zo zmluvy, ktorá obsahuje jej podpis ( a ktorú teda uzavrela )

nepoužívala, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremenodôkazu, k čomu aj došlo predložením zmluvy podpísanej žalovanou a predložením faktúr na služby,
ktoré na základe tejto zmluvy boli poskytnuté.

23. Žalovanej sa však v konaní spomenuté procesné povinnosti týkali taktiež. Napriek tomu v konaní
neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia o tom, že služby poskytnuté operátorom neužívala.
Navyše ako je už uvedené vyššie, je treba uviesť, že pokiaľ zmluvu uzavrela, je nepodstatné kto
predmetné služby využíval, povinnou za ne platiť bola z tejto zmluvy práve žalovaná.

24. Súd považuje žalobu z vyššie uvedených dôvodov za dôvodnú a preto jej v plnom rozsahu vyhovel
zaviazal žalovanú i k zaplateniu úroku z omeškania ( z každej z neuhradených splátok zvlášť ), pretože
žalovaná nepochybne je s platením peňažného dlhu v omeškaní.

25.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.