Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109220284
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2109220284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa
24/A, Trnava, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, H., vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Blahova 13, Skalica, pod sp.

zn.EX1912/2009,prevymoženie476,60euratrovexekúcie,naodvolanieoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Trnava, č.k. 9Er/685/2009-15 zo dňa 08.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie oprávneného sa o d m i e t a.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom
II. exekúciu zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 57

ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 166a ods. 1, § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005
Z.z.“), § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, na
základe ktorého súd prvej inštancie poverením zo dňa 17.09.2009 poveril vykonaním exekúcie súdnu
exekútorku JUDr. Ing. Zuzanu Dobrodenkovú, PhD. Za exekučný titul označil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne č. 700-0410347709-GC04/09 zo dňa 10.06.2009, právoplatné a vykonateľné dňa 24.07.2009.
Na odôvodnenie uviedol, že dňa 13.09.2019 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si súdny

exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Trnava
uznesením sp. zn. 36OdK/294/2019 zo dňa 28.08.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý
je povinným v tejto exekúcii. V danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko
predmetná pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne č. 700-0410347709-GC04/09 zo dňa 10.06.2009, právoplatného a vykonateľného dňa

24.07.2009, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučnéhoporiadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. exekúciu zastavil. O nároku súdneho exekútora
na náhradu trov exekúcie rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 203 ods. 3, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku
a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na

náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku III. o nároku na náhradu trov exekúcie podal odvolanie zo dňa
11.02.2020 oprávnený s návrhom, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nárok
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému neprizná. Mal za to, že exekučné

konaniemalobyťzastavenézdôvodupreklúzieexekučnéhotitulu,ktoránastalaskôraposudzovaťtakaj
náhradu trov exekúcie a nie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Oprávnený poukázal
na to, že nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu a tiež predpokladať,
že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená, nakoľko v danom prípade exekučné konanie
začalo dňa 10.09.2009 a konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 28.08.2019. Uviedol, že
súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie v konkurznom konaní. V tejto súvislosti poukázal i na

rozhodnutieÚstavnéhosúduSRč.III.ÚS432/08-06zodňa16.12.2008,podľaktoréhomávždyexekútor
právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu
za úkony, ktoré už vykonal. Jeho pohľadávka nadobúda charakter konkurznej pohľadávky, z čoho
vyplýva, že súdny exekútor si mal pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Samotná skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone

exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a
do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (II. ÚS
272/08 z 22.10.2008). Oprávnený mal za to, že súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu
vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nie je dôvod na zaviazanie
oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok

pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (§ 386
písm. c) CSP).

7. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) zrušila možnosť podať

odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

9. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60
ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

10. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

11. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

12. Odvolací súd zastáva názor, že § 243b ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu
úpravu prechodných ustanovení k odvolaciemu konaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa
§ 57 Exekučného poriadku vo vzťahu k všeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods.

1 Exekučného poriadku.13. Z cit. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 len vtedy, ak bolo
odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 (a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná
formulácia odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 cit. § 243b Exekučného poriadku, neobstojí
ani vzhľadom na účel týchto prechodných ustanovení, ktorý nepochybne nespočíval v tom, aby sa nová
právna úprava (neprípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení

exekúcie)aplikovalaibanaexekučnékonaniazačatépo31.10.2013,pretožetakýtoúčelbyzákonodarca
v prechodných ustanoveniach vyjadril výslovnou a jednoznačnou formuláciou. Účelom cit. prechodných
ustanovení bolo podľa názoru odvolacieho súdu, aby sa nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie
voči náhrade trov) aplikovala i na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebiehajú
odvolacie konania, ale len na tie, v ktorých bolo odvolanie podané až po 31.10.2013 a ďalej na tie, v
ktorých bolo odvolanie síce podané pred 01.11.2013, ale v prvom stupni rozhodol vyšší súdny úradník.

Predchádzajúca právna úprava sa teda má použiť iba na tie odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v
prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, čo je v súlade so
zásadou zákazu retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní,
ktoré bolo podané včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala.

15. V prejednávanej veci však bolo napadnuté rozhodnutie vydané 08.01.2020 (teda za účinnosti novej
právnej úpravy, ktorá odvolanie voči výroku o náhrade trov nepripúšťa) a odvolanie oprávneného zo
dňa 11.02.2020 proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie bolo súdu doručené 11.02.2020 (teda
rovnako za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá takéto odvolanie nepripúšťa).

16. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd musel odvolanie oprávneného s použitím
§ 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ako
neprípustné odmietnuť, bez vecného zaoberania sa odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Na
tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani nesprávne poučenie súdom prvej inštancie v preskúmavanom
uznesení, že odvolanie prípustné je.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, pretože
výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, zavinil oprávnený. Hoci oprávnený podaním odvolania zavinil, že sa

konanie skončilo jeho odmietnutím, povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli,
preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzal
z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu,
keďže rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396
ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej

inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného sporového konania.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).