Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011239
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120011239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2021, v trestnej veci
proti obžalovanej T. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/61/2020 zo dňa
08.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej T. D. , nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom X., Q. X,

u k l a d á

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona jej u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obž. T. D. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 15.02.2020 asi o 20.00 hod. v Prešove na Ul. J. č. X v obchodnom dome E. z predajnej plochy
odcudzila 0,698 kg mandarínok v hodnote 1,74 eur a 1,124 kg banánov v hodnote 1,67 eur, ktoré si

vložila do kabelky a bez zaplatenia prešla pokladničným priestorom, čím pre poškodenú spoločnosť
E. Q. republika, v.o.s., J. X/E, B., spôsobila škodu vo výške 3,41 eur, pričom uvedeného konania sa
dopustila napriek tomu, že bola pre obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá a
to v blokovom konaní Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh, číslo bloku 17103497 zo dňa 05.11.2019,ktorý nadobudol právoplatnosť 05.11.2019, kedy sa dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 ods.
1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola jej uložená pokuta vo
výške 20,- eur a tiež bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch pre taký čin odsúdená a

to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/13/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.10.2019 a ktorým bola uznaná vinnou pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to jej bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l),

§ 37 písm. m) Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 400,- eur, pričom podľa § 56 ods. 3
Trestného zákona bolo povolené obžalovanej zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich po sebe idúcich
mesačných splátkach po 40,- eur.

Súčasne podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti výroku o treste uvedeného rozsudku, ako aj čo do neuloženia ochranného opatrenia, podal
prokurátor ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. Uviedol, že úvahy
súdu pri ukladaní trestu, resp. neuložení ochranného opatrenia nepovažuje za správne. Považuje za
potrebné zdôrazniť, že obžalovaná T. D. bola doteraz od roku 2011 celkovo 8-krát odsúdená, pričom

vždy išlo o opakované krádeže, teda totožnú trestnú činnosť, než za akú je obžalovaná aj v tejto
veci. Je podľa neho zjavné, že skoršie odsúdenia, kedy jej bola opakovane daná možnosť nápravy
svojho spoločensky škodlivého spôsobu života, nemali u nej žiadny želaný výsledok. Má zato, že toto
konštatovanie platí rovnako aj vo vzťahu k skôr uloženému ochrannému opatreniu - ambulantnému
ochrannému liečeniu, uloženému rozsudkom sp. zn. 33T/89/19, právoplatným 16.februára 2018, po

ktorom obžalovaná vzápätí, a to dňa 18.apríla 2018, následne potom aj 18. novembra 2018, spáchala
rovnaký trestný čin. Nie je mu zrejmé, prečo sú súdy voči obžalovanej benevolentné do takej miery, že
sa doslova bránia uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ani prečo jej súd v tomto konaní
neuložil aspoň ochranné liečenie ústavnou formou (pokiaľ jej už nechcel uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody), ktoré by jej zamedzilo v páchaní trestnej činnosti. Argumenty, že išlo o zanedbateľnú

hodnotu odcudzených vecí, je irelevantný z hľadiska typológie trestnej činnosti obžalovanej. Rovnako
podľa neho neobstojí argument o nepravidelných epizódach v páchaní trestnej činnosti obžalovanou,
ani argument, že pomáha dcére pri starostlivosti o vnučku. Z uvedených dôvodov považuje napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a vo vzťahu k neuloženiu ochranného opatrenia obžalovanej T. D. za
nezákonný, uložený trest za neprimerane mierny a neuloženie ochranného opatrenia za nedôvodné.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti o uložení trestu obžalovanej a aby
vrátil v tejto časti vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozhodol sám
o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, prípadne aby pri podmienečnom odložení trestu
odňatia slobody nariadil obžalovanej ochranné liečenie ústavou formou.

Obžalovanásakodvolaniuprokurátoraprostredníctvomsvojhoobhajcuvyjadrila.Odvolanieprokurátora
nepovažuje za dôvodné. V plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
zo dňa 08.06.2021 a jeho odôvodnením, kde súd podrobne, relevantne, preskúmateľne a logicky
zdôvodnil prečo jej uložil peňažný trest a prečo jej neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody
a ani ochranné liečenie ústavnou formou. Obhajoba už v záverečnej reči poukazovala na to, že v

prípade jej skutkov išlo vždy o drobné krádeže, za ktoré bola priestupkovo postihnutá alebo odsúdená,
pričom všetky uložené sankcie v priestupkovom konaní uhradila a v prípade trestných činov sa u
prvých piatich na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Za najdôležitejšie považuje uviesť, že nikdy nebol
v jej konaní zistený zištný úmysel a ani ona takýto úmysel nikdy nemala, skutkov sa dopúšťala
nekontrolovane (v danom stave si situáciu neuvedomovala, bola akoby v „inom svete“, akoby bola

„inou osobou“, nie ňou samou) a aj v situácii, keď mala pri sebe dostatok finančných prostriedkov na
kúpu ukradnutého tovaru, ktorý bol zväčša v nepatrnej hodnote a tento aj takmer vždy do obchodu
vrátila.Jejkonaniejecharakterizovanéznalkyňouakopatologickékradnutie(kleptománia),očomsvedčí
aj rovnaký (podobný) spôsob spáchania jednotlivých skutkov (modus operandi). Znaky kleptománie
opisované znalkyňou F.. K. G. plne zodpovedajú prejavom jej správania. Poukázala na závery jednak

znaleckého posudku č. 137/2020, ako aj doplnku č. 1 k nemu, kde je konštatovaný predpoklad, že
individuálnym prístupom zo strany psychológa (individuálnou psychodynamickou psychoterapiou) by
mohol byť dosiahnutý účel liečby, pričom začala navštevovať psychologičku (X.. V.) a tvrdí, že od
15.02.2020, teda odo dňa žalovaného skutku sa nedopustila žiadneho protiprávneho ani obdobnéhokonania a odvtedy vedie riadny a usporiadaný život. Podľa jej názoru prokurátor úplne ignoruje závery
znaleckého dokazovania (možnosť liečiť poruchu v prípade spolupráce pacienta a negatívny vplyv
na jej psychický stav pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody) a poukázala na páchanie

trestných činov v roku 2018, teda pred troma rokmi, čo je neaktuálne. Podľa nej prokurátor tiež nijako
nevyhodnocuje skutočnosť, že vlastnou iniciatívou a aktivitou v poslednom období vykonala dôležité
a potrebné kroky k náprave a liečeniu, pričom tieto zjavne plnia svoj účel. Preto je nadbytočnou
potreba uloženia ochranného liečenia ústavnou formou. Cielene prestala navštevovať obchodné centrá
a obchody ako také, aby vylúčila ich vplyv na svoje konanie, najmä vznik nutkania kradnúť, teda možné

riziká jej prípadnej protiprávnej činnosti v dôsledku jej ochorenia. Jej dcéra je slobodnou matkou a
počas výkonu jej práce sa stará o jej dcéru, teda o svoju vnučku, pričom nedávno sa synovi tiež
narodila dcéra (druhá vnučka), kde ako babka bude tiež vypomáhať so starostlivosťou o ňu. V prípade
obmedzenia slobody, či už trestom alebo ochranným liečením by došlo k zásahu nielen vo vzťahu k nej,
ale aj vo vzťahu k jej blízkym osobám a rodine. Aj znalkyňa to neodporúčala vzhľadom na osobnostnú
výbavu obžalovanej s tendenciami ku skratovému konaniu (opakované suicidálne - samovražedné

tendencie v anamnéze). V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať aj na jej ďalšie zdravotné problémy, a
to vážne problémy so zrakom, operačne riešené ťažkosti so stavcami (11. a 12. stavec boli naštiepené
a museli byť spojené titánovými klincami) a aktuálne rizikový nález na žalúdku, ktorý si vyžaduje
operačné riešenie. Prípadné uloženie nepodmienečného trestu alebo ochranného liečenia by mohlo
výrazne zhoršiť jej zdravotný stav. Uložený peňažný trest považuje za trest primeraný a zodpovedajúci,

pričom ho bude riadne splácať ako jej to umožnil súd. Opakovane tvrdí, že od času spáchania skutku
dňa 15.02.2020 sa už nedopustila žiadnej trestnej ani inej protiprávnej činnosti, vedie riadny život,
ponaučením pre ňu je už aj samotné trestné konanie, kde s účasťou na hlavných pojednávaniach
má spojený veľký stres. Preventívny a represívny účel trestu bude naplnený. Rozsudkom uložený
peňažný trest, preto považuje za primeraný, adekvátny a individualizovaný na jej pomery a okolnosti

prípadu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je dôvodné.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2020 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že svoje konanie úprimne
ľutuje. Po tom, čo obžalovaná aj kladne odpovedala na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd postupom podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jej vyhlásenie

a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom liečení.

Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový
súd zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa obžalovaná priznala a trestný čin úprimne

oľutovala, a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že už bola za trestný
čin odsúdená. Zhodnotil, že konanie obžalovanej je zavrhnutiahodné, avšak jej prípad sa vymyká bežnej
majetkovej trestnej činnosti, pri ktorej páchatelia kradnú zo zištných dôvodov a obohacujú sa na úkor
iného, kým obžalovaná kradne preto, lebo sa nevie kontrolovať a odcudzené veci sú zanedbateľnej
hodnoty. Poukázal tiež na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa neodporučila trest odňatia slobody

spojený s jeho výkonom, pretože tento by jej mohol ešte viac uškodiť. Vzhľadom na snahu obžalovanej
po náprave jej psychického stavu a jej izolovanie sa od obchodov dospel prvostupňový súd k záveru, že
na dosiahnutie účelu trestu je dostačujúci peňažný trest vo výške 400,- eur.

Podľa odvolacieho súdu však takýto záver účelu trestu, kritériám pre rozhodnutie o druhu a výmere

trestu a ani vykonaným dôkazom nezodpovedá.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu ktomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest nespojený s odňatím slobody, uložený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, uvedený
účel trestu v žiadnom prípade plniť nemôže.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že obžalovaná sa rovnakej trestnej činnosti dopustila od roku 2011 už po
deviaty krát a priestupkov proti majetku sa v období rokov 2015-2021 dopustila desaťkrát. Za uvedené

trestné činy jej vždy boli ukladané len tresty nespojené s odňatím slobody a za priestupky peňažné
sankcie. Z už uvedeného množstva protiprávnych konaní a uložených sankcií je zrejmé, že obžalovanú
od páchania trestnej činnosti sankcie nespojené s výkonom trestu odňatia slobody neodradili a nemali
na ňu ani žiadny výchovný účinok.

Predmetného trestného činu sa dňa 15.02.2020 pritom dopustila nielen v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/13/2019 z
24.06.2019, ale dokonca aj v priebehu trestného stíhania vo veci sp. zn. 1T/10/2020, v ktorej jej
uznesenie o vznesení obvinenia bolo oznámené 22.08.2019.

Aj z týchto skutočností je nepochybné, že nie sú správne závery prvostupňového súdu o dosiahnutí

výchovného účelu trestu len peňažným trestom, teda trestom nespojeným s odňatím slobody.

Pravdivé nie sú ani tvrdenia prvostupňového súdu a obhajoby, že od spáchania predmetného trestného
činu už obžalovaná žije riadnym spôsobom života, protiprávnych konaní sa nedopúšťa a robí kroky k
náprave. Aj po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaná dňa 29.07.2021 dopustila priestupku

proti majetku, keď bez poškodenia odcudzila tovar v hodnote 123,79 eur. Je teda zrejmé, že žiadne
skutočne efektívne opatrenia, ktoré by viedli k predchádzaniu protiprávnej činnosti obžalovanou,
táto nevykonala, hoci jej po predchádzajúcich opakovaných protiprávnych konaniach je známe aké
protiopatrenia v prípade kleptománie má podnikať (čo možno vyvodiť aj zo znaleckého posudku z
odvetvia psychiatria).

Vo vzťahu ku kleptománii obžalovanej z doplnku znaleckého posudku z odvetvia psychiatria tiež vyplýva,
že obžalovaná sa síce podrobuje nariadenému ochrannému psychiatrickému liečeniu, avšak toto svoj
účel plní len formálne. Potvrdzuje to aj páchanie rovnakej protiprávnej činnosti obžalovanou aj počas
liečenia.

Naviac, zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatria vyplýva, že v čase spáchania predmetného
trestného činu sa nejednalo o prejavy kleptománie (na ktorú sa zameral prvostupňový súd), ale že u
obžalovanej bola prítomná závislosť od benzodiazepínov, čo potvrdil aj tím psychiatrov z psychiatrického
oddelenia v Prešove, kde obžalovaná bola na druhý deň po skutku hospitalizovaná. Napriek zistenej

závislosti od návykových liekov, tzv. benzodiazepínov, znalkyňa ochranné protitoxikomanické liečenie
nedoporučovala, ale len preto, lebo pre nekritickosť obžalovanej k abúzu by nesplnilo svoj účel.

V prípade obžalovanej teda ide o špeciálnu recidivistku, so sklonom k majetkovej protiprávnej činnosti,
u ktorej k náprave neviedli akékoľvek tresty, sankcie či opatrenia nespojené s obmedzením jej osobnej

slobody.

Z toho možno dospieť k jednoznačnému záveru, že iný, než nepodmienečný trest odňatia slobody už u
obžalovanej nemôže mať výchovný účinok a nemôže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred opätovným
páchaním trestnej činnosti obžalovanou.

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a vo
veci sám rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, rovnovážny pomer jednej priťažujúcej okolnosti a
jednej poľahčujúcej okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.Pozhodnotenívšetkýchskutočnostíodvolacísúddospelkzáveru,žeúčeltrestujevprípadeobžalovanej
možné dosiahnuť trestom odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo
výmere 6 mesiacov nepodmienečne.

Keďže obžalovaná trestný čin spáchala pod vplyvom návykovej látky a vzhľadom na jej zistenú
závislosť na návykových liekoch odvolací súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa odvolacieho súdu toto liečenie v kombinácii
s nepodmienečným trestom odňatia slobody v prípade obžalovanej bude plniť svoj účel, pričom jeho

úspešný priebeh pomôže obžalovanej do budúcna viesť opäť riadny život.

K obrane obžalovanej je potrebné dodať, že obžalovaná v čase páchania predmetného trestného
činu (ale aj počas páchania predchádzajúcich a nasledujúcich protiprávnych konaní) vedela o svojich
zdravotných problémoch, o kleptománii či o potrebe pomôcť dcére v starostlivosti o vnučku, no ani
to ju od trestnej činnosti neodradilo a nedonútilo ju vykonať skutočne efektívne opatrenia na jej

predchádzanie. Nemôžu byť preto dôvodom pre opätovné uloženie trestu nespojeného s odňatím
slobody.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu, keďže obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody,
tak ju podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odvolací súd zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd jednomyseľne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.