Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/122/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012168
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012168.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Dušana
Szabó a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného J. K., nar. XX. B. XXXX v P., trvale bytom
P., J. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVV a ÚVTOS Nitra, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 10. augusta 2021, č. k. 28PP/4/2020-62, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. K. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený
sa neosvedčil skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu
boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/20/2020 z 6. marca 2020 a trestným
rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/92/2019 z 30. augusta 2019 v spojení s uznesením

Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/92/2019 z 25. novembra 2019 a z ktorých bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28PP/4/2020 z 10. novembra 2020, a preto
vykoná

a) zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.
zn. 2T/92/2019 z 30. augusta 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/92/2019

z 25. novembra 2019 vo výmere 151 (stopäťdesiatjeden) dní a
b) zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.
zn. 3T/20/2020 z 6. marca 2020 vo výmere 222 (dvestodvadsaťdva) dní.

2. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil okrem iného tým, že odsúdený sa po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dopustil konania, ktoré mal v zmysle uznesenia o

podmienečnom prepustení z 10. novembra 2020 zakázané, t. j. telefonicky opakovane kontaktoval
poškodenú B. T., a to napriek tomu, že v zmysle uvedeného uznesenia mal uložený zákaz kontaktu
s ňou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami. Okresný súd ďalej uviedol, že odsúdený na verejnom zasadnutí
priznal, že dňa 4. apríla 2021 zastavil pred poškodenou autom, pretože sa jej chcel len niečo
spýtať, zaklopal jej na okno auta, nereagovala a tak odišiel preč. Okresný súd mal tiež z priebežnej

správy probačného a mediačného úradníka a pripojených príloh za preukázané, že odsúdený neustále
poškodenú obťažoval pokusmi o telefonické rozhovory, vulgárnymi a výhražnými správami, z ktorých
možno celkom jasne vnímať, že odsúdený je doposiaľ nezdravo fixovaný na svoju bývalú partnerku.
Zo strany odsúdeného tak malo ísť o neúnosnú intenzitu správ a s ohľadom aj na ich neadekvátny
obsah okresný súd dospel k záveru, že odsúdený sa nezbavil návykov, ktoré boli dôvodom jeho
predchádzajúcich odsúdení a svoje negatívne konanie opakoval v podstate na obdobnom skutkovom

základe. Odsúdený tak podľa názoru okresného súdu nevyužil príležitosť danú jeho podmienečným
prepustením, pričom účel podmienečným prepustením skráteného trestu odňatia slobody tak nebolsplnený. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou odsúdeného, že mu išlo len o kontakt s jeho
dcérou, pretože obsah správ a ich frekvencia vypovedajú o tom, že odsúdený stále dookola obťažuje
poškodenú, na jej adresu sa vyjadruje vulgárne, vyhráža sa jej, rieši jej vzťah s inými mužmi a iba

okrajovo a zriedka spomenie ich spoločnú dcéru.

3. Odsúdený priamo na verejnom zasadnutí po vyhlásení napadnutého uznesenia zahlásil sťažnosť,
ktorú písomne odôvodnil jeho ustanovený obhajca. Obhajca v odôvodnení sťažnosti uvádza, že
odsúdený sa podľa neho v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonov trestu odňatia

slobody osvedčil. Obhajca ďalej uviedol, že odsúdený je otcom dieťaťa, ktorého matka mu bránila
v nadväzovaní a vytváraní osobných a citových väzieb s dieťaťom, pričom neexistuje žiadny právny
predpis, ktorý by otcovi zakazoval prejavovať záujem o vlastné dieťa, a preto túto skutočnosť nemožno
považovať za rozhodujúcu pre posúdenie osvedčenia sa odsúdeného, pričom prejavovanie záujmu
o vlastné dieťa je nutné považovať za výkon rodičovských práv a povinností. Obhajca v odôvodnení
sťažnosti ďalej spochybnil tú skutočnosť, že odsúdený mal obťažovať poškodenú takým spôsobom, aký

popísal okresný súd v napadnutom uznesení, pretože poškodená si mala zablokovať všetky dostupné
prostriedky diaľkovej komunikácie, a teda k žiadnemu kontaktu medzi odsúdeným a poškodeným
reálne nedošlo, nakoľko to technicky nebolo možné, pričom prípadný pejoratívny spôsob vyjadrovania
a eventuálna mnohosť vulgarizmov používaných odsúdeným len preukazuje strach odsúdeného o život
a zdravie jeho dcéry, ktorý je vyvolaný najmä správaním sa matky dieťaťa. Obhajca ďalej namietal

spôsob zabezpečenia a vyhodnotenia dôkazu spočívajúceho v prepise elektronickej komunikácie medzi
poškodenou a odsúdeným, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané, že samotný prepis správ je skutočne
písaný a poslaný odsúdeným poškodenej. Existuje totiž možnosť, že predmetné správy mohla písať
aj iná osoba z užívateľského účtu, resp. z telefónneho čísla, ktoré predstiera svoju totožnosť a tvári
sa ako osoba odsúdeného. Obhajca tiež v odôvodnení sťažnosti uviedol, že je to matka dieťaťa, teda

poškodená, ktorá svojim odmietavým postojom a ignorovaním osoby odsúdeného zhoršuje vzájomné
vzťahy,resp.porušujeprávoodsúdenéhonastyksdieťaťomavýkonrodičovskýchpovinností.Pokiaľide
o kontakt odsúdeného s poškodenou dňa 4. apríla 2021, malo ísť o ojedinelý pokus o osobné stretnutie s
poškodenou, ktorý odsúdený nezopakoval. Obhajca napokon uviedol, že odsúdenému navrhuje pomoc
jeho otec, ktorý žije v Českej republike, pričom odsúdený by išiel bývať k nemu, v dôsledku čoho by

šanca na kontakt s poškodenou bola minimálna. Obhajca preto navrhol, aby sťažnostný súd rozhodol
tak, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestov odňatia slobody
osvedčil, resp. aby okresnému súdu uložil vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

6. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

5. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

6. Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba podľa § 192
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako
aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.7. Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že odsúdený bol uznesením Okresného súdu
Trnava z 10. novembra 2020, sp. zn. 28PP/4/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2020,

podmienečne prepustený z výkonov trestu odňatia slobody, ktoré mu boli uložené trestným rozkazom
Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/20/2020 z 6. marca 2020 a trestným rozkazom Okresného súdu
Levice sp. zn. 2T/92/2019 z 30. augusta 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.
2T/92/2019 z 25. novembra 2019. Predmetným uznesením okresný súd odsúdenému určil skúšobnú
dobu3(tri)rokyazároveňnadodsúdenýmnariadilprobačnýdohľadvovýmere2(dva)roky.Okresnýsúd

zároveň predmetným uznesením odsúdenému ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu v
akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými
obdobnýmiprostriedkamisB.T.,nar.XX.S.XXXXvP.,trvalebytomZ.XXXX/XX,P.azároveňpovinnosť
spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k menovanej poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa zdržuje a ktoré navštevuje.

8. Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že tento v čase jeho podmienečného prepustenia
vykonával trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorý mu bol uložený v trestnej veci
vedenej Okresným súdom Levice pod sp. zn. 2T/92/2019 s predpokladaným koncom trestu 10. apríla
2021 a zároveň mal nariadený aj výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, ktorý mu
bol uložený v trestnej veci vedenej Okresným súdom Levice pod sp. zn. 3T/20/2020 s nástupom trestu

10. apríla 2021 a s predpokladaným koncom trestu 19. novembra 2021.

9. Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice z 30. augusta 2019, sp. zn.
2T/92/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2019, uznaný vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a)

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného
zákona, ďalej z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127
ods. 5 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do
31. júla 2019, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 30 (tridsať) mesiacov, pričom Okresný
súd Levice uznesením z 25. novembra 2019, sp. zn. 2T/92/2019, právoplatným dňa 29. novembra
2019 rozhodol tak, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia predmetným trestným
rozkazom neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

10. Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice z 6. marca 2020, sp. zn. 3T/20/2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť 12. mája 2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne so zaradením odsúdeného na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

11. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden

rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané

obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

12. Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny
život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne
už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.13. Odsúdený bol z výkonu trestov odňatia slobody podmienečne prepustený 10.
novembra 2020 a bola mu určená skúšobná doba 3 (tri) roky, táto v súlade s ustanovením § 68

ods. 1 Trestného zákona začala plynúť dňa 10. novembra 2020 a uplynie 10.
novembra 2023.

14. Pri rozhodovaní o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná zvyšok trestu,
musí súd vždy skúmať, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Vedením riadneho

života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné
normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva
proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov (R 22/1987). Jedným zo základných znakov riadneho
vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe
závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to

spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)

15. Pokiaľ okresný súd uznesením z 10. novembra 2020, sp. zn. 28PP/4/2020, odsúdeného z výkonov
trestu odňatia slobody podmienečne prepustil, vyslovil tým predpoklad, že v jeho prípade už ďalší
výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný, pretože doterajší výkon trestu odňatia slobody /rozumej

do podmienečného prepustenia/ splnil účel trestu a od odsúdeného bolo možné dôvodne očakávať,
že odsúdený na slobode povedie riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky
prípadnej recidívy je pritom svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

16. V prípade odsúdení označených v bodoch 9. a 10. a v prípade trestných činov spáchaných
odsúdeným s výnimkou prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona bola poškodenou p. B. T., nar. XX. S. XXXX v P., trvale bytom Z. XXXX/XX, P., preto
okresný súd odsúdenému pri podmienečnom prepustení ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze

kontaktu v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami s menovanou poškodenou a zároveň povinnosť spočívajúcu v
príkaze nepriblížiť sa k menovanej poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa zdržuje a ktoré navštevuje, pričom uloženie tohto obmedzenia
a povinnosti bolo umocnené aj tým, že dôvodom na vyslovenie neosvedčenia sa odsúdeného v prípade

jehoodsúdeniatrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLevicez30.augusta2019,sp.zn.2T/92/2019,ktorý
nadobudol právoplatnosť 13. septembra 2019, bolo práve porušovanie tohto obmedzenia a povinnosti,
ktoré boli odsúdenému predmetným trestným rozkazom uložené.

17. Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Levice zo 14. januára 2021, sp. zn.

25Pr/66/2020, a jej príloh vyplynulo, že odsúdený mal poškodenú približne od konca novembra alebo
začiatku decembra 2020 kontaktovať tým, že jej písal SMS správy, následne jej písal prostredníctvom
aplikácie WhatsApp, tiež sa ju pokúšal kontaktovať telefonicky z čísla XXXX XXX XXX, kde telefonáty
poškodená neprijala. Poškodená tiež vyslovila podozrenie, že odsúdený ju sleduje a stáva sa, že príde
autom pred bytový dom, v ktorom poškodená býva, v aute chvíľu sedí a potom odíde, čím podľa

názoru porušuje uložené obmedzenie sa nepribližovať k jej obydliu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Obhajca v odôvodnení sťažnosti spochybnil to, že by poškodenú kontaktoval práve odsúdený a uviedol,
žebytomohlabyťajináosoba,ktorásazaodsúdenéhovydávala.Takétoodôvodneniejevšakzpohľadu
krajského súdu nelogické, pretože obsah správ zaslaných poškodenej je konkrétny a nadväzujúci na
predchádzajúci vzťah medzi odsúdeným a poškodenou, čo prakticky vylučuje možnosť, aby predmetné

správy písal poškodenej niekto iný a vydával sa tak za odsúdeného. Krajský súd upriamuje pozornosť
obhajcu na skutočnosť, že odsúdený bol telefonicky kontaktovaný probačnou a mediačnou úradníčkou,
ktorá odsúdeného s oznámením poškodenej konfrontovala a ktorej odsúdený sám uviedol, že si je
vedomý, že porušuje uložené obmedzenie a povinnosť, ktoré mu boli uložené a zároveň uviedol, že bol
na poškodenú zvyknutý, žili spolu a nevie bez nej žiť, čím vlastne potvrdil skutočnosti, ktoré probačnej a

mediačnej úradníčke uvádzala poškodená. Spochybňovanie pravosti správ, ktoré predložila poškodená
zo strany obhajcu, tak podľa názoru krajského súdu nie je namieste.18. Ako potvrdenie záverov uvedených v bode 17. krajský súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného
súdu Levice z 11. októbra 2021, sp. zn. 4T/137/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. októbra 2021,
ktorým bol odsúdený uznaný vinným na nasledovnom skutkovom základe: napriek tomu, že uznesením

OkresnéhosúduvTrnavesp.zn.28PP/4/2020z10.11.2020,právoplatným10.11.2020bolpodmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/20/2020 zo 06.03.2020 a ďalšími a bol mu okrem iného
nariadený probačný dohľad vo výmere 2 roky a ustanovené primerané obmedzenie spočívajúce v
zákaze kontaktu v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej

služby alebo inými obdobnými prostriedkami s B. T. a v príkaze nepriblížiť sa k B. T. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa zdržuje a ktoré
navštevuje, pričom od konca mesiaca november 2020 ju opakovane - niekoľkokrát za deň - kontaktoval
telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ cez aplikáciu WhatsApp s hanlivým vulgárnym obsahom
a dňa 02.04.2021 v čase medzi 17.20 hod. až 17.50 hod. v meste P. od parkoviska pri činžovnom dome
naul.Z.č.XXvmiestetrvaléhobydliskaB.T.jejzablokovalvýjazdsjejmotorovýmvozidlomzparkoviska

tak,žesvojimmotorovýmvozidlomzastalpredjejvychádzajúcimautomobilom,vystúpilzosvojhovozidla
a snažil sa otvoriť auto menovanej, čo však odmietla a následne na ňu slovne útočil, pričom po krátkej
dobe jej umožnil výjazd z parkoviska, avšak ju sprevádzal svojim motorovým vozidlom do miesta výkonu
jej práce, a to do priemyselnej časti mesta Levice - Géňa, kde ju opakovane slovne napadol, pričom
jej vulgárne nadával a následne dňa 04.04.2021 v čase približne o 17.00 hod. v meste P. pri schodisku

pred vstupom do budovy V. Základnej školy na ulici S. č. XX sa priblížil k B. T. na vzdialenosť cca 3
metre, a to takým spôsobom, že sediac vo svojom osobnom motorovom vozidle, ktorým zastavil pred
menovanou, stiahol okno na dverách auta a vyzýval ju, aby prišla k okienku, čo neurobila a z miesta
odišla a následne obvinený ju ďalej sledoval na VI. Základnú školu, na ulicu S. XX, kde sa menovaná
presunula, pričom týmto konaním ju nadmieru obťažoval a vzbudil v nej strach o jej život a zdravie.

Týmto konaním odsúdený spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.
e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

19. Krajský súd zároveň dodáva, že zo žiadneho dôkazu vykonaného na verejnom zasadnutí
nevyplynulo, že by dôvodom konania odsúdeného bol strach odsúdeného o život a zdravie jeho dcéry,
ako to uvádzal obhajca v odôvodnení sťažnosti. Obhajca si navyše podľa názoru krajského súdu v
odôvodnení sťažnosti aj logicky odporuje, keď na jednej strane uvádza, že kontaktovanie poškodenej
nebolo technicky možné, z čoho vyvodzuje, že ju odsúdený nekontaktoval a na strane druhej strane

pripúšťa prípadný pejoratívny spôsob vyjadrovania a eventuálnu mnohosť vulgarizmov používaných
odsúdeným,kčomuvšaknemohlodôjsťinakakotým,žeodsúdenývskutočnostipoškodenúkontaktoval
tak, ako to poškodená uvádzala a aj dokladovala probačnej a mediačnej úradníčke.

20. Skutočnosti uvedené v bodoch 17. a 18. tak podľa názoru krajského súdu v súhrne neumožňujú

vysloviť záver o tom, že odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život.
Odsúdený nedodržiaval uložené obmedzenie a povinnosť nielen v prípade jeho prvého odsúdenia, ale
druhovo rovnaké obmedzenie a povinnosť nedodržiaval ani v prípade jeho podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, a to prakticky hneď potom, ako bol z výkonu trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený, čo je podľa názoru krajského súdu tak závažnou skutočnosťou, aby bolo už v

priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia potrebné rozhodnúť o tom, že odsúdený
zvyšok trestu odňatia slobody vykoná.

21. K podaniu odsúdeného z 10. októbra 2021, ktoré bolo krajskému súdu z okresného súdu doposlané
22. októbra 2021, v ktorom odsúdený navrhol postupovať podľa § 23 Trestného poriadku a vec odňať

okresnému súdu a prikázať ju na prejednanie a rozhodnutie súdu „v inom okrese“ z dôvodu, že sudca
okresného súdu mal byť voči nemu predpojatý a zaujatý, krajský súd uvádza, že podanie odsúdeného
nevyhodnotil ako námietku zaujatosti, a preto o ňom v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nie je
potrebné konať a ako také potom nemôže byť ani dôvodom na postup podľa § 23 Trestného poriadku.

22. Zhrnúc uvedené krajský súd týmto uznesením sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.