Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224466
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118224466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, so sídlom: Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v zastúpení:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ Y. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom: X. XXXX/XX, 0XX XX Košice - sídlisko Ťahanovce, štátna občianka SR, 2/ X.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom: L. XX/X, XXX XX M. - X., o zaplatenie 1.897,50 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.897,50 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej
konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.897,50 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 1.857,50 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania
spočívajúci v úhrade zaplateného súdneho poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Dňa 9.9.2017 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade
motorovým vozidlom zn. X., W., ktorého držiteľom je žalovaná v 1. rade v dôsledku dopravnej nehody
škodu na motorovom vozidle U., W., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Z. X. (ďalej
len poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikla
žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol plnenie
dňa 9.1.2018 vo výške 2.087,25 Eur, z ktorej suma 189,75 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorého
náhrady sa žalobca nedomáha. Žalobca si listom zo dňa 11.1.2018 uplatnil právo na náhradu poistného
plnenia voči žalovanému 1. aj v 2. rade vo výške 1.857,50 Eur v zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona.

Žalovaní dlh neuhradili. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ
motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ za škodu porušením právnej
povinnosti.3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Výpis z centrálnej
evidenciemotorovýchvozidiel,Záznamodopravnejnehode,Uplatnenienárokunanáhraduškody,Zápis
o obhliadke poškodeného motorového vozidla, Vyúčtovanie zo dňa 8.1.2018, Oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 22.11.2017, Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla, Posudok - Kalkulácia č.
XXXXXXXXXX, Oznámenie o poverení, Oznámenie o postúpení vyporiadania nároku, Interný doklad
zo systému žalobcu o poskytnutom plnení, Výpis zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového
vozidla, Výpis z účtu žalobcu, 2x Výzva na náhradu poisteného plnenia zo dňa 11.1.2018 + doručenka.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Na základe vyššie uvedeného návrhu žalobcu vydal tunajší súd 5.3.2019 platobný rozkaz č.k.
35C/2/2019-50 zo dňa 5.3.2019, proti ktorému žalovaná v 1. rade podala odpor v zákonnej lehote, kedy
uviedla, že je nepochybné, že ona škodu nespôsobila, ale žalovaný v 2. rade ako vodič. Iba v prípade, ak

by nebola známa osoba, ktorá škodu spôsobila, vtedy prichádza do úvahy tzv. objektívna zodpovednosť,
t.j. zodpovednosť majiteľa vozidla.

6. Žalovaná v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a nepredložila žiadne dôkazy. Žalovaná
v 1. rade v konaní použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v jej

odpore.

7. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 žalovaná v 1. rade uviedla, že kľúče dala svokrovi, resp. on ju požiadal,
aby ich odovzdala, pretože bolo potrebné preparkovať motorové vozidlo a žalovaný v 2. rade sa rozhodol
to urobiť sám a podľa jej názoru 2.000,- Eur je dosť vysoká suma na to, že som vlastne ona mu osobne

tie kľúče neodovzdala.

8. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 žalovaný v 2. rade uviedol, že spôsobil túto dopravnú nehodu, takže
vie, že zavinil určité finančné nároky, ktoré si uplatňuje žalobca.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2019 uviedol, že žalovaná v 1. rade bola v súlade s
výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel v čase dopravnej nehody držiteľom motorového
vozidla EČV: KE 947 DB (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ako
oprávnený držiteľ si nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP

vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má v prvom rade ten, kto je ako držiteľ motorového
vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, teda v súdenom prípade žalovaná v 1. rade. Žalobca poskytol
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP,
na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b)

zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Tým, že žalovaná v
I. rade nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol
žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho,
čo za neho plnil. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná v 1. rade zodpovedá ako

prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky
zákonník presne nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku, avšak ide o pojem, ktorý
je širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného

než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. V súdenom prípade bola
žalovaná v I. rade v rozhodnej dobe prevádzkovateľom vozidla z titulu jej držby a preto zodpovedá za
škodu podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka
o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za

spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú držiteľ vozidla a vodič spoločne a nerozdielne v súlade
s ustanovením § 438 Občianskeho zákonníka. Žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek
z žalovaných.10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného v 1. rade a zistil
nasledovný skutkový stav:

11. Z evidencie žalobcu súd zistil, že žalovaná v 1. rade bola v čase dopravnej nehody držiteľkou
motorového vozidla zn. ŠM., EČV: M., ktoré nebolo poistené u žiadneho poisťovateľa. Zo záznamu
o dopravnej nehode súd zistil, že dňa 9.9.2017 došlo ku škode na motorovom vozidle držiteľa -
poškodeného Z. X., ktorý si aj uplatnil nárok na náhradu škody. Rozsah nákladov na opravu tohto
motorového vozidla bol vyčíslený v sume 2.087,25 Eur, z čoho vyrovnanie škody predstavuje sumu

1.857,50 Eur a poplatok za spracovanie 189,75 Eur (č.l. 12 spisu), ktorá suma bola poukázaná
poškodenému prostredníctvom poverenej poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (č.l. 19-22 spisu).
Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 11.1.2018 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na
úhradu sumy 1.857,50 Eur titulom náhrady toho, čo plnil žalobca za tieto osoby v zmysle § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. do 11.2.2018.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

13. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona 315/1996 Z.z. o prevádzke na pozemných komunikáciách, vodič
je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a)
v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na

motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má nájomca.

21. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, s/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti

poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/.

22. Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona
poplatok z omeškania.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne súd právne vyhodnotil, pričom nasledovné
považuje za preukázané.

27. Žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého držiteľom bola žalovaná v 1. rade,
spôsobil dňa 9.9.20107 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo pána Ľudovíta

Vargu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo na vlastníka
- žalovanej v 1. rade uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, žalobcovi poskytnutím poistného plnenia vo výške 1.857,50 Eur poisťovni poškodeného z
poistného garančného fondu vzniklo v zmysle § 24 ods. 7 právo požadovať takto vyplatenú sumu od
žalovaného v 1. a 2. rade Zodpovednosť žalovanej v 1. rade je daná v zmysle § 427 OZ, t.j. objektívna

zodpovednosť založená na skutočnosti, že žalovaná v 2. rade bola vlastníkom (držiteľom) motorového
vozidla, pričom na toto motorové vozidlo neuzavrela poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak ako ukladá § 3 citovaného
zákona. Aj napriek skutočnosti, že žalovaná v 1. rade „iba“ odovzdala kľúče od motorového vozidla jej
svokrovi za účelom preparkovaia motorového vozidla a tento následne poskytol kľúče ďalšej osobe -

žalovanému v 2. rade, ktorý ako vodič spôsobil dopravnú nehodu, ju ešte nezbavuje zodpovednosti
za spôsobenú škodu. Žalovaný v 2. rade svoju vinu neprel, naopak priznal a preto jeho zodpovednosť
vyplýva z § 420 OZ.

28. Z tohto dôvodu považoval súd žalobu v časti uplatnenej žalobcom voči obom žalovaným za dôvodnú

a zaviazal ich na zaplatenie sumy 1.857,50 Eur spoločne a nerozdielne.

29. Čo sa týka úroku z omeškania súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o predmetnom
nároku žalobcu z výzvy na úhradu poisteného plnenia zo dňa 11.1.2018, čo v konaní nerozporovali a
preto súd vychádzal z toho, že ide o nespornú skutočnosť. Súd potom nemal dôvod nepriznať žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.857,50 Eur od 12.2.218 do zaplatenia, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Súd posudzoval výšku žalobcom požadovaného úroku z omeškania. Mal za to, že táto je správne
uplatnená, nakoľko ku dňu 12.2.2018 sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0 % ročne, čo

za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5% ročne.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

34. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. O trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a úspešnému
žalobcovi nepriznal voči nej náhradu trov konania vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, kedy
táto nie je zamestnaná, je na materskej dovolenke a poberá iba 230 Eur mesačne.

38. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

39. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).