Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3114201787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ P.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR, bytom S., A. č. XX, 2/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom S., A. č. XX, 3/ T. X., nar.
XX.XX.XXXX, občan X., bytom S., A. č. XX, 4/ D. X. E., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom S.,
A. č. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad
Bebravou, Sládkovičova č. 1172/34 proti žalovaným: 1/ G.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom
O., M. č. XXXX/XX, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX., občan X., bytom S., A. č. X, 3/ F. F., nar. XX.XX.XXXX,
občan X., bytom T. č. XXX, 4/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom C., W., Y. č. XXXX, 5/ S. E.,

nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom C., A., Q. č. XXX, 6/ Mgr. P. D., nar. XX.XX.XXXX, občianka X.,
bytom O.. Q. č. XXXX/XX, 7/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom S., P. č. XX/XX, 8/ D. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., Q. č. XXX/XX, občianka X., 9/ G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, občianka X., bytom
S., M. č. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 8/ a 9/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. novembra 2018, č.k. 14C/19/2014-244, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovaným 1/, 2/, 8/, 9/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., obec S., okres S., zameranej geometrickým
plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 100 m2 v podiele 1/1. Výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Výrokom
III. žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 8/ a 9/ právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Výrokom IV. žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ a 9/ proti žalobcom 3/ a 4/ právo na náhradu trov

konania nepriznal. Výrokom V. žalovanej 5/ priznal proti žalobcom 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania
vovýške100%.Vrozhodnutíkonštatoval,žežalobcovia1/až4/sakonečnoužaloboudomáhali určenia,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., obec
S., okres S., zameranej geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc.
reg. „C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2 v podiele 1/1 a že žalobcovia 3/ a
4/súpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostinachádzajúcejsavk.ú.N.,obecS.,okresS.,zameranej
geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parc. reg. „C" č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 68 m2 v rovnakých podieloch 1/2 k celku. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.1979 registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne
pod RI. 14/79 odkúpili žalobcovia 1/ a 2/ pozemok parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 339 m2 a parc. č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, zapísané v tom čase na LV č. XXX v k. ú. N.,
od predávajúcej T. F.. V tom istom roku kúpnou zmluvou NZ 619/79 registrovanou pod RI. 803/79 odkúpili
parcelu č. XXX/X. - záhrady vo výmere 250 m2 od P. W. a P. W., teda celkove odkúpili výmeru 867 m2

ako EKN parcely. V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v k. ú. N. ako dom
súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X a CKN parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 342 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 147 m2 a č. XXXX - záhrady o
výmere 271 m2, teda parcely o celkovej výmere 760 m2. Výmera nimi kúpených pozemkov sa znížila
o 107 m2, pričom žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že sa tak stalo vytvorením prístupovej cesty v r. 1988, ktorej

bolo pridelené parcelné číslo XXXX/X bez evidencie vlastníkov a v rámci ROEP bola sporná výmera 107
m2 zapísaná ako EKN parcela č. XXX/X - záhrada v k. ú. N. ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných
1/,2/,3/,4/,5/6/,7/ a Y. H. (matky žalovaných 8/ a 9/). Žalobcovia v konaní predložili súkromný znalecký
posudok č. 8/2018 znalkyne z odboru geodézia a kartografia Ing. Ivany Bendovej, ktorého závery nimi
uvedené tvrdenia preukazovali. Preto súd žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel, keď títo preukázali, že spornú
časť kúpili.

2. Žalobu žalobcov 3/ a 4/ súd zamietol. Uviedol, že žalobcovia 3/ a 4/ vlastnícke právo k označenej
nehnuteľnosti odvodzovali od vydržania časti EKN parc. č. XXX/X vedenej na LV č. XXXX s tým, že boli
presvedčeníaubezpečovaníotom,žeimpatríajtátočasťprístupovejcesty.Zvykonanéhodokazovania,
z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2008 mal však súd za preukázané, že predávajúci podieloví

spoluvlastníci odpredali kupujúcim žalovaným 3/ a 4/ do ich podielového spoluvlastníctva len rodinný
dom súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX a CKN parcely v
LV č. XXX v k.ú. N. č. XXXX - záhrada o výmere 163 m2, XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 139 m2, XXXX - záhrada o výmere 86 m2, XXXX - záhrada o výmere 249 m2 a XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, teda žalobcovia 3/ a 4/ kúpili presne špecifikované a

zamerané parcely, pričom predmetom prevodu nebola prístupová cesta. Súd poukázal na to, že aj z
obsahu výpovede niektorých žalovaných (2/, 5/, 8/, 9/) vyplýva, že jednotliví podieloví spoluvlastníci sa
dohodli, že každý dá svoju časť pozemku na spoločnú cestu do užívania ostatným s tým, že vlastnícke
právo týchto jednotlivých osôb, ktorí vkladali časť parcely do spoločnej cesty, zostane zachované. Zo
správy Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny zo dňa 14.02.2008 mal súd za preukázané, že parc.

č. XXXX/X v k. ú. N. bola vytvorená v r. 1988, kedy bolo v k. ú. N. zapísané mapovanie - Základnej
mapy veľkej mierky (ZMVM) pod pol. vz. 44/88 a na základe uvedeného zápisu bola „vytvorená“ parcela
č. XXXX/X o výmere 649 m2 (spoločná cesta), pričom vlastnícke vzťahy k nej neboli evidované. V
danom spore nebolo preukázané, koľko výmery zo svojich pozemkov, ani z ktorých konkrétne, vyčlenila
na spoločnú cestu rodina M. (predávajúci). Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia 3/ a 4/ nie sú

dobromyseľnými držiteľmi novovytvorenej parcely „C“ č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 68 m2 podľa žalobcami 1/ a 2/ pripojeného geometrického plánu č. 14C/19/2014, aj keď po
stanovenú vydržaciu dobu zrejme túto časť dlhodobo užívali, pretože žalobcovia 3/ a 4/ nepreukázali,
na základe akého zmluvného alebo iného právneho vzťahu by im časť EKN parc. č. XXX/X - záhrady o
výmere 69 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. N. mala patriť a od akej právnej skutočnosti odvodzovali

svoje podielové spoluvlastníctvo k nej.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, žalovaný 2/ a žalované 8/ a 9/.

5. Žalovaná 1/ odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, žiadala, aby
ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla,
že spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom žaloby, získala po svojej matke B. E., rod. X., v
právoplatnom dedičskom konaní, pričom žalobcom svoje spoluvlastnícke podiely nepredala a ani

nedarovala, preto neexistuje žiadny doklad o tom, že žalobcovia sú vlastníci jej spoluvlastníckeho
podielu na základe kúpnej či darovacej zmluvy. Žalobca počas trvania súdneho konania nepredložil
geometrický plán z r. 1979, na základe ktorého má vlastniť aj jej spoluvlastnícky podiel, ktorý mu jej
matka nepredala. Tak isto nepredložil doklad o vyplatení spoluvlastníckych podielov žalovaným 1/ až
9/, zrejme preto, lebo neexistujú. Geometrický plán je len technickým podkladom k zápisu vlastníckych

práv do katastra nehnuteľností a bez uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi ňou a žalobcami 1/ a 2/ prevod
vlastníckych práv v katastri nie je možný. Pokiaľ sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri mapovaní
veľkej mierky ZMVM bola vytvorená prístupová cesta, ktorej bolo pridelené par.č. XXXX/X a v rámci
konania registra obnovenej evidencie (ROEP) v k.ú. N. v r. 2000 došlo k chybnému zápisu do pôvodnejparcely registra „E“ vo výmere 176 m2 na žalovaných 1/ - 9/ a že táto parcela bola vytvorená z pozemkov,
ktoré patrili žalobcom 1/ a 2/ uviedla, že táto skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko prístupová cesta v
uvedenej parcele existovala už v čase predaja nehnuteľnosti, ktorú kupovali žalobcovia 1/ a 2/ od p.

F., t.j. už v r. 1979. V čase realizácie ROEP bola už 3 roky právoplatnou dedičkou spoluvlastníckeho
podielu po matke, preto vyhodnotenie súdu prvej inštancie, že sa stala vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu na parc. č. XXX/X a XXX/X až zápisom na LV č. XXXX počas realizácie ROEP je nesprávne.
Má za to, že pri realizácii zápisov v ROEP mali všetky zúčastnené strany všetky správne podklady pre
zápisy vlastníckych práv do katastra nehnuteľností; nechápe ako je možné, že žalobcovia 1/ a 2/ neboli

v čase vyhotovenia ROEP informovaní o uvedených skutočnostiach, pričom má za to, že osoby, ktoré
priamo užívali svoje nehnuteľnosti sa mali pri realizácii týchto prác zaujímať o svoj majetok a zistiť si
skutočnosti, ktoré sa dotýkajú ich nehnuteľností, pričom žalobu na určenie vlastníckych práv podali až
v r. 2008 a to po dlhodobo pretrvávajúcich nezhodách pri užívaní prístupovej cesty a po opakovanom
neúspešnom odkúpení spoluvlastníckych podielov od žalovanej 4/ a jej sestry. V odvolaní ďalej uviedla,
že právny stav veci nezavinila a ani nezadala dôvod na začatie súdneho konania, preto žiada, aby ju súd

oslobodil od platenia trov konania, pretože má dôchodkový vek a jej pracovný pomer končí k 30.11.2018.
Momentálne nemá žiadnu pracovnú ponuku a jej finančný príjem je neistý.

6. Odporca 2/ v podanom odvolaní uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v r. 1979 kúpili samostatne stojaci
rodinný dom oplotený zo štyroch strán so samostatným vchodom z ulice Q., ktorý už v tej dobe

bol registrovaný ako nehnuteľnosť kategórie typu C so samostatným vchodom z ulice A.. Susediaca
parcela bola registrovaná ako parcela kategórie typu E, ktorá nebola predmetom kupovania, pretože
už v tom čase tam boli registrovaní spoluvlastníci rodiny X., ktorí svoje vlastnícke právo nadobudli
zákonným dedičstvom po svojich rodičoch. S týmito spoluvlastníkmi žalobcovia 1/ a 2/ nemajú a ani
nemali uzavretú žiadnu kúpnu ani darovaciu zmluvu, tak im parcela nemohla a ani nemôže patriť.

Uviedol, že sa jedná o samostatnú parcelu a nie o žiadnu uličku či cestičku, pričom parcela bola právne
samostatne zaregistrovaná s registračným číslom parcely, výmerou parcely a dedičnými spoluvlastníkmi
a takouto úradnou evidenciou je vedená aj na vlastníckom liste. Potvrdenie právnej skutočnosti o
dedičstve znalec obchádza a spochybňuje právne úkony úradov, ale úrady rešpektovali ich zákonné
dedičské spoluvlastníctvo. Žalobcovia si dali vyhotoviť geometrický plán v r. 2013, ktorým si rozdelili

parcelu na dve časti a týmto spôsobom chceli získať vlastníctvo k parceliam. Tento nezákonný spôsob
konania prešetroval prokurátor Generálnej prokuratúry SR a ten protizákonný postup zamietol, uviedol
do správneho právneho stavu a na základe zákona o dedičstve SR ich vlastníctvo a vlastnícke
práva potvrdil. Zdôraznil, že postup súdneho znalca, ale aj súdu je neodborný a nezákonný, keď pri
posudzovaní veci si dovolí spochybňovať dedičstvom nadobudnuté spoluvlastnícke právo vlastníctva k

nehnuteľnostiam, ktoré je právnym zákonným dedičstvom potvrdené. Nakoľko žalobu nepodával, ale
súd ju potvrdzuje, že koná v súlade s právnym dedičským vlastníckym právom, tak súdne poplatky majú
súdu zaplatiť tí, ktorí žalobu podávali.

7. Odporkyne 8/ a 9/ (dedičky po Y. H.) v odvolaní uviedli, že po smrti ich starej matky, spoluvlastnícke

podiely ktoré sú predmetom sporu, zdedila ich matka Y. H., rod. Q. v právoplatnom dedičskom konaní a
žalobca 1/ ich od p. H. ani od ich starej matky p. Q., rod. X. nekúpil, ktorá ešte žila v čase uzatvárania
kúpnopredajnej zmluvy medzi predávajúcou nehnuteľnosti p. F. a žalobcom 1/. Preto žalobca 1/ nemôže
byť ich vlastníkom tak ako tvrdí. Ich spoluvlastnícke podiely tak, ako sú zapísané na listoch vlastníctva,
boli v minulosti vlastníctvom ich predkov a nikto ich žalobcovi 1/ nepredal. Žiadny doklad o takejto

kúpe neexistuje. Geometrický plán v zmysle katastrálneho zákona je len technickým podkladom a na
samotnú zmenu vlastníckych práv nie je postačujúci. K výroku o trovách konania uviedli, že právny stav
veci nezavinili a ani nezadali dôvod na začatie súdneho konania, preto považujú za nesprávne, aby sa
podieľali na platení trov súdneho konania.

8. Žalovaná 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že nemá záujem na predlžovaní sporu, je
s rozsudkom spokojná.

9. Žalovaná 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že si myslí, že žaloba proti Q. M. je
neopodstatnená a sporné parcely sú majetkom Q. M..

10. Žalovaná 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že uvedenú žalobu považuje za
neopodstatnenú. Žalobcovia 1/ a 2/ určite nekupovali dom na špekulácie, ale preto, aby mali kde bývať av dobrom vedomí, že aj sporné parcely sú ich majetkom. Je presvedčená, že chybné zápisy do katastra
nastali vtedy, keď bol vykonaný ROEP.

11. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedli, že
podklady z katastra nehnuteľností, pôvodné katastrálne mapy, geometrický plán, znalecký posudok,
ale aj výsluchy žalobcov, a tiež výsluchy žalovaných, potvrdili, že v minulosti pri vytvorení prístupovej
cesty každý z vlastníkov susediacich pozemkov „vypustil“ časť výmery svojich pozemkov na vytvorenie
prístupovej cesty. Žalobcovia 3/ a 4/ boli presvedčení, že túto skutočnosť, ktorá objektívne vyplýva

z podkladov predložených súdu, bude mať súd prvej inštancie za preukázanú a že žalobe bude
vyhovené aj v ich časti, napriek tomu, že sa tak nestalo, žalobcovia 3/ a 4/ sa rozhodli neodvolávať proti
zamietajúcej časti výroku napadnutého rozsudku, žalobcovia 1/ a 2/ však trvajú na tom, že sú vlastníkmi
pozemku tak, ako to bolo určené napadnutým rozsudkom. Poukázali na to, že žalovaní v konaní
nespochybnili geometrický plán ani znalecký posudok, ktorý žalobcovia 1/ a 2/ predložili, žalobcovia
1/ a 2/ teda uniesli dôkazné bremeno. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za spravodlivý, keďže

danú výmeru pozemkov kúpili a zaplatili za ňu, o čom svedčí kúpna zmluva z r. 1979, ale aj z dôvodu,
že všetky strany sporu sú si vedomé, že každý vlastník susediacich pozemkov v dávnej v minulosti
vypustil časť svojho pozemku na vytvorenie prístupového pozemku. Kvôli chybe katastra nehnuteľností
(ktorý si toto pochybenie navyše aj uvedomuje a snažil sa v minulosti urobiť nápravu), však došlo
k zápisu nesprávnych vlastníckych vzťahov, čoho sa teraz odvolatelia držia, pričom je zarážajúce,

že tak robia práve odvolatelia - žalovaní 1/, 8/ a 9/, ktorí tieto podiely na prístupovom pozemku
vôbec nevyužívajú a nepotrebujú, pretože nevlastnia v danej lokalite žiadnu nehnuteľnosť, ku ktorej by
potrebovalipodielnaprístupovejceste.Kodvolaniužalovanej1/dodali,žetvrdeniažalovanej1/uvedené
v odvolaní sú nepreukázané a v rozpore s obsahom súdneho spisu, práve naopak kúpna zmluva z
r. 1979 preukazuje, že žalobcovia 1/ a 2/ pozemok, ktorý bol predmetom určenia, skutočne kúpili,

sedí výmera aj poloha pozemku. Za pozemok zaplatili kúpnu cenu. Kúpna zmluva bola registrovaná
štátnym notárstvom a zapísaná vtedajším strediskom geodézie. Síce prístupová parcela jestvovala aj
pred veľkým ZMVM, dovtedy však nebola táto parcela nikdy zakreslená na katastrálnej mape, až pri
ZMVM v r. 1988 bola prístupová parcela prvýkrát zakreslená do mapy, bez toho, aby k nej zároveň
boli na list vlastníctva zapísané vlastnícke vzťahy. K odvolaniu žalovaného 2/ uviedli, že žalobcovia

1/ a 2/ kúpili nehnuteľnosti v takom stave, v akom je tento zakreslený v geometrickom pláne a tiež
zistený v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Ivanou Bendovou. V čase kúpy (v r. 1979) neboli
k prístupovému pozemku registrovaní spoluvlastníci rodiny Strakovej, ako to tvrdí žalovaný 2/, keďže
v tom roku táto prístupová parcela na mape a teda ani na liste vlastníctva vôbec neexistovala. K
odvolaniu žalovaných 8/ a 9/ uviedli, že keď v r. 1979 žalobcovia 1/ a 2/ kúpili od vlastníka rodinný

dom s pozemkami, tieto zasahovali do prístupového pozemku, ktorý v tom čase na mape ani na liste
vlastníctva neexistoval, avšak vlastnícky patril pôvodnému vlastníkovi, ktorý nehnuteľnosti odpredával
žalobcom 1/ a 2/. Teda nebol dôvod, aby právni predchodcovia žalovaných 8/ a 9/ niečo žalobcom1/
a 2/ odpredávali alebo darovali, keďže na danom pozemku (a teda aj na prístupovej parcele) nič
nevlastnili. Až neskorším chybným zápisom katastra nehnuteľnosti bol právny predchodca žalovaných

8/ a 9/ zapísaný ako spoluvlastník prístupovej parcely, hoci ešte v r. 1979 prístupovú parcelu, resp. jej
časť (určenú napadnutým rozsudkom) preukázateľne kúpili žalobcovia 1/ a 2/. Pokiaľ ide o náhradu
trov konania, plne sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania
žalobcom 1/ a 2/, keďže boli v spore úspešní. Odvolatelia síce tvrdia, že právny stav veci nezavinili a ani
nezadali dôvod na začatie súdneho konania, avšak ich postojom pred samotným pojednávaním (keďže

neuznávali vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/), ako aj počas samotného konania (ich písomnými i ústnymi
vyjadreniami), ktorými spochybňovali vlastnícke nároky žalobcov 1/ a 2/ a tiež teraz v odvolaniach, v
ktorých zotrvávajú na svojich vyjadreniach, neuznávajú vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/, napádajú
rozsudok súdu prvej inštancie a navrhujú žalobu zamietnuť, jednoznačne potvrdzujú, že zadali dôvod
na začatie aj pokračovanie v súdnom konaní a že stále spochybňujú vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/,

sú teda procesne zodpovední za to, že k sporu došlo. Z dôvodu, že boli v spore neúspešní, má úspešná
strana sporu nárok na náhradu trov konania.

12. Žalované 8/ a 9/ v následnej replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že nesúhlasia s tvrdením
žalobcu, že dali dôvod na začatie súdneho konania; v čase podania prvej žaloby ani netušili, v ktorej časti

katastrálneho územia N. sa nachádzajú ich spoluvlastnícke podiely ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré
zdedili po ich matke v právoplatnom dedičskom konaní. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho
sporu nikdy neužívali, žalobcu pred začatím prvého súdneho konania nepoznali a ani sa s ním nikdy
nestretli. Žaloba, ktorú im poslal, ich prekvapila, necítia sa vinné, počas trvania súdneho konania lenbránili svoje vlastnícke právo, ktoré vyplýva z listov vlastníctva, ktoré zaručuje Ústava SR. Ak pri
meraní a mapovaní ZMVM a následne v zápisoch na listoch vlastníctva urobila chybu správa katastra
nehnuteľností, za to naozaj nemôžu. Ak boli vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam nesprávne

zapísané na LV, tak boli zapísané nesprávne najskôr na ich matku Y. H. v čase realizácie ROEP a oni
tieto spoluvlastnícke podiely v r. 2012 len zdedili. Na nesprávnom zápise spoluvlastníckych podielov
pracovníkmi správy katastra nehnuteľností teda nenesú žiadnu vinu ani zodpovednosť. Domnievali sa,
že v súdnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na
základe chyby pri realizácii ROEP, meraní ZMVM a následne nesprávnych zápisov na LV, je zodpovedná

inštitúcia, t.j. správa katastra nehnuteľností, v tomto prípade je žalobca poškodený a všetci žalovaní sú
obeťami konania toho, kto tento právny stav zavinil. V takomto prípade by úhrada súdnych trov konania
nemala byť prisúdená žalovaným ani žalobcovi. Na základe tejto skutočnosti by súd prvej inštancie mal
rozhodnúť inak a nemal by priznať náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi súdneho konania.

13. Žalovaná 1/ v replike k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že ak pochybila v zápisoch na listy

vlastníctva správa katastra nehnuteľností v ktoromkoľvek čase, nie je to jej chyba ani jej zodpovednosť,
v konaní si len bránila svoje vlastnícke práva, necíti sa vinná a nemyslí si, že dôvod na začatie súdneho
konania zadala ona tým, že neuznala vlastnícke právo žalobcu pri podaní žaloby. Poukázala na to,
že k predmetnej veci sa písomne vyjadril Okresný úrad Trenčín, Odpor katastrálny listom zo dňa
14.02.2018, ktorý na otázku, kedy boli založené vlastnícke vzťahy k prístupovej ceste parcela č. XXXX/

X, prečíslovanej neskôr na parcelu č. XXXX/X uviedol, že k tejto otázke sa nevie vyjadriť. Žalobca
uviedol, že do nehnuteľnosti XXX/X, XXX/X patrili aj spoluvlastnícke podiely všetkých žalovaných a pri
kúpe za ne riadne zaplatil p. F., pričom katastrálny odbor je jediný, ktorý môže uviesť na pravú mieru
skutočnosti, za ktorých bolo odňaté vlastnícke právo nielen jej matke, ale aj ostatným žalovaným ešte
pred uzatvorením kúpnej zmluvy predmetných nehnuteľností. Ak vlastnila predávajúca Prháčková celý

pozemok, ktorý predávala, ako je možné, že ďalší spoluvlastníci zostali zapísaní ako spoluvlastníci
na zbytku týchto nehnuteľností o výmere 107 m2 a 69 m2. Ak tu urobila chybu správa katastra
nehnuteľností, má mať o tom evidenciu a mala to uviesť aj vo vyjadrení pre súd prvej inštancie. Na
základe uvedeného sa domnievala, že vyjadrenie, že jej boli spoluvlastnícke podiely omylom zapísané v
ROEP až v r. 2000 je nespravodlivé a ťažko s nim môže súhlasiť. K veci priznania náhrady trov konania

uviedla, že vníma ako nespravodlivé, keď žalobcovia navrhujú, aby sa na úhrade trov konania podieľali
len tí, ktorí sa odvolali voči rozsudku súdu prvej inštancie, pričom pokiaľ v súdnom konaní, v ktorom
sa žalobca domáha svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na základe chyby pri realizácii ROEP,
zameraní ZMVM a následne nesprávnych zápisov na LV, je zodpovedná štátna organizácia, t.j. správa
katastra nehnuteľností, v takomto prípade je žalobca poškodený a všetci žalovaní sú obeťami konania

toho, kto tento právny stav zavinil. V prípade, že právny stav nezavinil žalobca ani žalovaný, náhrada
súdnych trov konania vo výške 100 % by nemala byť priznaná žalovaným ani žalobcovi.

14. Žalobcovia 1/, 2/ v následnej duplike prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že čo sa týka
žalovaných 5/, 6/ a 7/, žalovaná 5/ v poslednom vyjadrení vyjadrila svoj názor, že došlo len k chybným

zápisom v katastri a teda nárok žalobcov 1/ a 2/ je opodstatnený; žalované 6/ a 7/ súhlasili s podanou
žalobou ako aj s argumentáciou a nárokmi žalobcov už od počiatku. Žalované 1/, 8/ a 9/ sa vo svojich
vyjadreniach vyjadrujú už len k náhrade trov konania; s ich argumentáciou, že náhradu trov konania
nezavinili, žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia, nakoľko žalované 1/, 8/ a 9/ nikdy nemali záujem dohodnúť sa,
zaujať nestranný a kritický postoj k tvrdeniam a dôkazom žalobcov, ani počas súdneho konania nikdy

neuznali nároky žalobcov, práve naopak opakovane proti ich opodstatnenosti namietali, a to aj podaním
odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

15. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. a v súvisiacom výroku III., podľa § 387 ods. 1 CSP,
ako vecne správny potvrdiť.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V. odvolací súd nepreskúmaval, pretože aj
keď odvolatelia vo svojich odvolaniach uvádzajú, že rozsudok súdu prvej inštancie napádajú v celom

rozsahu, z obsahu ich odvolaní je zrejmé, že napádajú iba tú časť rozhodnutia, ktorým bolo žalobe
vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania. Preto považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II., IV. a V. za právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§
367 CSP).17. Preskúmaním podaných odvolaní zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali podanou žalobou určenia, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., obec S.,
okres S., zameranej geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok parcela
registra „C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, na tom
právnom základe, že sporný pozemok kúpili kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.1979, registrovanou Štátnym

notárstvom v Trenčíne pod RI. 14/79, ktorou žalobcovi 1/ a 2/ odkúpili pozemok parcela č. XXX/X -
záhrady vo výmere 339 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 278 m2, zapísané
v tom čase na LV č. XXX v k.ú. N., od predávajúcej T. F.. V tom istom roku kúpnou zmluvou NZ 619/79,
registrovanou Štátnym notárstvom v Trenčíne pod RI. 803/79 odkúpili parcelu č. XXX/X - záhrady o
výmere 250 m2 od P. W. a P. W., teda celkove odkúpili výmeru 867 m2. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že v súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v k. ú. N. ako dom súp. č.

XXX postavený na parcele XXXX/X a CKN parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
342 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 147 m2 a XXXX - záhrady o výmere 271 m2,
teda parcely o celkovej výmere 760 m2. Žalobcovia v konaní tvrdili, že vzniknutý rozdiel, t.j. chýbajúcich
107 m2 vznikol vytvorením prístupovej parcely v r. 1988, ktorej bolo pridelené parcelné číslo XXXX/X
bez evidencie vlastníkov a v rámci ROEP bola sporná výmera 107 m2 zapísaná ako EKN parcela č.

XXX/X - záhrada v k. ú. N. ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných.

19. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v konaní predložili súkromný znalecký posudok
vypracovaný znalkyňou Ing. Ivanou Bendovou č. 8/2018 zo dňa 09.05.2018. Znalkyňa v podanom
znaleckomposudkukonštatovala,ževr.1988bolavk.ú.N.vytvorenánovámapa,pričomsazameriavali

všetky vlastnícke hranice a zároveň došlo aj k prečíslovaniu parciel z pôvodných pozemkov XXX/X,
XXX/X a XXX/X. vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, pričom po mapovaní boli vytvorené parcely registra
CKN č. XXXX - zastavaná plocha a dvor o výmere 489 m2 (neskôr rozdelená na XXXX/X a XXXX/X) a
č.XXXX - záhrada o výmere 271 m2. Znalkyňa uviedla, že z uvedených údajov vyplýva, že po mapovaní
sa žalobcom 1/ a 2/ celková výmera znížila z pôvodných 867 m2 na 760 m2, pričom tento rozdiel bol

spôsobený zameraním tzv. spoločnej cesty pri mapovaní, ktorá začína práve medzi pozemkami parcela
č. XXXX a XXXX (pôvodne XXX/X, XXX/X a XXX, XXX) a časť pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a
2/ teda leží na uvedenej ceste, ktorá však v čase nadobudnutia vlastníctva neexistovala, ako dokazuje
aj snímka z pôvodnej katastrálnej mapy. Ďalej znalkyňa uviedla, že v r. 2000 bol v k. ú. N. schválený
a zapísaný Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorým sa určovali vlastnícke vzťahy k

pozemkomznezaloženýmlistomvlastníctva.Určenýmoperátomprezápisvlastníctvabolipozemnostné
hárky. Z tohto dôvodu boli na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná EKN parcela č. XXX/X ako zvyšok
pôvodnej parcely č. XXX, ako nadobúdatelia zaevidovaní pôvodní držitelia z pozemnoknižného hárku
č. XX, prípadne ich právni nástupcovia, pričom došlo k opomenutiu vlastníckych práv žalobcov 1/ a
2/. Záver znaleckého posudku znalkyne bol taký, že plocha, ktorú označila na znaleckom nákrese

písmenom A, zameraná neskôr geometrickým plánom č. 14C/19/2014 zo dňa 13.06.2018 ako pozemok
parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, zodpovedá zvyšku
pôvodných parciel č. XXX/X a XXX/X, ktoré nadobudli do vlastníctva žalobcovia 1/ a 2/ kúpnou zmluvou
zo dňa 4. januára 1979.

20. Žalovaní 1/ až 9/ proti predloženému súkromnému znaleckému posudku v konaní nevzniesli žiadne
výhrady, nenavrhli ani nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktorými by spochybnili závery predloženého
znaleckého posudku, ani nenavrhli a nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali nimi uvádzané
protichodné tvrdenia.

21. Pre civilné konanie platí že súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový
stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods, 1,2 CSP). Preto nie je úlohou súdu
iniciatívne vyžadovať od strán konania konkrétne dôkazy, resp. nie je jeho úlohou akokoľvek napomáhať
ktorejkoľvek strane konania (čo je už zo samotnej podstaty postavenia súdu ako nezávislého a
nestranného orgánu vylúčené), ba naopak, je povinnosťou strany v konaní, ak chce byť v spore úspešná,

produkovať tvrdenia a preukázať ich (čl. 8 základných princípov CSP). V opačnom prípade to znamená
stratu sporu. Vylučuje sa preto dôkazná iniciatíva súdu a je kladený akcent na procesnú starostlivosť
stránsporu.Lencelkomvýnimočnejedanámožnosťsúduvykonaťajdôkaz,ktoréstranysporunenavrhli
(§ 185 CSP). Civilné sporové konanie sa preto riadi zásadou formálnej pravdy (označovaný aj akoprejednací princíp), teda za pravdu súd prijme to, čo má preukázané zo strany strán sporu, pričom aj
ak by mu o nej vznikli pochybnosti, nemôže sám vyšetrovať ďaľšie okolnosti (nepredložené stranami
sporu). Táto zásada však nie je obmedzujúca voči žiadnej strane sporu, nakoľko platí princíp rovnosti

zbraní (čl. 56 základných princípov CSP). ESĽP ho vykladá ako požiadavku, aby každá zo strán sporu
mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom
neznevýhodňujú vzhľadom k protistrane (Niderost-Huber proti Švajčiarsku, 1997, § 23).
22. V preskúmavanej veci žalobcovia v konaní uniesli dôkazné bremeno, keď predloženým súkromným
znaleckým posudkom, o ktorého záveroch súd nemal dôvod pochybovať, preukázali, že sporný

pozemok, ku ktorému sa domáhali určenia vlastníckeho práva, nadobudli do svojho vlastníctva kúpnou
zmluvou zo dňa 04.01.1979. Bolo potom na žalovaných, aby sa v konaní účinne bránili, závery
predloženého znaleckého posudku vyvrátili alebo ich spochybnili nimi predloženými dôkazmi, žalovaní
však žiadne dôkazy preukazujúce opak v konaní neoznačili ani nepredložili, niektorí so žalovaných
dokoncavosvojichvyjadreniachvlastníckeprávožalobcov1/a2/kspornémupozemkuuznali.Súdprvej
inštanciepretopostupovalsprávne,keďkonštatovaluneseniedôkaznéhobremenazostranyžalobcov1/

a 2/ a ich žalobe vyhovel. Odvolanie žalovaných 1/, 2/, 8/ a 9/ tak nebolo možné považovať za dôvodné.

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. potvrdil.

24. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. o trovách prvoinštančného konania. Nemohol prihliadnuť

k argumentácii žalovaných, že pokiaľ daný stav zapríčinil správny orgán, konkrétne správa katastra
nehnuteľností, táto skutočnosť by mala byť dôvodom pre to, aby súd všetky strany sporu považoval
za poškodených a pri rozhodovaní o trovách konania žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Odvolací súd bolo toho názoru, že súd prvej inštancie v danej veci pri rozhodovaní o trovách
konania správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie o
trovách konania je rozhodujúci procesný úspech strany v konaní, pričom podľa ust. § 257 CSP súd iba
výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane, a to v prípade, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody však odvolací súd v konaní nezistil, pretože pokiaľ odvolatelia
boli toho názoru, že takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa je nesprávny postup správneho

orgánu, nemali sa v konaní brániť, mali uznať vlastnícke právo žalobcov, avšak z obsahu spisu naopak
vyplýva,ževšetciodvolateliasavkonaníúčinnebránili,neuznávalivlastníckeprávožalobcov,atoanipo
vykonanom dokazovaní, svedčiacom v prospech žalobcov, čím nepochybne vyvolali na strane žalobcov
1/ a 2/ vynaložené trovy konania. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní procesne úspešní, pretože ich
žalobe bolo vyhovené, súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcom 1/ a 2/ priznal proti

neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešných odvolateľov 1/, 2/, 8/ a 9/ zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2

CSP rozhodne súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).