Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206707
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118206707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: M. S., T.. X.XX.XXXX, H. D. XXXX/
X, C., proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31
335 004, o neplatnosť zmluvy s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
14Csp/111/2018-153 z 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvovýrokochozamietnutížalobyourčenieneplatnostiprávnychúkonovžalovaného
smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o
medziúvere.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok,
určenie výšky plnenia zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o medziúvere vo výške reálne požičanej sumy a
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov žalovaného smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva podľa zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v prospech žalovaného na základe zmluvy o

úvere pod č. XXXXXXXXXX a zo zmluvy o medziúvere pod č. XXXXXXXXXX, oboch z 5.5.2015 k
predmetom výkonu záložného práva - dvom bytom vo vlastníctve žalobkyne, zapísaným na LV XXXX
a LV XXXXX, k.ú. C., určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok dojednaných medzi sporovými
stranami v uvedených zmluvách o úvere a o medziúvere, neplatnosti oboch zmlúv, t.j. zmluvy o úvere a
zmluvy o medziúvere, určenia, že na základe oboch zmlúv (o úvere a o medziúvere) má žalovaný nárok
na plnenie len vo výške reálne požičanej istiny a priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 500,- eur. Nárok na náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa 5.5.2015
vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni medziúver vo výške 84.600,- eur, a to na preklenutie obdobia,
kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, pričom
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou
sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške 50.120,72 eur.

3. Z článku VI. tejto zmluvy (zabezpečenie) vyplýva, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok uzatvorenej medzi veriteľom a záložcom, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX k. ú. C. (byt č. XX) a na LV č. XXXX k. ú. C. (byt č. XX).4. Žalobkyňa súdu zároveň predložila zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo
dňa 23.4.2015 k zmluvám č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktorej predmetom je zriadenie záložného

práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX a na LV č. XXXX k. ú. C., na zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z týchto zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a
žalovaným.

5. Z oznámenia žalovaného o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.4.2018 vyplýva, že

žalobkyňa doposiaľ nevysporiadala svoj dlh voči žalovanému, ktorý predstavuje sumu 70.788,55 eur a
príslušenstvo (úroky, trovy súvisiace s vymáhaním), preto žalovaný oznamuje žalovanej, že v zmysle
§ 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, pristúpi k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
založený v prospech žalobcu formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách.

6. Žalobkyňa súdu zároveň predložila predžalobnú upomienku zo dňa 4.1.2018, poslednú výzvu na
úhradu zo dňa 2.2.2018 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.3.2018, z ktorého
vyplýva, že dlžná suma vrátane príslušenstva k 12.3.2018 predstavuje sumu 70.410,42 eur.

7. V rámci podania zo dňa 11.1.2019 žalovaný uviedol, že eviduje voči žalobkyni pohľadávku

zabezpečenú záložným právom dlh (k 31.12.2018 v sume 73.115,- eur). Vzhľadom k tomu, že úverové
prostriedky, ktoré boli žalobkyni poskytnuté, neboli účelovo použité na vyplatenie hypotéky vedenej v C.
H. G., Z..G.., zostala tým ťarcha záložného práva C. H. G., Z..G.. ako prednostného záložného veriteľa
na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, k. ú. C. - byt č. XX, na D. O.. zachovaná. Na základe tejto
skutočnosti nemôže žalovaný bez súhlasu C. H. G., Z..G.. vykonávať záložné právo predajom založenej

nehnuteľnosti, čo značne zaťažuje vymožiteľnosť pohľadávky.

8. Predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko jeho účelom je zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a veriteľom C. H. G. Z..G..
Ž.V. zo dňa 7.6.2013 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti úver

vo výške 72.688,- eur a úver poskytnutý žalovaným bol poskytnutý účelovo na splatenie tohto úveru
(refinancovanie).

9. V súvislosti s petitom žaloby, ktorým žalobkyňa žiada určiť, že právne úkony žalovaného smerujúce
k výkonu záložného práva sú neplatné, súd poukázal na to, že záložným právom k predmetným

nehnuteľnostiam môže disponovať C. H. G., Z..G.., ako prednostný záložný veriteľ, a teda žalovaný
bez súhlasu tejto banky nemôže realizovať záložné právo. Zriadenie záložného práva pri poskytnutí
úveru na účely bývania, je štandardným zákonným spôsobom zabezpečenie úveru a prípadná realizácia
záložného práva, pri výške dlhu, v danom prípade cca 70.000,- eur, je legitímny a zákonný spôsob
výkonu práv žalovaného a ani výška dlhu nie je v nepomere k hodnote založených nehnuteľností (podľa

výmery sa jedná o jeden 1-izbový (44 m2) a jeden 2-izbový (61 m2) byt). Súd si uvedomuje dôležitosť
ochrany obydlia, avšak na druhej strane je namieste aj ochrana veriteľa, ktorý poskytne finančné
prostriedky za účelom nadobudnutia alebo udržania obydlia a pre takýto prípad zriadi záložné právo
k nehnuteľnosti, pričom je úplne legitímne a logické, že v prípade nesplácania úveru, bude založená
nehnuteľnosť speňažená a z výťažku sa uspokojí veriteľ, ktorý poskytol peňažné prostriedky v dobrej

viere, že tieto budú vrátené. Zároveň je nepochybné, že dlžník si je v takýchto prípadoch vedomý
následkov nesplácania úveru a nemožno pripustiť, aby princíp ochrany obydlia bol v takýchto prípadoch
nadradený princípu plnenia si záväzkov, ktoré na seba dlžník dobrovoľne prevzal a v takýchto prípadoch
vlastne veriteľ zabezpečuje dlžníkovi bývanie, avšak samozrejme pod podmienkou splácania úveru.

10. V súvislosti s petitom, ktorý sa týka určenia, že zmluvné podmienky dojednané medzi stranami sporu
sú neplatné, súd poukázal na to, že žalobkyňa v tomto ohľade neuniesla povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú
povinnosť, pričom vôbec nešpecifikovala o aké podmienky sa má jednať a z akého dôvodu majú byť
neplatné.

11. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný má nárok iba na reálne požičanú istinu, súd prvej
inštancie konštatoval, že neexistujú žiadne dôvody neplatnosti predmetných zmlúv, teda či už zmluvy
o úvere, resp. zmluvy o medziúvere, a preto je aj v tejto časti žaloba nedôvodná, rovnako ako v častitýkajúcej sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia, keďže doposiaľ nebolo preukázané, aby
žalobkyňa úspešne uplatnila akékoľvek svoje práva.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že neúspešná žalobkyňa
nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné
podmienky, ustanovením § 365 ods. 1 písm. b CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP,

t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ustanovením § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

15. Poukázala na to, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela ako spotrebiteľ
s dodávateľom (veriteľom), t.j. žalovaným. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré takto uzavrela obsahujú viacero
neprijateľných zmluvných podmienok. Vo veci však nebolo vykonané žiadne dokazovanie o reálne
vykonaných vzájomných plneniach, vrátane preverenia číselných parametrov úveru, ktorý žalovaný

poskytol. V jej prípade bola použitá formulárová zmluva, a teda ochrana spotrebiteľa v takomto prípade
je dôvodná.

16. Žalovaný v priamej a vecnej súčinnosti s dražobníkom pripravuje výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, v dôsledku čoho sa žalovaný pripravuje k neoprávnenému zásahu do práva

žalobkyne na obydlie a do zásahu na jej súkromný a rodinný život, vrátane vlastníctva majetku.

17. V uvedených formulárových zmluvách sú úmyselne naformulované neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú v rozpore s platnými predpismi a ide tu aj o nekalé obchodné praktiky, pričom žiadne z týchto
ustanovení nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a dojednať individuálne. Ide tu teda o konanie zo strany

žalovaného - veriteľa, ktorým sa chce na úkor spotrebiteľov obohatiť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti uvedené v § 220 ods. 2, 3 CSP, pretože
neobsahuje riadne odôvodnenie v polohe vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Takýmto spôsobom došlo k zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces, ktorý vyplýva aj z čl. VI

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Súd v prejednávanej veci takto jednoznačne postupoval v rozpore so zákonom pokiaľ svoje rozhodnutie
riadne neodôvodnil.

19. Predmetné zmluvy, ako aj konanie žalovaného smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné.

Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na
to, že je stanovená vo verejnom záujme, od počiatku a bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti
dovolá. Súd túto absolútnu neplatnosť musí vždy skúmať z úradnej povinnosti, čo sa v prejednávanej
veci nestalo.

20. Vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, najmä pokiaľ ide o výšku, pravosť a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Taktiež nebola oboznámená zmluva o
vykonaní dražby a podrobená súdnej kontrole a posúdeniu. Taktiež nebola preukázaná výška vzájomne
vykonaných plnení medzi žalobcom a žalovaným za účelom zistenia skutočnej výšky istiny a jej
neuhradeného zostatku. Zmluvnými podmienkami sa súd z hľadiska ich neprijateľnosti nezaoberal.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.22. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich
doterajších stanoviskách.

23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je len čiastočne dôvodné.

24. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

26. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

27. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

28. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

29. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

30. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zistil, že žalobkyňa nepredložila v priebehu konania
dôkazy, ktoré by odôvodňovali určenie neplatnosti predmetných zmlúv o úvere a medziúvere, ktoré
boli uzavreté 5.5.2015. Samotná okolnosť, že tieto zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré žalobkyňa vo svojom podaní v priebehu konania aj špecifikovala (podanie doručené na súd prvej

inštancie 6.12.2018, č.l. 131 a nasl. spisu), nemá za následok, že predmetné zmluvy by mali byť
neplatné ako celok. S takouto situáciou počíta aj zákon (vyššie citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka), z ktorých vyplýva, že je možné sa zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami, avšak
samotná okolnosť ich zistenia nemá v zmysle citovaných právnych predpisov za následok neplatnosť
celej zmluvy, aj keď v prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobkyňa

uzavrela predmetné zmluvy ako spotrebiteľka a nepodnikateľka so žalovaným, ktorý je v tomto právnom
vzťahu nepochybne dodávateľom.

32. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (a zmluvu o medziúvere pod. č. XXXXXXXXXX) z
5.5.2015, na jej základe boli žalobkyni poskytnuté úverové prostriedky vo výške 72.482,16 eur, pričom

úplné dočerpanie prostriedkov úveru do sumy 84.600,- eur v zmysle čl. IV bod 4.3 malo nastať až
po tzv. zdokladovaní účelového použitia celej cieľovej sumy. Taktiež výška mesačnej splátky je riadne
stanovená v čl. V bod 5.2 zmluvy o úvere vo výške 429,54 eur. Okolnosť, že predmetná úverová
zmluva bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, LV XXXX a LV
XXXXX, k.ú. C., nie je taktiež dôvodom na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere alebo zmluvy

o medziúvere. Zároveň bolo zistené, že žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť pokiaľ ide o úverové
prostriedky vo výške 72.482,16 eur, ktoré mali byť použité na zaplatenie hypotekárneho úveru v C.
H. G., Z..G.., pretože nepredložila doklady, ktoré by preukazovali takéto účelové použitie predmetných
finančných prostriedkov. V závislosti od toho vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl.X bod 10.2, a to pre uvedené nezdokladovanie použitia prostriedkov stavebného sporenia na účel, na
ktorý boli tieto žalobkyni poskytnuté. Mimoriadna splatnosť predmetného úveru nastala doručením listu
žalovaného z 12.3.2018 (č.l. 45 spisu), ktorý takýmto spôsobom postupoval podľa uvedeného čl. X

predmetnej úverovej zmluvy.

33. Za týchto okolností ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody na určenie neplatnosti predmetnej
úverovej zmluvy o úvere a o medziúvere tak ( zmluvy vedené pod evidenčným číslom úveru
XXXXXXXXXX ) , ako to formulovala žalobkyňa v žalobe.

34. Taktiež neboli zistené žiadne dôvody na určenie neplatnosti úkonov smerujúcich zo strany
žalovaného k výkonu predmetného záložného práva formou dobrovoľnej dražby (§ 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 7 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), nakoľko predmetná
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom, pričom z
doteraz predložených dôkazov vyplýva, že nie je riadne splácaná. Dobrovoľná dražba je dovoleným

prostriedkom vymáhania dlhov (vrátane úverových zmlúv), ako to vyplýva aj z rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie sp.zn. C-34/13 z 10.9.2014, z ktorého tiež vyplýva, že inštitút dobrovoľnej dražby
nie je v rozpore so spotrebiteľským právom, ani so Smernicou 93/13 EHS. So zreteľom na túto
okolnosť a za situácie, že bola vo veci vyhlásená predčasná splatnosť predmetného úveru, nemožno za
daných okolností konštatovať neplatnosť úkonov smerujúcich k možnej dobrovoľnej dražbe založených

nehnuteľností. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že tieto úkony zo strany žalovaného nie sú
realizované so zreteľom na postoj C. H. G., Z..G.. Ž., ktorá je primárnym záložným veriteľom vo vzťahu k
žalobkyni, pričom z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že táto banka súhlas s dobrovoľnou dražbou, ktorú
by mohol realizovať žalovaný, nedala.

35. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu o určenie neplatnosti
predmetných úverových zmlúv (zmluva o úvere a zmluva o medziúvere), ako aj žalobu o určenie
neplatnosti úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že žiadne úkony v tomto smere v súčasnosti vykonávané nie sú, preto nemožno určiť ani
ich neplatnosť.

36. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny
potvrdil, t.j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného
smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva a určeniu neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy
o medziúvere. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj riadne odôvodnené (§ 220

ods. 3 CSP) a neboli zistené žiadne vady procesného postupu alebo konania, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie inštancie v tejto časti, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ktoré by znemožňovali uskutočňovanie procesných práv žalobkyne
v tejto časti. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje nezaujatosť konajúceho sudcu v tejto veci (časť odvolania
žalobkyne) treba konštatovať, že na takého podanie nemožno prihliadať ako na námietku zaujatosti,

pretože jeho obsahom je len poukazovanie na procesný postup a rozhodnutie sudcu v tomto konaní (§
49 ods. 3 CSP).

37. Nemožno však konštatovať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zvyšnú
časť petitu predmetnej žaloby, teda pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, určenie

výšky plnenia zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o medziúvere vo výške reálne požičanej istiny a o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože v tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žiadne
dokazovanie a týmito časťami petitu žaloby sa bližšie nezaoberal.

38. Ako bolo vyššie naznačené, v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah ( aj keď treba

pripustiť, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom - § 3 ods. 1, písm. c) zák. č. 129/2010
Z.z.) , v ktorom má spotrebiteľ (v danom prípade žalobkyňa) vždy právo domáhať sa určenia
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sa eventuálne nachádzajú v predmetných zmluvách, ktoré
majú nepochybne spotrebiteľský charakter. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky vo svojom podaní
žalobkyňa aj špecifikovala (č.l. 133 spisu) a bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie sa nimi zaoberať

avykonaťvovzťahuknímdokazovanieprávesozreteľomnato,žeideospotrebiteľskúvec(§295CSP).

39. Tieto závery rovnako platia aj pokiaľ ide o určenie výšky plnenia zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o
medziúvere v podobe skutočne požičanej istiny, pretože v tomto smere ide žalobkyni vlastne o to, abybolo určené, že predmetný úver (poskytnutý na základe uvedených zmlúv o úvere a o medziúvere) je
úverom bez úrokov a bez poplatkov, čo treba v tomto konaní preveriť a zistiť, aké dôvody má žalobkyňa
pre takýto záver. Taktiež je potrebné sa zaoberať nárokom žalobkyne na priznanie tzv. primeraného

finančného zadosťučinenia (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.), pretože vo vzťahu k týmto častiam petitu
žaloby nebolo taktiež vykonané žiadne dokazovanie.

40. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude na základe

návrhov žalobkyne, prípadne aj z vlastnej iniciatívy (§ 295 CSP) vykonať dôkazy na verifikáciu nárokov
uplatňovaných žalobkyňou vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré sa podľa jej názoru
v uvedených zmluvách nachádzajú. Zároveň pokiaľ ide o určenie výšky plnenia zo zmluvy o úvere a zo
zmluvyomedziúverevovýškereálnepožičanejsumy,budepovinnosťousúduprvejinštancie,abyvyzval
žalobkyňu na upresnenie tejto časti petitu žaloby, ktorý nie je dostatočne preskúmateľný, avšak súd prvej
inštancie sa o odstránenie vád v tomto smere nepokúsil (§ 129 ods. 1 CSP).Ak sa potvrdí, že žalobkyňa

sa domáha určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, treba vo vzťahu k takémuto petitu
zistiť žalobkyňou uvádzané dôvody a vykonať dokazovanie. Podobne bude povinnosťou súdu prvej
inštanciezaoberaťsaajuplatnenýmnárokomžalobkynenaprimeranéfinančnézadosťučinenieavyzvať
ju na upresnenie, z akých dôvodov a na základe akého porušenia spotrebiteľského práva (§ 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z.) si žalobkyňa tieto nároky uplatňuje. Už v tomto štádiu konania však možno

konštatovať, že táto časť nárokov žalobkyne uplatňovaných v tomto konaní má nadväznosť na časť
žaloby, ktorou sa domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

41. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť
aj o zvyšku predmetu tohto konania uplatneného žalobou.

42. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).