Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119210835
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119210835.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Slovenská asociácia producentov
v audiovízii, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 32, IČO: 36 061 182, zastúpená AK MS s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Galandova 3, IČO: 47 237 767 proti žalovanému: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Čárskeho 10, IČO: 36 191 400, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou HUSAR AND

PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, za účasti intervenienta LITA,
autorská spoločnosť so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, právne zastúpenej Mgr.
Petrom Kubovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 3, o zaplatenie 112.486,20
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 23Ca/2/2019-446 zo dňa
27. septembra 2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol
v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie
dňa 8.3.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu
112.486,20 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od 16.01.2017 do
zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od 16.04.2017 do zaplatenia,
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, úrokom z

omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od 16.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od 16.01.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne
zo sumy 12 498,46 eur od 16.04.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12
498,46 eur od 16.07.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12 498,46 eur od
16.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že je nezávislou, neziskovou organizáciou s právnou
subjektivitou, ktorá bola založená ako občianske združenie a zaregistrovaná na Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky pod č. VVS/1-900/90-17944 dňa 22.01.2001. Žalobca združuje a
zastupuje zahraničných a slovenských výrobcov audiovizuálnych diel (producentov) alebo správcov
práv výrobcov audiovizuálnych diel a pri výkone kolektívnej správy spolupracuje so zahraničnými
organizáciami kolektívnej správy a inštitúciami s rovnakými alebo príbuznými cieľmi ako CEPI.TV,

EUROCOPYA, FIAPF, FNE, EPAA, AGICOA, ktorí združujú a zastupujú celosvetových výrobcov
audiovizuálnych diel. Žalobcovi bolo ako organizácií kolektívnej správy po splnení podmienok apreukázaní všetkých požadovaných dokladov na základe konania podľa § 148 a nasl. zákona č.
185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „AZ“) udelené Rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky č. MK-1778/2016-232/8318 zo dňa 7.7.2016 Oprávnenie na výkon kolektívnej správy č.k.:

MK-1778/2016-232/10418zodňa18.8.2016.ŽalobcanazákladeudelenéhoOprávneniaodMinisterstva
kultúry SR vykonáva povinnú kolektívnu správu práv a má oprávnenie na výber odmien okrem iných v
odbore podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ - výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého
výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela
a v odbore podľa § 146 ods. 2 písm. f) AZ - použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na

verejnosti káblovou retransmisiou. Nositeľ majetkových práv k audiovizuálnemu dielu nemôže tieto
práva vykonávať individuálne, ale vždy len prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, nakoľko
ide zo zákona o povinnú kolektívnu správu. Na základe udeleného oprávnenia v rámci výkonu
kolektívnej správy práv žalobca zastupuje a vyberá odmeny nielen pre nositeľov práv, s ktorými má
uzatvorené zmluvy o zastupovaní podľa § 164 ods. 1 AZ, ale aj pre všetkých nezastupovaných
nositeľov práv, ktorých práva k audiovizuálnym dielam sú prostredníctvom prevádzkovania káblovej

retransmisie na území Slovenskej republiky používané. Vykonáva výber odmien pre slovenských a
zahraničných nositeľov práv - producentov jednak na základe zmlúv o zastupovaní (§164 ods. 1 AZ),
na základe zákona (§147 ods. 1 AZ) a na základe dohôd o spolupráci so zahraničnými organizáciami
kolektívnej správy. Zoznam slovenských producentov, ktorých žalobca pri výkone kolektívnej správy
práv zastupuje v zmysle § 164 ods. 1 AZ ako aj zahraničných organizácií kolektívnej správy, s ktorými

žalobca spolupracuje je verejne prístupný na web stránke žalobcu www.slovakproducers.com . Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je držiteľom oprávnenia na
káblovú retransmisiu na základe registrácie retransmisie č. TKR/239 vydanom Radou pre vysielanie a
retransmisiu v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a na základe tohto oprávnenia
prevádzkuje káblovú retransmisiu na územnom rozsahu konkrétnych miest so zverejneným počtom

prípojok v roku 2016 -21148 a v roku 2017 -21148. Poukázal na ust. § 19 ods. 3,4, § 86, § 119 AZ
a uviedol, že žalovaný porušuje práva výrobcov audiovizuálnych diel a záznamov, pretože vykonáva
káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a záznamov prostredníctvom ponúkaných programových
služieb - televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez udelenia súhlasu, bez zaplatenia licenčnej
odmeny za udelenie súhlasu, bez zaplatenia primeranej odmeny nositeľom práv (producentov), ktorých

žalobca zo zákona ako organizácia kolektívnej správy zastupuje a pre ktorých vykonáva výber odmien,
čím sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Podľa aktuálneho, platného a zverejneného
sadzobníka je odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou (0,08 eur) a
primeraná odmena za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou (0,117 eur) spolu
vo výške 0,197 eur bez DPH za každú prípojku v káblovej retransmisií za jeden kalendárny mesiac.

Žalovaná suma predstavuje súhrn licenčnej odmeny za časť roka 2016, rok 2017 a rok 2018, spolu 112.
486,20 eur. K príslušenstvu uviedol, že v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol
uzavrieť a ku ktorej nevyužil právo podať na príslušný súd návrh na určenie jej obsahu podľa § 165 ods.
8 AZ, je v čl. III bod 2 uvedená splatnosť licenčnej odmeny, a to za jednotlivé štvrťročné obdobie do 15.
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na základe vyššie uvedeného žalobca ako rozhodný deň

pre určenie istiny a príslušenstva považuje 15 deň v mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom štvrťroku,
za ktorý sa platí licenčná odmena.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uplatnený nárok pramení z titulu výkonu kolektívnej správy práv
podľa § 143a nasl. AZ, ktorý mal vzniknúť v súvislosti s použitím audiovizuálnych diel a záznamov,

ku ktorým práva kolektívne spravuje žalobca a to káblovou retransmisiou uskutočnenou žalovaným
v období od 1.10.2016 do 31.12.2018 s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o žiadnej
z uvedených skutočností rozhodujúcej pre vznik uplatneného nároku a to skutočný rozsah ním
zastupovaných (kolektívne spravovaných) práv spojených s káblovou retransmisiou predmetov ochrany
- teda konkrétnych nositeľov týchto práv a ktoré konkrétne predmety ochrany (audiovizuálne diela a

záznamy) skutočne žalobca zastupuje, keďže žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie je sám
nositeľom práv, ktoré spravuje a je len nepriamym zástupcom nositeľom práv, ktorých zastupuje s
odkazom na ust. § 144 ods. 3 Autorského zákona (ďalej len „AZ“). Apeloval na to, že preukázanie
konkrétnych nositeľov práv, a ktoré konkrétne predmety ochrany žalobca zastupuje je nevyhnutné aj
preto, lebo rovnakým oprávnením MK SR ako žalobca disponujú iné OKS-OKS LITA, OKS SLOVGRAM,

s ktorými žalovaný má uzatvorenú dohodu o urovnaní a hromadnú zmluvu s odkazom na citáciu znenia
ust. § 86 ods. 1 AZ, ktoré konkrétne obsahuje zákonnú fikciu. Uviedol, že žalobca rovnako nepreukázal,
aby bol na základe dohôd nositeľmi práv, alebo na základe zákona skutočne oprávnený kolektívnespravovať práva, ktoré sú predmetom sporu s tým, že nepreukázal ani použitie predmetov ochrany
žalovaným, ako aj výšku uplatneného nároku.

5. Na základe vykonaného dokazovania (viď bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a jeho
vyhodnotenia v tom znení, že v konaní je sporný rozsah žalobcom zastupovaných práv a preukázanie,
ktoré konkrétne audiovizuálne diela a záznamy žalovaný v rozhodnom období od 1.10.2016 do
31.12.2018použil,svýškouuplatnenéhonároku,súdprvejinštancieakoprvékonštatoval,žepostavenie
žalobcu ako organizácie kolektívnej správy v konaní nie je sporné, nakoľko je registrovanou, nezávislou

organizáciou, s právnou subjektivitou pre účely kolektívnej správy výrobcov audiovizuálnych diel -
producentov a žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu,
pričom zmluvy o zastupovaní práv, ktoré boli predložené zo strany žalobcu, žiadnym spôsobom
nepreukázali rozsah žalobcom zastupovaných práv a žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie
je sám priamym nositeľom práv, ktoré spravuje v zmysle ust. § 144 ods. 3 AZ, ale je len nepriamym
zástupcom nositeľom práv, ktorých zastupuje, nakoľko žalobca nespravuje práva k audiovizuálnym

dielam v prípadoch, kedy tieto práva vykonávajú ich autori ako pôvodní nositelia takýchto práv,
ale výlučne v prípadoch, kedy sú splnené podmienky „ex lege“ výkonu autorských práv výrobcom
uvedené v § 86 ods. 1 AZ a preto žalobcom predložené zmluvy súd posúdil ako absolútne neplatné
právne úkony podľa § 39 OZ, keďže žiadna zo zmlúv nepreukazuje, že zmluvný partneri žalobcu
sú skutočne výrobcovia audiovizuálnych záznamov, alebo originálov audiovizuálnych diel, a ktoré

konkrétne predmety ochrany skutočne vyrobili s tým, že predložené zmluvy sú prinajmenšom v časti
týkajúcej sa káblovej retransmisie od počiatku absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ),
bez možnosti dodatočnej konvalidácie a zo žiadnej z nich nevyplýva oprávnenie žalobcu kolektívne
spravovať právo uplatnené v konaní, keďže obsah zmluvy je neurčitý, nakoľko absentuje údaj, ktorých
konkrétnych predmetov ochrany sa týkajú. Konštatoval, že tri zmluvy z roku 2010 sa výlučne týkajú

zvukovoobrazových záznamov, a preto sú absolútne neplatné pre neurčitosť podľa § 37 OZ, keďže
žiadna z nich neobsahuje údaj, ktorých konkrétnych predmetov ochrany sa týka s tým, že ani z
ďalších predložených zmlúv nemožno vyvodiť aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže sú absolútne neplatné
pre neurčitosť podľa § 37 OZ nakoľko poverenie žalobcu sa týka len výberu odmien na základe
uzavretých zmlúv s používateľmi, čo ale nie je predmetom tohto sporu. Čo sa týka zmlúv z roku

2016 a 2017 z hľadiska neurčitosti sú taktiež neplatné podľa § 37 OZ, keďže v nich chýba údaj,
ktorých predmetov ochrany sa týka, pričom ďalšie zmluvy neobsahujú právne relevantné vymedzenie
konkrétnych predmetov ochrany, ktorých sa týkajú, čím sú pre neurčitosť rovnako neplatné v zmysle
§ 37 OZ. Súd konštatoval, že aj keď žalobca predložil dokumenty označené ako dohoda o spolupráci
s AGICOA a jej preklad, nepredložil uzavretú a podpísanú dohodu, ale len žalobcom nepodpísaný

dokument v angličtine (t. j. ofertu na uzavretie dohody) a nikým nepodpísaný „preklad“ s tým, že v zmysle
čl. 15 bola jej platnosť obmedzená na 1 rok a lehota platnosti uplynula 24.02.2017 a preto v súčasnosti
z nej žalobcovi nevyplývajú žiadne práva.

6. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluvy, ktoré boli predložené žalobcom žiadnym

relevantným spôsobom nepreukazujú oprávnenie žalobcu na zastupovanie majetkových práv autorov
audiovizuálnych diel.

7. V časti týkajúcej sa výšky uplatneného nároku súd prvej inštancie uviedol, že pre preukázanie
výšky nároku nestačí predloženie sadzobníka, organizáciou kolektívnej správy, nakoľko sadzobník je

súkromnoprávnydokumentzhotovenýžalobcom,pričomzkonkrétnychust.§165ods.8aust.§169ods.
4 písm. a/ AZ je možné vyvodiť, že súd pri určovaní výšky nároku organizácie kolektívnej správy nie je
viazaný obsahom sadzobníka a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť výšky uplatneného
nároku z hľadiska kritérií, ktoré sú stanovené v Autorskom zákone.

8. Súd nevykonal dokazovanie webstránkou žalobcu, žalovaného ako aj webstránkami každého jedného
z nositeľov práv, pretože vykonanie týchto dôkazov súd považoval za nadbytočné a podľa zásady
hospodárnosti konania, takýto návrh zo strany žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol.

9. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s tým, že

právne vec posúdil podľa ust. § 84 zaák. č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „AZ“), § 86 ods. 1
AZ, § 144 ods. 3 AZ, § 146 ods. 2 AZ, § 147 ods. 1, 2 AZ s odkazom na článok 8 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), § 151 ods. 1, 2 CSP, čl. 2 ods. 2 CSP ako aj
na citované uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 9.2.2018 sp. zn. IV. ÚS 99/2018, nakoľko je rovnakýskutkový stav tvrdený žalobcom v iných konaniach, vedených na všeobecných súdoch Slovenskej
republiky proti rôznym subjektom, kde súdy žaloby vo väčšine prípadov žaloby žalobcu zamietajú z
totožných dôvodov. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods.

1 a § 255 ods. 2 CSP.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Apeloval ako prvé na to, že súd
prvej inštancie nepostupoval podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 16 ods. 1 CSP s odkazom na citované rozhodnutia
Ústavnéhosúdu,akoajčl.48ÚstavySR,keďžesanevysporiadalsprávoplatnýmrozhodnutímnajvyššej

súdnej autority, t.j. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/114/2012, ako aj čl. 3 ods. 1, 2 CSP
a čl. 6 ods. 1 CSP, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie. Preto konanie ako celok trpí
závažnými procesnoprávnymi, ako aj hmotnoprávnymi nedostatkami spočívajúcimi v:
- nezákonné a nedôvodné odmietnutie navrhnutých dôkazov + nevykonanie dokazovania postupom
podľa zákona,

- nesprávne zistenie skutkového stavu + nevysporiadanie sa s nárokmi tvoriacimi predmet konania
(bezdôvodné obohatenia podľa § 169 ods. 4 psím. b/ AZ v spojení s § 442a ods. 2 OZ),
- nesprávne právne posúdenie veci pri aplikovaní zákona + neaplikovanie relevantných, na vec sa
vzťahujúcich ustanovení zákona (najmä ustanovení Autorského zákona a Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení pri porušení alebo ohrození práv duševného vlastníctva),

- absolútna nepreskúmateľnosť rozhodnutia a najmä prijatých záverov súdu z pohľadu právnej stránky
predmetu konania + vzájomná rozpornosť niektorých prijatých záverov súdu s platným právom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam, je napadnuté rozhodnutie popretím zmyslu a účelu autorskoprávnej
ochrany, ktorá je vyjadrená už v úvodnom ustanovení § 1 ods. 1 AZ s odkazom na § 2 ods. 2 písm.
c/ AZ s tým, že prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí neposkytol ochranu práv a právom

chránených záujmov výrobcov audiovizuálnych záznamov ako mu to výslovne ukladá autorský zákon
v tretej hlave autorského zákona a zamietnutím žaloby rozhodol v rozpore so zákonnou povinnosťou
žalobcu, ktorú má podľa § 169 ods. 4 AZ - domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv
nároku na bezdôvodné obohatenie, pričom napadnuté rozhodnutie tak je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.
Uviedol, že v konaní je sporný rozsah žalobcom zastupovaných práv a preukázanie, ktoré konkrétne

audiovizuálne diela a záznamy žalovaný v rozhodnom období (od 01.10.2016 do 31.12.2018) použil s
výškou uplatneného nároku, pričom postavenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy v konaní nie
je sporné, keďže žalobca je registrovanou nezávislou organizáciou s právnou subjektivitou pre účely
kolektívnej správy výrobcov audiovizuálnych diel - producentov a žalovaný je obchodná spoločnosť,
ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu a preto aj s odkazom na citované smernice EÚ

je rozhodnutie vecne nesprávne, keďže procesný postup v zmysle § 195 ods. 3 CSP dodržaný nebol, s
odkazom aj na znenie čl. 6 Smernice EP a Rady č. 2004/48/ES.

11. Žalobca po citácii ust. § 181 ods. 2, § 185 ods. 1, § 187 ods. 1, 2, § 188 ods. 1, § 204, § 194
ods. 2, § 195 ods. 1, 3, § 215 ods. 1, 2, § 217 ods. 1 prvá veta CSP odôvodňoval odvolací dôvod v

zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže súd na pojednávaní dňa 27.9.2019 nepostupoval v súlade
s čl. 3 ods. 3 a z ust. § 181 ods. 2 a 3 CSP, čo sa týka procesných ustanovení o dokazovaní (viď v
tomto znení zápisnicu z pojednávania zo dňa 27.9.2019) a preto na pojednávaní dňa 28.8.2019 súd
rozhodol bez toho, aby mal náležite a dôsledne zistený stav veci tak, ako mu to výslovne ukladá ust. §
215 ods. 1, 2 CSP. Tvrdil, že prvoinštančný súd vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom,

najmä postupom v rozpore s § 181 ods. 2 CSP a § 185 ods. 1 CSP, neoboznámením s vykonaným
dokazovaním a nevykonaním dokazovania na pojednávaní podľa § 188 ods. 1 CSP v spojení s § 204
CSP - sporované listiny, žalovaným znemožnil žalobcovi uskutočňoval procesné práva, zhrnúť svoje
návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci na základe vykonaného dokazovania (§ 182
CSP) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v súlade s tým žalobca napádal

nezákonnosť rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

12.Uviedol,ženapojednávaníkonanomdňa27.9.2019súdvzmysle§204CSPnevykonaldokazovanie
listinnými dôkazmi, čím konal v rozpore s § 188 ods. 1 CSP ako aj § 204 CSP.13. K odvolacej námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) žalobca uviedol, že súd posúdil predbežnú otázku

v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu, keďže nebral právny význam oprávnenia na
výkon kolektívnej správy žalobcu č.k. MK-17782016-232/1041 zo dňa 18.8.2016 vydané na základe
právoplatného rozhodnutia č.k. MK-1778/2016-232/8318 zo dňa 7.7.2016, ktorým žalobca preukázal
jednak aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
predmetného žalobného nároku titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 169 ods. 4 písm. b/ AZ.

Apeloval na to, že v zmysle § 194 ods. 1, 2 CSP nemá oprávnenie rozhodovať o otázke, o ktorej
má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, ako orgán v zmysle § 193 CSP a preto na takéto
rozhodnutie musí len prihliadať a vysporiadať sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia, ak sa
nepreukáže opak v zmysle § 192 CSP, keďže podľa § 148 ods. 1 AZ o udelení oprávnenia rozhoduje
ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky
(ďalej len „žiadateľ“) s odkazom na § 148 ods. 3 AZ, ktoré hovorí o tom, čo tvorí prílohu k takejto žiadosti,

pričom podľa § 151 ods. 6 písm. d/ AZ na základe rozhodnutia o udelení oprávnenia podľa ods. 5
ministerstvo vydá žiadateľovi bez zbytočného odkladu oprávnenie, ktoré obsahuje vymedzenie odboru
kolektívnej správy práv a preto vo veci má podstatný význam znenie oprávnenia na výkon kolektívnej
správy č.k. MK-17782016-232/1041 zo dňa 18.8.2016 vydaného Ministerstvom kultúry SR v zmysle §
151 ods. 7 AZ doložené žalobcom do súdneho spisu, ktoré uvádza o.i. nasledovné odbory kolektívnej

správy:
- použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti retransmisiou (písm. j)
- výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom
audiovizuálneho diela (písm. o)
- výber primeranej odmeny za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania

a sprístupňovania verejnosti (písm. w).

14.Apelovalnato,žeprávepredloženéoprávneniežalobcuvsúladesozákonompreukazujeoprávnenie
zastupovať nositeľov práv v konkrétnych odboroch a bolo vydané až po preukázaní dokladov v konaní
o vydanie oprávnenia, inak by príslušný orgán nerozhodol o udelení oprávnenia. V konaní nebol

preukázaný opak pravdivosti oprávnenia žalobcu vykonávať v súlade so zákonom kolektívnu správu (§
152 ods. 1 AZ, § 163 AZ, § 164 AZ) a jeho povinnosť (§ 164 ods. 4 AZ). Podstatným pre preukázanie
oprávnenosti uplatňovaného bezdôvodného obohatenia sú aj listiny doložené v správnom konaní podľa
§ 151 AZ v spojení s § 148 ods. 2 písm. d/ body 1 až 4 AZ, na čo žalobca viackrát v súdnom
konaní poukázal. Preto oprávnenie na výkon kolektívne správy č.k. MK-17782016-232/1041 zo dňa

18.8.2016 udelené žalobcovi príslušným orgánom verejnej moci na základe právoplatného rozhodnutia
č.k. MK-1778/2016-232/8318 zo dňa 7.7.2016 podľa zákonom určeného postupu, súd neposúdil v
medziach splnenia podmienok pre jeho vydanie (§ 151 ods. 5 AZ a podľa § 148 ods. 2 a 3 AZ). Žalobca
pred udelením oprávnenia preukázal v súlade s § 148 ods. 1 písm. d/ a e/ AZ v osobitnom konaní,
akých nositeľov bude pri výkone kolektívnej správy zastupovať, ako aj predmety ochrany. Z jediného

ustanovenia AZ nevyplýva, že organizácia kolektívnej správy má v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči neoprávnenému používateľovi duplicitne preukazovať tieto isté skutočnosti aj súdu,
ak boli preukázané v správnom konaní a na tomto základe vydané právoplatné oprávnenie na výkon
kolektívnej správy, s ktorým sa má súd povinnosť dôsledne vysporiadať, o to viac, ak sa v konaní
nepreukázal opak skutočnosti uvedených v platnom oprávnení na výkon kolektívne správy, ktoré je

potrebné vykladať cez ust. § 148 a nasl. AZ, čo doposiaľ neurobil žiadny prvoinštančný súd v konaniach,
keďže žalobu žalobcu zamietol.

15. Bezdôvodné obohatenie v kontexte skutkového stavu žalobcu a žalovaného tak spočívalo v tom,
že žalovaný vykonáva retransmisiu bez toho, aby uzavrel so žalobcom ako príslušnou organizáciou

kolektívnej správy licenčnú zmluvu a uhradil licenčnú odmenu za uplatnené žalované obdobie.

16. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP s tým, že ani v bode 6. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd neuvádza dôkazy, ktoré žalobca pripojil k písomnému vyjadreniu zo dňa 6.9.2019 a v

rámci dokazovania navrhoval vypočuť štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom z odôvodnenia súdu
nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu súd neodôvodnil konkrétnymi skutočnosťami, keďže len v bode
21. uviedol, že uvedené považoval za nadbytočné a podľa zásady hospodárnosti konania takýto návrh
na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol, aj keď išlo o relevantný návrh na vykonanie dokazovania.17.Pretosúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd konal

v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP a v napadnutom rozhodnutí odignoroval a vo veci vôbec neaplikoval
z hľadiska správneho právneho posúdenia veci podstatné ustanovenia Autorského zákona, napríklad
- akým postupom sa vydáva a čo všetko musí žiadateľ preukázať, aby mu bolo udelené oprávnenie na
výkon kolektívnej správy (§ 148 a nasl. AZ)
- postavenie žalobcu a jeho práva na základe vydaného oprávnenia podľa § 151 ods. 6 a 7, § 152 AZ

- postavenie žalovaného ako neoprávneného používateľa podľa § 165 ods. 9 a 10 AZ
- rozsah informačnej povinnosti žalobcu voči používateľovi podľa § 165 ods. 2 až 6 AZ
- relevantné ustanovenia vo vzťahu k predmetu sporu (§ 119 a nasl. AZ)
- relevantné ustanovenia vo vzťahu k hodnotenému sadzobníku odmien (§ 169 AZ)
- ust. § 29 AZ vo vzťahu k právnemu postaveniu a činnosti žalovaného (retransmisia nie vysielanie)
a mnoho ďalších, na vec sa vzťahujúcich ustanovení Autorského zákona s tým, že nesprávne právne

posúdenie vyplývajúce z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia je zrejmé zo záverov súdu,
keďže súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil v rozpore s tým, čo bolo predmetom
konania, keďže nemal ujasnený ani rozdiel medzi vysielaním (transmisiou) a retransmisiou a preto
vyvodil nedôvodné závery o akomsi dôkazom bremene, ktoré neuniesol, pričom súd v zmysle § 216 ods.
1 CSP je viazaný žalobným návrhom a žalobca v konaní neuplatňoval odmenu a primeranú odmenu

za použitie konkrétneho predmetu ochrany, keďže žalovaný vykonáva len retransmisiu, kým vysielateľ
transmisiu konkrétnych predmetov ochrany, ktoré mu zveria nositelia autorských práv a dohodnú si s ním
zmluvný nárok za vysielanie s tým, že predmetom žaloby neboli finančné nároky za šírenie konkrétneho
audiovizuálneho diela alebo konkrétneho audiovizuálneho záznamu, ale bezdôvodné obohatenie vo
výške podľa sadzobníka odmien viazanej na počet prípojok žalovaného, s odkazom na zákon č.

308/2000 Z.z. o retransmisii, čo ostalo nepovšimnuté.

18. Uviedol, že podľa § 29 AZ súhlas na použitie predmetov ochrany sa udeľuje výlučne prostredníctvom
OKSatoajzatzv.nositeľovnezastupovanýchažalobcanemalžiadnedôkaznébremenonapreukázanie
použitiakonkrétnychpredmetovautorskoprávnejochranyakotoustálilsúdanemalpovinnosťpreukázať

konkrétne šírenie predmetov autorskoprávnej ochrany, nakoľko žalovaný nie je vysielateľom a žalobca
preukázal všetky podstatné skutočnosti správnemu orgánu v konaní podľa § 148 AZ s tým, že neukladá
mu to ani žiadne ustanovenie zákona ani nevyplýva z jeho zákonných povinností v zmysle § 169 AZ.
Preto záver súdu nemá v ničom oporu a je nepreskúmateľný s odkazom aj na citované ust. § 190 ods. 8
a ods. 13 AZ. Apeloval na to, že výkon kolektívnej správy je službou poskytovanou podľa tohto zákona,

pričom vedenie sadzobníka odmien je zákonnou povinnosťou každej jednej OKS vrátane žalobcu a teda
súčasťou výkonu kolektívnej správy ako služby poskytovanej podľa AZ v zmysle § 169 ods. 1 AZ, ako
aj ods. 2 OZ s poukazom aj na dôvodovú správu a jej zdôvodnenie k § 169 OZ je sadzobník odmien
žalobcu doložený ako listinný dôkaz k žalobe a obsahuje všetky požadované náležitosti vrátane kritérií
na určenie výšky odmien a je zverejnený na web stránke žalobcu spôsobom v súlade so zákonom a

štandardne tak ako má každá OKS pôsobiaca v SR. Navrhoval, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu, alternatívne napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na citované rozhodnutia a to rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/395/2017, kde sa uvádza, že žalobca svoje tvrdenia uvedené
v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ničím nepreukázal, ako aj rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/275/2017, kde sa uvádza, že žalobca vôbec neosvedčil, že
zastupuje konkrétnych autorov audiovizuálnych diel alebo výrobcov audiovizuálnych záznamov, ktorých
audiovizuálne diela alebo audiovizuálne záznamy žalovaný používal v rozhodnom období a to s

poukazom aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/172/2017, 12Co/289/2017 a
14Co/373/2017 ako aj ďalšie, pričom všetky sťažnosti boli Ústavným súdom SR spojené do jedného
konania a zamietnuté ako zjavne neopodstatnené rozhodnutím ÚS SR sp.zn. II.ÚS 236/2018. Súdy sa
v predložených rozhodnutiach zhodne ustálili, že pre osvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu vo veci
samej nestačí, že žalobca predložil oprávnenie MK SR, keďže bol povinný tiež predložiť uzavreté dohody

s nositeľmi práv, ako aj písomné súhlasy a dohody s autormi audiovizuálnych diel podľa § 86 ods. 1
AZ a bol povinný preukázať, že žalovaný v rozhodnom období skutočne použil (káblovo retransmitoval)
práve také predmety ochrany, ku ktorým práva spravuje žalobca. Čo sa týka identických žalôb, ako ajrozhodnutí, tieto citoval a čo sa týka jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov žalovaný uviedol, že
k predbežnému právnemu posúdeniu veci došlo.

20. Súčasne uviedol, že aj keby bolo tvrdenie žalobcu o tom, že súd vyššie uvedený postup vyplývajúci
z ust. § 181 ods. 2 CSP nedodržal (čo nie je pravdou), tak aj tak by to nezakladalo žalobcom uplatnený
dôvod odvolania, nakoľko takáto prípadná vada v postupe súdu je napravená vydaním rozhodnutia, kde
súd uvedie a ozrejmí dôvody, pre ktoré rozhodol tak ako rozhodol a to vrátane právnej argumentácie.
Preto aj aktuálna rozhodovacia prax súdov prípadné porušenie pravidiel uvedených v § 181 ods. 2

CSP nepovažuje za relevantný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Príkladmo
poukazoval napr. na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo 17/2017, rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 366/2018,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/7/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 7Cob/22/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 15Co/229/2017 a iné.

21. Čo sa týka inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s tým

nesúhlasil, keďže mal za to, že žalobca vychádzal z nepochopenia procesných súvislostí a skutkových
okolností prejednávaného prípadu, keďže oprávnenie udelené MK SR je len formálnym oprávnením,
ktoré oprávňuje jeho držiteľa vykonávať činnosť vo vymedzenom rozsahu, ale nepreukazuje, že túto
činnosť jeho držiteľ aj spoločne vykonáva a preto nie je tu náležitý postup v zmysle § 193 CSP a preto
súd nie je ním viazaný a v súdnom konaní súd skúmal iba to, za ktoré konkrétne audiovizuálne diela a

záznamy žalobca požaduje odmenu od žalovaného, keďže aj v konaniach o nariadenie neodkladného
opatrenia predloženými dôkazmi sa nárok neosvedčil a rovnako to ani nepostačovalo pre osvedčenie
dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto skutočný rozsah zastupovaných práv má žalobca preukázať,
keďže len pri identifikovaní predmetov ochrany, ktoré zastupuje žalobca, je možné vyhodnotiť, či niektorý
z nich, žalovaný v rozhodnom období použil, t.j. či mu skutočne patrí uplatnený nárok aspoň v nejakom

rozsahu. Preto preukázanie ktorých konkrétnych nositeľov práv a ktoré konkrétne predmety ochrany
žalobca zastupuje bolo nevyhnutné aj preto, lebo rovnakým oprávnením MK SR ako žalobca disponujú
iné OKS, t.j. OKS LITA k audiovizuálnym dielam a vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom OKS
SLOVGRAM, s ktorými žalovaný uzatvoril dohodu o urovnaní, hromadnú zmluvu, týkajúcu sa okrem
iného všetkých odborov kolektívnej správy, ktoré sú predmetom žaloby a s ktorými žalovaný vysporiadal

všetky práva vyplývajúce. Len pri identifikovaní predmetov ochrany, ktoré zastupuje žalobca, je možné
vyhodnotiť, či niektorý z nich žalovaný v rozhodnom období použil - teda či mu skutočne patrí uplatnený
nárok aspoň „v nejakom rozsahu“. Preukázanie, ktorých konkrétnych nositeľov práv a ktoré konkrétne
premety ochrany žalobca zastupuje, bolo nevyhnutné aj preto, lebo rovnakým oprávnením MK SR ako
žalobca disponujú iné OKS. Žalovaný pritom s OKS LITA aj s OKS SLOVGRAM (aj OKS SOZA a OKS

OZIS) uzatvoril dohodu o urovnaní a hromadnú zmluvu (dôkazy 14 - 15 odporu), týkajúcu sa o.i. všetkých
práv vyplývajúcich z káblovej retransmisie audiovizuálnych diel zastupovaných LITA na základe dohôd,
ako aj audiovizuálnych diel zmluvne nezastupovaných žiadnou OKS (§ 147 AZ); všetkých práv
vyplývajúcich z káblovej retransmisie audiovizuálnych záznamov zastupovaných SLOVGRAMOM na
základe dohôd, ako aj audiovizuálnych záznamov zmluvne nezastupovaných žiadnou OKS (§ 147

AZ) pri povinnej kolektívnej správe; dobrovoľné prevzatie povinnosti vysporiadať práva pri dobrovoľnej
kolektívnej správe) a to v rámci úhrady odmien za 3., 4. kvartál roku 2017 a 1. až 3. kvartál roku 2018
na základe faktúr vystavených SOZA za všetky ostatné OKS. Preto až v prípade, ak by žalobca presne
identifikoval audiovizuálne diela a záznamy ktoré zastupuje, bolo by možné skúmať a preukázať, či
ide o práva ku všetkým alebo len niektorým z nich, u žalovaných vysporiadaných dohodou o urovnaní

uzavretousOKSLITAaOKSSLOVGRAM,čobyinačznamenalo,žekaždýprevádzkovateľretransmisie
by musel platiť odmenu a primeranú odmenu za každé audiovizuálne dielo, ako aj záznam duplicitne
- t.j. žalobcovi ako aj OKS LITA resp. OKS SLOVGRAM, ktoré majú udelené oprávnenia v rovnakých
odborov.

22. Čo sa týka nevypočutia štatutárneho zástupcu žalovaného uviedol, že táto otázka nebola
relevantná, bola bezpredmetná, vo veci nepodstatná, keďže žalobca mal povinnosť preukázať použitie
audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov žalovaným konkrétne, čo ale neučinil, nakoľko v
zmysle § 195 ods. 1 CSP súd môže nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní
vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak.

23. K ďalším uplatneným odvolacím dôvodom uviedol, že ak žalobca nepreukázal dôkazné bremeno
použitia konkrétnych predmetov ochrany, je žaloba nedôvodná. Dodal, že MK SR nemá zákonnú
právomoc preskúmavať rozsah predmetov ochrany skutočne zastupovaných žalobcom v žalobnomobdobí, alebo v čase uplatňovania nároku voči žalovanému a čo sa týka rozhodnutí, na ktoré poukazuje
žalobca, nesprávne ich nazýva ustálenou rozhodovacou praxou súdu, keďže sa v nich neriešia otázky
relevantné pre toto konanie s odkazom na citáciu týchto rozhodnutí. Konkrétne k neuneseniu dôkazného

bremena zo strany žalobcu konštatoval, že žalobca ako nepriamy zástupca nositeľov práv musel tvrdiť
a preukázať uplatnený nárok rozsahom práv kolektívne spravovaných na základe uzavretých dohôd v
zmysle § 164 ods. 1 AZ t.j. najmä
a) Rozhodnutie ÚS SR spis. značka I. ÚS 111 /2011 je rozhodnutím o neprípustnosti ústavnej sťažnosti
z dôvodu vedenia dovolacieho konania na NS SR . Nerieši žiadnu relevantnú otázku, ani neaplikuje

platný AZ.
b) Rozhodnutie ÚS SR spis. značka II. ÚS 101/2011 takisto riešilo inú skutkovú otázku ako je predmetom
tohto konania a na základe inej právnej úpravy. Uviedol, že súdy v preskúmavanej veci aplikovali
ustanovenia starého Autorského zákona (618/2003 Z.z.), ktorý v tom čase ukladal organizáciám
kolektívnej správy uzatvárať zmluvy s používateľmi za rovnakých podmienok. Keďže žalovaný OKS
SOZA (nie SAPA) preukázala, že veľké množstvo používateľov uzavrelo zmluvy s odmenou podľa

sadzobníka SOZA, nižšia odmena navrhovaná v žalobe bola v tom čase v rozpore so zákonom,
s povinnosťou OKS uzatvárať zmluvy za rovnakých podmienok. V prípade žalobcu je skutková a
práva situácia ale odlišná, keďže takmer všetci používatelia odmietajú uzavrieť so žalobcom zmluvu s
odmenou podľa jeho sadzobníka a súčasný Autorský zákon navyše neupravuje povinnosť organizácie
kolektívnej správy uzatvárať zmluvy s používateľmi za rovnakých podmienok, pričom sadzobník žalobcu

je súkromnoprávny dokument zhotovený subjektom súkromného práva, ktorým súd nie je viazaný
(porovnaj napr. § 165 ods. 8 i fine, § 169 ods. 4 písm. a/ Autorského zákona). K uvedenému stanovisku
dospeli súdy už aj v iných 12 rozhodnutiach na ktoré poukazoval s tým, že aj sadzobník žalobcu v čl. I
ods. 3 predpokladá, že odmena dojednaná pre členov SAKT/APKT bude iná ako sadzba v ňom uvedená.
c) Rozhodnutie NS SR 3 Ndc/10/2017 riešilo iba kompetenčný spor súdov o tom, kto má spor prejednať,

týka sa spornosti charakteru softvéru a vôbec nesúvisí s predmetom konania.
d)RozhodnutiaNSSR5Cdo114/2012a4Cdo/164/2009riešiliprocesneibato,ževrežimeO.S.P.nebolo
možné podať dovolenie voči zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu. Mimochodom obe konanie boli
ukončené tak, že žalobca (identický ako v nami prejednávanom prípade) vzal žalobu v celom rozsahu
späť a súd konanie zastavil.

e) rozhodnutie C - 497/ 04 sa týka vyčerpania práv k duševnému vlastníctvu k zvukovým záznam a
nemá s podstatou prejednávanej veci žiaden súvis , navyše nejde o rozhodnutie SD EÚ, ale len o návrh
generálnej advokátky.
f) Rozhodnutie C 314/12 sa týka sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti (internetu) a takisto
nemá s prejednávanou vecou žiaden súvis (rieši zodpovednosť ineternetových providerov za obsah

šírený na internete tretími osobami).

24. K neuneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu uviedol, že na to, aby bol žalobca v konaní
úspešný, musel uplatnený nárok tvrdiť a preukázať čo do právneho dôvodu a čo do jeho výšky . Žalobca
ako nepriamy zástupca nositeľov práv musel tvrdiť a preukázať:

1. a) existenciu a obsah takýchto dohôd;
b) identifikáciu konkrétnych predmetov ochrany, ktorých sa uzavreté dohody týkajú;
c) pri dohodách týkajúcich sa audiovizuálnych diel aj existenciu písomných súhlasov autorov a dohôd o
odmene autorov podľa § 86 ods. 1 AZ, resp. § 55 ods. 2 autorského zákona č. 618/2003 Z. z.;
d) že nejde o diela vyrobené pred 1. 3. 2007, teda pred účinnosťou § 55 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z.;

2. rozsah práv kolektívne spravovaných na základe zákona (§ 147 AZ), teda najmä:
a) v prípade audiovizuálnych diel, že si ho nositelia práv vybrali za zástupcu podľa § 147 ods. 2 AZ, ktorí
to boli a ktorých konkrétnych audiovizuálnych diel sa tento výber týka;
b) v prípade audiovizuálnych záznamov je zákonné zastúpenie vylúčené (viď čl. 4.2. odporu);
3. použitie predmetov ochrany zastupovaných žalobcom (body 1 a 2 vyššie), teda nie „akýchkoľvek“

predmetov ochrany, a to káblovou retransmisiou žalovaného v žalovanom období; pokiaľ ide o
audiovizuálne záznamy, musí preukázať, že išlo o použitie originálu (prvého) záznamu ( viď čl. 3.2
odporu);
4. dôvodnosť uplatnenej výšky nároku.
Bez preukázania ktorejkoľvek z vyššie uvedených skutočností nebolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca

v konaní nepreukázal ani jednu z vyššie uvedených skutočností a preto súd žalobu správne zamietol z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP. V prílohe pripojil rozhodnutia, na ktoré odkazoval v
podanom vyjadrení.25. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na uplatnených zákonných dôvodoch
vymedzených v odvolaní, nakoľko aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že je

organizáciou kolektívnej správy tak, ako ju vymedzuje ust. § 144 AZ. V súlade s § 144 ods. 1 písm.
c/ AZ, žalobcovi bolo udelené oprávnenie postupom podľa § 148 a nasl. AZ po splnení podmienok
podľa § 148 ods. 3 písm. d/ a e/ AZ a v súlade s vydaným oprávnením podľa § 151 ods. 5 a 6 AZ bol
žalobca oprávnený vykonávať v príslušných odboroch kolektívnu správu práv a uplatniť žalobný nárok
súdnou cestou. Právnym základom sporu a žalobného návrhu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie

žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 169 ods. 4 AZ, ktorý prvoinštančný súd síce
v odôvodnení uviedol, ale v rozpore s § 220 ods. 2 CSP ho riadne neposúdil v súlade a v kontexte s §
458a OZ, § 442a OZ a § 165 ods. 9 a 10 AZ. Prvoinštančný súd odmietol v rozpore s § 187, § 188 ods.
1 a § 195 ods. 1 CSP riadne zistiť skutkový stav, nevykonal dokazovanie a neaplikoval hmotnoprávne
ustanovenia zákona (Autorského zákona a Občianskeho zákonníka - najmä § 442a a § 458a) v súlade
s ich zmyslom a účelom, čím súd konal v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Keď žalobca v konaní tvrdil,

že bezdôvodné obohatenie uplatňuje podľa § 169 ods. 4 písm. b/ AZ, podstatným pre jeho preukázanie
podľa § 458a OZ a § 442a OZ v zmysle tejto všeobecnej úpravy bolo:
- Aktívna vecná legitimácia žalobcu odbormi kolektívnej správy v oprávnení na výkon kolektívnej správy.
- Neuzavretie resp. odmietnutie hromadnej licenčnej zmluvy žalovaným.
- Výška bezdôvodného obohatenia určená v súlade s § 442a OZ ako obvyklá výška ochrany platným a

účinnýmsadzobníkomodmienžalobcuvydanýmvrámcijehozákonnejpovinnostipodľa§169ods.1AZ.
-Početprípojokžalovanéhopodľazverejnenýchúdajovnawebstránkeradyprevysielaniearetransmisiu
(príslušný správny orgán vo vzťahu ku žalovanému).
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca si v konaní neuplatňoval
odmeny za použitie a počet použití konkrétneho predmetu autorskoprávnej ochrany (audiovizuálneho
diela/audiovizuálneho záznamu), čo s nepochopením sústavne žiadal dokazovať žalovaný a s čím
sa nedôvodne stotožnil prvoinštančný súd. Žalobca uplatňoval bezdôvodné obohatenie v obvyklej
výške v súlade s § 442a OZ v spojení s § 165 ods. 9 AZ podľa platného a účinného sadzobníka

odmien, ktorý je rozhodujúci na účely skladania odmien a rovnako tak na účely výpočtu výšku žalovanej
sumy. Predmetom žaloby neboli finančné nároky za šírenie konkrétneho audiovizuálneho diela alebo
konkrétneho audiovizuálneho záznamu. Takýmto spôsobom nie je možné upraviť majetkové práva
nositeľov vo vzťahu k prevádzkovateľom retransmisie, čo potvrdzuje jednak návrh hromadnej licenčnej
zmluvy žalobcu, ktorú žalovaný neuzavrel (neuzavrel ju len z dôvodu nevyhovujúcej výšky sadzby

licenčnej odmeny) a rovnako tak dohoda o urovnaní a hromadná licenčná zmluva s inými OKS
(žalovaný platí iným OKS rovnakým spôsobom, aký žiadal aj žalobca - mesačná sadzba za káblovú
prípojku). Žalobca v ďalšej časti poukazoval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, ako aj na
to, že spolupracuje s najväčšou zahraničnou a reprezentatívnou OKS AGICOA, čo vyplýva z verejne
dostupných zdrojov, o čom predložil aj listinný dôkaz vyhlásenia AGICOA zo dňa 09.12.2019, pričom

z pohľadu rozhodnutia je podstatne sa dôsledne vysporiadať so skutočnosťou, že žalobca vykonáva
kolektívnu správu práv
a) k slovenským nositeľom autorskoprávnej ochrany - slovenským výrobcom audiovizuálnych diel a
záznamov na základe uzavretých zmlúv o zastupovaní (tzv. zastupovaní nositelia),
b) k slovenským nositeľom autorskoprávnej ochrany - slovenským výrobcom audiovizuálnych diel a

záznamov na základe zákona - § 147 ods. 1 AZ (tzv. nezastupovaní nositelia),
c) k zahraničným nositeľom autorskoprávnej ochrany - zahraničným výrobcom audiovizuálnych diel a
záznamov:
- na základe zákona (tzv. vzájomnosť zakotvená v § 2 ods. 2 AZ)
- na základe dohôd o spolupráci so zahraničnými OKS (v správnom konaní preukázaná písomným

záväzkom najmenej 10 zahraničných OKS v zmysle § 148 ods. 3 písm. d) bod 1 AZ, v súdnom konaní
preukázaná napríklad aj doloženým písomnej dohody o spolupráci s medzinárodnou OKS AGICOA),
keďže žalobca je v zmysle § 144 AZ nezávislou právnickou osobou, ktorá vykonáva svoju činnosť v
mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto práv ako jediný alebo hlavný
účel svojej činnosti, bez účelu dosahovania zisku, keď všetky odmeny, ktoré pri svojej činnosti vyberie

od používateľov, rozúčtuje jednotlivým nositeľom alebo zahraničným OKS.

26. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a to skutočnosť rozsahu práv zastupovaných žalobcom, t.j. neosvedčil rozsah konkrétnychpredmetov ochrany audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov, ktoré spravuje v zmysle § 144
ods. 1, 2 AZ, keďže žalobca podľa hmotného práva nie je sám nositeľom práv, ktoré uplatnil. Taktiež
neuniesol ani dôkazné bremeno o výške uplatňovaného nároku, pričom súd postupoval v súlade s

§ 220 ods. 2 CSP. Uviedol, že oprávnenie žalobcu nepreukazuje podstatné skutočnosti svedčiace o
uplatnenomnárokunapar.splneniepodmienok podľa§86ods.1AZ,použitieAVDaAVZzastupovaných
žalobcom v rozhodnom období, ako aj výšku uplatňovaného nároku, čím nie je daná vo veci aktívna
legitimácia žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že v rozhodnom období skutočne použil také
predmety ochrany, ktoré zastupuje žalobca a keďže tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia

a ani dôkazné bremeno, čo do základu uplatneného nároku. Čo sa týka predloženej dohody o spolupráci
uzavretej medzi žalobcom a AGICOA, poukázal na to, že v danom prípade nejde o novotu v zmysle §
366 písm. c/ CSP, keďže ju mohol uplatniť v konaní bez svojej viny s odkazom na ust. § 366 písm. d/
CSP. Na podporu svojich tvrdení predkladal rozhodnutia súdov.

27. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/33/2020-806 zo dňa 09.02.2021, Krajský súd

v Košiciach pripustil vstup intervenienta LITA autorská spoločnosť so sídlom v Bratislave, Mozartova
9, IČO: 00 420 166 do konania na strane žalovaného, v zmysle § 82 a § 83 CSP, nakoľko mal za
to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na vyslovenie prípustnosti vstupu
intervenienta do konania, keďže mal za preukázaný právny záujem intervenienta na výsledku konania,
za ktorý považoval súd tú skutočnosť, že žalovaný má vysporiadané všetky svoje povinnosti vzniknuté

z používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, uzatvorením dohody o urovnaní a licenčnej
zmluvy s intervenientom na strane žalovaného s tým, že žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku
okrem iného aj z titulu tvrdeného neoprávneného použitia audiovizuálnych diel v správe žalobcu,
káblovou retransmisiou zo strany žalovaného a práve tieto skutočnosti budú meritórne preskúmané
v konaní súdom, ktorý tak týmto rozhodnutím a pripustením do konania na strane žalovaného

intervenienta zabezpečí hospodárnosť, rýchlosť konania, ako aj predíde vzniku ďalších konaní a
zabezpečí spravodlivé vyrovnanie práv k audiovizuálnym dielam. Proti hore uvedenému rozsudku podal
žalobca sťažnosť na Ústavný súd SR s tým, že Ústavný súd SR uznesením č.k. III. ÚS 261/2021-15 z
30.3.2021, ústavnú sťažnosť odmietol.

28. Po pripustení hore uvedeným uznesením intervenienta do konania na strane žalovaného, vo
vyjadrení žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 400/2020, ktorý
preskúmaval podanú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach v sp. zn. 5Co/222/2019
a kde uviedol, že tvrdenia sťažovateľa sú po právnej stránke bezpredmetné, nad rámec vyplývajúci
z odvolacích dôvodov, keďže za jedinú konštantnú judikatúru rozhodovaciu prax treba považovať

rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Čo sa týka dôkaznej povinnosti žalobcu preukazovať
šírenie konkrétnych diel, k sadzobníku odmien, k oprávneniu na výkon kolektívnej správy t.j. k
aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že pre účely tohto konania postačovalo preukázať, že
žalobca má Ministerstvom kultúry udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v odbore, k
predmetom ochrany s tým, že nebolo potrebné preukazovať ktorých konkrétnych nositeľov práv žalobca

ako OKS zastupuje, pričom zákonnú domnienku v zmysle § 86 AZ na výkon majetkových práv k
audiovizuálnemu dielu producentom môžu vyvrátiť spochybniť len autori audiovizuálneho diela tým,
že preukážu producentovi alebo tretej osobe v prípade sporu, že uzavreli s producentom individuálnu
zmluvu, podľa ktorej majetkové práva k audiovizuálnemu dielu bude vykonávať autor a nie producent s
odkazom na znenie ako aj citáciou § 86 AZ. K zákonnej fikcii a preukázaniu jej opaku platí, že vyvrátenie

zákonnej podmienky podľa § 86 ods. 1 AZ, čo patrí autorovi audiovizuálneho diela a nie producentovi.

29. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného vo vyjadrení k podanej žalobe mal za to, že samotné
udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy žalobcovi nepostačuje na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku

a tým aj na jeho dôvodnosť, keďže žalobca nezastupuje na zmluvnom základe ani jediného autora
audiovizuálneho diela a ust. § 86 AZ nestanovuje bez ďalšieho, že výrobca originálu audiovizuálneho
dielavykonávamajetkovéprávaautorovaudiovizuálnehodiela,aleprávenaopak,tentoprávnynásledok
spája jedine a výlučne s naplnením skutočností predvídaných v hypotéze danej právnej normy.
Konkrétne sa vyjadroval k aplikácii § 86 autorského zákona, ako aj k § 55 ods. 2 starého autorského

zákona a jeho výkladu, v znení aj výkladu stanoviska Ministerstva kultúry SR, ktorý nie je oprávnený
vydávať záväzný výklad právnych predpisov. Pokiaľ by mal žalobca aktívnu legitimáciu v spore danú
zákonom, tak na úspešné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by musel preukázať,
žetietodielaboliobsahomkáblovejretransmisie,ktorúžalovanýuskutočňovalazároveň,žetotopoužitieaudiovizuálnych diel bolo zo strany žalovaného neoprávnené, keďže má uniesť dôkazné bremeno v
spore. Ďalej uviedol, že počet a rozsah intervenientom zastupovaných autorov a nositeľov práv ako aj
predmetovochranyjeveľmiširokýavrámcisvojejčinnostiintervenient vsúladesoprávnenímudeleným

MinisterstvomkultúrySRzastupujeautorovaudiovizuálnychdielvšetkýchkruhov,čímzastupujeautorov,
ktorí sú hlavnými pôvodcami televíznej a filmovej tvorby a to nielen slovenskej, ale aj zahraničnej a v
rokoch 2016 - 2018 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní viac ako 2.500 slovenských nositeľov
práv.Apelovalnato,žežalobcasineplnísvojezákladnépovinnosti,t.j.kolektívnusprávu,nevedieriadnu
evidenciu použitých predmetov ochrany, ani riadne neprerozdeľuje a nevypláca odmeny nositeľov práv

k audiovizuálnym dielam, o ktorých tvrdí, že ich údajne zastupuje. Keďže intervenient v oblasti káblovej
retransmisie spĺňa podmienky na zastupovanie aj zmluvne nezastupovaných nositeľov práv v zmysle §
146 a § 147 AZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že by vykonával práva autorov audiovizuálnych diel, ani
že by ním tvrdené spravované diela vôbec žalovaný neoprávnene použil káblovou retransmisiou, že by
ktorýkoľvek s ním tvrdených zastupovaných výrobcov originálov audiovizuálnych diel vykonával práva
autorov audiovizuálnych diel podľa § 86 OZ alebo § 55 ods. 2 starého autorského zákona alebo, že by

si vôbec nejaký skutočný nositeľ práv k audiovizuálnym dielam vybral v zmysle § 147 ods. 2 autorského
zákona žalobcu za organizáciu kolektívnej správy, ktorá v oblasti káblovej retransmisie má vykonávať
jeho autorské práva. Rovnako nepreukázal ani licenčnú odmenu a jej primeranosť, keďže nárok výrobcu
originálu audiovizuálneho diela na odmenu za použitie audiovizuálneho diela v prípade, že vykonávajú
práva autorov audiovizuálneho diela podľa § 86 AZ, má v zmysle § 86 ods. 2 písm. b) autorského zákona

osobitnú povahu.
Tvrdil, že 1. je preukázané, že žalovaný vysporiadal všetky svoje povinnosti z káblovej retransmisie
všetkých audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom intervenienta a organizácie
kolektívnej správy Slovgram,
2. žalobca nepreukázal, že by skutočne vykonával práva nositeľov práv k audiovizuálnym záznamom

a že by audiovizuálne záznamy, ku ktorým údajne žalobca vykonáva správu, žalovaný použil káblovou
retransmisiou,
3. žalobca nepreukázal, že by na zmluvnom základe zastupoval akéhokoľvek autora audiovizuálneho
diela alebo iného nositeľa autorských práv, ktorý vykonáva autorské práva autorov z titulu § 86
autorského zákona, § 55 ods. 2 starého autorského zákona alebo akéhokoľvek iného právneho titulu,

4. žalobca nepreukázal, že by zastupoval akéhokoľvek zmluvne nezastupovaného nositeľa práv k
audiovizuálnym dielam z titulu zákonného zastúpenia v zmysle § 147 ods. 2 autorského zákona,
5. žalobca nepreukázal, že by audiovizuálne diela, ku ktorým údajne vykonáva správu boli súčasťou
káblovej retransmisie uskutočňovanej žalovaným a že ich žalovaný používal neoprávnene,
6. žalovaný a intervenient preukázali, že žalovaný prostredníctvom intervenienta vysporiadal

svoje povinnosti z použitia audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, a to audiovizuálnych diel
spravovaných intervenientom na zmluvnom základe, ako aj všetkých ostatných audiovizuálnych diel
spravovaných intervenientom na základe § 146 a 147 autorského zákona,
7. žalovaný a intervenient preukázali, že žalovaný prostredníctvom organizácie kolektívnej správy
Slovgram vysporiadal svoje povinnosti z použitia audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou,

a to audiovizuálnych záznamov spravovaných Slovgramom na zmluvnom základe, ako aj všetkých
ostatných audiovizuálnych záznamov,
8. žalobca nepreukázal, že by ním uplatňovaný nárok bol vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny a
zvyčajnej primeranej odmeny.
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neoprávnený

a nedôvodný a preto navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a priznal
žalovanému, ako aj intervenientovi nárok na náhradu trov konania.

30. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta opätovne poukazoval na citované rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

31. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že už v ôsmich rôznych uzneseniach Krajský
súd Banská Bystrica vymedzil svoj názor na danú vec, čím sú skutočnosti uvádzané žalovaným
neopodstatnené, pričom v ďalšom vyjadrení sa žalobca len vyjadril k vstupu intervenienta do konania,
ktorého vstup v konaní nič neprinesie, keďže len kopíruje totožnú argumentáciu žalovaného. S

odkazom na § 86 AZ mal za to, že producentovi patrí neobmedzené právo nakladať so záznamom
audiovizuálneho diela a práve producenti sú nositeľmi práv k audiovizuálnemu dielu ako celku, pričom
intervenient je oprávnený zastupovať iba tých autorov AVD, ktorí preukážu, že majú uzatvorenú osobitnú
dohodu s producentom a výkon ich majetkových práv im zostal zachovaný a sú zároveň zastupovaníintervenientom, pričom v zmysle § 86 ods. 2 písm. b/ AZ, nositeľom práv AVD v odbore káblovej
retransmisie je jeho producent. Dôkazná povinnosť o použití predmetom ochrany je tak na strane
žalovaného, nie žalobcu ako OKS. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia poukazoval na to, že

ide o obvyklú (zvyčajnú odmenu), v kontexte ktorej citoval aj rozsudky NS ČR. Vyvrátenie zákonnej
domnienky musí tak preukazovať autor AVD a to preukazovaním uzatvorenia osobitnej dohody s
producentom, podľa ktorej majetkové práva vykonáva sám autor a nie producent s tým, že intervenient
v oblasti audiovízie len zastupuje tých autorov audiovizuálnych diel, ktorí uzatvorili s producentom
osobitnú dohodu a žalobca v oblasti audiovízie zastupuje autorov audiovizuálnych diel a producentov

záznamov týchto diel, vrátane nezastupovaných, ak nebolo autormi AVD nepreukázané vyvrátenie
zákonnej domnienky o výkone ich majetkových práv.

32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.
07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie žalobcu bolo podané včas a oprávnenou osobou,

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

33. Žalobca ako odvolateľ uplatnil podaným odvolaním odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,

d/, e/, f/ a h/ CSP.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
aleboajvadámrozhodnutiavdôsledkuktorýchsúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy

SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

35.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebavovšeobecnostirozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým

poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré

sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP s tým, že tu patrí aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia s odkazom na ust. § 220 ods. 2 CSP.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplnézistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

39. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

40. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle ust. § 191
a nasl. CSP účinných v čase jeho rozhodovania a preto z vykonaných dôkazov predčasne dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného stavu vyvodil aj predčasný právny názor, pričom v

spore nevykonal navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, pričom rozsudok
zároveň neodôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, čím stranám sporu odňal právo na spravodlivý
proces.

41. Odvolací súd poukazuje na predčasné vyhodnotenie skutkového stavu veci, keďže súd prvej

inštancie dôsledne nevyhodnotil všetky dôkazy v spore, v dôsledku čoho vec predčasne právne posúdil,
sozreteľomajnadôvodnéodvolacienámietkyodvolateľov,zhľadiskanimicitovanýchdôkazov,majúcich
zreteľ na správne vyhodnotenie skutkového stavu veci viažuceho sa k právnemu posúdeniu veci a to ako
prvé k „ex offo“ posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odkazom práve na ust. § 86 ods. 1 AZ,
§ 164 AZ a § 147 AZ a vydané oprávnenie Ministerstvom kultúry SR, ako aj pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného , v znení v konaní učinených procesných prostriedkov.

42. V konaní je taktiež sporný rozsah žalobcom zastupovaných práv a preukázanie, ktoré konkrétne
audiovizuálne diela a záznamy žalovaný v rozhodnom období (od 1.10.2016 do 31.12.2018) použil, ako
aj výška uplatneného nároku, pričom postavenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy v konaní

nebol sporný,keďžežalobcajeregistrovanou,nezávislouorganizáciousprávnousubjektivitoupreúčely
kolektívnej správy výrobcov audiovizuálnych diel - producentov a žalovaný je obchodná spoločnosť,
ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu.

43. V spore si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

neoprávnené použitie diel (bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv, t.j. bez licenčnej zmluvy), za
obdobie od 1.10.2016 do 31.12.2018, t.j. za obdobie po účinnosti nového autorského zákona, preto súd
prvej inštancie správne konštatoval, že na právne posúdenie veci sa vzťahuje nový autorský zákon č.
185/2015 Z.z. (ďalej len „AZ“).

44. Podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č.185/2015 Z.z. AZ, ustanovenia tohto zákona o autorovi sa vzťahujú
aj na jeho dedičov, na osobu, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu
nadobudnutej výhradnej licencie, a na osobu, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto
zákona (ďalej len "nositeľ práv"), ak z ich povahy nevyplýva iné.45. Subjekty, označené v ust. § 13 ods. 4 AZ, predstavujú odvodené subjekty autorských práv, ktoré
odvodzujú svoje práva od autora ako pôvodného subjektu. Zákon ich označuje ako nositeľov práv.

46. Základným právom autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.
Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 19 ods. 1 a 2 AZ).
Pojem použitie diela je definovaný prostredníctvom demonštratívneho výpočtu jednotlivých spôsobov
použitia v ust. § 19 ods. 4 autorského zákona. Použitím diela pritom zákon rozumie najmä a) spracovanie

diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa § 131, d) vyhotovenie
rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom
vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením
originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela. V
súlade s § 19 ods. 3 AZ má autor (resp. nositeľ práv) právo na odmenu za každé použitie diela.

47. Obsahom práva použiť dielo je nielen právo autora použiť svoje dielo, ale aj právo autora (či nositeľa
práv)udeliťlicenciu(súhlasspoužitím)dielainejosobe.Vzhľadomnato,čikpoužitiudielatreťouosobou
(používateľom) došlo so súhlasom nositeľa práv alebo bez neho, rozlišujeme:
a) použitie so súhlasom nositeľa práv - súhlas sa udeľuje formou licenčnej zmluvy, v prípade organizácií
kolektívnej správy práv napr. formou hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy a pod.,

b) legálne použitie bez súhlasu nositeľa práv - takéto použitie vyplýva buď:
- zo zákona (ex lege) - ide o niektorú z výnimiek uvedených v ustanoveniach § 34 až § 57 AZ, alebo
- na základe rozhodnutia súdu - napr. v prípadoch, ak spoluautor bez vážneho dôvodu bráni
zaobchádzaniu s dielom, alebo v prípade organizácií kolektívnej správy práv, ak ide o tzv. nútenú licenciu
podľa § 165 ods. 8 a 9 AZ,

c)protiprávnepoužitie-predstavujeprípady,kedypoužívateľdielopoužilbezpredchádzajúcehosúhlasu
nositeľa práv (bez licenčnej zmluvy), hoci nešlo o žiadny z prípadov, kedy súhlas nositeľa práv nebol
potrebný.

48. Za účelom zjednodušenia prístupu k používaniu diel existujú u nás, ale aj vo svete tzv. organizácie

kolektívnej správy práv (odvodené subjekty práv, tzv. nositelia práv), ktoré zastupujú nielen autorov, ale
aj výkonných umelcov, či iných nositeľov práv a uľahčujú prístup k legálnemu používaniu diel mnohým
používateľom.

49. Podľa ust. § 84 zákona č. 185/2015 Z.z. AZ, výrobca originálu audiovizuálneho diela je osoba, ktorá

iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého audiovizuálneho
záznamu tohto diela.

50.Podľaust.§86ods.1AZ,akniejedohodnutéinak,majetkovéprávaautorovkaudiovizuálnemudielu
vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný

súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie
audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie
audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3.

51. Podľa ust. § 141 ods. 1 AZ, správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu

majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu,
vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany").

52. Podľa ust. § 141 ods. 2 AZ, správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo
organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

53. Podľa ust. § 144 ods. 1 AZ, právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi
práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu
týchtonositeľovprávakojedinýalebohlavnýúčelsvojejčinnosti,jeorganizácioukolektívnejsprávy,aka)
jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez

účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené
oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").54. Podľa ust. § 146 ods. 1 AZ, nositeľ práv nie je oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových
práv v odboroch kolektívnej správy podľa odseku 2.

55. Podľa ust. § 146 ods. 2 AZ, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových
práv podľa odseku 1 v týchto odboroch kolektívnej správy:
d) výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a
audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,
f) použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

56. Podľa ust. § 147 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva
podľa § 146 ods. 2 písm. d/ alebo písm. f/ sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu
k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.

57. Podľa ust. § 147 ods. 2 AZ, ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu ochrany jeho

uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou (§146 ods. 2 písm. f/) vykonáva viacero organizácií
kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa
považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti
káblovou retransmisiou.

58. Podľa ust. § 164 ods. 1 veta prvá AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za
rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv
pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore
kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada.

59. Podľa ust. § 164 ods. 2 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná za rovnakých podmienok
zastupovať aj každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv podľa § 147 v súlade s vydaným
oprávnením.

60. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č.k. MK

1778/2016-232/8318 zo dňa 7.7.2016 ako orgánom vecne príslušným na konanie podľa ust. § 189 ods. 1
a 148 ods. 1 AZ bolo žalobcovi udelené na dobu neurčitú oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k
audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu, okrem iného v nasledovných odboroch kolektívnej
správy práv: b/ použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou,
o/ výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom

audiovizuálneho diela.

61. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 151 ods. 6 AZ Ministerstvo kultúry
SR dňa 18.8.2016 vydalo pre žalobcu oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu
dielu a audiovizuálnemu záznamu vo vyššie uvedených odboroch kolektívnej správy práv.

62. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že účinnosťou rozhodnutia Ministerstva
kultúry SR o udelení oprávnenia, žalobca nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy a teda,
je oprávnený spravovať majetkové práva viacerých nositeľov práv a zastupovať ich vo vlastnom mene
pri výkone ich majetkových práv v súlade s vydaným oprávnením.

63. Vo vzťahu k obrane žalovaného, že žalobca nepreukázal danosť svojej aktívnej vecnej legitimácie
v konaní odvolací súd uvádza, že Autorský zákon v ust. § 144 ods. 1 predpokladá, že oprávnenie
organizácie kolektívnej správy spravovať majetkové práva nositeľov práv je dané buď zákonom (§ 146,
§ 147 AZ) alebo dohodami s nositeľmi práv (§ 164 ods. 1 AZ) a preto nositeľ práva je oprávnený na

individuálny výkon svojich majetkových práv (a to aj v odboroch, ktoré zákon v ust. § 145 ods. 2 AZ
demonštratívne vymenúva ako typické odbory kolektívnej správy práv) alebo môže výkon týchto práv
zveriť organizácii kolektívnej správy na základe dohody, ktorú s ňou uzavrie. Výnimku z individuálneho
výkonu práv nositeľov však tvoria určité druhy odborov, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 146 ods.
2 AZ, ktoré upravuje tzv. povinnú kolektívnu správu práv, kedy výkon majetkových práv je zo zákona

zverený organizácii kolektívnej správy.

64. Povinná kolektívna správa práv sa uplatňuje vo vzťahu k tzv. remuneračným právam, t.j. práva na
náhradu odmeny, primeranú odmenu a práva na dodatočnú odmenu za použitie predmetu ochrany.Zároveň, transpozíciou káblovej a satelitnej smernice bol zavedený výkon povinnej kolektívnej správy
práv vo vzťahu k použitiu diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou s tým, že v
odboroch povinnej kolektívnej správy práv nie je dovolené ich nositeľom individuálne spravovať svoje

práva, pretože je to buď neúčelné alebo priamo nemožné, aby jednotlivci sledovali každé nakladanie
s predmetom ochrany a uplatňovali si príslušné nároky s tým súvisiace. Kolektívna správa prináša
nositeľovi majetkový prospech, ktorý by sám individuálnou správou nikdy nezískal resp. získal len
ťažko, pretože nie je schopný sám postihnúť všetky prípady použitia predmetu ochrany. Inak povedané,
používatelia by využívali jeho diela či iné predmety ochrany bez toho, aby sa o tom dozvedel a napokon

aj bez toho, že by mu bola vyplatená odmena.

65. V danom prípade žalobca svoje oprávnenie odvodzoval zo zákona, konkrétne z vyššie cit. ust. § 146
a § 147 AZ, ktoré vymedzuje tzv. povinnú kolektívnu správu práv, kedy výkon majetkových práv je zo
zákona zverený organizácii kolektívnej správy. Ako je zrejmé z obsahu oprávnenia, udeleného žalobcovi
Ministerstvom kultúry SR, žalobca je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu

dielu a záznamu práve v odboroch povinnej kolektívnej správy práv podľa ust. § 146 ods. 2 písm. d/
a f/ AZ (písm. d/ výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je
originálom audiovizuálneho diela a písm. f/ použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti
káblovou retransmisiou).

66. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepredložil v konaní platné dohody uzavreté s nositeľmi
práv o zastupovaní, keďže aj podľa vyhodnotenia súdu prvej inštancie sú neplatné s odkazom na ust.
§ 37 OZ a § 39 OZ, odvolací súd apeluje na to, že autorský zákon rozlišuje medzi nositeľmi práv,
ktorí sú zastupovaní organizáciou kolektívnej správy a medzi nositeľmi práv, ktorí nie sú zastupovaní
organizáciou kolektívnej správy.

67. Podľa ust. § 164 ods. 1 veta prvá AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za
rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv
pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore
kolektívnejsprávyprávvsúladesvydanýmoprávnením,akotonositeľprávpožiadaapretozastupovaní

nositelia práv sú teda tí, ktorí požiadali organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie pri výkone svojich
majetkovýchprávvpísomnedohodnutomrozsahupredmetovochranyanezastupovanínositeliaprávsú
tí, ktorí organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nepožiadali. Zastupovanie nositeľov práv v zmysle
ust. § 164 ods. 1 AZ sa tak viaže na princíp rovnakého zaobchádzania. Organizácia kolektívnej správy
je povinná zastupovať každého nositeľa práv (a to domáceho, aj zahraničného), ktorý o to požiada, a to

v ktoromkoľvek z odborov kolektívnej správy práv, na ktoré bolo organizácii kolektívnej správy udelené
oprávnenie ministerstvom. Nositeľovi práv je týmto ustanovením garantované právo vybrať si podľa
vlastného rozhodnutia organizáciu kolektívnej správy, ktorou sa nechá zastupovať. Pokiaľ tak nositeľ
práva neučiní, t.j. organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nepožiada, v zmysle ust. § 147 ods. 1
AZ platí, že organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2

písm. d/ AZ alebo podľa § 146 ods. 2 písm. f/ AZ, sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj
vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1 AZ.

68. V predmetnom spore to znamená, že povinná kolektívna správa práv v odboroch, ku ktorým má
žalobca oprávnenie, t.j. výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu,

ktorý je originálom audiovizuálneho diela, ako aj použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na
verejnosti káblovou retransmisiou, sa výslovne uplatňuje aj na nositeľov práv k dielam, ktorí so žalobcom
neuzavreli dohodu o zastupovaní svojich práv („nezastupovaní nositelia práv“). S týmto princípom
korešponduje aj ust. § 164 ods. 2 AZ, podľa ktorého je žalobca ako organizácia kolektívnej správy
povinný za rovnakých podmienok zastupovať aj každého (zmluvne) nezastupovaného nositeľa práv pri

výkone jeho majetkových práv podľa § 147 AZ a to v súlade s vydaným oprávnením, ak sa nepreukáže
opak.

69. Predmetom kolektívnej správy sú majetkové práva, pri ktorých je iný, ako kolektívny výkon
práv neúčelný. V tejto súvislosti (otázka existencie nositeľov práv, zastupovaných žalobcom) sa súd

stotožňuje aj s argumentáciou žalobcu, že otázka zastupovania nositeľov práv v danom odbore
kolektívnej správy práv bola otázkou, ktorá o základe bola vyriešená v správnom konaní o udelenie
oprávnenia, o ktorom rozhodlo Ministerstvo kultúry SR, ako príslušný orgán štátnej správy v danom
úseku v súlade so správnym poriadkom a autorským zákonom, ktorý upravuje hmotnoprávne i niektoréprocesnoprávne podmienky, potrebné na získanie oprávnenia vykonávať kolektívnu správu práv, čím
je aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore daná, keďže základným znakom organizácie kolektívnej
správy pritom je, že spravuje výhradné majetkové práva viacerých nositeľov práv, pričom predstavu o

počte zastupovaných nositeľov poskytuje aj ust. § 148 ods. 3 písm. d/ AZ, pričom žiadateľ o udelenie
oprávnenia musí v správnom konaní predložiť napr. doklad preukazujúci písomný záväzok aspoň
desiatich zahraničných organizácií kolektívnej správy, že budú so žiadateľom vzájomne zastupovať
nositeľov práv na území, na ktorom vykonávajú správu v rovnakým odborom správy, ktorý možno
nahradiťmennýmzoznamomnajmenej1.000nositeľovprávzinýchštátov,ktorízáväzneprejavilizáujem

o kolektívnu správu svojich práv, s uvedením podpisu týchto nositeľov alebo zoznamom aspoň 10.000
predmetov ochrany nositeľov práv, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu, ďalej doklad,
ktorým je menný zoznam nositeľov práv s trvalým pobytom na území SR, ktorí záväzne prejavili záujem
o kolektívnu správu, taktiež s uvedením podpisu týchto nositeľov práv. Ďalším, obdobným znakom
organizácie kolektívnej správy v zmysle ust. § 144 ods. 1 písm. a/ AZ je, že jej riadenie a kontrola sa
uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, čo znamená, že riadiace a dozorné orgány musia byť zložené

aspoň sčasti z tých nositeľov práv, ktoré organizácia zastupuje. Práve splnenie uvedených atribútov
skúmalo Ministerstvo kultúry SR v správnom konaní a rozhodnutie ministerstva o udelení oprávnenia
má ten právny účinok, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne podmienky pre výkon
kolektívnej správy práv v daných odboroch, v akých to konkrétne zistí súd prvej intancie po vrátení
veci a s poukazom na ust. § 194 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa

ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, môže súd sám posúdiť
len vtedy, ak o nej ešte nebolo rozhodnuté. Ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto
rozhodnutie prihliadne, t.j. je ním viazaný a už ju nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než
rozhodol príslušný orgán verejnej moci, kým v konaní nebude dokázaný opak (§ 205 CSP).

70. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

71. Odvolací súd uvádza, že konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 18 napadnutého rozsudku,

že zmluvy, ktoré boli predložené žalobcom žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú oprávnenie
žalobcu na zastupovanie majetkových práv autorov audiovizuálnych diel je tak vecne nesprávne, a preto
tieto predložené dôkazy je potrebné dôsledne preskúmať v kontexte rozsahu vydaného oprávnenia
Ministerstvom kultúry SR a tým dôvodnosti rozsahu uplatneného nároku.

72. Podľa ust. § 165 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných
a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s
osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie
predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len
"používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c/ kolektívnej

licenčnej zmluvy, d/ zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia
šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e/ zmluvy o náhrade odmeny.

73. Citované zákonné ustanovenie upravuje vzťahy medzi používateľmi predmetov autorskoprávnej
ochrany a organizáciami kolektívnej správy.

74.Autorskýzákonalenáslednevyžaduje,abytietovzťahy,ktorýchpredmetomjepoužívaniepredmetov
ochrany, príslušné subjekty, zastrešili licenčnou zmluvou resp. zmluvou o primeranej odmene alebo o
náhrade odmeny. Na účely tohto zákona, s výnimkou jeho piatej časti o správe práv, sa používateľom
rozumie ktokoľvek, kto používa predmet ochrany, napr. aj osoba, ktorá používa predmet ochrany bez

súhlasu autora v zmysle výnimky. V prípade osôb, ktoré by v zmysle danej definície používateľa na
účely tejto piatej časti zákona používali predmety ochrany bez uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou
kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri individuálnom vysporiadaní práv, bude dochádzať k
bezdôvodnému obohateniu.

75. Vychádzajúc z odborov správy, v ktorých žalobca na základe oprávnenia vykonáva povinnú
kolektívnu správu, je s použitím ust. § 119 AZ zrejmé, že výrobca audiovizuálneho záznamu nemá
výhradné právo udeľovať súhlas na použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom, vrátane
retransmisie (okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti), pričom výrobcovi záznamu vznikápodľa ust. § 119 AZ právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu, vyplácanú
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy (žalobcu).

76. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď body 16,17) ale nevyplýva, či konkrétne v spore, žalobca
ako organizácia kolektívnej správy a žalovaný ako používateľ, zmluvu podľa ust. § 165 AZ uzavreli, kedy
by žalovaný po uzavretí napr. hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania audiovizuálnych
diel v káblovej retransmisii, mal ako prevádzkovateľ retransmisie vysporiadané práva zastupovaných
aj nezastupovaných výrobcov audiovizuálnych záznamov podľa § 119 Autorského zákona, ako aj práv

autorovaudiovizuálnychdiel,ktorísvojimvýkonomprávpoverilivýrobcovpodľa§86Autorskéhozákona.

77. Vo vzťahu k obrane žalovaného, že rovnakým oprávnením Ministerstva kultúry SR ako žalobca
disponujú aj iné organizácie kolektívnej správy, pokiaľ ide o káblovú retransmisiu, že vo vzťahu
k audiovizuálnym dielam má rovnaké oprávnenie udelené OKS LITA, vo vzťahu k audiovizuálnym
záznamom má rovnaké oprávnenie udelené OKS SLOVGRAM, pričom žalovaný s oboma týmito

organizáciami uzatvoril dohodu o urovnaní a hromadnú zmluvu, ktorou vysporiadal všetky práva,
týkajúcesaajodborovkolektívnejsprávy,ktorésúpredmetomžalobyodvolacísúddopĺňa,žepredmetné
dohodytrebapodrobiťtaktiežosobitnémuprieskumusozreteľomnapráva,ktoréobsahujúasozreteľom
na uplatnený nárok.

78.Podľaust.§165ods.8AZ,aksaorganizáciakolektívnejsprávynedohodnenauzavretízmluvypodľa
odseku 1 alebo ak nepredloží používateľovi návrh zmluvy podľa odseku 4, môže používateľ požadovať,
aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd. Súd pri
určení obsahu zmluvy podľa odseku 1 písm. a/ až c/ prihliada na druh predmetu ochrany a kritériá podľa
§ 169 ods. 2 AZ. Uvedená skutočnosť ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.

79. Podľa ust. § 169 ods. 9 AZ, používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom
zmluvy podľa odseku 1 písm. a/ až c/, odo dňa podania návrhu na začatie konania podľa odseku 8,
ak zaplatí peňažné prostriedky podľa odseku 10 za použitie týchto predmetov ochrany na účet v banke
alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy.

80. Podľa ust. § 169 ods. 10 AZ, používateľ je povinný splniť podmienky podľa odseku 9 vo výške a
v lehotách podľa poslednej dohodnutej zmluvy podľa odseku 1 alebo najmenej raz za tri kalendárne
mesiace vo výške najmenej 80% odmeny podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie
kolektívnej správy.

81. Vyššie cit. ust. § 169 ods. 9 a 10 AZ upravuje podmienky, za ktorých môže používateľ použiť
spravované predmety ochrany aj napriek absencii licenčnej zmluvy, a to bez toho, aby sa dostal do
postavenia neoprávneného používateľa. Zároveň však musí byť zabezpečená spravodlivá odmena pre
nositeľov práv.

82. Odvolací súd apeluje na to, že autorský zákon ponúka niekoľko alternatív pre používateľa, akým
spôsobom ukladať peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany počas trvania súdneho konania.
Ustanovenie písm. a/ stanovuje možnosť dohody používateľa s organizáciou kolektívnej správy o
ukladaní peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený

touto organizáciou. Znenie písmena b/ zachováva inštitúty, akými sú banková záruka, notárska úschova,
súdna úschova alebo vinkulácia, ktoré používateľ využije na splnenie svojej povinnosti. Pri každom
inštitúte sa špecifikuje spôsob, akým sa preukáže splnenie povinnosti zloženia peňažných prostriedkov
za použitie predmetov ochrany. Výška peňažných prostriedkov za použitie spravovaných predmetov
ochrany počas súdneho sporu a lehota na ich ukladanie sa stanovuje podľa poslednej dohodnutej

licenčnej zmluvy. Ak predchádzajúca licenčná zmluva absentuje, zákon predpokladá, že používateľ
preukáže ukladanie peňažných prostriedkov najmenej raz za tri mesiace vo výške podľa platného a
účinného sadzobníka odmien príslušnej organizácie kolektívnej správy.

83. Čo sa týka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v spore, žalovaný je obchodnou spoločnosťou,

ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu.

84. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení hmotnoprávnej úpravy, bude povinnosťou žalovaného
v tomto konaní preukázať, že má splnené povinnosti voči všetkým nositeľom práv, resp. voči žalobcoviako príslušnej organizácii kolektívnej správy, spravujúcej dané predmety ochrany aj voči zastupovaným,
aj voči nezastupovaným nositeľom práv, čo ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku konkrétne
nevyplýva,t.j.čižalovanýsplnenietýchtopovinnostípreukázal,nakoľkotvrdil,žetakútopovinnosťnemá,

keďže žalobca v spore ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

85. Odvolací súd apeluje na to, že ak by žalovaný podal na súde žalobu podľa ust. § 165 ods. 8
AZ, zabezpečil by si, aby sa do postavenia neoprávneného používateľa nedostal, čo mohol dosiahnuť
využitím niektorého zo spôsobov zloženia peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany v

zmysle ust. § 165 ods. 9 (napr. zložiť bankovú záruku alebo zložiť peňažné prostriedky do notárskej
úschovy alebo úschovy súdu), čím je rozhodnutie v tomto smere v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP,
keďže v takom prípade, je podľa ust. § 169 ods. 4 AZ, organizácia kolektívnej správy povinná
a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a
b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto
nároku sám alebo ak je to nehospodárne; a v prípade neunesenia dôkaznej povinnosti zo strany
žalovaného možno podľa odvolacieho súdu len konštatovať, že žalovaný v rozhodnom období ako
používateľ zasiahol prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu (retransmisie) bez uzatvorenia
hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom do majetkových práv ich nositeľov, ktoré spravuje žalobca,

keďže použitie diel z uvádzaných odborov predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov a tento
zásah na strane žalovaného zakladá majetkový prospech a na strane nositeľov práv, ktorých práva
sú kolektívne spravované žalobcom, právo na jeho vydanie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko je žalobca v súlade s ust. § 169 ods. 4 AZ nielen oprávnený, ale aj povinný domáhať sa vo
vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

86.Podľaust.§451ods.1a2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

87. Podľa ust. § 458a OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť
bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a
ods. 2.

88. Podľa ust. § 442a ods. 2 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže
byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo
výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto
práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

89. Ak súd prvej inštancie dôjde k záveru, že žalovaný v rozhodnom období používal alebo využíval
predmet práva duševného vlastníctva bez súhlasu oprávneného subjektu, bez uzavretia licenčnej
zmluvy a bez zaplatenia odmeny resp. jej náhrady, tak sa bezdôvodne obohatil a v takomto prípade je
namieste súdu prvej inštancie určiť výšku bezdôvodného obohatenia; podľa ust. § 458a OZ v spojení
s § 442a ods. 2 OZ najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná (t.j.

obvyklá), so zreteľom aj na preskúmanie v tomto smere vydaného sadzobníka.

90. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 19 uviedol, že v časti
týkajúcej sa výšky uplatneného nároku pre preukázanie výšky nároku nestačí predloženie sadzobníka
organizáciou kolektívnej správy, nakoľko sadzobník je súkromnoprávny dokument zhotovený žalobcom.

Z konkrétnych ust. § 165 ods. 8 a ust. § 169 ods. 4 písm. a/ AZ je možné vyvodiť, že súd pri určovaní
výšky nároku organizácie kolektívnej správy nie je viazaný obsahom sadzobníka a žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvodnosť výšky uplatneného nároku z hľadiska kritérií, ktoré sú stanovené v
Autorskom zákone.

91. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy je podľa § 169
ods. 1 AZ povinný viesť sadzobník odmien, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia
príjmov z výkonu kolektívnej správy práv.92. Žalovaný namietal, že základom pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
nemôže byť sadzobník žalobcu ako súkromnoprávny dokument a nejde o všeobecne záväzný právny
predpis ani individuálny správny akt vydaný subjektom verejného práva s nadradeným postavením

voči adresátom sadzobníka. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že sadzobník žalobcu nie je
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by zaväzoval používateľov, ide však o povinne vyhotovovaný a
zverejňovaný dokument, ktorý má informovať verejnosť (§ 181 písm. c/ AZ) o podmienkach poskytovania
služby žalobcom a môže tvoriť základ pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré sa podľa
§ 458a Občianskeho zákonníka (ak nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak) určí spôsobom

uvedeným v § 442a Občianskeho zákonníka, t.j. vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie
bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do práva duševného vlastníctva; ak ustanovenie § 458a
Občianskehozákonníkapripúšťaurčenievýškybezdôvodnéhoobohateniaajinakakovsumerovnajúcej
sa licenčnej odmene podľa sadzobníka, aj podľa názoru odvolacieho súdu by mal súd pri vyčíslení
bezdôvodného obohatenia podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ zohľadňovať aj iné skutočnosti, najmä kritériá
zakotvené v § 169 ods. 2 AZ a skúmať aj, či ide o obvyklú odmenu žiadanú aj od iných používateľov,

napríklad porovnaním už uzavretých licenčných zmlúv medzi žalobcom a inými používateľmi, prípadne
aj hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej so štyrmi organizáciami kolektívnej správy a žalovaným, aj
keď predmet ochrany podľa tejto licenčnej zmluvy a tej, ktorú by mal uzavrieť žalovaný so žalobcom
nie je totožný; v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k názoru, že základ nároku je daný, bude sa
musieť vysporiadať aj s výškou bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom a svoje rozhodnutie

odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

93. Podľa ust. § 169 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná viesť
sadzobník odmien, ktorý vychádza zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu
kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy informuje pred každou zmenou sadzobníka

odmien o takejto zmene na svojom webovom sídle a prerokuje spôsob uplatnenia kritérií podľa odseku
2 vrátane spôsobu výpočtu odmeny s právnickými osobami združujúcimi používateľov, ktoré o takéto
prerokovanie na základe informácie na webovom sídle organizácie kolektívnej správy prejavili záujem,
a zároveň organizácia kolektívnej správy po prerokovaní a pred účinnosťou zmeneného sadzobníka
odmien predloží zmenený sadzobník odmien ministerstvu, ktoré môže od organizácie kolektívnej správy

vyžiadať verejnú prezentáciu zmeneného sadzobníka vrátane spôsobu uplatnenia kritérií podľa odseku
2 a spôsobu výpočtu odmeny.

94. Sadzobník odmien je teda vytvorený na základe zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov
z výkonu kolektívnej správy práv, ktoré schvaľuje valné zhromaždenie organizácie kolektívnej správy.

O konkrétnych kritériách, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na určenie odmien, informuje
používateľa. Ak má organizácia kolektívnej správy takéto kritériá uvedené vo svojom internom predpise,
postačí, ak napr. organizácia kolektívnej správy používateľovi takýto predpis poskytne alebo ho
informuje, že uvedený predpis alebo kritériá sú dostupné na internetovej stránke organizácie kolektívnej
správy. Organizácia kolektívnej správy pred uzavretím zmluvy podľa § 165 ods. 1 informuje používateľov

o kritériách, na základe ktorých boli odmeny určené.

95. Platí, že výška bezdôvodného obohatenia by mala predstavovať tzv. obvyklú odmenu. Výška
bezdôvodného obohatenia sa tak má s použitím Sadzobníka opierať o kritériá, nastavené v autorskom
zákone a smerovať k napraveniu a vyváženiu ujmy, ktorá použitím diel bez ich súhlasu autorom resp.

nositeľom práv vznikla. Zároveň, odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 169 ods. 10
AZ, ktoré v situácii, kedy nedôjde k uzavretiu licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou
kolektívnej správy, upravuje možnosti používateľa ohľadom zloženia peňažných prostriedkov za
použitie predmetov ochrany (napr. zložiť bankovú záruku alebo zložiť peňažné prostriedky do notárskej
úschovy alebo úschovy súdu), pričom, čo sa týka výšky plnenia, odkazuje aj na platný a účinný

sadzobník odmien organizácie kolektívnej správy s tým, že v tomto smere odvolací súd odkazuje aj
na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy
aplikovateľná aj v slovenskom právnom prostredí (rozsudky sp.zn. 30Cdo/1759/2011 zo dňa 21.12.2012
alebo 30Cdo/2715/2015 zo dňa 27.01.2016), ako aj na čl. 13 ods. 1 i Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2004/48/ES zo dňa 29. apríla 2004 o dodržiavaní práv duševného vlastníctva. Žalobca si okrem

istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

96. Konštatovanie súdu, že zmluvy, ktoré boli predložené žalobcom žiadnym relevantným spôsobom
nepreukazujú oprávnenie žalobcu na zastupovanie majetkových práv autorov audiovizuálnych diel, jetak podľa odvolacieho súdu predčasné , keďže je potrebné v konaní dôsledne preskúmať, či žalobcovo
oprávnenie nevyplýva z ust. § 86 ods. 1 AZ s odkazom na ust. § 147 a § 164 AZ v znení vydaného
oprávnenia Ministerstvom kultúry SR.

97. K nevykonaniu dokazovania webstránkou žalobcu, žalovaného ako aj webstránkami každého
jedného z nositeľov práv, pretože vykonanie týchto dôkazov súd považoval za nadbytočné, odvolací súd
uvádza, že toto zdôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP,
nakoľko odvolaciemu súdu nie je zrejme ,čo vykonaním tohto dôkazu žalobca chcel preukázať a teda

či nešlo o relevantný dôkaz.

98. Odvolací súd uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

99. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že rovnaký skutkový stav je tvrdený žalobcom
aj v iných konaniach vedených na všeobecných súdoch Slovenskej republiky proti rôznym subjektom,
pričom súdy žalobu vo väčšine zamietajú z totožných dôvodov. Vzhľadom k dodržaniu princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, súd prvej inštancie aj v tomto prípade rozhodol rovnako. Z

dôvodu, že tieto rozhodnutia súdov boli odvolacími súdmi zrušené, podľa odvolacieho súdu ich nemožno
považovať za rozhodnutia vychádzajúce z ustálenej rozhodovacej činnosti a to ani s odkazom na
uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 400/2000 vo veci preskúmania sťažnosti proti uzneseniu KS v KE sp. zn.
5Co/222/2019, keďže sú vecne mimo rámca vyplývajúceho z odvolacích dôvodov a vždy treba apelovať
na skutočnosti prameniace z konkrétnej veci.

100. Preto pri preskúmaní aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto konaní je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu vychádzať z vydaného oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv z dôvodu, či
bolo udelené príslušným orgánom na rozhodnutie o tejto otázke, ako aj z jeho obsahu a rozsahu,
ktorý spochybnený a vyvrátený v konaní nebol a nikto netvrdí zánik tohto oprávnenia, pričom odvolací

súd po stiahnutí stanoviska Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, dáva súdu prvej inštancie na
zváženie, či zákonnú domnienku na výkon majetkových práv k audiovizuálnemu dielu producentom
môže vyvrátiť (spochybniť) len autor audiovizuálneho diela a to tým, že preukáže producentovi alebo
tretej osobe v prípade sporu, že uzavrel s producentom individuálnu zmluvu, podľa ktorej majetkové
práva k audiovizuálnemu dielu bude vykonávať autor a nie producent, ak nepredloží konkrétnu zmluvu

uzatvorenú medzi stranami sporu v znení konkrétnej dohody oprávnení ako aj výšky dohodnutej
odmeny,atovtedyaktoneučiní žalobcavzneníuneseniadôkaznéhobremenana preukázanierozsahu
uplatneného nároku.

101. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v súlade s ust. § 389 písm. b/ a c/ CSP

zrušil rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým , že povinnosťou súdu bude sa dôsledne vysporiadať s aktívnu legitimáciou žalobcu
v spore , či nie je daná v zmysle § 86 ods. 1 CSP s odkazom na § 147 a § 164 AZ v znení vydaného
oprávnenia ,ako aj s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného , a ak sú vo veci dané , následne je
povinnosťou súdu ďalej preskúmať unesenie dôkazného bremena uplatneného nároku a jeho výšku,

keďže v tomto smere je napadnuté rozhodnutie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, s poukazom aj
na nedôvodné nevykonanie navrhnutých dôkazov, s odkazom na zrušujúce rozhodnutia, na ktoré
odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 17Co/4/2020 ako aj ďalšie, s následným vyhodnotením vykonaného dokazovania v znení správneho
právneho posúdenia veci, čo je „ex offo“ vždy povinnosťou súdu (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

102. V zmysle § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, t.j. vrátane
aj nároku na náhradu trov odvolacieho konania s odkazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.

103. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).