Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202355
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:4619202355.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: T.. K. C., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XXX, O.,
zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Mikelkom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, IČO:
52 058 310, o zaplatenie 2.090,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Topoľčany dňa 08.10.2019, postúpená tunajšiemu

súdu dňa 02.12.2019, domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 2.090,04 eur
s príslušenstvom, ako rozdielu medzi žalobcovi priznaným nárokom vo výške 2.528,- eur trestným
rozkazomvydanýmOkresnýmsúdomTopoľčanydňa31.05.2018,sp.zn.2T/43/2018voveciobvineného
Jozefa Petráka a sumou 438,05 eur zodpovedajúcou 5% spoluúčasti žalobcu z jeho havarijného
poistenia žalovaným už uhradenou.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.10.2019 poukázal na vyššie uvedený právoplatný
trestný rozkaz, ktorý zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto nie je možné uvedený
nárok žalobcu opätovne prejednať a rozhodnúť. Mal za to, že prekážka rei iudicatae má za následok
obligatórne zastavenie konania v akomkoľvek štádiu. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s názorom
žalovaného, s poukazom na uvedenú prekážku, ako aj vznesenú námietku premlčania a nepreukázania
existencie a dôvodnosti žalobcom tvrdeného nároku či aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného, považoval žalobca žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhol
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 25.05.2020 vzal
žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. „Po podaní žalovaného, ktorým si nebude
uplatňovať náhradu trov konania, žalobca navrhuje, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania.“

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5. V tomto prípade nebol potrebný súhlas žalovaného, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Súd vyhovel návrhu žalobcu a konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

6. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska

hmotného práva. Súd má za to, že z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zastavenie konania
zavinil, keď vo svojom podaní zo dňa 15.05.2020 neuvádza žiadny dôvod, ktorý ho k tomu viedol. Súd
môže len predpokladať, že práve na základe vyjadrenia žalovaného o existencii prekážky právoplatne
rozhodnutej veci, ako aj ďalšej argumentácie, dospel právny zástupca žalobcu k záveru, že súd by po
vykonanom dokazovaní a preukázaní tvrdení žalovaného vyhodnotil predmetnú žalobu ako nedôvodnú

a zamietol by ju v celom rozsahu. Za danej procesnej situácie nemôže žalobca dôvodne očakávať, že
by žalovaný na svojom nároku na náhradu trov konania, ktorú si v závere podania zo dňa 31.10.2019
uplatnil, netrval. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, resp.
predbežným prejednaním sporu, súd nevyzýva žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím.
Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa obrátil priamo na žalovaného za účelom mimosúdnej dohody,

súčasťou ktorej by bol aj nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému reálne vznikol výdavok v
spojení so súdnym konaním v podobe právneho zastúpenia pri vyhotovení vyjadrenia k žalobe, súd má
za to, že s poukazom na vyššie uvedené aplikácia § 257 CSP neprichádza do úvahy.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v prospech žalovaného,

ktorý bol v tomto konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).