Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204421
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817204421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej U. C., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, J.., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou: Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, Humenné, o zaplatenie 1.136,32 eur
s prísl., o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30.11.2017 č.k.
4Csp/142/2017-95 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

V prevyšujúcej časti, okrem výroku o zastavení konania, rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 19,21 eur s prísl. zastavil.
Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 eur s príslušenstvom, a to všetko v
mesačných splátkach po 87,52 eur splatných vždy do 30.dňa toho-ktorého mesiaca od právoplatnosti
rozsudku pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že
žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená úverová
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť
za stanovených podmienok. Zmluva bola uzatvorená dňa X.X.XXXX a z dôvodu, že žalovaná neplnila
svoje povinnosti, žalobca listom z XX.X.XXXX vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a požiadal
žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do XX.X.XXXX. Právny vzťah strán sporu posúdil ako
vzťah plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, vec právne posúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie

sumy 19,21 eur s prísl.. Stalo sa tak pred prvým pojednávaním a v tejto časti súd prvej inštancie
konanie zastavil. Uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 1.117,11 eur, keďže
žalovaná nesplnila svoje povinnosti splácať úver v mesačných splátkach, zaviazal žalovanú zaplatiť túto
istinu. Ďalším nárokom bol vyčíslený úrok z úveru vo výške 54,69 eur. Ide o úrok, ktorý bol v úverovej
zmluvedohodnutývrozsahu17,90%ročne,ustálil,žetentoúrokneprevyšujeneprimeranemieruúrokov
poskytovaných bankami v tomto období. Ďalej ustálil, že žalobcovi vzniká právo na úroky z úveru do
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie

a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
po splatnosti úveru úroky z omeškania. Keďže žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto
doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dohodnuté. Žalobcovi tak vznikol nárok
na úroky z úveru iba do 20.3.2017, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Poukázal aj naviaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto problematike. Zaviazal žalovanú na zaplatenie
kapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 54,69 eur a vo zvyšnej časti žiadaný
úrok 17,90 % z nezaplatenej istiny zamietol. Príslušenstvo priznanej istiny odôvodnil súd prvej inštancie

§ 517 OZ a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP zohľadňujúc, že žalobca
mal neúspech len v nepatrnej časti z dôvodu späťvzatia žaloby o spomínanú sumu 19,21 eur. Pokiaľ
ide o splatnosť priznanej istiny, určil vo vzťahu k žalovanej dlhšiu lehotu a umožnil jej vykonať splátky
vzhľadom na jej finančnú situáciu..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o splatnosti
priznanej istiny, podal včas odvolanie žalobca. Navrhuje v tejto časti zmeniť rozsudok, vyhovieť žalobe v
plnomrozsahuazaviazaťžalovanúuhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudku.Zdôrazňuje,
že tvrdenie súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu
za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva
veriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,pričomstanovujelenmoment

vzniku tohto nároku, moment jeho zániku neurčuje. Dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia
požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania
sa vzájomne vylučujú, nemá oporu v právnych predpisoch. Zosplatnenie úveru neznamená, že veriteľ
má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok
súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po

vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže
užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Toto oprávnenie má dve stránky, jednak je to
užívanie a jednak prisvojovanie si úžitkov plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj možnosť podľa
povahy veci túto spotrebovať, druhý aspekt sa týka len plodonosných vecí, či už ide o ich prirodzené
plody alebo plody tzv. civilné. V prípade peňazí sú týmito plodmi úroky. V tejto súvislosti poukázal aj

na viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré akceptujú túto argumentáciu žalobcu. Úrok z poskytnutého
úveru je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia
až do ich vrátenia. Pokiaľ ide o priznané plnenie v splátkach uvádza, že žalovaná nepredložila žiadne
dôkazy o svojej nepriaznivej finančnej situácii a podľa jeho názoru súd svojvoľne rozhodol, a to bez
doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovanej o možnosti

priznať takéto plnenie v splátkach. Žalovaná bude priznanú istinu splácať viac ako jeden rok, čo nie
je prípustné, a takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje
zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať
dlh v splátkach, a to za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve. Výkon práva,
ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených

práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Rovnako nesúhlasí s tým, že súdom prvej inštancie
nebol priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru. V zmysle týchto
dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podala včas odvolanie aj žalovaná,

ktorá navrhla v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku ani náznakom sa nevyporiadal s jej obranou, ako
ju konkretizovala vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2017, čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetnej zmluvy o úvere. Zdôrazňuje, že z jej strany bola žalobcovi uhradená na predmetný úver

takmer celá istiny poskytnutého úveru, okrem nepatrnej časti v rozsahu 68,52 eur. Žalovaná zotrváva
na svojej argumentácii uskutočnenej v priebehu prvoinštančného konania v písomnom podaní zo
4.10.2017, ktoré súd nezobral v úvahu a nevyporiadal sa s ním.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom

zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového priadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že iba odvolanie žalovanej je opodstatnené.

6. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu bola dňa X.X.XXXX uzatvorená

úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 3.000,- eur. Úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach do
XX.X.XXXX. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.3.2017
s tým, že táto výzva bola žalovanej doručená 27.3.2017.7. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že
žalobca nemá právo naďalej požadovať zaplatenie úrokov po splatnosti úveru až do jeho zaplatenia a

spotrebitelia by tak nemali platiť úroky z úveru aj po skončení obdobia, na ktoré bol úver dojednaný.

8. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť
úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon
umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za

to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

9. Žalobca však žiadal priznať nárok na odplatné úroky, ktoré by mu patrili iba v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že
veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav

netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov
plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že k predčasnému zosplatneniu záväzku
spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku

určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným adresovaným právnym úkonom.

10. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednorazový sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej úverovej
istiny, teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatenia úveru spočíva v

tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

11. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľa. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo,
avšak spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav by však znamenal založenie hrubej nadvlády dodávateľa

voči spotrebiteľovi, naviac za stavu, že veriteľ sa môže domôcť jednorázového vrátenia peňažných
prostriedkovzmajetkuspotrebiteľa.Ďalejjepotrebnézdôrazniť,žeúrokovýzáväzkovývzťahjevzťahom
akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Tým, že dlžník
nezaplatí včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s
plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva (v danom

prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) tak veriteľ nemá, keďže Občiansky zákonník mu túto
možnosť nepriznáva (do pozorn. rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002).

12. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
istinu 1.117,11 eur s prísl., je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal tým, z

čoho pozostáva požadovaná istina a predovšetkým sa nijakým spôsobom nevyporiadal s argumentáciou
žalovanej uplatnenej v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 36) a v písomnom podaní zo
4.10.2017 (č.l. 79). Žalovaná namietala, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov pre chýbajúce predpoklady určené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

13. Predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa spomínaného
právnehopredpisuvzhľadomnačasvznikuzmluvy,apretosúdprvejinštanciemalskúmať,čipredmetná
zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok a podrobiť súdnej kontrole zmluvné
ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení OZ, ako aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Za situácie, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal argumentáciou žalovanej, je
potrebné považovať rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené za neodôvodnený, a tedanepreskúmateľný. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia, neuvádza argumenty
podporujúce správnosť takto prijatého záveru.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok, resp. jeho časť je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa

uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám konania posúdiť, ako súd ich
vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci.

16. Závery súdu prvej inštancie, ktorý v časti vyhovel žalobe sú veľmi všeobecné a nekonkrétne. Z

rozhodnutia v tejto časti nie je zrejmé, či sa prvoinštančný súd zaoberal obsahom spornej úverovej
zmluvy v nadväznosti na námietky žalovanej vyjadrené v konaní. V tomto smere je odvolacia námietka
žalovanej opodstatnená, a preto odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku o čiastočnom
zastavení konania, zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17.Úlohousúduprvejinštanciepovrátenívecibudeopätovnerozhodnúťonávrhužalobcunazaplatenie
spomínanej istiny 1.117,11 eur s prísl. a vyporiadať sa s tým, či úverová zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).