Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010321
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a
sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. Ž. pre
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v bodoch 1 a 3 v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2020 v Bratislave,
o dovolaní obvineného Ing. Ľ.Í. Ž. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn.

6To/11/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. Ľ. Ž. sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 29.
novembra 2018, sp. zn. 1T/57/2016, bol obvinený Ing. Ľ. Ž. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona, sčasti ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

1) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.
XX, K. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách
v Bahraine, v Saudskej Arábii, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktovali V. Z. z
obce L. a V. Z. z obce L., okres M. I. O., kde na žiadosť Ing. Ľ. Ž. tomu zaslali v mesiaci jún 2013
prostredníctvom elektronickej pošty požadované doklady pre sprostredkovanie práce, pričom dňa 18.
júla 2013 sa Ing. Ľ. Ž. osobne stretol s V. Z. a V. Z. v hoteli N. v K., kde Ing. Ľ. Ž. ich oboznámil s

platovými podmienkami a zároveň im predložil k podpísaniu listiny v anglickom jazyku, ktoré mali slúžiť
na vybavenie víz medzi ktorými sa nachádzala aj zmenka na sumu 400,00 eur, ktorú V. Z. podpísal v
domnienke, že podpisuje doklad potrebný na vybavenie víz a V. Z. na žiadosť Ing. Ľ. Ž. napísal sumu
400,00 eur a dátum už na pripravenú predtlač v domnienke, že ide o jeho súhlas s tým, že z prvej
výplaty mu bude zrazená suma 400,00 eur v prospech Ing. Ľ. Ž. za sprostredkovanie práce, teda suma
400,00 eur na základe ich vzájomnej ústnej dohody mala predstavovať poplatok za úhradu zamestnania

v zahraničí, avšak táto suma mala byť podľa udania Ing. Ľ. Ž. zrazená záujemcom o prácu v zahraničí
z ich prvej výplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí V. Z. a V. Z. nesprostredkoval
a vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 400,00 eur od nich vymáhal prostredníctvom súdu aj napriek
tomu, že k sprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo,

2) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.

XX, K. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách
v Bahraine, v Saudskej Arábii, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktoval V. W. z O.Z., okres X. M., pričom dňa 29. júla 2013 sa R. Ž. osobne stretol s V. W. v cukrárni X. v K., pričom
mu R. Ž. povedal, že ho Ing. Ľ. Ž. splnomocnil na vykonanie školenia, kde sa ústne dohodli, že Ing.
Ľ. Ž. mu sprostredkuje práce v Bahraine a zároveň mu predložil k podpísaniu zmenku, ktorá v čase

vyplnenia nebola označená „bez protestu“, ktorú V. W. vypísal a v ktorej sa zaviazal zaplatiť Ing. Ž. sumu
400,00 eur, pričom táto suma mala na základe dohody predstavovať poplatok za školenie spojené so
sprostredkovaním zamestnania v zahraničí, avšak táto suma mala byť podľa udania R. Ž. stiahnutá
záujemcovi o prácu v zahraničí z jeho prvej výplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí
V. W. nesprostredkoval a napriek tomu ju súdnou cestou od V. W. vymáhal, v dôsledku čoho finančnú

hotovosť vo výške 400,00 eur zaplatil V. W. v hotovosti vkladom na účet vo VÚB, a. s., pobočka X. M.,
č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, po tom, čo mu bol doručený zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Prešov sp. zn. 19Zm/127/2013 zo dňa 01. októbra 2013, pričom zaplatil aj zmenkovú odmenu, trovy
právneho zastúpenia a ostatné trovy konania a platbu realizoval podľa návrhu Ing. Ľ. Ž. na vydanie
zmenkového platobného rozkazu a Ing. Ľ. Ž. doteraz V. W. uvedenú sumu nevrátil a to aj napriek tomu,
že k sprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo,

3) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.
XX, K.É. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách
v Spojených arabských emirátoch, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktoval Ing. R.
X. z Y. W., kde na žiadosť Ing. Ľ. Ž. tomuto zaslal v mesiaci júl 2013 prostredníctvom elektronickej pošty

svoj životopis, pričom dňa 08. augusta 2013 sa Ing. Ľ.Í. Ž. osobne stretol s Ing. R. X. v hoteli N. v K., kde
ho Ing. Ľ. Ž. oboznámil s platovými podmienkami a zároveň mu predložil k podpísaniu listiny v anglickom
jazyku, ktoré mali slúžiť na vybavenie víz, medzi ktorými sa nachádzala aj zmenka, ktorú Ing. R. X.
podpísal v domnienke, že sa jedná o poučenie o pracovných a platových podmienkach a touto zmenkou
sa zaviazal zaplatiť Ing. Ž. sumu 400,00 eur, pričom táto suma mala na základe ich vzájomnej ústnej

dohody predstavovať poplatok za sprostredkovanie zamestnania v zahraničí a s tým spojené školenie,
avšak táto suma mala byť podľa udania Ing. Ľ. Ž. stiahnutá záujemcovi o prácu v zahraničí z jeho prvej
výplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí Ing. R. X. nesprostredkoval a vyplatenie
finančnej hotovosti vo výške 400,00 eur od neho vymáhal prostredníctvom súdu aj napriek tomu, že k
sprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo.

Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle § 38 ods. 2 Trestného
zákona, podľa § 46 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil peňažný trest vo výške 800,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, prvostupňový súd obvinenému stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvineného zaviazal zaplatiť náhradu škody
vo výške 400,- eur poškodenému V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M..

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodeného V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale
bytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M., odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
na civilný proces.

Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní obvineného Ing. Ľ. Ž. proti uvedenému rozsudku

prvostupňového súdu rozsudkom z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019, podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného
poriadku uznal Ing. Ľ. Ž. za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, v bodoch 1 a 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe
totožnom so skutkovým základom uvedeným v prvostupňovom rozsudku.

Za to mu krajský súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil peňažný trest vo výške 800,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, krajský súd obvinenému stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu vo
výške 400,- eur poškodenému V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M..

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku krajský súd poškodeného V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom
O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M., odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný
proces.

II.
Dovolanie
a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal obvinený Ing. Ľ. Ž. dovolanie
prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka písomným
podaním z 23. septembra 2019, podaným na poštovú prepravu 1. októbra 2019, z dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Uvedený dovolací dôvod je podľa obvineného naplnený tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu,
ako aj súdu odvolacieho, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, okrem iného nedostatočne
zistených skutkových okolností. V prípade obvineného bola podľa jeho názoru porušená zásada
subsidiarity, v zmysle ktorej má byť trestné právo uplatňované ako najkrajnejší prostriedok k postihu
typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie

sú možné alebo účinné.

Z vykonaného dokazovania pritom podľa obvineného vyplýva, že obvinený disponujúc zmenkami,
ktoré vystavili poškodení, si uplatnil svoje právo a navrhol vydať zmenkové platobné rozkazy voči
poškodeným. Obvinený tak využil civilné sporové konanie, ktoré má slúžiť na zistenie existencie, resp.

neexistencie práva, pričom od účastníkov konania sa očakávalo aktívne konanie, výsledkom ktorého
má byť poskytnutá ochrana ich konkretizovaným právam. Trestnosť konania strany civilného sporového
konania by podľa obžalovaného mohla byť vyhodnotená len v prípade, že by sa strana preukázateľne
dopustila falšovania zmenky, avšak samotné tvrdenie, s ktorým sa súd nestotožní, nemôže podľa
obvineného založiť skutkovú podstatu trestného činu. Podľa obvineného niet pochýb o tom, že súdny

systémposkytolpoškodenýmakozmenkovýmdlžníkomdostatočnúsúdnuochranu,atítojumohlisvojou
aktívnou obranou v rámci civilného konania využiť v prípade, že by sa tvrdenia obvineného ohľadom
jeho pohľadávok ukázali ako nepravdivé.

Obvinený poukázal na to, že prokuratúra v predmetnej veci postavila obžalobu na tvrdeniach

poškodených o tom, že nevedia, čo podpisujú. Až na prípad poškodeného V. W., ktorý tvrdí, že
pri podpisovaní zmenky chýbalo označenie „zmenka bez protestu“, z tvrdení ostatných poškodených
zhodne vyplýva, že zmenku podpísali s vedomím, že ide o zmenku. Spornou podľa obvineného zostala
pohľadávka, ktorá mala byť touto zmenkou zabezpečená, pričom každý z poškodených udáva iný
dôvod vystavenia zmenky (poplatok za školenie, odmena za sprostredkovanie, poučenie o pracovných

podmienkach, atď.) a obvinený tvrdí, že dôvodom bola pôžička, preto v predmetnej veci možno podľa
jeho názoru hovoriť o typickom rozpore v tvrdeniach strán, ktoré sa dali odstrániť v civilnom sporovom
konaní. Spáchanie trestného činu podvodu je podľa obvineného podmienené okrem iného vyvolaním
alebo uvedením do omylu, avšak pri skúmaní samotného omylu, ktorý nastane na strane niektorého
účastníka v pohnútke, úmysle alebo v očakávaní výsledku, je podľa obvineného dôležitá aj skutočnosť,

do akej miery je za omyl na strane účastníka zodpovedný aj tento samotný účastník. Uplatnenie
pohľadávky na súde tak podľa obvineného nemôže zakladať trestnosť činu, a to ani v prípade, že by sa
v konečnom dôsledku preukázalo, že uplatňovaná pohľadávka neexistuje.Podľanázoruobvinenéhovykonanýmdokazovanímnebolpreukázanýsúvismedzipodpísanímzmeniek
a sprostredkovaním práce obvineným pre poškodených. Preukázaná bola podľa neho len časová
súvislosť, a to kedy došlo k podpisu zmeniek a k osobným stretnutiam s poškodenými, pri ktorých došlo

aj k diskusii ohľadom podmienok sprostredkovania práce.

Obvinený sa domnieva, že orgány činné v trestnom konaní ako aj súd spojili dva nároky poškodených
voči nemu (poškodenými tvrdená neexistencia vymáhanej pohľadávky a nesprostredkovanie sľúbeného
zamestnania) a v spoločnom kontexte založili trestnosť konania obvineného, avšak bez dostatočného

preukázania úmyslu. Pokiaľ ide o sprostredkovanie zamestnania, obvinený poukázal na to, že orgány
činné v trestnom konaní neobstarali žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že obvinený by
nemal zámer sprostredkovať poškodeným zamestnanie, pričom ani nepriame dôkazy túto skutočnosť
nepreukazujú. Naopak, obvinený podľa svojich slov vykonával sprostredkovanie zamestnania ako svoju
podnikateľskú činnosť už niekoľko rokov pred tým, ako malo k uvádzaným skutočnostiam dôjsť.

Na záver obvinený uviedol, že v rámci prvostupňového konania vzniesol námietku zaujatosti voči
sudcovi, avšak do dnešného dňa o nej nebolo rozhodnuté.

Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019, je založený na nesprávnom

právnom posúdení a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019,
zrušujeazároveňzrušujerozsudokOkresnéhosúduHumennéz29.novembra2018,sp.zn.1T/57/2016
a Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné sa k podanému dovolaniu do dňa konania neverejného

zasadnutia nevyjadril.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 23. decembra
2019.

III.
Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374
ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa §
372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo

podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným
rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny
opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži
na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom
uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia
a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania
uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371

Trestnéhoporiadku(uznesenienajvyššiehosúduzo16.augusta2011,sp.zn.2Tdo30/2011,uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).Uvedené je v predmetnej veci aplikovateľné vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného týkajúcej sa
nerozhodnutia o ním vznesenej námietke zaujatosti voči sudcovi prvostupňového súdu, ktorú obvinený
síce podradil pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, obsahovo však spadá

pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol
orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania.

Vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného týkajúcej sa vznesenia námietky zaujatosti voči
sudcovi prvostupňového súdu možno uviesť, že obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi
prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. júna 2018 (č.l. 445 spisu). Na tomto
hlavnom pojednávaní sudca prvostupňového súdu obvinenému oznámil, že námietku zaujatosti je
strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia v zmysle § 31 ods.

4 Trestného poriadku. Následne obvinenému oznámil, že o tejto jeho námietke, ktorá nielenže bola
vznesená oneskorene, ale zjavne nemá žiadny súvis s dôvodmi vylúčenia uvedenými v ustanovení § 31
Trestného poriadku, nebude konať (č.l. 445 spisu).

Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že s obvineným vznesenou námietkou zaujatosti, ktorú samosudca
vyhodnotil ako nevznesenú neodkladne a zároveň založenú na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa
§ 31 Trestného poriadku, sa samosudca prvostupňového súdu vysporiadal v zmysle ustanovenia § 32
ods. 6 Trestného poriadku tak, že o nej nekonal, s čím obvineného na hlavnom pojednávaní oboznámil.
Obvineným vznesená námietka zaujatosti tak s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku nemohla

zakladať dôvod na vylúčenie sudcu okresného súdu a rovnako tak ani spôsob vysporiadania sa sudcu
prvostupňového súdu s ňou nezakladá naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či
skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného

činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.
Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin
alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu
hmotnoprávnychchýb.Dikciouzabodkočiarkouvylučujenámietkyskutkové,toznamenániejeprípustné
právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený
nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy
výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2

Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 47, roč. 2014 - II.).

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod
uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť

skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby
zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (porovnaj rozsudok najvyššieho súduz22.januára2008,sp.zn.2Tdo46/2007,uverejnenývZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2008).

Vovzťahuktomutodovolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žedovolacienámietkyobvineného,uvedené
v podanom dovolaní, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu v predmetnej veci sú
námietkami skutkovými, t. j. vzťahujú sa k správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, ktorý však
dovolací súd pri dovolaní podanom obvineným nemôže v zmysle § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za
bodkočiarkou Trestného poriadku skúmať ani meniť. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.

1 písm. i) Trestného poriadku je skutkový prieskum dovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na zákaz
skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, veta za
bodkočiarkou]. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Dovolací súd môže v rámci tohto dovolacieho dôvodu posudzovať len správnosť právnej kvalifikácie

skutku obsiahnutého v skutkovej vete rozsudku alebo správnosť použitia niektorého hmotnoprávneho
ustanovenia. Vo vzťahu k predmetnej veci pritom možno konštatovať, že skutok tak, ako je uvedený v
skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, je správne právne kvalifikovaný
ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keďže z neho jednoznačne vyplýva, že
obvinený na škodu cudzieho majetku (v tomto prípade majetku poškodených) seba obohatil tým, že

uviedol niekoho do omylu a využil omyl iného (v tomto prípade poškodeného V. Z. v tom, že mu
predložil na podpis listiny, medzi nimi aj zmenku na sumu 400,- eur, ktorú V. Z. podpísal v domnienke,
že podpisuje doklad potrebný na vybavenie víz; poškodeného V. Z.K. v tom, že tento poškodený na
žiadosť obvineného napísal na pripravenú predtlač sumu 400,- eur a dátum v domnienke, že ide o
jeho súhlas s tým, že mu bude z prvej výplaty zrazená suma 400,- eur v prospech obvineného ako

poplatok za sprostredkovanie práce; poškodeného V. W. v tom, že poškodenému bola predložená
k podpísaniu zmenka, v ktorej sa poškodený zaviazal zaplatiť poškodenému 400,- eur, čo mal byť
podľa dohody medzi poškodeným a obvineným poplatok spojený so sprostredkovaním zamestnania v
zahraničí, ktorý bude stiahnutý z prvej výplaty poškodeného; v prípade poškodeného Ing. R. X. v tom,
že mu predložil na podpis listiny, medzi nimi aj zmenku, ktorú poškodený podpísal v domnienke, že ide

o poučenie o pracovných a platových podmienkach; obvinený pritom ani jednému z poškodených prácu
nesprostredkoval a aj napriek tomu od poškodených vymáhal vyplatenie sumy 400,- eur) a spôsobil tak
na cudzom majetku malú škodu.

Obvinený v podanom dovolaní namietal tiež nepreukázanie jeho úmyslu spáchať trestný čin podvodu.

K tomu možno uviesť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, prijatého
14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011: „Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie
je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku preto nemôže napĺňať ani poukaz

na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu.
Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné
skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je
napokonobsahomskutkovejvetyrozhodnutia.Predmetomdovolaciehodôvodupodľa§371ods.1písm.
i) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku

v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové
zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.“

Z uvedeného vyplýva, že otázkou naplnenia subjektívnej stránky predmetného trestného činu (ktorej
obligatórnym znakom je zavinenie, vo forme úmyselného zavinenia alebo nedbanlivostného zavinenia)

sa dovolací súd v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže
zaoberať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej
veci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. e), písm. i)

Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného Ing. Ľ. Ž. na neverejnom zasadnutí podľa
§ 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.