Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118293322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118293322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci
starostlivosti o maloleté deti B., P., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka,
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky C. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. X, K. K., zast. Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom
Skuteckého 6, Banská Bystrica a otca P. B., nar. 03. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, J., zast. JUDr.
Michaelou Maťuchovou, advokátkou, so sídlom Osloboditeľov 5, Lieskovec, o návrhu matky detí na
zmenu výchovného prostredia maloletých detí, o odvolaní matky a otca detí proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica č. k. 37P/146/2018-272 zo dňa 24. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (výrok II.) m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú
dohodu v znení:
Otec maloletých detí B., P. nar. XX. XX.XXXX a G. nar. XX. XX. XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu
maloletého P. od 01. 07. 2020 do 30. 06. 2021 sumou 150 € mesačne a od 01. 07. 2021 sumou 200 €
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na maloletú G. od 01. 07. 2020 do
30. 06. 2021 sumou 140 € mesačne a od 01. 07. 2021 sumou 180 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti B., P., nar. XX. XX. XXXX a
G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“, „deti“ alebo „maloleté deti B.“) do osobnej starostlivosti
matky s tým, že oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach majú
obaja rodičia. Otcovi detí uložil okresný súd povinnosť prispievať na výživu maloletých detí B., P., nar.
XX. XX. XXXX, výživným vo výške 150 € mesačne a G., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 140

€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 07. 2020. Styk otca s
maloletými deťmi neupravil. Zároveň vo výroku rozsudku okresný súd uviedol, že „týmto rozhodnutím
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/287/2017-102 zo dňa 14.
02. 2018 vo výroku o výchove, výžive a o úprave styku maloletých detí B., P., nar. XX. XX. XXXX a G.,
nar. XX. XX. XXXX“. Maloletým deťom B. a ich rodičom uložil tiež okresný súd povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015

Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania; o trovách dôkazov nerozhodol, ale uviedol, že o nich rozhodne samostatným
uznesením.1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že matka sa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne návrhom podaným na okresnom dňa 25. 06. 2018 domáhala zmeny výchovného
prostredia maloletých detí tak, že maloleté deti by súd zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že by bola

oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zároveň žiadala, aby
súd uložil otcovi detí povinnosť prispievať na výživu maloletého P. výživným v sume 250 € mesačne a na
výživu maloletej G. výživným v sume 220 €, k jej rukám, vždy k 15. dňu toho- ktorého mesiaca vopred, a
toododňapodanianávrhu.Stykotcasmaloletýmideťminežiadalaupraviť.Návrhnazmenuvýchovného
prostredia a s tým spojený návrh na zmenu úpravy výživného na maloleté deti B. odôvodnila matka

detí tým, že naposledy bolo o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/287/2017-102 zo dňa 14. 02. 2018, kedy okresný
súd rozviedol manželstvo rodičov detí a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté
deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania;
predmetomsúdomschválenejdohodyrodičovboloajzabezpečeniestarostlivostirodičov omaloletédeti
počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Zároveň okresný súd schválil dohodu rodičov aj pokiaľ

ide o výživné na maloletú G. a na maloletého P., na každé dieťa zvlášť, ktoré sa zaviazal otec detí platiť
v sume 70 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
rozhodnutia. Rodičia detí sa zároveň dohodli, že rodinné prídavky bude poberať matka, daňový bonus
si bude uplatňovať otec, pričom trvalým bydliskom maloletých detí bude trvalé bydlisko matky.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že v návrhu na zmenu výchovného prostredia matka detí uviedla, že „striedavá osobná starostlivosť o
maloleté deti B. sa realizovala do 28. 03. 2018, kedy bol maloletý M. naposledy v starostlivosti otca; od
vtedy sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje, maloleté deti odmietajú akýkoľvek kontakt s otcom.“
Matka detí v návrhu na zmenu výchovného prostredia poukázala tiež na to, že v rámci rozvodového

konania boli deti ovplyvnené správaním otca, ktorý s nimi chodil na výlety, do reštaurácií, nakupoval im
rôzne veci. V tom čase prejavili samotné maloleté deti záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Neskôr
sa maloleté deti začali vyjadrovať tak, že chcú ostať v jej starostlivosti. Hovorili jej, že otec sa na jej
adresu nevhodne vyjadruje, a to pred nimi. Matka detí v návrhu na zmenu výchovného prostredia
uviedla, že nebráni deťom v styku s otcom, avšak oni o kontakt s otcom v súčasnosti nejavia záujem.

1.3 Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k návrhu matky detí zo dňa 16. 07. 2018
uviedol,žerodičiadetíabsolvovalinazákladenariadeniasúduvovecisp.zn.32P/271/2017poradensko-
psychologický proces, ktoré konanie bolo však následne na návrh matky zastavené. Konzultácie však
prebiehali naďalej. Bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi, ktoré sa bez prítomnosti rodičov vyjadrili,

že ani jeden z nich nechce striedavú osobnú starostlivosť, chcú byť s otcom iba 2 - 3 hodiny každú druhú
sobotu a každú druhú nedeľu. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 21. 11. 2018
okresný súd zistil, že „boli vykonané konzultácie, individuálne aj s rodičmi“. V otázke komunikácie bol
proces zameraný na odstránenie napätia v komunikácii rodičov a negatívnych prvkov, ktoré rodičom
nedovoľujú spolu komunikovať primerane. Rodičia prejavili vôľu, že sa budú snažiť v komunikácii

nehodnotiť svoje osobnosti negatívne, neosočovať sa a neponižovať sa.

1.4 Otec detí v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 30. 08. 2018 okresnému súdu
oznámil, že je živnostník, avšak túto formu podnikania ukončil, nie je zamestnaný. Zároveň je konateľom
obchodnej spoločnosti RNR s. r. o., so sídlom vo Zvolene. Medzi hlavné príjmy uvedenej spoločnosti

patria príjmy zo stavebnej činnosti. Príjem z podnikania sa pohybuje od 850 € do 1 300 € mesačne,
závisí to od objednávok, faktúr; priemerný mesačný príjem je zhruba 1 075 €.

1.5 Na pojednávaní konanom na okresnom súde právna zástupkyňa matky detí zotrvala na podanom
návrhu v celom rozsahu. Zároveň uviedla, že deti odmietajú striedavú osobnú starostlivosť. K

uvedenému matka detí na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 12. 12. 2018 uviedla, že
zmenapomerovnastalavtom,žestriedaváosobnástarostlivosťsaprestalarealizovaťzhrubamesiacpo
vyhlásení rozvodového rozsudku, a to dňa 28. 03. 2018. Maloletý P. sa vtedy pohádal s otcom, volal jej,
že má po neho prísť, následne zobrala maloletého P. od otca domov. Maloletý P. potom odmietal s otcom
komunikovať do augusta 2018. Následne už ani maloletá O. nechcela chodiť k otcovi. V súčasnosti

striedavá osobná starostlivosť nefunguje, maloletý P. nechce ísť k otcovi, uviedol, že sa bojí jeho reakcie.
Právnazástupkyňaotcadetínapojednávaníkonanomnaokresnomsúdedňa12.12.2018navrhlanávrh
matky zamietnuť ako neopodstatnený z toho dôvodu, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala novú úpravu práv a povinností k maloletým deťom B., a to vzhľadom k tomu,že takáto úprava práv a povinností k maloletým deťom B. platí len od februára 2018. Uviedla, že z
návrhu matky detí ani z výsluchu matky detí nevyplynulo, že by striedavá osobná starostlivosť nebola v
záujme maloletých detí. V uvedenej súvislosti právna zástupkyňa otca detí na pojednávaní konanom na

okresnom súde dňa 12. 12. 2018 uviedla, že je pravdou, že výchovné prístupy a metódy matky a otca
detí sú rozdielne, pričom otec detí je na deti prísnejší. Ďalej uviedla, že postoj matky detí ku konfliktu
28. 03. 2018 nepovažuje otec detí za správny, matka detí by mala podľa jeho názoru viac výchovne
pôsobiť na maloletého P. a nie takúto situáciu využiť, resp. ju ignorovať. Právna zástupkyňa otca detí
na pojednávaní konanom na okresnom súde ďalej uviedla, že deti mali zaplatenú rodinnú dovolenku

pri mori, ktorú zaobstaral otec, na tejto dovolenke pri mori sa však nezúčastnili, pretože na ňu mali ísť
letecky, prišli však k otcovi s tým, že lietadlo s nimi spadne, preto na dovolenku nakoniec neodcestovali.
Otec detí na pojednávaní konanom na okresnom súde nesúhlasil s návrhom matky detí. Podľa jeho
názoru striedavá osobná starostlivosť je naďalej v záujme maloletých detí, a to aj podľa toho ako sa
deti správajú, keď sú u neho. Uviedol, že v auguste 2018 sa mu deti ospravedlnili, samé chceli prísť k
nemu. K incidentu, ktorý sa odohral v marci 2018 uviedol, že deti sa navzájom pohádali, G. rozkopala

P.ovi lego, preto na G. nakričal, P. si ju zastal. Následne deťom povedal, že keď sa nevedia správať,
nepôjdu do žiadneho zábavného centra. Na to sa maloletý P. odul s tým, že on ide k mame a k mame aj
odišiel. Kolízny opatrovník maloletých detí B. na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti striedavá osobná
starostlivosť rodičov o maloleté deti B. nefunguje a nie je ani pre deti momentálne vhodná. Odporučil
upraviť rozšírený styk detí s otcom, napríklad od štvrtku do nedele. Ďalej uviedol, že hlavným problémom

je, že rodičia detí nevedia spolu komunikovať, o čom sa presvedčil aj na poradensko-psychologickom
procese. Hádky rodičov spôsobujú to, že deti s rodičmi manipulujú. Sami deti uviedli, že chcú byť viac u
matky, menej u otca a chcú tráviť nejaký čas aj so starými rodičmi. U otca sa trošku nudia, u mamy majú
viac zábavy. Deti sa otca neboja, nemajú dôvod, nebije ich. Zároveň kolízny opatrovník detí odporučil
rodičom detí naďalej pokračovať v poradensko-psychologickom procese, tak ako bol nastavený, nakoľko

prinášal pozitívne výsledky.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalkyňou z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých Mgr. B.
M., ktorá vo veci podala znalecký posudok zapísaný v znaleckom denníku pod č. 14/2019. Zo záverov

znaleckého posudku okresný súd zistil, že u rodičov nebola zistená žiadna porucha osobnosti, obidvaja
rodičia majú predpoklady na to, aby dokázali napĺňať záujmy maloletých detí a zvládať starostlivosť
o ne. Deti spracovávajú rodinnú situáciu rozdielnym spôsobom, v situácii rodinnej nestability došlo k
výraznejšiemu zblíženiu maloletej G. s bratom P.om, upli sa jeden na druhého. Maloletý P. má väčší
problémsospracovanímsmútku,ktorýsúvisísrodinnousituáciou,nedisponujedostatočnýmizvládacími

mechanizmami. Nejasnosť a nestabilita rodinných vzťahov, napätie medzi rodičmi obe deti zasahuje
a formuje ich vzťah k sebe, otriasa pocitom stability a mení ich postoj k rodinnému systému ako
takému. Vzťahy detí s matkou sú primerané, poskytuje im základnú životnú istotu, starostlivosť. Vo
vzťahu k otcovi majú obe deti ambivalentný, vyhýbavý, neistý, dištančný vzťah. Premieta sa do neho
napätie zo situácie rodiny v rozpade, napätie medzi rodičmi. Rodičia detí majú medzi sebou napätý

vzťah, v ktorom sa odráža neprekonaný pocit ublíženia, hnevu, i negatívne vnímanie jeden druhého,
čo deti zasahuje. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 06. 09.
2019 uviedol, že sa so znaleckým posudkom stotožňuje, odporučil zrušiť striedavú osobnú starostlivosť,
nakoľko nie je v záujme maloletých detí. Poukázal na to, že v súčasnej dobe nie sú prekážky, ktoré
by bránili niekoľkohodinovému kontaktu otca s deťmi, kontakt detí s otcom je potrebný, nakoľko otec

detí tiež stimuluje vývin detí v mentálnej a v emočnej oblasti. Z uvedeného dôvodu odporučil kolízny
opatrovník upraviť aspoň minimálny kontakt otca s deťmi, ktorý by mal byť zachovaný v rozsahu dvoch
víkendov v priebehu mesiaca. Matka detí v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že sa
so znaleckým posudkom stotožnila a zotrvala na podanom návrhu na zmenu výchovného prostredia
detí. Otec detí v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že súhlasí so zverením detí do

osobnej starostlivosti matky detí a navrhol, aby súd neupravil pevný harmonogram stretávania sa otca s
deťmi. Pokiaľ ide o návrh matky na zmenu vyživovacej povinnosti otca detí, okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že matka detí je
vedená ako zamestnanec spoločnosti MD GASTRO, s. r. o., od 14. 01. 2019. Zamestnávateľ matky detí
MD GASTRO, s. r. o., súdu prvej inštancie oznámil, že matka detí je zamestnaná ako čašníčka od 14.

01. 2019 na skrátený pracovný úväzok 2 hodiny denne, z dôvodu starostlivosti o deti. Jej priemerný čistý
mesačný zárobok je 249,24 €. Momentálne je na materskej dovolenke, pričom poberá „materskú“ vo
výške 162 € mesačne. Z daňového priznania spoločnosti otca detí (RNR, s. r. o.,) za rok 2017 okresný
súd zistil základ dane vo výške 4 437 €, príjmy vo výške 34 300 € a výdavky vo výške 29 863 €. Zdaňového priznania otca detí ako SZČO za rok 2017 okresný súd zistil základ dane vo výške 2 395,17
€. Daňový úrad Banská Bystrica súdu prvej inštancie oznámil, že otec detí ako subjekt SZČO za rok
2019 nepodával daňové priznanie. Naposledy podal daňové priznanie za rok 2018, kde základ dane bol

3 865 €. Z obchodného vestníka okresný súd zistil, že na majetok otca detí ako SZČO bol vyhlásený
dňa 12. 12. 2019 konkurz. Z rodného listu predloženého matkou detí okresný súd zistil, že matke detí
dňa 30. 05. 2020 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to na maloletého X.X V E..

1.7 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že maloleté deti B. pochádzajú z manželstva rodičov,
ktoré bolo rozvedené, pričom na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti B. predchádzajúcim
rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zverené na základe vzájomnej dohody rodičov do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania, v rámci ktorej
(dohody rodičov) sa rodičia detí dohodli aj na starostlivosti o maloleté deti počas vianočných sviatkov
a letných prázdnin. Otec detí sa v rámci uvedenej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletých

detí, na každé dieťa zvlášť, výživným vo výške 70 € mesačne. V tom čase mal maloletý P. 11 rokov,
navštevoval 5. ročník základnej školy, maloletá G. mala 8 rokov, navštevovala 2. ročník základnej
školy. Záujmové krúžky deti žiadne nenavštevovali, nenavštevovali žiadnu špecializovanú ambulanciu,
neužívali pravidelne lieky. Matka detí uvádzala, že deti trpia častými laryngitídami pri zmene ročných
období, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky. Matka detí bola v čase poslednej úpravy výživného

schválenou dohodou rodičov zamestnaná, jej čistý mesačný príjem bol 218 €, poberala rodinné prídavky,
neuplatňovala si daňový bonus. Otec detí uvádzal v tom čase čistý mesačný príjem 1 300 €. Rodičia
detí inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemali. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov detí sa striedavá
osobná starostlivosť realizovala do novembra 2018, následne maloleté deti zostali úplne v osobnej
starostlivosti matky, pričom sa odmietali s otcom stretávať a komunikovať s ním. Vzhľadom na potrebu

zistenia príčiny odmietavého postoja detí k stretávaniu sa s otcom nariadil súd prvej inštancie, tak
ako bolo vyššie uvedené, vo veci znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania zistil,
že obidvaja rodičia detí parciálne negatívne ovplyvňovali maloleté deti, neboli schopní vymedziť si
výchovné hranice, neboli jednotní vo výchove detí, navzájom znevažovali svoju rodičovskú autoritu, čím
ju oslabovali, a preto u detí rástlo napätie, neistota. Zo znaleckého posudku vyplynula ako vhodnejšia

osobná starostlivosť matky detí o maloleté deti B. a zároveň zo znaleckého posudku vyplynul nezáujem
rodičov o úpravu striktného kontaktu otca s maloletými deťmi. Vykonaným dokazovaním mal okresný
súd za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje, nie sú pre jej realizáciu splnené ani
zákonné podmienky, nakoľko ani jeden z rodičov v súčasnosti nemá záujem o takúto formu starostlivosti,
komunikácia rodičov nie je postačujúca, konštruktívna a v záujme maloletých detí. Rodičia sa neustále

vracajú do minulosti, sú medzi nimi konflikty, ktoré maloleté deti zneužívajú, pričom rodičia nie sú,
vzhľadom na ich vzájomný vzťah, ani jednotní pri výchove maloletých detí a nie sú schopní vymedziť
si výchovné hranice v rámci starostlivosti o deti. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, v rámci ktorej sa deti
fakticky nachádzajú v osobnej starostlivosti matky detí, ktorá osobnú starostlivosť o deti zvláda, otec detí
nemá výhrady voči jej osobnej starostlivosti o deti a súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti

matky detí, pričom sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v osobnej starostlivosti matky o
maloleté deti, súd prvej inštancie zveril maloleté deti B. do osobnej starostlivosti matky detí. Nakoľko
týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie, vychádzajúcim z vykonaného dokazovania, ktorým bolo
preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo
rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti B., zaoberal sa súd prvej inštancie otázkou

určenia vyživovacej povinnosti tomu rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti,
t. j. v danom prípade sa zaoberal otázkou určenia vyživovacej povinnosti otcovi detí. Pri určení
výšky vyživovacej povinnosti otca detí vychádzal súd prvej inštancie podľa odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku z ustanovenia § 75 ods. 1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“), a to z veku, odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností

a majetkových pomerov otca detí ako rodiča povinného plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k
maloletým deťom, ktoré nie sú zverené do jeho osobnej starostlivosti. Za týmto účelom vykonal súd
prvej inštancie vo veci dokazovanie, ktoré popísal v odseku 39. odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, na základe ktorého mal za preukázané, že mesačné náklady na každé z maloletých detí B.,
P. a G. predstavujú približne 240 €, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletý P. je od maloletej G.

starší, je chlapec, preto vo vzťahu k nemu možno uvažovať aj o niečo vyšších priemerných mesačných
výdavkoch nazabezpečeniejehoodôvodnenýchpotrieb.Vzhľadomnavykonanédokazovaniesúdprvej
inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca detí na maloleté deti B. tak, že na maloletého P. určil výživné
vo výške 150 € mesačne a na maloletú G. vo výške 140 € mesačne, nakoľko takto určené výživnépovažoval za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca. V uvedenej súvislosti poukázal súd prvej inštancie na
tú skutočnosť, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Uviedol,

že obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí, pričom matka si plní vyživovaciu
povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že
nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby sa rovnakou mierou podieľala na výžive maloletých
detí ako otec, ktorý maloleté deti nemá v osobnej starostlivosti. Konštatoval, že je preto povinnosťou
otca prispievať na výživu detí vyššou mierou, ako je len polovica mesačných nákladov na maloleté

deti. Vo vzťahu k „príjmovým pomerom“ otca detí okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru v tom zmysle, že pri určovaní
vyživovacej povinnosti súd nevychádza z reálne preukázaného príjmu, ale z potencionálneho príjmu,
ktorý je povinný rodič schopný dosiahnuť. V danom prípade je otec detí spoločník a konateľ obchodnej
spoločnosti, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, teda činnosťou, ktorá je v súčasnosti žiadaná. V
uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že je preto

povinnosťou otca detí, ktorý má vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom,
zabezpečiť si príjem primerane vzdelaniu, praxi a skúsenostiam. Zároveň však okresný súd nevyhovel
návrhu matky detí,
ktorá žiadala (po úprave petitu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie) priznať na výživnom pre
maloletéhoP.sumu180€mesačneapremaloletúG.sumu160€mesačne,atozdôvodunepreukázania

výdavkov na maloleté deti v uvedenom rozsahu. Počiatok takto určenej vyživovacej povinnosti otca
detí určil súd prvej inštancie od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
t. j. od 01. 07. 2020, a to s prihliadnutím na vykonateľnosť rozhodnutia v časti vyživovacej povinnosti
s poukazom na § 44 CMP. Pri určení počiatku vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie prihliadol
tiež na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť vzniká do budúcna, od času keď nadobudne právne

účinky rozhodnutie o zmene výchovného prostredia detí. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie
konštatoval, že napriek skutočnosti, že maloleté deti sú fakticky v osobnej starostlivosti matky detí od
novembra 2018, otec detí prispieval riadne na výživu maloletých detí v zmysle v tom čase platného
súdneho rozhodnutia, a teda nemá dlh na výživnom.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolala matka a aj otec maloletých detí
B.. Matka maloletých detí B. v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva voči výroku II. rozsudku súdu
prvej inštancie, pretože sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, premietnutým do výroku II. a s jeho
odôvodnením nestotožňuje. Uviedla, že je na materskej dovolenke s príjmom 162 € mesačne a poberá
rodinné prídavky na maloleté deti. Otec detí si uplatňuje na maloleté deti daňový bonus. S deťmi žije u

jej matky, ktorá je toho času onkologickou pacientkou, jej súčasný priateľ pracuje v zahraničí. Uviedla,
že súd prvej inštancie ustálil náklady na jedného člena jej domácnosti v sume 110 € mesačne, podľa jej
názoru sú však tieto výdavky vyššie, pretože okrem výdavkov na bývanie má ďalšie mesačné výdavky,
ktoré podrobne rozpísala v odvolaní. Zdôraznila, že otec deťom nad rámec výživného neprispieva,
nekúpil im darčeky ani na Vianoce a ani na sviatky; finančne jej pomáha jej priateľ. Od novembra 2018

sa maloleté deti s otcom vôbec nestretávajú. Poukázala na to, že osobnú starostlivosť matky o deti je
potrebné zohľadniť ako kompenzáciu finančného príspevku, ktorý má matka poskytnúť na výživu detí,
čo v konečnom dôsledku predstavuje hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča.
Poukázala na to, že pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní rodičia svojim maloletým deťom
poskytovať, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ust. § 75 ods. 1, veta prvá Zákona

o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.Okremuvedenýchvšeobecnýchhľadískvšakplatiaajďalšiekritériáuvedené vustanovení§
62 ods. 2 Zákona o rodine, kde je ustanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich maloletých
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni oboch rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je uvedené v ustanovení § 62 ods. 3, vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. V ustanovení § 62 ods. 5 Zákona o rodine je ďalej ustanovené, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Matka detí v odvolaní ďalej uviedla, že z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie nevyplynulo, že by nebolo v schopnostiach otca detí, ktorý je v produktívnom veku, aby si

v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí našiel zamestnanie, z ktorého by mal dostatočný
príjem, pokiaľ mu na plnenie si vyživovacej povinnosti nepostačuje príjem z podnikateľskej činnosti.
Okrem priznanej výšky výživného namietala matka detí v odvolaní aj počiatok určenia vyživovacej
povinnosti od 01. 07. 2020, pričom uviedla, že pri určení počiatku vyživovacej povinnosti súd prvejinštancie prihliadal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť vzniká do budúcnosti, kedy nadobudne
účinky rozhodnutie o zmene výchovného prostredia. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine však súdne
rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V uvedenej súvislosti matky detí v

odvolaní uviedla, že v tomto prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že maloleté deti sú v osobnej
starostlivosti matky minimálne od novembra 2018. Z dôvodu výkonu striedavej osobnej starostlivosti
rodičov si mal otec detí v zmysle predchádzajúcej úpravy výživného vyplývajúcej zo súdom schválenej
dohody plniť vyživovaciu povinnosť v sume 70 € mesačne, na každé dieťa zvlášť, pričom vo zvyšnej
časti si mal otec detí plniť vyživovaciu povinnosť vo forme osobnej starostlivosti o maloleté deti v

týždenných intervaloch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od predchádzajúceho rozhodnutia vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom došlo k zmene faktického výkonu
starostlivosti o maloleté deti, keď od novembra 2018 sa deti nachádzali a nachádzajú výlučne v osobnej
starostlivosti matky, s ktorou zmenou súhlasili maloleté deti a nakoniec aj otec detí. Od novembra 2018
sa teda matka o deti starala a zabezpečovala im všetky výdavky s tým súvisiace. Otec detí nad rámec
výživného v uvedenej výške na výživu detí neprispieval.

3. Otec detí v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie do výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože podľa jeho názoru ho súd prvej inštancie zaviazal hradiť výživné v neprimeranej výške. V
nadväznosti na uvedené poukázal otec detí na ust. § 62 ods. 2 a ods. 5 Zákona o rodine a uviedol,
že na poslednom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie uviedol, že matka nepreukázala

súdu také výdavky, ktoré by odôvodňovali súdom určenú výšku výživného. Matka detí poukázala na
časté ochorenia detí, ale tieto časté ochorenia detí žiadnym spôsobom nepreukázala. Deti nemajú
záujmové krúžky, aktivity, doučovania. Súd prvej inštancie nezobral podľa otca detí do úvahy ani
skutočnosť, že otec detí je v osobnom bankrote, nemá dostatočné príjmy. Pracuje ako stavebný robotník
a keďže nestíhal platiť zákonné odvody, živnosť zrušil a založil si spoločnosť s ručením obmedzeným.

Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie prezentoval obrat jeho obchodnej spoločnosti, treba
však zobrať do úvahy, že z obratu spoločnosti, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, predstavujú
60-70 % výdavky na nákup stavebného materiálu, ochranných pomôcok a na dopravu, pričom obrat
spoločnosti nepredstavuje jej príjem. Otec detí v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec detí používa firemné osobné motorové vozidlo značky

AUDI, tak považuje za potrebné uviesť, že uvedené je pravdou, avšak ide o desaťročné osobné
motorové vozidlo, ktoré už má zápornú hodnotu, nakoľko jeho údržba ho vyjde viac ako by bola jeho
predajná hodnota. „Chce sa o svoje deti postarať, ale je obdobie po pandémii, klienti platia kadejako,
ceny materiálov stúpli, hľadá sa ťažšie robota, zisky sú veľmi striedme“. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), nariadil v zmysle ust. § 177 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 2 ods. 1 CMP vo veci pojednávanie, pred otvorením ktorého vyzval rodičov maloletých detí na
uzavretie rodičovskej dohody ohľadom vyživovacej povinnosti otca detí, o ktorú rodičovskú dohodu vo

veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých sa má súd vždy pokúsiť. Rodičia maloletých detí B.
po poskytnutí určitého časového priestoru mimo pojednávacej miestnosti, za účasti svojich právnych
zástupcov dospeli k dohode o vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti B., P. a G., ktorú súd schválil,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím došlo v zmysle ust. § 380 CSP k zmene rozsudku
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (výrok II.)

5. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.7. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

9. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu súdneho rozhodnutia týkajúceho sa výchovného prostredia

maloletého dieťaťa je zmena pomerov, a to jednak na strane dieťaťa, ako i na strane rodiča/rodičov alebo
na obidvoch stranách. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozhodnutia nemôže byť akákoľvek, musí ísť
o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Podstatnou zmenou pomerov sa rozumie závažnejšia zmena, nie len zmena krátkodobého charakteru.
V danom prípade súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy výkonu práv a
povinnostírodičovkmaloletýmdeťomB.došlokzmenepomerov,ktorázmenapomerovspočívalavtom,

že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti B. v zmysle súdom schválenej dohody - rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/287/2017-102 zo dňa 14. 02. 2018 sa podľa zhodného
tvrdenia rodičov detí od novembra 2018 fakticky nerealizovala, deti ju odmietali, čo otec detí napokon
akceptoval a súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky detí, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie zveril maloleté deti B. do osobnej starostlivosti matky detí. Proti tejto časti

rozhodnutia súdu prvej inštancie (výrok I.) sa rodičia maloletých detí B. a ani kolízny opatrovník detí,
neodvolali. Obidvaja rodičia detí sa však odvolili do výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie uložil otcovi detí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí B., P. výživným vo
výške 150 € mesačne a G. výživným vo výške 140 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiacu vopred k
rukám matky počnúc dňom 01. 07. 2021. Matka detí sa odvolala proti predmetnému výroku rozsudku

súdu prvej inštancie z toho dôvodu, že nesúhlasila s výškou určeného výživného a tiež s počiatkom
určenia vyživovacej povinnosti, pričom argumentovala tým, že deti má fakticky v osobnej starostlivosti
od novembra 2018, a preto považovala za opodstatnené, aby jej súd priznal zvýšené výživné spätne
od novembra 2018, nie tak ako rozhodol od 01. 07. 2020. Otec detí v odvolaní nesúhlasil s výškou
určenej vyživovacej povinnosti, pričom v odvolaní okrem iného argumentoval tým, že súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti B. nezohľadnil tú skutočnosť, že „je v
osobnom bankrote“. Odvolací súd v rámci prípravy na pojednávanie zistil, že konkurz na majetok otca
detí ako SZČO - živnostníka, o ktorom bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedené konanie pod
sp. zn. 2OdK/1117/2019 bol ku dňu 12. 05. 2021 zrušený. Pred otvorením odvolacieho pojednávania
dal odvolací súd rodičom detí priestor, aby sa pokúsili uzatvoriť dohodu rodičov, ktorá má v zmysle

právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vždy prednosť pred autoritatívnym
súdnym rozhodnutím. Nová právna úprava zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vychádza totiž zo zásady,
že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým
riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
vrátane dohody o výživnom. Rodičia maloletých detí B. dospeli v konečnom dôsledku k dohode o

výživnomnamaloletédetiB.vznení,takakojeuvedenávovýrokutohtorozsudku. Suvedenoudohodou
rodičov maloletých detí B. súhlasil aj kolízny opatrovník detí konštatujúc, že je v záujme maloletých detí.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd schválil dohodu rodičov maloletých detí B. o
vyživovacej povinnosti otca detí v znení tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, čím došlo v

zmysle ust. § 380 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (výrok
II.) a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s prihliadnutím k ust. § 52
CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).