Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200171
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: YZY s.r.o., so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice,
IČO: 36 608 262, právne zastúpený JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom, so sídlom Hraničná 2, 040
17 Košice, IČO: 42 322 600, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100130062/2021 zo dňa 27.01.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.03.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.03.2021, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach
dňa 22.03.2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100130062/2021 zo dňa
27.01.2021, ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej

správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a o doplnení
niektorých zákonov, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101619566/2020 zo dňa
22.10.2020, na základe ktorého bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol

vyrubený rozdiel dane v sume 189 208,36 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2016 daňovému subjektu YZY s.r.o., Palackého 1, Košice, IČO: 36 608 262, DIČ: 202 219 2227, IČ
DPH SK2022192227.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal podľa § 185 písmeno a) Správneho súdneho poriadku
priznať odkladný účinok tejto žalobe. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma z dôvodu ohrozenia pokračovania v obchodnej činnosti,
ktorú žalobca vykonáva od roku 2006, nakoľko ako dlžníkovi vo vzťahu k štátu sa možnosti pokračovania
v obchodnej činnosti znižujú, keďže obchodní partneri budú od už uzatvorených kontraktov odstupovať.
Žalobca uviedol, že si doteraz vždy dôsledne plní povinnosti vo vzťahu k štátu a že ho táto situácia
dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti. Vzniknutou situáciou žalobcovi hrozí značná finančná
škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná. Podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku nie je

v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé podnikateľské
prostredie a vytváranie pracovných miest zamestnávateľmi počas pandémie COVID-19.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2021 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
žaloby uviedol, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či

finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na
základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písmeno a) Správneho súdneho poriadku možné priznaťsprávnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho

spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý
ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca
domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie
§ 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne

iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však
súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude
v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby,
ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky

musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí
mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-196 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie
odkladného účinku.

9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby dospel súd k záveru,
že žalobca nepredložil žiadne argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

11. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c/ SSP).