Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201917
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319201917.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcov: 1/ P. H., J.. XX.XX.XXXX,

G. K. XXX, XXX XX N., X/ Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX N., právne zastúpených:
Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36
866 296, proti žalovanému: RSQ 1 s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 319
643, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2019 domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané
na LV číslo XXX, vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre okres: Š., Q.: N., H. Ú.: Š.,
M. K. K. Č. XXX, Q. I.S. XXX S., O. K.: L., K. Z. D. M. K. V. „. J. H. S., K. K. Č. XXX/X, Q. I. XXX S.,
O. K.: L. K. M. J., K. Z. D. M. K. V. „. J. H. S., K. K. Č. XXX/X, Q. I. XXX S., O. K.: L. K. M. J., K. Z. D.
M. K. V. „. J. H.X. S., K. K. Č. XXX/X, Q. I. XX S., O. K.: L. K. M. J., K. Z. D. M. K. V. „. J. H. S., N. N.
Č.N. XXX, O. N.: XX, K. N.: V. O., K. J. K. U. K. Č. XXX/X, N. G. N. Č., O. N.: X, K. N.: A., K. J. K. U.
K. Č.N. XXX/X, nie sú zaťažené záložným právom, zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného

práva číslo Z -21230-09 zo dňa 14.04.2009 pod V - 458/2009.

2. Žalobu vo veci samej žalobcovia podali v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP a uznesením tunajšieho
súdu č.k. 35C/15/2019-55 zo dňa 02.04.2019. Odôvodnili ju tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností označených v žalobnom petite v podiele 1/1, na ktorých zriadili záložné právo v
prospech veriteľa - VÚB, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.04.2009
č. Z 21230-09, ktorého vklad do KN bol povolený pod V-458/2009. Zmluva o zriadení záložného

práva bola zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalobcov voči záložnému veriteľovi na základe
zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 14.04.2009 vo výške 33.901,98 eura. Podaním zo dňa 15.12.2010
oznámil pôvodný veriteľ (VÚB, a.s.) žalobcom ako dlžníkom začatie výkonu záložného práva z dôvodu
nesplácania úveru, ktoré začatie výkonu záložného práva bolo zapísané v KN pod číslom P-176/2010
zo dňa 15.12.2010. Následne však zo strany veriteľa k dokončeniu výkonu záložného práva neprišlo,
a veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalobcom na spoločnosť DONAU Finance, s.r.o., IČO: 44 713
070, tá následne na spoločnosť DF real, s.r.o., IČO: 45 994 056 (spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia

s inou spoločnosťou dňa 02.06.2017), a tá následne na spoločnosť RSQ1 s.r.o., IČO: 48 319 643,
ktorá je aktuálnym veriteľom a súčasne záložným veriteľom voči žalobcom. Žalobcovia sa o prvom
postúpení dozvedeli až na základe oznámenia o dražbe nehnuteľností pod sp. zn. D BB 82002015 zo
dňa 30.07.2015, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 04.08.2015, druhé postúpenie bolo realizovanédňa 11.04.2016, a tretie postúpenie bolo realizované dňa 28.12.2016. Právny predchodca žalovaného
(DONAU Finance, s.r.o.) oznámil žalobcom dátum konania dražby na deň 23.09.2015, oznámením o
dražbe. V nadväznosti na to žalobcovia listami zo dňa 09.09.2015 vzniesli námietku premlčania výkonu

záložného práva voči právnemu predchodcovi žalovaného (DONAU Finance, s.r.o.). Právny predchodca
žalovaného (DONAU Finance, s.r.o.) od konania dražby upustil, na základe neodkladného opatrenia
vydaného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 10C/664/2015 zo dňa 18.09.2015, právoplatného
dňom 10.02.2016. Žalovaný listom zo dňa 26.02.2019 oznámil žalobcom, že dňa 23.03.2019 žiada
sprístupniť nehnuteľnosti za účelom ohliadky pre potreby ich ohodnotenia za účelom dobrovoľnej

dražby. Vychádzajúc z oznámenia veriteľa VÚB, a.s. zo dňa 15.12.2010 o začatí výkonu záložného
práva, bola dlžná pohľadávka vyčíslená ku dňu 30.11.2010 na sumu 39.179,64 eura s prísl. (deň
zosplatnenia pohľadávky). Omeškanie s plnením žalobcov ako dlžníkov nastalo deň nasledujúci, t.j. dňa
01.12.2010, s tým, že právo veriteľa začať s jej vymáhaním prostredníctvom výkonu záložného práva,
a vo výkone tohto práva aj riadne pokračovať započalo dňom 01.12.2010. Premlčacia doba pohľadávky
započala plynúť dňom 01.12.2010, oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo realizované dňa

15.12.2010, oznámenie o dražbe bolo vydané až dňa 30.07.2015 (žalobcom doručené dňa 04.08.2015)
a žalovaný je aktuálnym majiteľom pohľadávky od 28.12.2016, avšak úkon ohliadky realizoval až
podaním zo dňa 26.02.2019. S ohľadom na uvedené konštatovali, že ani pôvodný veriteľ VÚB, a.s.
a ani jeho právni nástupcovia vo výkone záložného práva riadne nepokračovali, čo spôsobilo zánik
účinkov prerušenia plynutia premlčacej doby aj s ohľadom na nález ÚS SR II. ÚS/250/2011, podľa

ktorého celkovú premlčaciu dobu stanovenú zákonom nemožno predlžovať. K premlčaniu pohľadávky
uplynutím premlčacej doby muselo dôjsť najneskôr dňa 01.12.2013, s tým, že žalobcovia vzniesli platne
námietku premlčania v podaní zo dňa 09.09.2015. Rovnakým spôsobom je potrebné nahliadať aj na
výkon záložného práva, ktoré začatie bolo žalobcom oznámené podaním veriteľa (VÚB, a.s.) zo dňa
15.12.2010, a teda k jeho výkonu mohlo po prvý raz dôjsť uplynutím lehoty 30 dní, t.j. dňom 14.01.2011,

čovšakveriteľneurobilavýkonzáložnéhoprávanedokončil,resp.totoprávonevykonalviacako8rokov,
a preto sa mu právo na jeho výkon (uplatnenie) premlčalo. Uviedli tiež odkazy na najmä českú judikatúru.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal, že žalobcami uplatnený petit nemá oporu v platnom
objektívnom v práve. Tvrdil, že ak by súd vydal rozsudok, ktorého enunciát by bol identický s obsahom

žalobného petitu, súd by fakticky rozhodol o tom, že objektívne existujúce záložné právo zapísané v
katastri nehnuteľností zaniklo, pričom poukázal na to, že spôsoby a dôvody zániku záložného práva súd
uvedené v ustanovení § 151md ods. 1 OZ. Prípadné premlčanie záložného práva tvrdené žalobcami
nemá v žiadnom prípade za následok jeho zánik. Za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby žalovaný
považoval skutočnosť, že žalobcovia neodôvodnili existenciu ich naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Poprel tvrdenia žalobcov o tom, že záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosti je
premlčané. Tvrdil, že záložné právo bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva číslo
Z - 21230 - 09 zo dňa 14.04.2009 a vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 06.05.2009 pod V - 458/2009. Pôvodný záložný veriteľ (VÚB, a.s.) listom zo dňa 15.12.2010 v
súlade s § 151l OZ oznámil žalobcom a Okresnému úradu Šaľa, katastrálnemu odboru začatie výkonu

záložného práva. Okamihom doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k záložnému právu a jeho registráciou v príslušnom registri, keďže
doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva a jeho registrácia má v zmysle ustanovenia §
151l OZ v spojení s ustanovením § 112 OZ charakter prvého právneho úkonu nevyhnutného na reálne
vykonanie platne existujúceho záložného práva, a preto by mal takýto úkon zakladať prerušenie plynutia

premlčacejdobypodobneakovprípadeuplatneniaprávanasúde.Malpretozato,žezásadavigilantibus
iura scripta sunt bola zo strany žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov zachovaná a vzhľadom na
spočívanie premlčacej doby vo vzťahu k záložnému právu, nie je možné od žalovaného požadovať, aby
k predaju zálohu došlo v presne určenom časovom intervale. Poukázal na to, že tak ako pri exekučnej
dražbe, tak ani pri dobrovoľnej dražbe objektívne nie je v možnostiach osoby, v prospech ktorej sa

dražba vykonáva, ani v možnostiach osoby vykonávajúcej dražbu, ovplyvniť kedy skutočne dôjde k
speňaženiu zálohu, keďže speňaženie zálohu je determinované veľkým množstvom faktorov, ktoré
záložný veriteľ objektívne nemá možnosť ovplyvniť. Mal za to, že v prípade spočívania premlčacej doby
spôsobeného začatím výkonu záložného práva, môže byť záloh predávaný bez časového obmedzenia,
tak ako je to možné v prípade exekučnej dražby. Z pohľadu zachovania právnej istoty záložných veriteľov

považoval za neakceptovateľný právny názor tvrdiaci, že k premlčaniu záložného práva dôjde v prípade,
ak si do uplynutia premlčacej lehoty záložný veriteľ neuplatní svoju pohľadávku v rozvrhu výťažku zo
speňaženia zálohu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcov, že je žalovaný a jeho právni predchodcovia
od roku 2015 nepokračovali vo výkone záložného práva. K tomuto uviedol, že prvá dobrovoľná dražbasa podľa oznámenia o dražbe zo dňa 30.07.2015 mala konať dňa 23.09.2015 a neuskutočnila sa z
dôvodu, že v tento deň bolo dražobníkovi doručené predbežné opatrenie, ktoré mu zakazovalo vykonať
dobrovoľnú dražbu nehnuteľností. Zdôraznil, že vydaniu oznámenia o dražbe predchádzal celý rad

úkonov (napr. podpísanie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, zabezpečenie znalca a vykonanie
obhliadkynehnuteľnostiznalcom,vypracovanieznaleckéhoposudkuajehodoručeniežalobcomapod.),
pričom žalovaný ihneď po právoplatnom skončení konania 5C/662/2015 inicioval vykonávanie všetkých
nevyhnutných právnych úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby, ktorá bola ale opäť
znemožnená uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 35C/15/2019-55 zo dňa 02.04.2019. Pokiaľ ide o

poukazy žalobcov na rozhodnutia súdov Českej republiky, žalovaný mal za to, že s poukazom na článok
2CSPsúprerozhodovanúvecbezakéhokoľvekvýznamu,apretoichnebudekomentovať.Rozhodnutia
súdov SR uvedené v žalobe sa vôbec netýkajú predmetu sporu, ktorým je len a výlučne zodpovedanie
otázky, či záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosti je premlčané alebo nie. Tiež tvrdil, že žalobcovia
účelovo spájajú do jedného celku premlčaciu lehotu pohľadávky a premlčaciu lehotu záložného práva,
ktoré sú však samostatné a ktorých plynutie môže byť relatívne nezávislé. Doručením oznámenia o

začatí výkonu záložného práva došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby záložného práva, ktoré však
nemalo žiadny vplyv na ďalšie plynutie premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky, resp. jej splatnej
časti. Bez ohľadu na to, či uplynula premlčacia lehota pohľadávky zabezpečenej záložným právom, platí,
že premlčacia lehota záložného práva neuplynula, nakoľko od doručenia oznámenia o začatí výkonu
záložného práva spočíva, a preto záložné právo možno vykonať v zmysle § 151j ods. 2 OZ. Tiež uviedol,

že pojem „riadne pokračovanie vo výkone záložného práva“ nie je nikde v OZ definovaný, a preto s
prihliadnutím na § 853 ods. 1 OZ je pri výklade tohto pojmu potrebné aplikovať ustanovenie § 112
OZ. S ohľadom na uvedené, jediným dôvodom na nespočívanie premlčacej lehoty z dôvodu doručenia
oznámenia o začatí výkonu záložného práva by bola situácia, kedy by žalovaný zobral späť oznámenie
o začatí výkonu záložného práva, a tým by znegoval jeho právne účinky, k čomu však v tomto prípade

nedošlo. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobcovia v replike trvali na tom, záložné právo premlčaniu podlieha, a toto právo sa premlčalo,
a preto žalovaný nie je oprávnený vo výkone záložného práva pokračovať, ako aj z dôvodu, že
výkon záložného práva žalovaným je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko

výkon záložného práva nemôže byť vedený po neobmedzenú dobu, ale najviac po dobu kedy dôjde
k premlčaniu pohľadávky samotnej. Na premlčanie záložného práva, ako na spôsob jeho zániku je
potrebné aplikovať ust. § 853 ods. 1 OZ, k ust. § 100 ods. 1 OZ a ust. § 578 OZ, ktoré sa ako všeobecné
ustanovenie vzťahuje na všetky záväzkové vzťahy. Naliehavý právny záujem na určení odvodzujú z
rozhodnutia R 17/1972, a to aj z dôvodu, že je záložné právo registrované v KN, a bez rozhodnutia súdu

nie je možné poskytnúť žalobcom ochranu. K tvrdeniu žalovaného, že záložné právo bolo vykonané
v zákonnej premlčacej lehote a vykonať ostatné právne úkony môže v neobmedzene dlhej dobe (bez
časovéhoobmedzenia),uviedli,žeakbyanalogickyaplikovaliust.§112OZnato,abydošlokspočívaniu
premlčacej doby, musí veriteľ vo výkone práva riadne pokračovať, a táto podmienka nie je u žalovaného,
a ani u jeho právnych predchodcov riadne splnená. Poukázali pritom na R 3/2001 a mali za to, že hoci

dostupné súdne rozhodnutia spájajú tento pojem len so späťvzatím žaloby, v danej veci pri výkone
záložné práva sa zasahuje do ústavného práva na bývanie, a teda konanie záložného veriteľa pri výkone
záložného práva musí byť efektívne a rýchle tak, aby nebolo v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ. Pôvodný
veriteľ VÚB, a.s. vo výkone záložného práva nepokračoval, hoci mu v tom nič nebránilo. Skutočnosť, že
pohľadávka sa opakovane postúpila na nových veriteľov nezaťažuje žalobcov, ale žalovaného, ktorý mal

vo výkone záložného práva riadne pokračovať. Tvrdili, že samotné poverenie dražobníka vykonaním
dražby,zabezpečenímznaleckéhoposudku,aoznámenímodražbe,nezaberieviacako90dní(zákonné
lehotypodľaust.§151lanasl.OZ),pričomprávnympredchodcomžalovanéhototrvalo5rokov.Rovnako
uvedené platí v celom rozsahu aj na žalovaného, ktorý je veriteľom pohľadávky od 28.12.2016 a k
jedinému úkonu, ktorý vykonal dňa 26.02.2019, uplynulo viac ako 2,5 roka. Ďalej uviedli, že záložné

právo je právo subsidiárne a akcesorické, t.j. je viazané na existenciu pohľadávky ako primárneho
záväzku. Z ust. § 100 ods. 2 OZ však nevyplýva, že by mohla plynúť premlčacia lehota záložného právo
bez toho, aby ešte existovala pohľadávka, a táto nebola premlčaná. V danej veci sa stala pohľadávka
splatnou dňa 30.11.2010, s tým, že premlčacia doba začala plynúť dňa 01.12.2010 a uplynula dňa
01.12.2014, teda uplynutím lehoty 4 roky podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka (pohľadávka z úveru).

Poukázali na to, že v danej veci sa vytvoril taký skutkový stav, podľa ktorého je pohľadávka ako hlavný
záväzok premlčaná, ale záložné právo by premlčané byť nemalo, čo je v rozpore s ust. § 100 ods. 2 OZ.
Považovali za nemysliteľné, aby sa záložné právo nepremlčalo len na základe toho, že bolo oznámené
začatie výkonu, avšak tento výkon nebol za 9 rokov ukončený, hoci pohľadávka, ktorá má byť záložnýmprávom zabezpečená je už premlčaná. Výkon záložného práva upravuje ust. § 151l a nasl. OZ, avšak
je potrebné tieto zákonné ust. vnímať v spojení s ust. § 100 ods. 2 OZ, teda, že záložné právo sa
premlčí najneskôr dňom premlčania pohľadávky samotnej, inak by akýkoľvek iný výklad bol v rozpore

s ust. § 3 ods. 1 OZ. V danej veci nič právnym prechodom žalovaného nebránilo záloh speňažiť do
01.12.2014, pričom sa tak nestalo iba z dôvodu zavinenia na strane právnych predchodcov žalovaného,
ktorý sledovali výlučne cieľ postupovania pohľadávky na ďalšie subjekty a nie samotný výkon práva a
uspokojenie pohľadávky. Ak by sa stotožnili s názorom žalovaného, že samotná realizácia záložného
práva môže byť časovo neobmedzená, potom je tu otázka právnej istoty dlžníka vo vzťahu k jeho

majetku, a k právu na bývanie, do ktorého môže byť zasahovaná iba ex lege, a v primeranej časovej
lehote,anieneobmedzene,čoprižalobcochjeužtakmer9rokov.Takýtospôsobvýkonuprávanemožno
považovať za legitímny a dôvodný, a ústavne konformný (nesleduje cieľ daný ust. § 151a Občianskeho
zákonníka). Tvrdenie žalovaného, že je rozdiel v premlčacej lehote pohľadávky a premlčania záložného
práva, a že plynú nezávisle na sebe, nie je teda právne správne a vylučuje to práve ust. § 100 ods. 2 OZ,
teda záložné právo sa premlčí najneskôr dňom uplynutia premlčania pohľadávky samotnej. Zdôraznili,

že žalovaný neuviedol, aké objektívne skutočnosti mu bránili záložné právo riadne vykonať v lehote
do 01.12.2014 (do uplynutia lehoty na premlčanie pohľadávky samotnej), resp. prečo nevykonal toto
právo za dobu 9 rokov (s výnimkou konania vedeného pod 10C/664/2015 od 18.09.2015 do 28.12.2016,
kedy sa stal žalovaný aktuálnym veriteľom pohľadávky). Takýto postup žalovaného podľa žalobcov nie
je možné považovať za riadne pokračovanie v konaní, a je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ, a spôsobilo

premlčanie záložného práva.

5. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, dostavili sa právni zástupcovia strán sporu, súd preto
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

6. Právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby a nasledujúcich
vyjadrení, nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že doručením oznámenia o začatí výkonu
záložného práva dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty s poukazom na § 112 OZ, keďže
predmetné ust. zákona odkazuje iba na uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu a
s poukazom na R 3/2001 sa nemôže dotýkať výkonu záložného práva. Tvrdil, že pohľadávka vznikla

síce z úverovej zmluvy, ktorá sa ale posudzuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zosplatnenie
pohľadávky bolo doručené žalobcom 16.09.2010 s možnosťou dodatočnej 30-dňovej lehoty, ktorá
uplynula 15.10.2010, čiže žalobcovia sa dostali do omeškania dňom 16.10.2010 a týmto dňom mohlo
byť právo uplatnené prvýkrát, a to nielen vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky, ale aj vo vzťahu k
premlčacej dobe výkonu záložného práva. Od 15.10.2010 do mája 2015 nebol vykonaný žiadny úkony

smerujúci k výkonu záložného práva, keďže zmluva o úvere bola uzavretá ako spotrebiteľský úver
podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 je premlčacia doba 3 roky, aj v prípade, ak sa
pohľadávka spravuje obchodným záväzkovým vzťahom. Právo sa mohlo uplatniť prvýkrát 16.10.2010
a premlčacia doba uplynula 17.10.2013. Pokiaľ ide o premlčanie výkonu záložného práva, je možné
premlčaciu dobu iba predĺžiť, a to uplatnením práva na súde, pričom judikovaním sa vytvára 10 ročná

premlčacia doba alebo k jej predĺženiu dochádza písomným uznaním pohľadávky dlžníkom. Keďže
záložné právo sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka, aj s poukazom na rozhodnutie II.ÚS
250/2011 je zrejmé, že premlčacia doba samotnej pohľadávky ako aj výkonu záložného práva je 3-ročná
a tieto uplynuli spoločne 17.10.2013. Zo strany veriteľa VÚB nedošlo k vykonaniu úkonov smerujúcich
k predĺženiu plynutia premlčacej doby, a preto bolo tento veriteľ povinný dokončiť výkon záložného

práva v lehote 3 roky, čo však neurobil, nakoľko prvé úkony boli vykonané až v roku 2015, teda po 5
rokoch po zosplatnení. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/78/2011, podľa ktorého, aj keď
sa premlčané právo mení na naturálnu obligáciu, nie je možné takýto záver bez ďalšieho vzťahovať na
právo záložné. Pokiaľ záložný dlžník namietne premlčanie záložného práva, nie je možné sa dovolávať
naturálnej obligácie spočívajúcej v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z rozvrhu výťažku

z predaja zálohu, nakoľko už nie je možné vykonať dobrovoľné speňaženie nároku na uspokojenie
zabezpečenejpohľadávky.Pokiaľbysaakceptovalnázoržalovaného,žezáložnýveriteľnemápovinnosť
vykonať záložné právo do skončenia plynutia premlčacej doby vzťahujúcej sa k pohľadávke, potom by
sa záložné právo stalo nepremlčateľným a bolo by povýšené na právo vlastnícke, čo je v rozpore aj so
samotným inštitútom záložného práva ako práva k cudzej veci. Záložný veriteľ musí byť limitovaný vo

výkone svojho práva, nakoľko nejde o právo absolútne, a jeho limity sú dané predovšetkým § 100 ods. 2
OZ a § 3 OZ. Dodal, že právny predchodca žalovaného vykonáva činnosť poskytovania úverov, a preto
nemožno hovoriť ani o jeho zákonnom konaní, ak poskytuje úver na úhrady už starých dlhov voči jeho
osobe nie v malej výške, takže si musí byť vedomý podnikateľského rizika s tým spojeného. Ak chcelpodnikateľské riziko eliminovať zriadením záložného práva, potom mal toto vykonať a nečakať 5 rokov
na to, aby pohľadávku postúpil na nebankový subjekt.

7. Právny zástupca žalovaného v súlade so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami zopakoval, že
žaloba by mala byť zamietnutá aj s prihliadnutím na petit žaloby. Uviedol, že nikdy netvrdil, že záložné
právo nepodlieha premlčaniu a ani to, že pohľadávka nie je premlčaná. Poukázal na § 151j ods.
2 OZ, ktorý vyslovene pripúšťa výkon záložného práva aj pre uspokojenie pohľadávky, ktorá už je
premlčaná. Mal za to, že jediným právnym problémom, ktorý je potrebné vyriešiť, je otázka, či doručenie

oznámenia o začatí výkonu záložného práva spôsobuje pretrhnutie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k
záložnému právu alebo nie. Uviedol, že rozhodnutie NS SR z roku 2001, na ktoré poukazujú žalobcovia,
nepojednáva o uplatňovaní záložného práva, ale rieši otázku uplatňovania peňažnej pohľadávky. Zo
samotnej uhradzovacej funkcie záložného práva je zrejmé, že jeho existencia nemusí byť judikovaná
súdnym rozhodnutím a doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva spôsobuje pretrhnutie
plynutia premlčacej doby záložného práva. Zdôraznil, že platné objektívne právo neobsahuje žiadnu

právnu normu, ktorá by záložnému veriteľovi ukladala povinnosť reálne vykonať záložné právo do
uplynutia 3-ročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k žalobcami použitému argumentu dobrých mravov mal
za to, že žalobcom ako obligačným dlžníkom nič nebránilo, aby do uplynutia premlčacej doby plnili svoj
záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného a v zásade platí to, že každý by mal vrátiť peniaze,
ktoré si požičal a ktoré minul a ak niekto túto povinnosť nesplní, stráca akékoľvek právo argumentovať

na svoju obranu odkazovaním na dobré mravy.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými spise, obsahom spisu Okresného
úradu Š., H. Q. Č.. H. X/XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/662/2015 a zistil
tento skutkový a právny stav :

9. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 35C/15/2019-55 zo dňa 02.04.2019 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými
na LV číslo XXX, vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre okres Šaľa, obec N.,
katastrálne územie Š. (tam špecifikovanými) a vykonávania úkonov smerujúcich k výkonu záložného

práva a vo výkone záložného práva pokračovať do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
pričom súd súčasne uložil žalobcom povinnosť podať v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
uzneseniažalobuvovecisamejouloženiepovinnostizdržaťsavýkonuzáložnéhopráva,resp.ourčenie,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.

10. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 199,
vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre okres Šaľa, obec N., H. Ú. Š.H., M. Y. K. K.
V. U. K. Č. XXX, Q. I. XXX S. - L., K. Č. XXX/X, Q. I. XXX S. - L. K. M. J., K. Č. XXX/X, Q. I. XXX S. -
L. K. M. J., K. Č. XXX/X, Q. I. XX S. - L. K. M. J., M. N. - V. O. N. N.. Č.. XXX, K. J. K. U. K. Č. XXX/
X, A. K. J. K. U. K. Č. XXX/X. V poznámke je vyznačené začatie výkonu záložného práva veriteľa VÚB,

a.s. na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 15.12.2010 predajom zálohu na
verejnej dražbe - P 176/2010 a tiež poznámka o začatí konania sp. zn. 5C/662/2015 zo dňa 26.10.2015
pod P 260/2015. V časti "C" tohto listu vlastníctva je vyznačené ako ťarcha RSQ 1, s.r.o. - Zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2016.

11. Dňa 14.04.2009 bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru HypoPôžička č. W. XXXXX-XX medzi
veriteľom VÚB, a.s. a žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkom, na základe ktorej
poskytol veriteľ dlžníkom úver v celkovej výške 33.901,98 eura; z toho časť úveru A vo výške 3.112,60
eura bola prevedená na osobný účet žalobcu 1/, časť úveru B vo výške 151,98 eura bola prevedená na
účet Consumer Finance Holding, a.s. na úhradu výdavkov súvisiacich s poskytnutím úveru, časť úveru

C bola určená na úhradu pohľadávok 1. banky voči klientovi zo zmluvy č. XXXX vo výške 16.265,86
eura, 2. banky voči klientovi zo zmluvy č. 8512 vo výške 8.379,89 eura, 3. banky voči klientovi zo zmluvy
č. XXXXX vo výške 5.991,65 eura. Poskytnutý úver sa žalobcovia zaviazali splácať formou mesačných
anuitných splátok vo výške 287,10 eura v počte 240 počnúc dňom 20.05.2009.

12. Zo žiadosti o úver hypopôžička (č.l. 76 pripojeného spisu sp. zn. 5C/662/2015) zo dňa 24.02.2009
vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadali o poskytnutie úveru vo výške 49.790,88 eura s mesačnou anuitnou
splátkou vo výške 428 eur a zároveň poskytli údaje o svojich príjmoch a výdavkoch, ako aj údaje o
zakladanej nehnuteľnosti.13. Dňa 14.04.2009 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z
21230-09 medzi VÚB, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami na zabezpečenie

pohľadávky záložného veriteľa vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička vo výške
33.901,98 eura, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov v podiele 1/1 zapísaným na LV č. XXX
K. H.. Ú.. Š. - pozemky parcely registra C parcelné číslo XXX, Q. I. XXX m2 - záhrady, parcelné číslo
XXX/X, o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X, Q. I. XXX S. - zastavané
plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X, Q. I. XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, a stavby - rodinný

dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku CKN parcelné číslo XXX/X, garáž postavená na pozemku
CKN parcelné číslo XXX/X. Z čl. 6 zmluvy vyplýva, že v prípade, ak zabezpečovaná pohľadávka nebude
včas a riadne splnená, záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu
záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že zabezpečovaná
pohľadávka je už premlčaná. Záložný veriteľ je oprávnený predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní
odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi niektorým z ním

zvolených spôsobov, najmä predajom na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. alebo v rámci
núteného výkonu podľa § 251 a nasledujúcich OSP alebo podľa § 62 a nasl. Exekučného poriadku
(predaj podľa osobitných zákonov).

14.Listomzodňa28.07.2010(č.l.90pripojenéhospisusp.zn.5C/662/2015)zaslalaVšeobecnáúverová

banka, a.s. žalobcovi 1/ posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, ktorým ho vyzvala
k úhrade mesačných anuitných splátok v omeškania v celkovej výške 1.140,50 eura a poplatkov v
omeškaní v celkovej sume 59,76 eura do 5 dní od doručenia výzvy.

15. Listom zo dňa 14.09.2010 oznámila Všeobecná úverová banka, a.s. žalobcom 1/ a 2/ vyhlásenie

splatnosti úveru s tým, že výška ich záväzku ku dňu 14.09.2010 je v sume 35.703,80 eura, ku
ktorej je potrebné pripočítať poplatky v zmysle cenníka vo výške 391,70 eura. Súčasne uviedla, že
vyplatenie úveru musí byť realizované do 30 dní odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom
márnym uplynutím lehoty pristúpi k realizácii záložného práva v súlade s dojednania v záložnej zmluve.
Žalobcovia 1/ a 2/ prevzali predmetný list dňa 16.09.2010.

16. Žalobcom 1/ a 2/ bolo Všeobecnou úverovou bankou, a.s. listom zo dňa 15.12.2010 oznámené
začatie realizácie záložného práva v zmysle § 151l OZ a bodu 6. Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostič.Z21230-9zodňa14.04.2009,zdôvodu,ženapriekvýzveVÚB,a.s.nebolsplatenýúver,
ktorý im bol poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. W. XXXXX-XX L. O.M.

XX.XX.XXXX. Uviedla, že výška zabezpečenej pohľadávky je ku dňu 39.179,64 eura s príslušenstvom
a túto je nutné uhradiť do 30 dní od doručenia tohto oznámenia. Spôsobom výkonu záložného mal byť
predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z., od doručenia tohto oznámenia
dlh neuhradí. Oznámenie o začatí realizácie záložného práva bolo doručené Správe katastra Šaľa dňa
30.12.2010 a zapísané v KN dňa 31.12.2010.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2015 postúpila Všeobecná úverová banka, a.s.
pohľadávku voči žalobcom 1/ a 2/ postupníkovi DONAU Finance, s.r.o..

18. Listom zo dňa 27.05.2015 vyzval dražobník WEMOVE INVESTMENTS, a.s. žalobcov 1/ a 2/ na

sprístupnenie nehnuteľností za účelom vykonania znaleckého ocenenia a na oznámenie relevantných
skutočností. Predmetnú výzvu prevzali žalobcovia 1/ a 2/ dňa 29.05.2015.

19.Dražobník,spolusosprievodnýmlistomzodňa24.07.2015zaslalžalobcom1/a2/znaleckýposudok
obsahujúci ohodnotenie predmetu dražby č. XX/XXXX, ktorý prevzal žalobca 1/ dňa 28.07.2015 a

žalobkyňa 2/ dňa 27.07.2015.

20.Zoznámeniaodražbesp.zn.O.G.XXXXXXXXL.O.XX.XX.XXXXvyplýva,žedražbanehnuteľností
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ sa mala uskutočniť dňa 23.09.2015; navrhovateľom dražby bola
spoločnosť DONAU Finance, s.r.o. a dražobníkom spol. WEMOVE INVESTMENTS, a.s.. Oznámenie o

dražbe bolo žalobcom 1/ a 2/ doručené dňa 31.07.2015.

21. Žalobcovia 1/ a 2/ listami zo dňa 09.09.2015 označenými ako „Dovolanie sa premlčania záložného
práva - námietka premlčania“ oznámili spoločnosti DONAU Finance, s.r.o., ako aj dražobníkoviWEMOVEINVESTMENTS,a.s.,žezáložnéprávozáložnéhoveriteľaspoločnostiDONAUFinance,s.r.o.
je už premlčané.

22. Dražobník oznámil listomzo dňa 18.09.2015 stanovisko k vznesenej námietke premlčania záložného
práva, pričom uviedol, že plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k záložnému právu bolo prerušené
doručením písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcom a ostatným taxat.
uvedeným osobám v ust. § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň, že pohľadávka záložného
veriteľa v čase konania dražby nie je premlčaná.

23. Uznesením č.k. 10C/664/2015-23 zo dňa 18.09.2015 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil odporcom 1/ (DONAU Finance, s.r.o.) a 2/ WEMOVE INVESTMENTS, a.s. zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ zapísanými na LV č. XXX H.. Ú.. Š., najmä
predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2016 a vykonateľnosť dňa 23.09.2015.

24. Dražobník WEMOVE INVESTMENTS, a.s. dňa 23.09.2015 oznámil upustenie od dražby sp. zn. D
BB 82002015 v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z.. Upustenie od dražby bolo
žalobcom 1/ a 2/ doručené dňa 29.09.2015.

25. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.04.2016 postúpila spol. DONAU Finance, s.r.o..
pohľadávku voči žalobcom 1/ a 2/ postupníkovi DF real, s.r.o..

26. Listom zo dňa 02.05.2016 oznámila spoločnosť DONAU Finance, s.r.o. žalobcovi 1/ postúpenie
predmetnej pohľadávky na postupníka - spoločnosť DF real, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 11.04.2016.

27. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2016 postúpila spol. DF real, s.r.o. pohľadávku voči
žalobcom 1/ a 2/ postupníkovi RSQ 1, s.r.o. (žalovanému).

28. Listom zo dňa 22.03.2017 oznámila spoločnosť DF real, s.r.o. žalobcovi 1/ postúpenie predmetnej
pohľadávky na postupníka - žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2016.

29. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/662/2015 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ (totožní
účastníci) sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2015, proti žalovaným 1/ DF REAL s.r.o., IČO:

45994056, 2/ WEMOVE INVESTMENT, a.s., IČO: 364343361, domáhali, aby súd určil, že pohľadávka
žalovaného 1/ (DF REAL s.r.o., IČO: 45994056) voči žalobcom 1/ a 2/, ktorá vznikla zo zmluvy o
poskytnutí úveru zo dňa 14.04.2009, zanikla a zároveň, aby súd určil, že záložné právo žalovaného
1/ voči žalobcom 1/ a 2/, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. L.-XXXXX-
XX L. O. XX.XX.XXXX a ktoré je evidované v katastri nehnuteľností pod V - XXX/XXXX, viažúce sa k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Š., H. Q., H..Ú.. Š., zaniklo.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/662/2015-105 zo dňa 20.12.2016 tak, že žalobu zamietol,
žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, pokiaľ ide o prvý požadovaný petit, že vzhľadom na
splatnosť pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňom 14.09.2010, všeobecná trojročná

premlčacia doba uplynula síce dňom 14.09.2013 a teda ku dňu 09.09.2015 bola pohľadávka žalovaného
1/ skutočne premlčaná, avšak nezanikla podľa ust. § 578 OZ. Súd nemohol žalobe vyhovieť ani v
druhej časti žalobného petitu, nakoľko nebolo preukázané, že by záložné právo zaniklo podľa žalobcami
označeného ust. § 151 md ods. 1 písm. a/ OZ (zánikom zabezpečenej pohľadávky), nakoľko súd nemal
za preukázané, že by zabezpečená pohľadávka zanikla. Zároveň súd nemal za preukázané, že by

záložné právo zaniklo iným z taxatívne uvedených spôsobov podľa ust. § 151 md ods. 1 OZ.
Odvolací súd rozsudkom č.k. 10Co/102/2017 - 247 zo dňa 19.12.2018, právoplatným dňa 04.03.2019,
o odvolaní žalobcov proti predmetnému rozsudku rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/, aby
do konania namiesto doterajšej žalovanej 1/ vstúpila obchodná spoločnosť RSQ 1 s.r.o., J. Chalupku 8,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 48319643 (výrok I.), napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby vo

vzťahu k žalovanej 1/ a v časti o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného konania žalovanej 1/ zrušil
a konanie zastavil (výrok II.), napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej
2/ potvrdil (výrok III.), napadnutý rozsudok súdu v časti o priznaní žalovanej 2/ náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 100% zmenil tak, že žalovaná 2/ má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trovprvoinštančného konania v plnom rozsahu (výrok IV.) a súčasne priznal žalovanej 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu. Výroky I. a II. rozsudku odôvodnil tým,
že síce po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a

povinností, o ktorých sa koná, a žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby do konania na miesto žalovanej 1/ vstúpila
spoločnosť RSQ 1 s.r.o., IČO: 48319643; avšak odvolací súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 26.2.2018
nemohol vyhovieť, nakoľko žalovaná 1/ bola vymazná z obchodného registra už 02.06.2017, jej právny
nástupca obchodná spoločnosť CRIM, s.r.o., IČO: 36728551, bola vymazaná z obchodného registra
23.06.2017, a jej právny nástupca obchodná spoločnosť Samoa s. r. o., IČO: 46809023 bola vymazaná

z obchodného registra 22.07.2017 a zanikla bez právneho nástupcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná
1/ zanikla počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo bez právneho nástupcu, a to ešte
pred podaním návrhu žalobcov na zmenu subjektu na strane žalovanej 1/. Potvrdenie zamietajúcej časti
rozsudku voči žalovanej 2/ (výrok III.) odôvodnil tým, že žalovaná 2/ nebola a nie je v predmetnom konaní
pasívne vecne legitimovaná.

30. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje

pohľadávky zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

32. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

33. Podľa § 151c ods. 3 OZ, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

34. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

35. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

36. Podľa § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

37. Podľa § 151l ods. 1, ods. 4 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných

právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v
tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí
výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný
jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu,

ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

38. Podľa § 151m ods. 1 OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie
začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-
dňoválehotazačínaplynúťododňaregistráciezačatiavýkonuzáložnéhoprávavregistrizáložnýchpráv.39. Podľa § 151 md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom
všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa

záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e)
vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v
bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva

určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

40. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

42. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

44. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 1 ods. 2 psím. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom ku dňu 14.04.2009, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do
200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver.

46. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý nebol medzi stranami sporný, vyplýva, že žalobcovia 1/
a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne
Ú. Š., ktoré nehnuteľnosti tvoria predmet zálohu zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. Z 21230-09 zo dňa 14.04.2009 (ďalej „záložná zmluva“). Záložné právo bolo zriadené
za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. W. XXXXX-XX L.

O. XX.XX.XXXX (ďalej „úverová zmluva“) medzi veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. a dlžníkom
žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/ ako spoludlžníkmi. Žalobcovia nesplácali úver riadne a včas, preto právny
predchodcažalobcuúverkudňu14.09.2010zosplatnilalistomzodňa15.12.2010oznámilžalobcom1/a
2/akoajostatnýmsubjektomzačatierealizáciezáložnéhoprávapredajomzálohunadobrovoľnejdražbe
s tým, že predmetné oznámenie bolo zapísané v katastri dňa 31.12.2010. Pohľadávka voči žalobcom

bola viackrát predmetom postúpenia, a to najskôr na spoločnosť DONAU Finance, s.r.o. (zmluvou
postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2015), následne na spoločnosť DF real, s.r.o. (zmluvou postúpení
pohľadávok zo dňa 11.04.2016) a napokon na žalovaného (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28.12.2016). Žalobcom 1/ a 2/ bolo doručené oznámenie o dražbe dňa 31.07.2015, pričom dražobníkod dražby upustil z dôvodu vydaného predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 10C/664/2015-23 zo
dňa 18.09.2015. Na uvedené predbežné (t.č. neodkladné) opatrenie nadväzovalo konanie iniciované
žalobcami vedené pod sp. zn. 5C/662/2015, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 04.03.2019, pričom

konanie bolo voči právnemu predchodcovi žalovaného (DF real, s.r.o.) zastavené. Žalovaný vyzval
žalobcov listom zo dňa 26.02.2019 na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania znaleckého
ocenenia. Následne bolo na základe návrhu žalobcov nariadené neodkladné opatrenie uznesením č.k.
35C/15/2019-55 zo dňa 02.04.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať nakladania
s nehnuteľnosťami zapísanými na LV číslo 199, katastrálne územie Šók a súčasne žalobcom 1/ a 2/

uložil povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu vo veci
samej o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, resp. žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.

47. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie

sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu
vedie k zamietnutiu určovacej žaloby.

48. Z pohľadu navrhovaného žalobného petitu je potrebné uviesť, že žalobcovia majú v danej veci
naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, keďže napriek
vznesenej námietke premlčania sa veriteľ domáha uspokojenia svojej pohľadávky z výkonu záložného
práva, a to predajom založenej nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby, o čom svedčia

predložené listiny v konaní. Preto jedine určením v podstate neexistencie daného záložného práva k
založeným nehnuteľnostiam, dôjde k zmene postavenia žalobcov, keď príslušný katastrálny odbor bude
môcť vykonať výmaz záložného práva z príslušného listu vlastníctva.

49. Táto otázka však úzko súvisí so základnou námietkou žalovaného, že žalobcami požadovaný petit

nie je v zmysle platného hmotného práva prípustný. Žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom (čo v podstate znamená, že záložné právo k nehnuteľnostiam
neexistuje), poukazujú pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 250/2011 z
08.12.2011. Uvedený nález sa týka výkladu ust. § 408 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 OZ,
kde ústavný súd skonštatoval, že záver, podľa ktorého ani v prípade, ak záložca vznesie námietku

premlčania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu po márnom uplynutí desiatich
rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky a premlčacej doby záložného práva, počas ktorých sa
uspokojeniazozálohujehospeňaženímnedomáhal(bezohľadunato,čitakmoholalebonemoholurobiť
v konkrétnom prípade s ohľadom na odlišnosť osoby záložcu a dlžníka), nemá to za následok zánik
možnosti záložného veriteľa domáhať sa núteného uspokojenia sa zo zálohu, je v rozpore s účelom a

zmyslomtýchtozákonnýchustanovení.Zároveňtuvšakústavnýsúdzdôraznil,žetietozáverysadelege
lata vzťahujú iba na prípady zabezpečenia záložným právom obchodnoprávneho záväzku. Je pravdou,
že ústavný súd tu poukázal aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2185/2009 z 21.12.2010 (avšak nie v tej
časti, podľa ktorej je prípustná žaloba o určenie, že záložné právo neexistuje), z ktorého slovenské súdy
vychádzajú pri vyslovení prípustnosti takejto žaloby. Je tiež potrebné uviesť, že česká právna úprava

záložného práva bola i pred účinnosťou nového českého občianskeho zákonníka (01.01.2014) odlišná.
Česká právna úprava totiž podmienila výkon záložného práva exekučným titulom, s výnimkou priameho
predaja zálohu záložným veriteľom. Česká judikatúra vychádzala z predpokladu, že v prípade, ak sa
záložca dôvodne dovolá premlčania, môže sa následne domáhať určenia, že záložné právo neexistuje,
pričom na vnesenie námietky premlčania mal záložný dlžník buď inštitút žaloby záložného veriteľa o

priznanie samotnej zabezpečenej pohľadávky alebo konanie o súdnom predaji zálohu. Žalovaný tvrdil,
že kogentná právna úprava platná v SR neumožňuje vyhovenie v súdenej veci požadovanému petitu z
dôvodu, že premlčanie záložného práva neznamená jeho zánik v zmysle § 151md ods. 1 OZ s ohľadom
na to, že súd určovacím rozsudkom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia deklaruje, či požadované právo
existuje alebo neexistuje a keďže záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, naďalej ako vecné právo

existuje, petit žaloby na určenie neexistencie záložného práva nemá hmotnoprávnu oporu v zákone.
S právnym názorom žalobcu sa síce možno čiastočne stotožniť, keďže záložca by sa podľa názoru
súdu mohol domáhať určenia, že výkon záložného práva je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam
premlčaný, avšak takouto žalobou by nedocielil výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností (§ 34a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Na druhej strane je potrebné poukázať i na taký názor, že záložca
má naliehavý právny záujem na určení, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné, vzhľadom
na dovolanie sa premlčania záložného práva, keďže takýto určovací výrok je podkladom na výmaz

záložného práva z príslušného registra, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe
naďalej trvá. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že inštitút premlčania slúži k tomu, aby veriteľ alebo
iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo (nárok), pristupovali k výkonu svojho práva včas, resp. čo
najskôr, nakoľko po uplynutí času stanoveného na uplatnenie nároku sa poskytuje dlžníkovi (alebo
inej povinnej osobe) právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky síce

právo nezaniká, avšak stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné; po uplatnení
námietky premlčania právo pretrváva len vo forme tzv. naturálnej obligácie, ktorá nie je vynútiteľná,
avšak uspokojenie dobrovoľné splnenie premlčaného práva nezakladá bezdôvodné obohatenie (§ 455
ods. 1 OZ). Inštitút premlčania je v tomto zmysle právnym prostriedkom obrany dlžníka proti tomu,
aby nebol vystavený po časove neobmedzenú dobu - s prihliadnutím k tomu, že uplynutím dlhšej
doby sú spravidla spojené neistota a pochybnosti o právnom postavení účastníkov právneho vzťahu -

nebezpečenstvu vymáhania svojich dlhov a iných právnych povinností. Záložné právo je právo, ktoré
podlieha premlčaniu, nakoľko nejde o majetkové právo, ktoré by bolo na rozdiel od vlastníckeho práva z
možnosti premlčania vylúčené, aj keď má tiež vecnoprávnu povahu. Premlčacia doba záložného práva
je trojročná a plynie odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Premlčanie záložného práva
sa podľa ustálenej judikatúry súdov riadi občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho

práva, aj keď im ním bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo iného obchodného
záväzkového vzťahu. Ak záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
z výťažku zo speňaženia zálohu včas a ak sa záložca dovolal premlčania záložného práva, má to
okrem iného za následok, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť ani speňaženia zálohu ani
uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu. Aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv.

naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vztiahnuť aj na záložné právo, ak namietne
záložca dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne dovodiť tzv. naturálnu obligáciu
spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, nakoľko
speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné splnenie
práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložcom nie je pojmovo

možné; k prijatiu premlčaného dlhu teda v tomto prípade narozdiel od záväzkových právnych vzťahov
už z povahy veci nemôže dôjsť. Zároveň je potrebné dodať, že záložca nemôže premlčanie záložného
práva namietať v dobrovoľnej držbe ani v spore o zaplatenie zabezpečenej úverovej pohľadávky (keďže
tu môže len dlžník namietať premlčanie pohľadávky), a preto jedinou prípustnou obranou proti výkonu
premlčaného záložného práva je žaloba o zákaz jeho výkonu, príp. o určenie, že nehnuteľnosti nie sú

zaťažené záložným právom (z dôvodu jeho premlčania). Z týchto dôvodov súd považuje podanú žalobu
za prípustnú.

50. Súd sa preto ďalej zaoberal žalobcami vznesenou námietkou premlčania záložného práva, ktoré
sa podľa nich premlčalo z dôvodu, že žalovaný vo výkone záložného práva riadne nepokračoval. V

konaní nebolo sporným, že samotná úverová pohľadávka je už toho času premlčaná. Z úverovej zmluvy
vyplýva, že táto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, s ohľadom na
povahu zmluvných strán, keďže právny predchodca žalovaného pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a
žalobcovia nekonali v rámci výkonu ich podnikateľskej činnosti a tiež s ohľadom na skutočnosť, že pre
žalobcovbolivopredpripravenépodmienkypredmetnejformulárovejzmluvy.Zároveňjepotrebnédodať,

že úver poskytnutý žalobcom nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na ust. § 2 písm. e/ zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, keďže žalobcom bol poskytnutý
úver v celkovej výške nad 20.000 eur (33.901,98 eura). Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, právny
predchodca žalovaného (VÚB, a.s.) pre nesplácanie úveru žalobcami, úver zosplatnil dňa 14.09.2010,
tzn. že prvýkrát si mohol právo na zaplatenie pohľadávky uplatniť žalobou na súde dňa 15.09.2010 a

keďže tak neurobil, jeho právo sa premlčalo dňa 15.09.2013. V tejto súvislosti súd aplikoval premlčaciu
dobu 3-ročnú, napriek tomu, že zmluva o úvere (§ 497 ObZ) predstavuje absolútny obchod, avšak ako
súd uviedol vyššie, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, preto aj premlčanie úverovej pohľadávky sa riadi
občianskoprávnymi predpismi.

51. Z titulu akcesorickej povahy k úverovej zmluve, sa za spotrebiteľskú považuje aj záložná zmluva
uzatvorená dňa 14.04.2009, pričom vklad záložného práva na základe predmetnej záložnej zmluvy do
katastra nehnuteľností bol povolený pod V - 458/2009 dňa 06.05.2009. Pokiaľ ide o samotné premlčanie
záložného práva, žalobcovia argumentovali tým, že pohľadávka ako hlavný záväzok je premlčaná, alezáložné právo by premlčané byť nemalo, čo považovali za rozporné s ust. § 100 ods. 2 OZ a zároveň
mali za to, že je nemysliteľné, aby sa záložné právo nepremlčalo len na základe toho, že bolo oznámené
začatie výkonu, avšak tento výkon nebol za 9 rokov ukončený. Poukázali na to, že ust. § 151l a nasl.

OZ upravujú iba najkratšie lehoty výkonu záložného práva, nie tie maximálne, avšak je potrebné tieto
zákonné ust. vnímať v spojení s ust. § 100 ods. 2 OZ, teda že záložné právo sa premlčí najneskôr dňom
premlčania pohľadávky samotnej. Mali za to, že záložné právo sa premlčí najneskôr dňom uplynutia
premlčacej doby pohľadávky samotnej. Žalovaný nesúhlasil s týmito tvrdeniami žalobcov s poukazom
na ust. § 151j ods. 2 OZ a tvrdil, že okamihom doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva

a jeho registráciou v príslušnom registri došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k
záložnému právu, keďže doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva a jeho registrácia
má v zmysle ustanovenia § 151l OZ v spojení s ustanovením § 112 OZ charakter prvého právneho
úkonu nevyhnutného na reálne vykonanie platne existujúceho záložného práva. Vo vzťahu k tvrdeniam
žalobcov súd uvádza, že v prípade akcesorických (zabezpečovacích) záväzkov platí zásada, že tieto
sa zásadne sami nepremlčujú, ale zdieľajú osud hlavného záväzku. Z tejto zásady však OZ ustanovuje

výnimkuvovzťahukzáložnémuprávu(§100ods.2OZ).Nietpochýbotom,žezáložnéprávopremlčaniu
podlieha, pretože ide o majetkové právo, ktoré z možnosti premlčania nie je vylúčené a tiež, že nároky z
hlavného a zo zabezpečovacieho záväzku sa premlčujú samostatne. Premlčacia doba záložného práva
je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát (t. j. odo dňa, kedy vzniklo právo na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu). Samotné premlčanie záložného práva nie je priamo

podmienené premlčaním pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje. Z ustanovenia § 100 ods. 2
tretej vety OZ možno vyvodiť, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka,
môže sa však premlčať najskôr zároveň s hlavnou (zabezpečenou) pohľadávkou. Uvedené okrem iného
znamená, že ak nedošlo k premlčaniu záložného práva, môže záložný veriteľ uspokojiť svoje právo
(pohľadávku) zo zálohu aj v prípade, keď už medzitým došlo k premlčaniu jeho hlavnej (zabezpečenej)

pohľadávky voči dlžníkovi. Veriteľ má podľa ust. § 151j ods. 2 OZ právo sa domáhať uspokojenia zo
zálohu, aj keby zabezpečená pohľadávka bola už premlčaná. V takom prípade sa síce dlžník ubráni
žalobe veriteľa námietkou premlčania, ale záložca sa touto námietkou voči vymáhajúcemu záložnému
veriteľovi ubrániť nemôže. Záložca má povinnosť strpieť, aby sa záložný veriteľ uspokojil zo zálohu.
Záložné právo v takom prípade trvá i po premlčaní zabezpečenej pohľadávky a nemôže byť zrušené

námietkou premlčania. Na základe vyššie uvedeného, súd považuje tvrdenia žalobcov, že záložné právo
by sa malo premlčať najneskôr dňom premlčania zabezpečenej pohľadávky, za nedôvodné, keďže to
vylučujú ust. § 100 ods. 2 tretej vety a § 151j ods. 2 OZ. V tejto súvislosti možno tiež poukázať aj na
ustanovenie § 54a OZ účinné od 05.12.2018, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté, teda

zákonodarca i pri tejto novele ponechal v spotrebiteľských veciach možnosť domáhať sa uspokojenia
zo zálohu, aj keby zabezpečená pohľadávka bola už premlčaná.

52. V súdenej veci právny predchodca žalovaného oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe listom zo dňa 15.10.2012 a zároveň začatie výkonu záložného

práva oznámil príslušnému okresnému úradu dňa 30.12.2010; k zápisu do katastra nehnuteľností
došlo dňa 31.12.2010. V tejto súvislosti bola teda nastolená otázka, či doručenie oznámenia o začatí
výkonu záložného práva spôsobuje v zmysle § 112 OZ prerušenie plynutia premlčacej doby, resp.
spočívanie premlčacej doby záložného práva, teda, že v dôsledku právne relevantnej prekážky sa
plynutie premlčacej doby zastavilo a premlčacia doba neplynula od oznámenia o začatí výkonu

záložného práva. V ustanovení § 112 OZ sú upravené dva osobitné prípady, keď dochádza k zastaveniu
plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčacej doby): 1. ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 prvá veta
OZ), alebo 2. ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a na súde alebo inom príslušnom
orgáne bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie (§ 112 druhá veta OZ). Je zrejmé, keďže úverová

pohľadávka nebola judikovaná, prichádza do úvahy aplikácia prvej vety § 112 OZ, a teda, že veriteľ
uplatnil v premlčacej dobe právo u príslušného orgánu (v tom čase u príslušnej Správy katastra)
doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva dňa 30.12.2010. Súd je v zhode so žalovaným
tohto názoru, že práve doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v zmysle § 151l
ods. 1 OZ a jeho zápis v katastri nehnuteľností je prvým právnym úkonom nevyhnutným na reálne

vykonanie platne existujúceho záložného práva. Z obsahu spisu nevyplýva, kedy bolo predmetné
oznámenie doručené žalobcom, preto má súd za to, že k prerušeniu plynutia premlčacej doby vo
vzťahu k záložnému právu došlo doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva príslušnému
okresnému úradu dňa 30.12.2010. Ako už súd uviedol vyššie, premlčacia doba záložného práva je3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát (t. j. odo dňa, kedy vzniklo právo
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu), t.j. v súdenej veci od 15.09.2010, a preto ak
bol výkon záložného práva oznámený správe katastra (t.č. okresnému úradu) dňa 30.12.2010, bolo

záložné právo uplatnené v rámci premlčacej doby. V tomto smere však žalobcovia namietali, že nebola
splnená druhá podmienka spočívania premlčacej doby, a to, že sa vo výkone záložného práva riadne
pokračovalo. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, pôvodný veriteľ (VÚB, a.s.) výkon záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe nedokončil a pohľadávka voči žalobcom bola postúpená
zmluvami o postúpení pohľadávok na ďalšie subjekty, najprv na spoločnosť DONAU finance, s.r.o.

dňa 10.04.2015. Oznámenie o dražbe bolo prvýkrát vydané dňa 30.07.2015 (žalobcom doručené dňa
31.07.2015), ktorému predchádza výzva dražobníka na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 27.05.2015
(doručená žalobcom 29.05.2015) za účelom vykonania znaleckého ocenenia, znalecký posudok č.
75/2015 na všeobecnú hodnotu nehnuteľností (doručený žalobcom 27.07.2015, resp. 28.07.2015). K
upusteniu od dražby dňa 23.09.2015 došlo v dôsledku predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k.
10C/664/2015 - 23 zo dňa 18.09.2015, ktorým sa zakazovalo žalovaným 1/ a 2/ (záložnému veriteľovi

DONAU Finance, s.r.o. a dražobníkovi WEMOVE INSTMENT, s.r.o.) nakladanie s nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ najmä predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe až do právoplatného
skončeniakonaniavovecisamej.Konanievovecisamejsp.zn.5C/662/2015boloprávoplatneskončené
dňa 04.03.2019. Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia objektívne nemohli pokračovať vo výkone
záložného práva od doručenia predbežného opatrenia 23.09.2015 do 04.03.2019. K zápisu poznámky

do katastra nehnuteľností o začatí súdneho konania podľa § 38 Katastrálneho zákona a § 159a OSP
v znení účinnom do 30.06.2016 (t.č. § 228 ods. 2 CSP) došlo jej vyznačením dňa 26.10.2015 pod č.
P-260/2015 na list vlastníctva č. 199. Súd má pritom za to, že napriek tomu, že neodkladné opatrenie
v konaní sp. zn. 10C/664/2015 bolo nariadené medzi inými subjektmi a žalovaný nebol subjektom
konania sp. zn. 10C/664/2015 a ani sp. zn. 5C/662/2015, spolu s postúpenou pohľadávkou sa naňho

musela vzťahovať aj povinnosť jeho právnych predchodcov DONAU Finance, s.r.o., resp. DF real,
s.r.o., a to zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V
opačnom prípade by ani nariadené neodkladné opatrenie nemalo zmysel, keď záložný veriteľ by v
prípade zákazu výkonu záložného práva postúpil pohľadávku na iný subjekt a ten by mohol okamžite
vo výkone záložného práva pokračovať. Je síce pravdou, že pôvodný záložný veriteľ (VÚB, a.s.) mohol

pristúpiť k dražbe nehnuteľností už v januári 2011 (30 dní po oznámení o začatí výkonu záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe), avšak je tiež potrebné uviesť, že pred vykonaním
samotnej dražby je potrebné vykonať úkony súvisiace s dražbou, o.i. podpísanie zmluvy o vykonaní
dobrovoľnej dražby, zabezpečenie znalca a vykonanie obhliadky nehnuteľnosti znalcom, vypracovanie
znaleckého posudku a jeho doručenie žalobcom, teda reálne sa dražba mohla uskutočniť najskôr v

máji až júni 2011. Prvá výzva na sprístupnenie nehnuteľností bola až zo dňa 27.05.2015 a termín
konania dražby bol prvýkrát stanovený na 23.09.2015, tzn. po viac ako 4 rokoch odkedy bolo možné
dražbu reálne uskutočniť. Žalovaný mal za to, že v prípade spočívania premlčacej doby spôsobeného
začatím výkonu záložného práva, môže byť záloh predávaný bez časového obmedzenia, tak ako je
to možné v prípade exekučnej dražby. S týmto nemožno úplne súhlasiť, nakoľko exekučná dražba

môže prebiehať len na základe exekučného titulu, t.j. judikovanej pohľadávky, kým dobrovoľná držba
nie je podmienená existenciou exekučného titulu. Na druhej strane nemožno za nedôvodné považovať
ani tvrdenia žalobcov, že ak by bola realizácia záložného práva časovo neobmedzená, potom je tu
otázka právnej istoty dlžníka vo vzťahu k jeho majetku, a k právu na bývanie, do ktorého môže byť
zasahovaná iba ex lege, a v primeranej časovej lehote, a nie neobmedzene, keďže takýto spôsob

výkonu práva nemožno považovať za legitímny a dôvodný, a ústavne konformný. Nepochybne by k
samotnej realizácii dražby malo dôjsť v primeranej dobe od oznámenia o začatí výkonu záložného
práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žiadny právny predpis však takúto lehotu záložnému
veriteľovi nestanovuje. Preto ani od žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov nemožno legitímne
očakávať, že budú postupovať spôsobom, ktorý im zákon neukladá. Rovnako tak zákon nezakazuje

postúpenie zabezpečenej pohľadávky, ku ktorej sa už začal výkon záložného práva. Vo vzťahu k
riadnemu pokračovaniu v konaní možno poukázať na rozhodnutie R 32/1978, podľa ktorého, v začatom
konaní riadne pokračuje (§ 112 OZ) aj ten účastník súdneho konania, ktorý súčinnosť so súdom v konaní
sám nevyvíja, svojimi úkonmi však nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím súdu vo
veci. S ohľadom na uvedené nemožno v tomto konaní konštatovať, že by žalovaný vo výkone záložného

práva riadne nepokračoval.

53. Pokiaľ žalobcovia mali za to, že výkon záložného práva je v prejednávanej veci s ohľadom na jeho
dlhý časový priebeh v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ, súd uvádza,že aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy skôr výnimočne, nesmie viesť k oslabeniu
princípu právnej istoty a súčasne treba prihliadať aj na to, ako sa správal účastník právneho vzťahu,
ktorý sa dovoláva dobrých mravov. V tomto smere je súd toho názoru, že pri aplikácii § 3 ods. 1 OZ

nemôže zostať bokom otázka, či a nakoľko ten-ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva
rozporu s dobrými mravmi podľa citovaného ustanovenia, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a
predvídavosti pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky
plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variant, ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v
budúcnosti priniesť. Posúdenie súvisí s dôsledkami aplikácie zásady „vigilantibus iura“, teda zásady,

podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku,
do ktorého vstupuje (napr. Ro NS ČR z 30. 6. 2002, sp. zn. 28 Cdo 848/2002). Z obsahu pripojeného
spisu sp. zn. 5C/662/2015 pritom vyplýva, že žalobcovia žiadosťou zo dňa 24.02.2009 (č.l. 76) žiadali
o poskytnutie úveru vo výške 49.790,88 eura s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 428 eur a
zároveň poskytli údaje o svojich príjmoch a výdavkoch, ako aj údaje o zakladanej nehnuteľnosti. Právny
predchodca žalovaného (VÚB, a.s.) poskytol žalobcom úver v celkovej výške 33.901,98 eura dňa

14.04.2009 (časť 3.112,60 eura bola poukázaná na účet žalobcu 1/ a zvyšok bol určený na úhradu
záväzkov žalobcov), ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 240 mesačných splátkach vo výške 287,10
eura počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2009. Ako vyplýva z posledného pokusu o zmier zo dňa
28.07.2010 (č.l. 90) žalobcovia 1/ a 2/ už ku dňu 28.07.2010 boli v omeškaní so splácaním mesačných
anuitných splátok vo výške 1.140,50 eura (t.j. takmer 4 splátok). Z uvedeného vyplýva, že nie je namieste

poukazovaťnarozporsdobrýmimravmiprivýkoneprávžalovaného,keďsamižalobcoviariadnesplácali
poskytnutý úver sotva rok a do záväzkového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstupovali s
tým, že chceli vyšší úver a boli uzrozumení aj s oveľa vyššími mesačnými splátkami. Skutočnosť, že k
dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov doposiaľ nedošlo, je významne ovplyvnená aj žalobcami
iniciovanými neodkladnými opatreniami a na ne nadväzujúcimi konaniami vo veci samej. Z týchto

dôvodov súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal ust. § 3 ods. 1 OZ v prejednávanej veci aplikovať.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žeprocesneúspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcom. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.