Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206903
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615206903.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci
exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č.
25, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: B. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R., predtým bytom vo M., P. č. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn.
EX 11922/15, o vymoženie sumy 7.989,44 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 21Er/144/2015-33 zo dňa 29.04.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie „exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom D.. S. P.,
PhD. pod sp. zn. EX 11992/15“ zastavil podľa § 243f ods. 1 a 6, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v spojení s § 52 ods. 1 a § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu 12.03.2013 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“); súd prvej inštancie

vychádzal zo zistenia, že „oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred
súdnymexekútoromD..S.P.,PhD.dňa28.02.2015,domáhalvočipovinnému vymoženiasumy7.989,44
€ s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06002/14 zo dňa 23.10.2014;
poverenímč.5606142172zodňa25.08.2015súdpoverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútoraD..S.
P., PhD., ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 11992/15; exekučné konanie je vedené na podklade exekučného

titulu, t.j. rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06002/14 zo dňa 23.10.2014, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 7.989,44 € spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 7.989,44 € od 07.07.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 7.989,44 € od 20.08.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v
sume 1.362,75 €, to všetko v mesačných splátkach v sume 400,- € splatných vždy k poslednému dňu
v mesiaci na účet žalobcu (oprávneného) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu

v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod
následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014;
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 12.03.2013, ktorú
povinný riadne a včas neplnil; účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)
neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 12.03.2013; povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu

zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 07.07.2014; oprávnený
vyplnil dňa 15.08.2014 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 7.989,44 €s dátumom začiatku úročenia dňa 07.07.2014 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa
20.08.2014“; podľa súdu prvej inštancie „z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinný
uzavrelzmluvuoúvereakofyzickáosobapodnikateľalebofyzickáosobanepodnikateľ,keďžepovinnýje

označený aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými
pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé
bydlisko); predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi;

jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o
skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi; v
prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti; v opačnom
prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší;
vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah
medzioprávnenýmapovinnýmzaloženýzmluvouoúverejevzťahomspotrebiteľským,čomožnovyvodiť

aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech
toho,ktoichdozmluvyvložil“;zuvedenéhojetedanepochybné,žesprihliadnutímnapovahuúčastníkov
a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné na tento právny

vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva“; podľa právneho
posúdenia súdu prvej inštancie „oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinným (dlžníkom) dňa 12.03.2013
zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinnému úver v sume 4.500,- €; povinný sa zaviazal vrátiť
oprávnenémusumuposkytnutéhoúveruzvýšenúopoplatokvsume3.370,-€,t.j.celkovočiastku7.870,-
€ v 10 mesačných splátkach po 787,- € počnúc dňom 19.04.2013; v zmysle bodu 13. Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“) na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v
ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy; v zmysle
ustanovenia bodu 13. VPPU veriteľ (remitent) doplnil dňa 15.08.2014 do neúplnej zmenky zmenkovú
sumu 7.989,44 € a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 07.07.2014; podľa § 17 ods. 3 zákona č.

129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom;
nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 12.03.2013 je spotrebiteľskou
zmluvou,bolozabezpečeniezáväzkovéhovzťahuaplneniezozmenkyvčaseuzavretiazmluvyvzmysle

citovaného zákonného ustanovenia neprípustné; nakoľko v tejto exekučnej veci je exekučným titulom
rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť
zmenky, bolo potrebné v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť“; na
základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 25.05.2021 (č.l. 41-43 spisu). Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);

v odvolaní oprávnený výslovne odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa, nakoľko „v zmysle
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.03.2013 bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania;
povinný v zmluve osobitne uviedol a podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú
využité na tento účel“; zdôraznil, že „povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom
B. P., fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní

zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel
podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil; na základe
vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko
ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi; aj v samotnej žiadosti o úver povinnývyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka“; s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 12.03.2013, podľa ktorého
„spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania“

uviedol, že „spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania; oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o
úver poskytnutý na výkon podnikania; povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom
v zmluve o úvere; skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý,
oprávnenýneskúma,nakoľkojetoprenehoužnepodstatnáinformácia;povinnýakodlžníknavyšenemá

zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných
prostriedkov; oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či
povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o
úvere“; v tomto smere vyjadril názor, že v jeho prípade „treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu s povinným vstupoval; argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v
plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa; pri

výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany; ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa (ESD zn. C-464/01 vo veci D. G. proti Bay Wa AG); obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu
charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu

dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN,
22.12.2004, VIII ZR 91/04)“; ďalej argumentoval, že „exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v
zmysle § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníprijatomnovelouzákonač.438/2015
Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho

súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti
použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí
akceptovaťlimityvyplývajúcezprávnejúpravydanejosobitnýmiprávnymipredpismi,ktorýmijepotrebné
rozumieť zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského
úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky; vzhľadom na predmetné osobitosti

právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere
nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; niet pochybností
o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú
požiadavkuspotrebiteľskéhoprávnehovzťahu;pokiaľjealepredmetomtohtovzťahuúčelovoposkytnutý
úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie §

3 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto
zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať; z uvedeného vyplýva, že
úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a
ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto
úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR sp. zn. 5 Cdo 415/2012); súd prvej inštancie preto

postupovalnesprávne,keďaplikovalustanovenie§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkuaexekučné
konanie zastavil“; na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

3.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje
súd uznesením.

3.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.3.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.1 Odvolanie oprávneného nie je dôvodné; odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že exekúcia v danom prípade bola dôvodne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový
stav tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie (ako exekučný súd); súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah

medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah
a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka a
zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzavretiazmluvysvojerozhodnutie
náležite odôvodnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

4.2 Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.02.2015 bol pred súdnym exekútorom spísaný
návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice; dňa 05.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; odvolací súd mal ďalej obsahom spisu
preukázané, že oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.03.2013,
neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom tieto v bode 13

obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola súčasne so zmluvou o úvere vystavená
neúplná zmenka; exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie,
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 06002/14 zo dňa 23.10.2014; súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 25.08.2015;
oprávnený, plniac si tým povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na

vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

4.3 Oprávnený v podanom odvolaní predovšetkým tvrdil, že zmluva o úvere zo dňa 12.03.2013
nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu a úver poskytnutý povinnému na jej základe nepredstavuje
spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto v tomto

prípade neplatí zákaz zabezpečenia splatenia poskytnutého úveru zmenkou, pretože medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinným) nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko povinný uzavrel zmluvu
o úvere ako podnikateľ a úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania; s odvolacou argumentáciou
oprávneného sa odvolací súd nestotožnil.

4.4 Z ustanovenia § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konania začatých pred 23.12.2015,
v ktorých je exekučným titulom rozhodnutie priznávajúce nárok zo zmenky, je exekučný súd oprávnený
posúdiť, či základ nároku vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, ako
túto otázku predtým prípadne posúdil rozhodcovský súd; z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

(exekučného titulu) vyplýva, že právny vzťah oprávneného a povinného neposúdil ako spotrebiteľský,
pretože vychádzal zo skutočnosti, že povinný uzavrel zmluvu o úvere zo dňa 12.03.2013 ako podnikateľ,
preto dospel k záveru o nemožnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;
podľa názoru odvolacieho súdu aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je
možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je uvedené, že „finančné prostriedky

sú poskytnuté na výkon podnikania“ povinného, hoci aj s pripojeným podpisom povinného (dlžníka);
poskytnutie úveru na podnikanie musí byť dostatočne overené, t.j. musí ísť materiálne o úver skutočne
poskytnutý na účel podnikania.

4.5 Uvedený záver vyplýva aj z ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, podľa ktorého je „spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania“, t.j. rozhodujúce je, či dlžník pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
skutočne koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a nie jeho prípadné formálne
vyhlásenie v zmluve; v zmysle uvedeného pokiaľ by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa,tak by z exekučného spisu muselo byť jednoznačne zrejmé, že (1) povinný je (resp. bol v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) podnikateľom a súčasne, že (2) pri uzavieraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojho podnikania; z obsahu exekučného spisu však tento záver nevyplýva,

a preto je potrebné konštatovať záver, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
povinný nemá postavenie spotrebiteľa; právny vzťah medzi oprávneným a povinným je preto aj podľa
odvolacieho súdu spotrebiteľským právnym vzťahom, pričom úver poskytnutý povinnému na základe
predmetnej zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch; odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

uznesenia o nejednoznačnom označení povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa ako aj fyzickej
osoby podnikateľa a o neodstránení tejto nejednoznačnosti (bod 13 odôvodnenia uznesenia súdu
prvej inštancie); odvolací súd navyše udáva, že posudzovaná zmluva o úvere má adhézny charakter,
t.j. bola vopred pripravená oprávneným a povinný nemohol v zásade meniť jej znenie, pričom jej
súčasťou boli aj obchodné podmienky; v záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere,

t.j. z akých dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom podnikania, najmä ak uvedenie
účelu úveru podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval (hoci uvedenie účelu úveru
nebolo náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); z tohto prístupu
oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a tento prístup oprávneného popiera účel zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch,ktorýmáchrániťspotrebiteľapriposkytovaníúverovodpodnikateľov;uvedený
údaj o účele poskytnutia peňažných prostriedkov vzbudzuje dojem, že cieľom vyššie uvedeného
ustanovenia zmluvy o úvere je len snaha oprávneného vyhnúť sa aplikácii zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení Občianskeho zákonníka.

4.6 Na základe uvedeného predstavuje zmluva o úvere zo dňa 12.03.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a súčasne spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (platí, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou);
odvolací súd však zdôrazňuje, že nielen zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ale touto je aj

zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená vopred
na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok
poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej

strane; oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom povinnému
nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky
poskytnutia úveru; dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky
zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak podmienky platenia zmenky neboli

dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

4.7 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 17 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom správne dospel k záveru, že v
čase vystavenia zmenky, t.j. dňa 12.03.2013, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru

neprípustné zabezpečenie dlhu zmenkou; pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd
neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a najmä neprihliadol na
to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné;
zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon
nepripúšťa (zakazuje) a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní,

v ktorom (rozhodcovský) súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to
stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku; právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere mal
aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter; súd prvej inštancie sa s hodnotením

daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil; vzhľadom na vyššie
uvedenéargumenty,odvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyoprávnenéhoakonedôvodné;súdprvej
inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd
v rámci rozhodnutia o trovách exekúcie (bod 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).