Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203521
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2517203521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. N.,
nar. X.X.XXXX a T. N., nar. X.X.XXXX, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, obaja bytom ako matka, deti rodičov: Mgr. S. N., bytom C. J., K. XXX/XX, zastúpená
splnomocnencom: Advokátska kancelária RS legal s.r.o., M. Waltariho č. 7, Piešťany, a Bc. X. N., trvalý
pobyt A. J., F. O. XXXX/XA, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o.,
Dolný Kubín, Radlinského 1729, za účasti starých rodičov O. a K. Q., obaja bytom C. J., U. XXX/ XX,
obaja zastúpení splnomocnencom Advokátska kancelária RS legal s.r.o., Piešťany, M. Waltariho č. 7, o

zmenu zverenia, určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o návrhu otca na úpravu styku s
maloletými deťmi a o zrušenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaniach matky a otca
maloletých proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 30. apríla 2021, č.k. 13P/115/2017-435,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného otca na maloletého
T. a maloletého T. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť
manželovO.aK.Q.,doktorejbolimaloletédetiT.aT.zverenérozsudkomOkresnéhosúduPiešťany,č.k.
13P/98/2013-74 zo dňa 10.1.2014. Zároveň maloleté deti T. a T. zveril do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi detí určil povinnosť
prispievať na výživné pre maloletého T. a T. každého sumou 160 eur mesačne k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/98/2013-74 zo

dňa 10.1.2014. Zároveň zastavil konanie v časti návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi T. a
T. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že matka maloletých detí sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhala zverenia
maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi. Otec maloletých návrhom
doručeným súdu prvej inštancie žiadal, aby súd pri rozhodnutí o zverení detí do výchovy rozhodol o
úprave jeho styku s deťmi. Následne matka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť, so späťvzatím
návrhu však nesúhlasil kolízny opatrovník a to z dôvodu, že náhradná osobná starostlivosť (NOS) už

neplní svoj účel, matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť deťom, pričom následne
matka uviedla, že bude žiadať, aby bola NOS zrušená a deti zverené do jej starostlivosti. Taktiež
otec navrhol, aby súd deti zveril do starostlivosti matky a jemu určil výživné 130 eur mesačne
na každé dieťa a zastavil na základe jeho späťvzatia návrh o úpravu styku s deťmi. Následnesúd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní je potrebné pokračovať a navyše neboli splnené
podmienky pre zastavenie konania, preto konanie nezastavil. Vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č. k. 13P/98/2013-74 zo dňa 10.1.2014 boli maloleté deti

T. a T. zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov O. a K. Q., keď v tom čase
matka mala zdravotné problémy, nedokázala zabezpečovať riadnu starostlivosť o deti, bola aj
na liečení, potrebovala čas, aby sa riadne naspäť zaradila do života. Starí rodičia maloletých
uviedli, že súhlasia s návrhom ich dcéry - matky maloletých, aby jej boli deti zverené do starostlivosti.
Deti si s matkou vychádzajú dobre, chlapci sú spokojní, nie sú s nimi problémy. Matka maloletých detí

je vyliečená, po dobu dvoch rokov nenavštevuje ani psychológa, ani psychiatra. Maloletý T. a maloletý
T. obaja majú 15 rokov, navštevujú 9. triedu základnej školy. Krúžky, za ktoré sa platí nenavštevujú
žiadne. Od marca 2021 chodia na doučovanie kvôli prijímacím pohovorom na strednú školu, kde sa
uhrádza suma 40 eur mesačne na každého. Obaja majú fixný zubný strojček, s čím sú spojené zvýšené
výdavky. Obaja majú oslabenú imunitu, bývajú často chorí, výdavky na lieky sú cca 50 eur mesačne,
na kozmetiku 20 eur mesačne a maloletý T. má ploché nohy a musí nosiť ortopedickú obuv. Matka

maloletých detí pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným čistým príjmom cca 1.100 eur, poberá
daňový bonus na dve deti a rodinné prídavky. Majetok výraznejšej hodnoty nevlastní žiaden, býva v
nájomnom byte, za ktorý uhrádza mesačne nájomné 131 eur, fond opráv a prevádzky 27,11 eur, povinnú
poistku 9 eur, zálohu na vodné 6,90 eur, zálohu na elektrinu 4,30 eur, zálohu na stočné 8,69 eur, t.j. spolu
187,08 eur mesačne. Ďalej mesačne platí elektrinu 20 eur, plyn 37 eur, internet 11 eur, iné vyživovacie

povinnosti okrem T. a T. nemá. Otec maloletých detí je t.č. rozvedený, okrem maloletého T. a T. má ešte
vyživovaciu povinnosť k maloletej W., nar. X.X.XXXX, ku ktorej má súdom stanovené výživné v sume
130 eur mesačne. Z jeho výpovede na pojednávaní dňa 11.10.2019 vyplynulo, že pracuje ako technik
s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 1.000 eur. Z obchodného registra SR bolo súdom
zistené,žejejedinýmspoločníkomakonateľomspoločnostiX.EU,s.r.o.,A.J.,bývalámanželkaotcadetí

previedla bezodplatne obchodný podiel na otca detí. Otec uviedol, že spoločnosť sa zaoberá obchodnou
činnosťou, nemá výraznú prosperitu, v tejto spoločnosti je aj zamestnaný. Má v nej vymeriavací základ
vo výške cca 400 eur mesačne, čo je však v rozpore s jeho vyjadrením na pojednávaní. Bolo zistené, že
spoločnosť otca detí vykazuje činnosť, k 30.6.2020 mala spoločnosť majetok v hodnote 17.227 eur. Z
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby X. EU, s.r.o., za rok 2019 vyplynulo, že predmetná

spoločnosť za zdaňovacie obdobie roku 2019 mala základ dane znížený o odpočet daňovej straty 0
eur. Za rok 2020 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie spoločnosť nepodala. Z obsahu pripojeného spisu OS Levice, sp.zn. 6P/122/2019 vyplynulo,
že otec detí na pojednávaní v predmetnej veci dňa 24.2.2020 okrem iného uviedol, že dosahuje čistý
príjem cca 1.300 eur mesačne, t.j. o 300 eur mesačne viac, ako uviedol v tomto konaní cca 4 mesiace

pred týmto dátumom. Navyše bývalá manželka otca detí v tomto konaní uviedla, že otec jej na výživu
maloletej W. uhrádza 150 eur mesačne a uzatvorila s otcom detí rodičovskú dohodu ohľadom výživného
na maloletú W. na sumu 130 eur mesačne. V tomto období schvaľovania dohody si otec bol nepochybne
vedomý toho, že prebieha súdne konanie ohľadom zvýšenia výživného a zmeny zverenia k maloletým
deťom T. a T.. Otec v máji 2020 predložil rozpis výdavkov, z ktorých vyplýva, že má mesačné výdavky

bez zahrnutia nákladov na oblečenie a obuv celkovo 1.325,81 eur a to na úvery 395 eur, stravu a
drogériu 130 eur, lieky 10 eur, voľný čas 20 eur, výživné 390 eur, a bývanie 380 eur. Z uvedeného je
zrejmé, že otec dosahuje vyšší príjem ako 1.000 eur mesačne v čistom v zmysle jeho vyjadrenia na
pojednávaní v tomto konaní. Otec má ukončenú vysokú školu pedagogickú, odbor vychovávateľstvo,
má vzdelanie revízny technik, vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku s maturitou. Súd mal v konaní

za preukázané z obsahu spisu i z internetu a to preverenia pracovných ponúk zamestnaní, ktoré by
otec vzhľadom na svoje najvyššie dosiahnuté vzdelanie a prax mohol vykonávať, že dlhodobo sa v
ponuke nenachádzajú také zamestnania, v ktorých by otec dosahoval vyšší príjem ako deklaruje, že
dosahuje. Otec býva v nájomnom byte, za náklady na bývanie uhrádza sumu 380 eur mesačne. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 47 ods. 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona o rodine,

maloleté deti T. a T. zveril v súlade s vyjadrením matky, za súhlasu opatrovníka, starých rodičov a tiež
aj otca do osobnej starostlivosti matky, ktorá dlhodobo abstinuje, nepotrebuje žiadnu medikamentóznu
terapiu, nevykazuje žiadne príznaky ochorenia, je zdravá, prihliadnuc pritom i na názor maloletých detí,
keď matka už zabezpečuje starostlivosť o ne. Ďalej vec posúdil podľa § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1
ZR a na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc pritom na odôvodnené potreby maloletých detí

ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadnuc na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej W., určil otcovi povinnosť prispievať na výživné maloletého T. a maloletého
T. každého v sume 160 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky. Pri pomeroch rodičov, i keď otec uvádzal, že spláca úvery po 395,81 eurmesačne, súd poukázal na to, že prvoradou povinnosť rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k
maloletémudieťaťu.Každýrodičmápovinnosťvprvomradezabezpečiťvýživudetíanáslednemáprávo
využiť zostávajúce financie na uspokojenie svojich potrieb. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné

zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že
obaja sú povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností tak, aby v celom rozsahu
pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Súd
následne zrušil rozsudok, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov O. a K. Q. a bolo stanovené rodičom výživné na maloleté deti a vzhľadom na späťvzatie návrhu

otca detí ohľadom úpravy jeho styku s deťmi, konanie v časti o návrhu otca na úpravu styku s maloletým
T. a T., zastavil. O návrhu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného otca na maloletého T. a T. včas
podali odvolania rodičia maloletých detí. Matka maloletých detí uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného zmenil a otcovi určil prispievať na výživné pre

maloletého T. a T. každého sumou 200 eur mesačne. Dôvodila, že z vykonaného dokazovania vyplývajú
dve nesporné a zarážajúce skutočnosti. Napriek tomu, že otec dlhé roky podniká, za celé obdobie
podnikania nenadobudol žiaden majetok výraznejšej hodnoty. Doteraz nemá ani vlastné bývanie, hoci
na základe vyporiadania ešte ich BSM, získal do výlučného vlastníctva byt. Otec nenadobúda majetok
z celkom zrejmých účelových dôvodov na svoje meno, uvádza nepravdivé údaje o skutočnom príjme.

Jeho vyjadrenia o príjme sa účelovo rôznia a pohybujú sa od sumy 400 eur pre účely stanovenia
vymeriavacieho základu na určenie výšky odvodov až po sumu 1.300 eur, ktorú priznal v rozvodovom
konaní s matkou jeho dcéry, maloletej W.. Len mesačné výdavky, ktoré otec priznáva, sú vo vyššej
výške, ako priznal svoj príjem, z čoho je zrejmé, že musí dosahovať príjem vyšší ako je ním uvedená
suma 1.300 eur. V konaní o určenie výživného pre maloletú W., matka maloletej W. uviedla, že otec

jej dobrovoľne prispieval na výživu 150 eur mesačne, avšak dohodu uzavreli na čas po rozvode len na
sumu 130 eur mesačne. Túto dohodu nemožno hodnotiť inak, len ako účelovú, uzavretú s ohľadom na
aktuálnu výšku výživného, ktoré otec platí pre maloletých T. a T.. Jediné, o čo otcovi v konaní o zmenu
zverenia maloletých išlo, bolo, aby nemusel platiť vyššie výživné ako doposiaľ. Ak by bola súhlasila s
doterajšou výškou výživného, neboli by sa konali ďalšie pojednávania, pre ňu stresujúce dokazovanie s

ohľadom na jej zdravotný stav, schopnosť starať sa o deti a o zrazu objavenom záujme otca o stretávanie
sa s deťmi. Maloletí T. a T. končia základnú školu, obaja budú ďalej študovať na strednej škole. Výživné
v stanovenej výške 160 eur mesačne na každé dieťa nie je výživné v primeranej výške, vzhľadom na
súčasné náklady spojené so všetkými potrebami detí.

3. Otec maloletých v odvolaní uviedol, že pre určenie výšky výživného sú rozhodné reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k takej zmene
pomerov na strane detí (vek, škola), čo by viedlo k následnému zvýšeniu nákladov na ich výživu. Pomery
na stranách maloletých detí sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného zmenili podstatne tým,
že sú staršie. Ich potreby však majú v zásade bežný charakter. Náklady vo výške 40 eur mesačne na

každé dieťa za doučovanie majú charakter dočasný. Matka má príjem cca 1.100 eur, poberá daňový
bonus na dve deti. Otec pracuje ako technik, dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 1.300 eur, má
tri vyživovacie povinnosti spolu vo výške 390 eur. Zároveň spláca úver v sume 392,81 eur a zvyšná časť
výplaty mu zostáva na pokrytie výdavkov ako sú bývanie, oblečenie, obuv, strava, drogéria, voľný čas.
Najnovšia rozhodovacia prax súdov v oblasti výživného sa začína prikláňať k tabuľkovému výživnému,

ktoré pri školopovinných deťoch predstavuje 25% príjmu rodiča. Navrhuje preto, aby odvolací súd v
napadnutom výroku o určení výživného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné otca na
maloletého T. a T. sumou 130 eur mesačne na každého.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že otec detí počas konania

uviedol, že spláca spotrebný úver po 395,81 eur mesačne, nevedel sa vyjadriť v ktorých rokoch si úver
zobral, ani v akej celkovej výške. Výživné má prednosť pred inými výdavkami, čo znamená, že má
prednosť pred uspokojovaním potrieb povinného rodiča. Výživné vo výške 200 eur na každé dieťa tak,
ako požaduje matka, považuje opatrovník za primerané, zohľadňujúce odôvodnené potreby detí a tiež
možnosti a schopnosti otca. Takto určené výživné by zohľadňovalo aj výdavky, ktoré matke vzniknú v

súvislosti s nástupom maloletých detí na stredné školy v septembri 2021 a preto odporúčajú, aby súd
určil výživné na maloletých v zmysle návrhu matky.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky zopakoval skutočnosti uvádzané vo svojom odvolaní.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti určenia výživného vecne
správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/115/2017 je zmena zverenia
maloletých, zrušenie spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti na
maloleté deti a návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd určil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživné pre maloletého T. a

maloletého T. sumou 160 eur na každého mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v časti zverenia maloletých detí T. a T. do osobnej starostlivosti
matky.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel k záveru, že súd zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie
náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku,
pričomvpodrobnostiachnaneodkazujevzmysle§387ods.2CSP.Odvolacísúdtakpovažujerozsudok

súdu prvej inštancie v časti určenia výživného otcovi na maloleté deti za vecne správny, pričom navyše
rodičia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vysporiadal a ktoré by navyše boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia výživného.

10. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné:
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti a možnosti
povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou jeho dosahovaných príjmov. Táto nemusí vždy
zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné

prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy ale najmä na jeho reálne schopnosti ale i na jeho možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. V konaní otec
uviedol, že dosahuje príjem cca 1.300 eur netto mesačne. Vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a
ponuky práce odvolací súd túto sumu považoval za reálnu, ktorú môže otec dosahovať, navyše ak v

konanínebolitvrdenéapreukázanéskutočnostiojehovyššomzárobku.Otecuzavrelrodičovskúdohodu
s matkou svojej dcéry maloletej W., ktorá je o 6 rokov mladšia od maloletých T. a T., na sumu 130 eur
mesačne, pričom pri uzatváraní tejto dohody si musel byť vedomý, že okrem maloletej W. má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti na deti, ktoré sú staršie, takže suma 130 eur nebude na výživu maloletých
T. a T. postačujúca. Naposledy bolo výživné na maloletých T. a T. upravované v roku 2014, kedy bolo

výživné určované obom rodičom pri zverení detí do náhradnej osobnej starostlivosti. V súčasnosti sú
maloletí o 7 rokov starší, takže náklady spojené s ich výživou sa úmerne veku zvýšili, v dôsledku čoho
suma 130 eur na každého, ktorú požadoval otec, nie je postačujúca. Vzhľadom k zisteným osobným,
majetkovým pomerom a príjmom otca, odvolací súd nepovažoval za primeranú ani sumu navrhovanú
matkou vo výške 200 eur. Sumu, ktorú určil súd prvej inštancie vo výške 160 eur mesačne na každého

maloletého, považoval odvolací súd za primeranú odôvodneným potrebám maloletých a schopnostiam
a možnostiam otca.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na maloletého T. a maloletého T. podľa ust. § 387

ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, za
použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).