Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120403392
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120403392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v spore žalobcov 1/

O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, 2/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, 3/ L.. O. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, 4/ R. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpených JUDr.
Ivanom Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ S. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XX, v konaní zast. M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, 2/ O. W., nar. 19.
08. 1921, bytom F. X, D., v správe Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková
cesta 36, Bratislava, 3/ V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, 4/ L.. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U. XX, 5/ L.. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.. V.. N. XXXX/X, H. D. S., 6/ L.. Ľ. T., nar. XX. XX. XXXX,

bytom O.. V.. N. XXXX/X, H. D. S., 7/ M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, N., 8/ F. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, N., 9/ WAVO HORSES s. r. o., so sídlom Pusté Úľany 563/19, Pusté
Úľany, IČO: 36 276 456, 10/ V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XXX, D., o určenie vlastníckeho
práva vydržaním a určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ zamieta.

Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 17C/43/2017 zo dňa 24. 02. 2020 súd vylúčil žalobu žalobcov voči žalovaným na

samostatné konanie.

Predmetom žaloby (pôvodne spoločne napadnutej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
17C/43/2017) týkajúcej sa žalovaných 1/ až 10/, bol návrh žalobcov o určenie, že parcely KNE s parc.
č. 268/1 a 268/2, nachádzajúce sa v k. ú. U., patria vo výške spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/2 do vlastníctva žalobkyne 1/ a vo výške spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 do dedičstva po
zomrelom O. C. (ďalej aj „poručiteľ“), zomrelom dňa 09. 12. 2003. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa

1/ s poručiteľom ako manželom mali záujem si postaviť rodinný dom. Z toho dôvodu kúpili v roku
1971 predmetné pozemky. Uvedená parc. č. 268/1 (spolu s parc. č. 267/1, 269/1, ktoré sú predmetom
iného súdneho sporu) zodpovedá parcele KNC č. 538/1, orná pôda, o výmere 708 m2, k. ú. U. a
parcela č. 268/2 (spolu s parc. č. 267/2, 269/2, ktoré sú predmetom iného súdneho sporu) zodpovedajú
parcele KNC 538/3, orná pôda o výmere 2181 m2, k. ú. U.. K predmetným parcelám registra KNC
nie je v súčasnosti v katastri nehnuteľností založený list vlastníctva. Predaj sprostredkoval p. V. Z.,
ktorý pripravil kúpnu zmluvu a zabezpečoval celú administráciu a mal aj zabezpečiť registráciu zmluvy

štátnym notárstvom. Následne začali riešiť záležitosti k výstavbe rodinného domu, najmä pridelenie
zostávajúceho pozemku v súčasnosti evidovaného na LV č. XX ako parc. č. KNC 538/2 a 537 a získanie
stavebného povolenia a kúpnu zmluvu k parc. č. KNC 538/1 a 538/3 už nesledovali, pretože mali za
to, že ostávajúce záležitosti ohľadne kúpnej zmluvy dorieši práve p. Z.. Keďže ten pracoval v danomčase na miestom ONV, nemali pochybnosti, že tak naozaj spraví. Vyššie uvedené parcely KNC č.
538/1 a 538/3 tvoria prístup od cestnej komunikácie k rodinnému domu, resp. záhradu, ovocný sad z
druhej strany rodinného domu. Rodinný dom začali stavať v roku 1975, pričom dokončený a schopný na

užívanie bol ku dňu 01. 10. 1978 na základe kolaudačného rozhodnutia z 10. 07. 1981. Počnúc týmto
dňom užívali rodinný dom, pričom je zrejmé, že parcely č. 538/1, 538/2 a 538/3, na ktorých si zriadili
prístupovú cestu k domu, dvor, záhradu, ovocný sad a využívali ich ako pasienky, boli žalobkyňou 1/
a poručiteľom využívané najneskôr od roku 1975. Tieto nehnuteľnosti využívali nepretržite, nerušene
a bez akéhokoľvek zásahu tretími osobami až dodnes. Za predmetné parcely pritom platia obci dane.

Žalobkyňa 1/ však zistila, že parcely KNC 538/1 a 538/3 nie sú zapísané na liste vlastníctva uvedené
pozemky sú vedené v katastrálnom operáte „E“. Následne zistila, že predmetná kúpna zmluva nebola
perfektná, pričom podľa všetkého nedošlo k jej registrácii štátnym notárstvom. Preto podala túto žalobu,
aby došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(žalobkyne 1/ a poručiteľa) zaniklo úmrtím poručiteľa dňa 09. 12. 2003. V zmysle osvedčenia o dedičstve
prichádzajú do úvahy ako dedičia jednak žalobkyňa 1/, ako aj ich deti (žalobcovia 2/ - 4/). Smrťou

jedného z manželov manželstvo zaniká a rovnako zaniká aj BSM. V zmysle uvedeného tak je žalobkyňa
1/ vlastníkom 1/2 uvedených pozemkov a v 1/2 patria uvedené pozemky do dedičstva po poručiteľovi.

Žalovaná 3/ s vydržaním predmetných nehnuteľností súhlasila, namietla však, žalobný návrh ohľadne
trov konania. Žalovaný 4/ vo vyjadrení s vydržaním predmetných nehnuteľností súhlasil, nesúhlasil s

hradením trov konania. Žalovaná 10/ vo vyjadrení uviedla, že nie je ochotná platiť súdne trovy. Pozemky
zdedila po smrti jej otca v roku 2015 a vôbec nevedela, že tieto pozemky žalobcovia užívajú bez ich
vedomia. Žalovaní 5/ a 6/ vo vyjadrení zhodne uviedli, že súhlasia s vydržaním pozemkov v prospech
žalobcov, nesúhlasia s povinnosťou platiť trovy konania. Žalovaná 7/ vo vyjadrení rezolútne odmietla
hradiť súdne trovy žalobkyni 1/, ktorá má záujem o ich pozemky, za ktoré pravidelne platia obci vyrubené

dane.

Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe namietla, že uvedenú kúpnu zmluvu nemožno považovať za uzavretú,
a teda právne perfektnú. Samotná detencia, po akúkoľvek dlhú dobu, nemôže viesť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním.

Podaním doručeným súdu dňa 17. 04. 2019 žalobcovia navrhli vydanie čiastočného rozsudku vo vzťahu
k spoluvlastníckym podielom žalovaných, ktorí ich nárok nepopreli.

Súd dňa 29. 01. 2021 vyzval žalobcov na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, pretože dospel k záveru,

že skutkové tvrdenia a k nim nadväzujúci žalobný návrh nepreukazujú, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania patria v 1/2 polovici do vlastníctva žalobkyne 1/ a v 1/2 patria do dedičstva po
poručiteľovi.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17. 06. 2021 zotrvali na

podanejžalobeapoukázalinanázor,podľaktoréhomážalobcavždynaliehavýprávnyzáujemnaurčení,
že je vlastníkom, ak je žalovaný v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Pôvodne jednou žalobou napadnutou do konania pod sp. zn. 17C/43/2017 sa žalobcovia domáhajú, že
nehnuteľnosti patria vo výške 1/2 v pomere k celku do vlastníctva žalobkyne 1/ (matky) a o veľkosti 1/2
patria do dedičstva po nebohom O. C.Š., zomr. XX. XX. XXXX, ktorý bol manželom žalobkyne 1/ a otcom

žalobcov 2/ - 4/. Z obsahu spisu je zrejmé, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je vydržanie.
Dôvodom špecifikácie petitu na „polovičný podiel“ v prospech žalobkyne 1/ a že „polovičný podiel“ patrí
do dedičstva, je tvrdenie žalobcov, že O. C. v roku XXXX zomrel, došlo teda k zániku manželstva a aj
BSM. Preto je polovičnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa 1/ ako manželka z titulu BSM a polovica
podielu zomrelého pripadá do dedičského konania, v ktorom tieto nehnuteľnosti neboli prejednané.

Súd posúdil podanú žalobu, ako aj tvrdenia sporových strán a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pretože žalobný návrh nie je správny, pretože na podanej žalobe žalobcovia nemajú právny záujem.V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie

súdu. Dedičia sa tak v tomto type žaloby domáhajú určenia, že určitá vec (nehnuteľnosť) patrí do
dedičstva. Následne v prípade jej úspešnosti dôjde k prejednaniu veci v dedičskom konaní. Žalobný
petit v tomto type konania musí zohľadňovať aj skutočnosť, či predmetná vec má patriť do dedičstva v
celosti, v režime BSM, v podielovom spoluvlastníctve. V prípade, ak bol poručiteľ v čase smrti výlučným
vlastníkomnehnuteľnosti,niejepotrebnéšpecifikovaťvakomrežimemávecpatriťdodedičstva.Odlišný

prípad, ako v posudzovanej veci, je, ak nehnuteľnosť bola v čase jeho smrti v BSM (so žalobkyňou
1/). Tomu by mal zodpovedať aj žalobný petit (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo 154/2010, R 32/2011). Podľa § 195 ods. 1 CMP (predtým § 175l ods. 1 OSP) platí, že
ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi.
Teda jediný, kto má právomoc vyporiadať BSM po smrti poručiteľa je dedičský súd. Pri vyporiadaní BSM
sa v dedičskom konaní určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Táto kompetencia nemôže patriť súdu rozhodujúcemu v sporovom konaní o určenie, že vec patrí do
dedičstva, keďže žiadna právna norma mu takúto kompetenciu nepriznáva. To platí rovnako aj v prípade
novoobjaveného majetku, ktorý nebol prejednaný v dedičskom konaní.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 22 Cdo 3726/2009: „Projednání dědictví končí

právní mocí usnesení o zastavení dědického řízení, právní mocí usnesení o dědictví nebo pravomocným
skončením likvidace dědictví. Ukáže-li se, že zůstavitel zanechal majetek, který nebyl v původním
dědickém řízení znám, vyvstává potřeba projednat dědictví také ohledně tohoto nově najevo vyšlého
majetku. Při dodatečném projednání dědictví se vypořádá jen nově najevo vyšlý majetek, který tvořil
součást bezpodílového spoluvlastnictví manželů. Při tomto vypořádání je třeba dbát, aby celkové

vypořádání, s přihlédnutím k předchozím rozhodnutím o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví
manželů,odpovídalozásadámuvedenýmv§150obč.zák.,vezněnípřednovelouprovedenouzákonem
č. 91/1998 Sb. (k tomu srovnej Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za.
Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, str. 1242). V soudní praxi byl vysloven názor, od nějž
neshledal dovolací soud důvodu se odchýlit, podle kterého v řízení o dodatečném projednání dědictví

soud v rozhodnutí podle § 175l občanského soudního řádu rozděluje mezi dědictví a pozůstalého
manžela jen ten majetek z bezpodílového spoluvlastnictví manželů, který se objevil dodatečně po právní
moci rozhodnutí, kterým bylo původní dědické řízení skončeno, nikoliv též majetek, který již rozdělil v
původním řízení (k tomu srovnej usnesení Městského soudu v Praze ze dne 31. ledna 1996, sp. zn. 24
Co 21/96, uveřejněné v časopise Ad Notam, 1996, č. 2, str. 46).“

Zuvedenéhovyplýva,žesúdrozhodujúciotom,čopatrídodedičstva,nemôževtomtokonanívyporiadať
BSM, t. j. súd nemôže rozhodnúť, že priamo 1 nehnuteľností, ktorých vydržania sa žalobcovia domáhajú,
patrí z titulu vyporiadania BSM v prospech žalobkyne 1/ a 1/2 nehnuteľností patrí do dedičstva.
Žalobcovia preto mali smerovať svoj žalobný návrh formuláciou petitu, z ktorého by malo vyplývať, čo
patrí do dedičstva po poručiteľovi XY zomrelom dňa XY a v akom režime, t. j. ku dňu jeho smrti. K tomu,

či je potrebné uviesť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi v režime BSM uviedol Krajský
súd v Trnave v rozhodnutí z 01. 02. 2017, sp. zn. 11 Co 906/2015 nasledovné: „Z obsahu spisového
materiálu však vyplýva, že v prípade preukázania tvrdení žalobcov by žalovaný spoluvlastnícky podiel
bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ a nebohej manželky RY, čomu však žalobný petit
nezodpovedá, keď v prípade vyhovenia žalobe by súd pri vyporiadaní dedičstva - novoobjaveného

majetku musel vychádzať z rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že spoluvlastnícky podiel
patrí do výlučného vlastníctva zomrelej, a teda by nemohol pristúpiť k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.“ Z hľadiska predchádzania rozporov v dedičskom konaní, či predmetná
nehnuteľnosť patrila alebo nepatrila do BSM, je vhodné, aby v žalobnom petite bol formulovaný režim
BSM, ako je uvedené vyššie. Ak to však súd vo výroku rozhodnutia neuvedie, prípadne to neuvedie

žalobca v žalobe, nemusí to znamenať vadnosť žaloby, pretože dedičský súd v konaní o novobjavenom
majetku môže a musí sa zaoberať otázkou, či vec nepatrila do BSM, prípadne dedičský súd aplikuje
fikciu podľa § 149 ods. 5 OZ. Túto fikciu však nie je možné aplikovať v konaní o určenie, že určitá
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pretože súd sa otázkou vyporiadania BSM v tomto konaní v zmysle
uvedeného nezaoberá a ani nemôže, pretože na to nemá procesné oprávnenie. To má len dedičský

súd, ktorý môže konštatovať splnenie podmienky podľa § 149 ods. 5 OZ. Súd v konaní o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva (v BSM) skúma skutkové okolnosti len v čase smrti poručiteľa (ako je
uvedené vyššie). Neskúma skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k usporiadaniu vzťahov v dedičskom konaní
medzi manželom a dedičmi poručiteľa.“Žalobcovia tak nesprávne zvolili konečný návrh, ktorý už v tomto konaní nesprávne počíta s
vyporiadaním BSM k novoobjavenému majetku. Ak tento postup zvolili pravdepodobne podľa § 149
ods. 5 OZ, tento názor s ohľadom na vyššie uvedené nie je správny. Nesprávnosť petitu (konečného

návrhu) je tak v rozpore s hmotným a najmä procesným právom, konkrétne § 195 ods. 1 CMP. Takto
zle formulovaný petit nie je možné ani upresniť rozhodnutím súdu, pretože by došlo k jeho kvalitatívnej
zmene.Akbysúdsámsformulovalpetittak,ževec patrídodedičstvaporučiteľavBSM(vcelku),prisúdil
by žalobcom 2/ - 4/ viac, ako požadovali (v žalobe iba 1). Súd je však petitom žalobcu viazaný. Znamená
to, že nemôže priznať viac, alebo niečo iné, ako bolo navrhované. Viazanosť petitom je tradičnou

zásadou sporového konania. V sporovom konaní žalobca (žalobcovia), zodpovedajú za výsledok sporu,
vymedzujú predmet konania, ktorým môžu disponovať, meniť ho, obmedzovať, či zrušovať. Súd sa
pri riešení sporu pohybuje v medziach určených žalobcom. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti strán.
Súd nemôže v sporovom konaní napomáhať jednej strane tým, že sám rozhodne, k akému plneniu
neúspešnú stranu odsúdi.
Obdobný záver judikoval aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí z 01. 02. 2017 pod sp. zn. 11Co/906/2015,

podľaktorého:„Nemožnosúhlasiťsnázoromžalobcov,žesúdprvejinštanciemalmožnosťuvedenýpetit
zmeniť vzhľadom na viazanosť žalobným návrhom, keď v danom prípade by nešlo len o nepodstatnú
zmenu formulácie petitu žalobného návrhu, jeho spresnenie, ale o iný návrh.“ Súd vyzval žalobcov na
späťvzatie žaloby, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali nimi požadovaný
žalobný návrh. Žalobcovia však žalobný návrh nezmenili a zotrvali na podanej žalobe. Na základe

toho súd musel podanú žalobu zamietnuť pre nesprávnosť žalobného petitu, ktorý súd nemohol upraviť
ani podľa rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe. Z uvedených dôvodov súd podanú žalobu pre
nesprávne formulovaný žalobný petit a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Až
v rozhodnutí v dedičskom konaní bude totiž možné rozhodnúť, že 1 polovica nehnuteľností patrí
do vlastníctva žalobkyne 1/ z titulu vyporiadania BSM. V nadväznosti na to potom žalobcovia mali

požadovaťurčenie,ževšetkypredmetnénehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľovianielenv1/2.
Súd v danom prípade žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle navrhovaného petitu.
Ak súd zamieta žalobu o určenie či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, bolo vylúčené, aby súčasne preskúmaval žalobu z

vecnej stránky.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaní boli v konaní s ohľadom na zamietnutie žaloby úspešní v plnom rozsahu. Keďže však súd
nezistil žiadne trovy, ktoré by im v konaní vznikli, rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.