Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 5, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105217503
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4105217503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1. S. I., nar.

XX.XX.XXXX,bytomC.XX,R.,2.S.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XX,R.,3.K.C.,nar.XX.XX.XXXX,C.
XX, R., 4. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, R.- S., všetci zastúpení JUDr. Norbertom Kálmánom,
advokátom, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné
námestie č. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, zast. Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom Zochová 5,
811 03 Bratislava, IČO: 35 874 953, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím.

III. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 4. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom č. k. 14C/61/2005-722 zo dňa 09.09.2010 zamietol žalobu
pôvodného žalobcu C. I. (ďalej len pôvodný žalobca), právneho predchodcu žalobcov v 1. - 4. rade,

ktorousadomáhalurčenia,žejevlastníkomnehnuteľnostívkat.úz.Nitraidentifikovanýchgeometrickým
plánom Ing. Michala Muchu č. 14C61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009 ako
parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 707
m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere
356 m2. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 11.293,95 eur
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z hľadiska skutkového stavu vychádzal zo zistenia, že podľa výmeru č. 937/48 -54 zo dňa 14. 05.
1948 bola právnym predchodcom pôvodného žalobcu - C. I. a manželke C.,
okrem iného pridelená do vlastníctva nehnuteľnosť v kat. úz. Nitra v prídelovom pláne
označená ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X - roľa o výmere 0,8745 ha, zapísaná v pkn. vložke č. XXXX,
pričom v dedičských konaniach po nich, vedených na Štátnom notárstve v Nitre pod sp. zn. D 1696/92
a D 1697/92, tieto nadobudol pôvodný žalobca. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý ich
nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997 od SK PEN s.r.o.. Poukázal na to, že pre úspešnosť

žaloby musia byť splnené 3 základné podmienky, a to existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, aktívna legitimácie žalobcu v konaní a preukázanie, že právni predchodcovia
pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa hmotného práva. Po
zistení, že pôvodný žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní, ako i svojuaktívnulegitimáciuvkonaní,následneskúmal,čijehoprávnipredchodcovianadobudlivlastníckeprávok
spornýmnehnuteľnostiam.Pokiaľpôvodnýžalobcatvrdil,žeprávnymtitulomnadobudnutiavlastníckeho
práva jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam mal byť výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948,

dospel kzáveru,ževtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno.Žalobcanevedelpredložiťoriginál
výmeru a vzhľadom na absenciu zápisu vlastníctva podľa tohto výmeru v pozemkovej knihe, ktorý mal
konštitutívny účinok vzniku vlastníckeho práva, považoval námietky žalovaného ohľadom neplatnosti
výmeru za dôvodné. Rovnako tak nemal za preukázané, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu
nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe prídelovej listiny zo dňa 21. 01.

1992, keďže v danom čase títo nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť pri fyzickej
osobe vzniká narodením a zaniká smrťou v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, pričom C. I. zomrel
dňa 23. 12. 1975 a C. I. dňa 07. 09. 1954. Ohľadne prípadného nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním dospel k záveru, že u právnych predchodcov pôvodného žalobcu
neexistoval právny dôvod, ktorý u nich mohol vyvolať presvedčenie, že boli pri nástupe do držby
pozemkov dobromyseľní a že ich držba bola po práve a poctivá, keď označený výmer vykazuje znaky

neoprávneného pozmeňovania. Vydržacia doba právnych predchodcov totiž začala plynúť najskôr dňa
15. 05. 1948 a uplynula by pri aplikácii § 566 zák. č. 141/1950 Sb. dňa 01. 01. 1961. Podľa
zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 však držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami skončila dňa 18. 04.
1958, teda ešte pred uplynutím 32-ročnej vydržacej doby. Naproti tomu poukazujúc na skutočnosť, že
žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997, ktorej vklad do

katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01. 10. 1997 a tieto dobromyseľne a nerušene užíval najmenej
od 01. 10. 1997 do 16. 02. 2010 skonštatoval, že uvedené skutočnosti odstraňujú akékoľvek pochybnosti
o vlastníctve žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Na plynutie vydržacej doby žalovaného nemalo vplyv
ani podanie žaloby na súde dňa 09.08.2005, nakoľko predmetom tejto boli odlišné pozemky. S ohľadom
na plný úspech žalovaného v konaní mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zmeny a vyhoveniu jeho žaloby. Odvolací súd o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prvýkrát
rozhodol rozsudkom č. k. 25Co/205/2010-1007 zo dňa 28. 11. 2012, ktorým napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti výmeru o vlastníctve pôdy a uviedol, že výmer o
vlastníctve pôdy je prídelovou listinou, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej
listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať, a to i za
situácie, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a v tomto smere poskytol rozsiahlu argumentáciu.

Svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na zistení, že žalobcovia v konaní jednoznačne nepreukázali,
že prideleným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X zodpovedajú novovytvorené parcely, ktorých určenia do
dedičstva sa žalobcovia v žalobe domáhajú a v tejto súvislosti konštatoval rozpor medzi
znaleckým posudkom znalca Ing. Michala Muchu č. 25/09 a geometrickým plánom Ing. Štefana Kelnera
č. 51/2002. Za situácie, že žalobcovia ani "in natura" existenciu prídelových parciel nevedeli preukázať,

mal za to, že nie je možné prijať záver, že sporom dotknuté nehnuteľnosti sú nad akúkoľvek pochybnosť
totožné s pôvodnými prídelovými parcelami. Prezentoval tiež názor, že z obsahu zápisnice zo dňa
19. 04. 1958 vyplýva prejav vôle prídelcu C. I., smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam
prideleným jemu i jeho manželke, ktorá zomrela v roku 1954, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05.
1948 v prospech Cukrovaru v Nitre, n. p., z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcov stratil

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Počas odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca, preto
súd pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami, tj. súčasnými žalobcami v 1. až 4. rade (ďalej len
žalobcovia). Odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z
dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

4. Na základe dovolania žalobcov proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR uznesením č. k.
1Cdo/252/2013-1086 zo dňa 29. 03. 2016 rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/205/2010-1007
zo dňa 28. 11. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že
konanie odvolacieho súdu neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu a odvolací súd týmto

svojim postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie
"nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, v skutočnosti odňal žalobcom
právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Ak odvolací súd
dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie,mal správne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže
požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho sporového
konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Pokiaľ tak nepostupoval, odvolací

súd znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti
nových, prípadne z pohľadu súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, resp. neposudzovaných avšak
z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení, čím došlo v
konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f) OSP. Dovolací súd tiež za účelom efektivity ďalšieho
konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé, uviedol, že úlohou súdu bude v prvom rade zaoberať sa

podrobnejšie grafickou identifikáciou pôvodných parciel a v tomto smere doplniť dokazovanie, pokiaľ má
za to, že uvedené parcely sa nezhodujú s novovytvorenými parcelami. Rovnako tak je potrebné doplniť
dokazovanie ohľadne (možnej) straty vlastníckeho práva vzdaním sa, ktorá skutočnosť ani nebola medzi
stranami sporná tak, aby bolo možné vyniesť jasné, zrozumiteľné a spravodlivé rozhodnutie.

5.Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieč.k.14C/61/2005-722zodňa09.09.2010zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

6. V odôvodnení uznesenia č. k. 6Co/188/2016-1100 zo dňa 31.05.2017 odvolací súd poukázal na
predchádzajúce právne závery, týkajúce sa dotknutého výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05.

1948, č. 937/48-54, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1
ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a jeho perfektnosti ako nadobúdacieho titulu vlastníckeho
práva k ním prideleným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobcov. Taktiež uviedol,
že žalobcovia preukázali i naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku platnom v čase podania žaloby (teraz § 137 písm. c) Civilného

sporového poriakdu) z dôvodu existencie stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, čo
správne i súd prvej inštancie vyhodnotil.

7. Ďalej uviedol, že v konaní bolo potrebné posúdiť, či označené novovytvorené parcely, ktoré žalobcovia

žiadajú určiť do dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I. sú identické s nehnuteľnosťami pridelenými
C. I. a manželke do vlastníctva výmerom zo dňa 14. 05. 1948. Už súd prvej inštancie v dôvodoch
preskúmavanéhorozsudkupoukázalnato,ženehnuteľnosti,kuktorýmsažalobcoviadomáhajúurčenia,
že patria do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, sú odlišné od nehnuteľností, ku ktorým sa pôvodný
žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva prvotne žalobou zo dňa 09. 08. 2005. Doposiaľ vykonaným

dokazovaním bolo preukázané (ako to už konštatoval odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí), že
výmerom, ktorého podkladom bol návrh prídelového plánu zo dňa 14. 05. 1948 (schválený
povereníctvom dňa 15. 05. 1948) potvrdený konečným prídelovým plánom zo dňa 12. 11. 1954 boli C.
I. a manželke C. pridelené nehnuteľnosti z pkn. vložky č. XXXX, a to parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X -
roľa o výmere 0,8745 ha. Vychádzajúc z pkn. vložky č. XXXX, kat. úz. Nitra, kde sú vedené len parc.

č. XXXX - roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX - lúka o výmere 12340 m2 a v nej uvedenom
zázname o ich konfiškácii v 1 -ici (čd. 5111/44), ako i z konečného prídelového plánu zo dňa 27. 12.
1954 a 08. 07. 1958, podľa ktorého predmetom prídelu pre Československé štátne majetky n. p. Nitra
boli parc. č. XXXX a XXXX v celosti v pkn. vl. č. XXXX je opodstatnený záver, že tieto pôvodné pkn.
parcely boli rozdelené a prídelcom boli dané výmerom do vlastníctva už reálne vydelené novovzniknuté

parcely, čomu nasvedčuje aj ich výmera. Táto totiž zodpovedá vykonanej konfiškácii v 1/2-ici výmery
pôvodných pkn. parciel. Spornou však zostáva otázka, či reálne vydelené parc. č. XXXX/X a XXXX/
X zodpovedajú nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom znalca Ing. Michala Muchu,
tvoriacemu súčasť jeho znaleckého posudku č. 25/09, a to novovytvoreným parc. č. XXXX/X - ostatná
plocha o výmere 715 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. XXXX/XX -

ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 356 m2. Je
tomu tak za situácie, že doposiaľ v konaní nebol doložený grafický prídelový plán, ktorý by bezpochyby
preukazoval polohu prídelových parciel č. XXXX/X a XXXX/X. Znalec Ing. Michal Mucha vo
svojom znaleckom posudku konštatoval, že neexistuje takýto grafický prídelový plán, z
ktorého dôvodu vychádzal z pôvodných pkn. parciel č. XXXX a XXXX zobrazených v

analógovej PZKN mape, kde číslovanie parciel stúpalo od budovy Tesca smerom ku kruhovému objazdu
(identifikované na súčasný stav) a tiež z inštrukcie B platnej v minulosti, ktorá v § 14 upravovala
označovanie zmenených alebo novovzniknutých parciel parcelnými číslami. Dospel preto k záveru, že
prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X sa nachádzajú ďalej od budovy Tesca. Tento jeho záver je vúplnom protiklade s geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002 zo dňa 09. 01. 2003 v spise
doloženom, ktorý prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X situuje bližšie k budove Tesca, pričom
tento geodet pri svojom výsluchu ako svedok uviedol, že pri vyhotovení geometrického plánu na základe

požiadavky pôvodného žalobcu, mal k dispozícii grafiku prídelu, čo bola vlastne fotokópia katastrálnej
mapy, na ktorej bol vyznačený pkn. stav s príslušnými parcelnými číslami a na to bol zaevidovaný prídel
prídelcov s uvedením parcelného čísla, prídelovej výmery a mena prídelcu, na základe čoho presne
zistil, kde sa v teréne pridelené parcely nachádzajú. Znamená to potom, že zistenia oboch vyhotoviteľov
geometrických plánov sa diametrálne rozchádzajú, keď práve opačne určujú polohu parc. č. XXXX/X

a XXXX/X. V tejto súvislosti je tiež významné, že samotný pôvodný žalobca vypovedal, že si pamätal
umiestnenie a polohu prídelových parciel, ktoré jeho otec užíval a až do podania znaleckého posudku
Ing. Michala Muchu tvrdil, že týmto zodpovedajú parcely zakreslené v geometrickom pláne Ing. Štefana
Kellnera č. 51/2002, o ktorý i oprel svoju žalobu a považoval za zbytočné návrhy žalovaného na
ustanovenie znalca do konania na zameranie nehnuteľností, keďže žalovaný identickosť nehnuteľností
počas celého konania spochybňoval. Pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností s

prídelovými parc. č. XXXX/X a XXXX/X bezpečne nie je možné odstrániť ani po tom, čo odvolací súd
sa podrobne zaoberal, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, grafickou identifikáciou pôvodných
parciel, keď táto v tomto smere žiadnym spôsobom nereflektuje rozdelenie pkn. parc. č. XXXX a XXXX.
Pokiaľ v spise sa nachádza i grafická identifikácia nehnuteľností zo dňa 23. 06. 2010 a 08. 07. 2010,
vytvorená Oľgou Drahošovou - Geodetická kancelária Nitra, táto má len potvrdzovať, že v nej označené

nehnuteľnosti mal žalovaný nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 1997 a nie je tak
dôkazom odstraňujúcim pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností.

8. Na základe vyššie uvedeného bola súdu prvej inštancie uložená povinnosť v ďalšom konaní po
doplnenídokazovaniaposúdiť,činehnuteľnostioznačenéžalobcami,ktorýchurčeniadodedičstvapoich

právnom predchodcovi sa domáhajú, zodpovedajú prídelovým parcelám, pričom v tomto smere dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcov. Bude tak na žalobcoch, aby navrhli a predložili dôkazy preukazujúce ich
tvrdenie o tom, že žalované nehnuteľnosti vznikli práve z prídelových parciel č. XXXX/X a XXXX/X.

9. V prípade, ak bude toto tvrdenie preukázané, bude ďalej úlohou súdu prvej inštancie posúdiť

i dôvodnosť ďalších námietok žalovaného, spochybňujúcich dôvodnosť žaloby najmä vo vzťahu
k tvrdenému nadobudnutiu vlastníctva sporom dotknutých nehnuteľností vydržaním, ako i možnej
straty vlastníckeho práva ich právneho predchodcu jeho vzdaním sa, ktorá dôkazná povinnosť stíha
žalovaného. Súčasne odvolací súd uviedol, že nielen vlastnícke právo oprávnenej osoby, ale aj
vlastnícke právo žalovaného tiež požíva zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia takejto

ochrany je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva ním
tvrdeného.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, vyjadrenia žalovaného
a vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu ako aj tie, ktoré žalobca predložil súdu

po zrušení pôvodného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 14C/61/2005-722 zo dňa 09.09.2010, a to
geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o., č. 15/2018, vyhotovený dňa 28.03.2018 a úradne
overený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 05.04.2018 pod č. 725/2018, rozhodnutím
Okresného úradu Nitra zo dňa 29.07.2014, č. OÚ-NR-PLO-2014/004832-72/91-R-III, pričom
zistil nasledovné:

11. Pretože súd bol v tomto konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a mal doplniť
dokazovania v naznačenom smere, vyzval žalobcov na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania
a dôkazov, ktoré by mali preukázať ich tvrdenia o tom, že žalované nehnuteľnosti vznikli práve z parciel
č. XXXX/X a XXXX/X.

12. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 14.02.2018 uviedol, že z dôvodu zmeny na liste
vlastníctva č. XXXX pre kaz. úz. Nitra je potrebné dať vyhotoviť nový geometrický plán, ktorý správne
identifikuje predmet žaloby ako aj vyrieši umiestnenie sporne identifikovaných nehnuteľností. Ide o
parcely „nad sebou“, podlomenia na oboch parcelách (XXXX/X a XXXX/X) vytvárajú ucelený pozemok a

otázne je, či predmet žaloby tvorí pravú alebo ľavú časť. Práve týmto geometrickým plánom bude možné
posúdiť väčšinový odborný názor na umiestnenie predmetu žaloby.13. Súd uznesením č. k. 25C/86/2017-1135 zo dňa 04.10.2018 vyhovel návrhu právneho zástupcu
žalobcov a pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
„Súd určuje, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, C. I., zomrelého dňa 04.06.2012 patria

nehnuteľnosti v kat. úz. Nitra identifikovanými geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o.,
Nedbalova 541/13, 949 12 Nitra, IČO: 47 338 342, č. 15/2018, ako par. č. XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere č. 7 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 54 m2, par. č. XXXX/XX zastavaná
plocha o výmere č. 771 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 3589 m2, par. č. XXXX/XX
ostatná plocha o výmere č. 356 m2, a par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 645 m2, ktoré

nehnuteľnosti poručiteľ C. I. nadobudol na základe dedičstva po neb. C. I., zomr. 23.12.1975, dedičstvo
po ktorom bolo prejednané v konaní pred bývalým štátnym notárstvom v Nitre pod spis. zn. D 1696/1992
dňa 29.05.1992, právoplatné 29.05.1992, a po neb C. I., zomr. 07.09.1954, dedičstvo po ktorej bolo
prejednané v konaní pred bývalým štátnym notárstvom v Nitre pod sp. zn. D 1697/1992 právoplatné
dňa 29.05.1992, ktoré nehnuteľnosti títo poručitelia nadobudli na základe výmeru bývalého povereníctva
pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave č. 937/48-54 zo 14. Mája 1948, ktorý geometrický

plán je súčasťou rozsudku a rozhodne, že žalovaný je povinný uhradiť trovy konania vo výške 100% “.

14. Na pojednávaní, konanom dňa 20.05.2019 právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie
dovolacieho súdu a uviedol, že už nemá viac dôkazov, pretože jednoznačne bolo podľa neho
preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcov boli nehnuteľnosti pridelené a C. I. ich prededil v roku

1992. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2019 zdôraznil, že právny predchodca žalobcov bol vlastníkom
nehnuteľností, a to na základe dedičských rozhodnutí, a to po neb. C. I. podľa D 1696/92 a po neb.
C. podľa D 1967/92. Predmet dedičstva bol identifikovaný geometrickým plánom,
ktorý porovnal bývalý pozemno-knižný stav a súčasný stav podľa katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol,
že kúpna zmluva, evidovaná pod č. V 60/94 bola minimálne v časti prejednaného dedičstva neplatná.

Takisto kúpnu zmluvu pod č. V 2946/97, v ktorej je ako predávajúci uvedená spoločnosť SK-pen spol. s
r.o. , považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že za kupujúceho TESCO STORES SR a.s., nekonala
pri podpise zmluvy oprávnená osoba. Okrem toho na nehnuteľnosti, tvoriace predmet dedičstva, bola
uplatnená reštitúcia, preto došlo k porušeniu § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. Nebohí C. a C. I. nadobudli
nehnuteľnosti na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 937/48, počas života neprestali byť ich vlastníkmi

a preto prešli v súlade so zákonom do vlastníctva ich dediča. Poprel dobromyseľnosť žalovaného
pri nadobudnutí vlastníctva, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých žalovaný
nepostupoval s požadovanou mierou opatrnosti, kedy by bol inak zistil, že vlastníctvo predávajúceho
bolo spochybnené a prípadná zmluva by bola z dôvodu § 5 ods. 3 zák. č. 2291/1991 Zb. neplatná.
Pozemnoknižná vložka č. XXXX, kat. úz. Nitra je opatrená vyznačením konfiškácie na majetok Estery

Gesse, ktorá bola okrem iného vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k parc. č. XXXX a
XXXX. Režim prídelov zostal nezmenený a na vznik vlastníctva bola potrebná intabulácia pre vznik
vlastníctva len u zmlúv o prevode vlastníctva, pričom tento prestal platiť od 01.01.1951. Z prídelového
plánu je zrejmé, že k rozdeleniu parciel došlo. Ohľadne možného vzdania sa prídelu právny zástupca
žalobcovuviedol,žezozápisnícz21.04.1953,30.09.1953a 25.01.1958nevyplývaprejavvôleprávnych

predchodcov žalobcu k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech JRD, riešilo sa nimi
len usporiadanie pohľadávky uvedeného pôdohospodárskeho majetku. V tomto smere poukázal na
rozhodnutia súdov (uzn. NS SR 4Cdo/48/2008, 6Cdo 792/2015, rozs. NS SR 3MCdo/5/2013). Ohľadne
umiestnenia prídelu odkázal na znalecký posudok Ing. Muchu č. 25/09, ktorý určil ich polohu podľa
prílohy č. 11 k § 14 inštrukcie B, podľa ktorej ak sa parcela delila, číslovanie podlomení sa vykonávalo

v smere stúpanie číslovania na mape. Smer stúpania je zrejmý, odľava doprava, takže podlomenia
č. 1 tvoria ľavú polovicu pôvodných veľkých parciel a podlomenia č. 2 pravú polovicu. Podľa prílohy
č. 5 k § 12 inštrukcie B, ak by sa „veľké parcely“ v tomto prípade delili „od vrchu na spodok“, čiže
od nižšieho čísla po vyššie, číslovanie podlomením by bolo parc. č. XXXX/X, XXXX/X - konfiškát. Aj
v prídelovom pláne sú parc. č. XXXX/X a XXXX/X spojené svorkou, tj. ide o ucelený pozemok. Bez

významu nie je ani skutočnosť, že žalovaný si nechal vyhotoviť identifikáciu pozemnoknižného stavu od
spoločnosti GEOREAL spol. s r.o. dňa 04.09.2003, ešte pred začatím sporu a vypracovaním znaleckého
posudkuIng.Muchu.Tátoidentifikáciajeidentickásoznaleckýmposudkomakoajgeometrickýmplánom
spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018. S poukazom na identifikáciu spoločnosti GEOREAL spol.
s r.o. a znalecký posudok Ing. Muchu ako aj geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č.

15/2018 navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

15. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nesúhlasí s tým, že by sa mal súd sám rozhodnúť,
ktorý geometrický plán vezme ako základ pre svoje rozhodnutie. Poukázala na v súčasnosti platnéustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého súd je viazaný len
rozhodnutia príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný delikt. Z toho
vyplýva, že ods. 2 pôvodného ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku vypadol. Na základe toho

uviedla, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení; preto výmer nepovažujeme za právne perfektný
dokument. Ak aj právni predchodcovia žalobcov hospodárili na pôde, nejde len o technickú otázku,
ale je potrebné preukázať aj ich vlastníctvo. Tento spor sa už rieši 14 rokov, preto si myslí, že je
výlučne na žalobcovi preukázať, prečo sa považuje za vlastníka. Žalovaný je naďalej evidovaný ako
vlastník aj na liste vlastníctva a vo vzťahu k tomu poukazuje na zásadu, že je to vyvrátiteľná domnienka

vlastníctva, preukázanie opaku je na žalobcovi. Nastala veľká legislatívna zmena, podľa ktorej sa
začala rešpektovať dobrá viera ako aj dobromyseľnosť vlastníkov a žalovaný predmetné nehnuteľnosti
nadobudol kúpnou zmluvou a stále je evidovaný ako ich vlastník. Poukázala na to, že v prvom rade
sa má preukázať identickosť žalovaných nehnuteľností a až potom sa môže riešiť otázka vzdania sa
vlastníctva. Čo sa týka veci samej poukazuje na to, že na základe výmeru nedošlo k reálnemu rozdeleniu
pozemkov. Podľa nariadenia 4/1945Sb. sa konfiškoval majetok, pričom ak sa konfiškuje majetok, tak

podľa § 32 zák. 90/1947Sb. pri konfiškácii podielu sa nehnuteľnosti musia reálne rozdeliť dohodou
alebo rozhodnutím súdu. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Na základe toho podľa výmeru
nie je reálne vyčlenená nehnuteľnosť a pravdepodobne preto sa nezachovala ani je grafická podoba
a pravdepodobne preto nebolo vyobrazené v grafickej podobe rozdelenie pozemkov. Podľa konečnej
prídelovej listiny z r. 1954 sa do pozemkovej knihy premietol stav, kedy sa rátalo s plnou výmerou

pôvodných parciel XXXX a XXXX.

16. V priebehu konania vo vyjadreniach právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že jediným
dokumentom, ktorý žalobcovia od vydania zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu predložili, je
geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018. V poznámkach pod výkazom výmer

geometrickéhoplánujeuvedené,žeječiastočnýmprepracovanímpôvodnéhogeometrickéhoplánu Ing.
Michala Muchu č. 25/09. Do dnešného dňa sa totiž nezachoval žiaden dokument, ktorý by preukazoval
nielen polohu pridelených parciel, ale aj ich jednotlivú výmeru. Výmer o vlastníctve pôdy určoval
len akú výmeru mali mať obe novovytvorené parcely XXXX/X a XXXX/X spolu. Znalec Ing. Michal
Mucha pri výsluchu dňa 28.06.2010 uviedol, že neexistuje grafický prídelový plán, z ktorého by bola

jednoznačne preukázaná poloha pridelených parciel, a preto pôvodné pozemnoknižné parcely 3391 a
3390 v pôvodnej pozemnoknižnej mape, kde tieto neboli rozdelené, sú jediným grafickým podkladom.
Naproti tomu Ing. Štefan Kellner, ktorý bol zhotoviteľom geometrického plánu č. 51/2002, na základe
ktoréhobolvymedzenýpetitžalobyaždojejzmenyvroku2010,určovalpolohupridelenýchparcielúplne
inde ako geometrický plán Ing. Michala Muchu. Zároveň, pôvodný žalobca C. I. vypovedal, že pridelené

parcely ležia tam, kde ich určil Ing. Štefan Kellner. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán spoločnosti
GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018 je len technickým dokumentom adresujúcim výlučne zmeny na liste
vlastníctva č. 2740, ktoré nastali po podaní geometrického plánu Ing. Michala Muchu, na ktorý sa
odvolával dovtedajší petit žaloby. Nový geometrický plán nijakým spôsobom nevysvetľuje, ako prišiel
k záveru o polohe ako aj výmere jednotlivých parciel a teda nijakým spôsobom neodstránil nejasnosti,

ktoré vyplynuli z geometrického plánu Ing. Michala Muchu ako aj následnej výpovede Ing. Michala
Muchu. Naďalej platí, že poloha aj výmery jednotlivých parciel boli určené Ing. Michalom Muchom na
základe jeho vlastného uváženia a bez historických podkladov. V súlade s právnym názorom uvedeným
v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ak nebude preukázané, že žalobou označené nehnuteľnosti
sú vytvorené z pridelených parciel, súd žalobu zamietne už z tohto dôvodu nezaoberajúc

sa dôvodnosťou ďalších námietok žalovaných. Za situácie, keď žalobcovia nenavrhli a nepredložili
akékoľvek ďalšie dôkazy v tomto smere (hoci ich na to súd vyzval), nemôže súd rozhodnúť inak, ako
žalobu zamietnuť.

17. Ďalej sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného k otázke vzdania sa vlastníckeho práva k

prideleným parcelám, ak by súd mal za preukázané, že zmenenou žalobou označené nehnuteľnosti
sú vytvorené z pridelených parciel. Žalovaný je v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva v C-KN
ako výlučný vlastník žalovaných nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona
„údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“. „Osoby, ktoré spochybňujú
hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri

spochybnení správnosti záväzných údajov katastra.“ Ak žalobcovia spochybňujú hodnoverné údaje
katastra, oni musia preukázať nielen to, že ich predchodcovia vlastnícke právo k žalovaným pozemkom
historicky nadobudli, ale aj to, že oň neprišli. V konaní nie je sporné, že dňa 19.04.1958 právny
predchodca žalobcov podpísal zápisnicu, v ktorej právny predchodca žalobcov uviedol, že „nakoľkonemá hospodárske zriadenie, ani potrebné poťahy a nemá potrebné prostriedky k obhospodarovaniu
uvedenej výmery pôdy, je ochotný túto prepustiť Cukrovaru v Nitre, národný podnik s podmienkou, že
mu bude uhradená hore uvedená čiastka, t.j. Kčs 1.140.- (v starej mene)“. Spochybnila argumentáciu

žalobcov a uviedla, že s poukazom na príslušné ustanovenia zák. 65/1951 Sb. vzdanie sa prídelu v
prospech štátu nepodliehalo obmedzeniam, vymedzenými v iných právnych predpisoch. Vzdanie sa
prídelu prídelcom konštatujú i ďalšie v spise obsiahnuté listinné dôkazy, možno preto uzavrieť, že právny
predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže sa svojho
prídelu vzdal v prospech Cukrovaru Nitra.“ V konaní neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by

mohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť o slobode prejavu vôle právneho predchodcu žalobcov vzdať
sa prídelu. Zápisnica zo dňa 19.04.1958 bola právnym predchodcom žalobcov riadne podpísaná. Ak
mali žalobcovia akékoľvek pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu, mali v tomto smere predložiť
dôkazy. Žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neplatnosti vzdania sa nehnuteľností
pridelených výmerom však neboli zistené. Ak by súd mal akékoľvek pochybnosti o vzdaní sa
vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov, tak žalovaný tvrdí, že štát zastúpený Cukrovarom

v Nitre národný podnik (resp. jeho právny nástupca) vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam
vydržal.Vtomtosmerepoukazázalanavšetkydoterazpredloženéargumentyžalovaného.Prevylúčenie
akýchkoľvek pochybností dodala, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti v dobrej viere na základe
kúpnej zmluvy z roku 1997 uzatvorenej so spoločnosťou SK- pen, spol. s r.o. . Kúpna zmluva je
platným právnym úkonom. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol ako výlučný vlastník predmetných

nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva SK- pen, spol. s r.o. Zároveň, v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy už bolo vydané rozhodnutie Pozemkového úradu Nitra č. 835/93-R-I. zo dňa 8.1.1996, ktorým
sa právnemu predchodcovi žalobcov v reštitučnom konaní nepriznalo vlastníctvo k pozemkom parcelné
čísla XXXX/X a XXXX/X, keďže reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností bol uplatnený neskoro,
teda až po 31.12.1992. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.1996. Podanie reštitučného

nároku Arkenbergovcov nemohlo nijakým spôsobom ovplyvniť dobromyseľnosť žalovaného vo vzťahu
k žalovaným pozemkom, keďže reštitučný nárok Arkenbergovcov sa týkal iných pozemkov. Žalovaný
užíval sporné nehnuteľnosti nepretržite od 01.10.1997 do 16.02.2010 (deň podania návrhu žalobcu na
pripustenie zmeny návrhu na súd), teda aj po uplynutí zákonnej vydržacej doby, ktorá uplynula dňa
01.10.2007. Podanie žaloby na súd dňa 09.08.2005 nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby, nakoľko

žalobca sa pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k iným pozemkom vo vlastníctve žalovaného.
Navyše do vydržacej doby žalovaného sa započítava aj doba dobromyseľnej držby jeho právnymi
predchodcami. Odvolací súd vo svojom prvom rozsudku uviedol, že „správnosť výmeru a jeho súlad s
vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať
za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

vychádzať“.RozsudokKrajskéhosúduvNitrebolvydanývčaseúčinnostizákona č.99/1963Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V súčasnosti však súd rozhoduje za účinnosti
CSP. Uviedla, že ustanovenie §135 Občianskeho súdneho poriadku nie je totožné s ustanoveniami §§
193a194CSP.Najpodstatnejšírozdielsatýka„vyriešenejprejudiciálnejotázky“.Kýmpodľaustanovenia
§ 135 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku „ak bolo o takejto otázke vydané príslušným

orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza“ podľa § 194 ods. 2 CSP „ak bolo o otázke podľa odseku 1
rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia“. Preto
trvala na všetkých argumentoch týkajúcich sa nulitnosti výmeru. Zároveň, z ustanovenia § 32 Zákona
90/1947 Sb. vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu mali byť pridelené do vlastníctva pridelené
parcely, teda parcely „reálne oddelené“ od pôvodných pozemkov XXXX a XXXX. Z

viacerých skutočností vyplýva, že k reálnemu rozdeleniu pôvodných pozemkov nikdy nedošlo, a to ani
dohodou medzi Povereníctvom a O., ani rozhodnutím súdu. Tvrdí, že k reálnemu rozdeleniu nedošlo
a pridelené parcely v čase vydania výmeru (ani nikdy potom) neexistovali ako vec v právnom zmysle
slova, a teda nemohli byť pridelené. Skutočnosť, že do dnešného dňa sa nezachoval žiaden dokument,
ktorý by preukazoval nielen polohu pridelených parciel, ale aj ich jednotlivú výmeru, to len potvrdzuje.

Prídelová listina z roku 1992 bola vydaná osobám, ktoré v čase jej vydania už dávno nežili
a navyše Obvodným úradom v Nitre, ktorý nemal kompetenciu vydávať prídelové listiny. Žalobcovia
sa svojho domnelého vlastníckeho práva začali domáhať až v čase, keď sa vlastníkom žalovaných
nehnuteľností stal medzinárodný reťazec hypermarketov a obchodných domov. Pridelené nehnuteľnosti
by sa podľa tvrdení žalobcov mali v súčasnosti nachádzať nielen na pozemkoch vlastnených žalovaným,

ale aj iných subjektov. Vlastníctva tých častí pridelených pozemkov, ktoré by sa mali nachádzať na
pozemkoch vlastnených inými subjektmi sa však žalobcovia nedomáhajú, tvrdiac, že vedenie ďalších
konaní si nemôžu dovoliť (resp. nie sú pre nich ekonomicky zaujímavé). Už aj z tohto dôvodu by pre
úspešnosť žaloby muselo dôjsť k presnému určeniu polohy a rozlohy pridelených parciel, nakoľko ichčasť je v súčasnosti vo vlastníctve tretích osôb. Nesprávnym určením polohy žalovaných nehnuteľností
by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv nielen žalovaného, ale aj iných subjektov. Žalobca
si je vedomý historického vývoja pozemkového vlastníctva a aj prípadných krívd, ktoré utrpeli rôzne

fyzické osoby pri pozemkovej reforme. Za týmto účelom boli prijaté reštitučné zákony, aby tieto krivdy
boli aspoň dodatočne napravené. Podľa judikatúry tiež nemožno odoprieť pôvodným vlastníkom právo
uplatňovať svoje vlastníctvo súdnou cestou, avšak za predpokladu, že svoje vlastnícke právo vedia
preukázať, a tiež to, že oň neprišli. Na druhej strane však stojí právna istota pozemkového vlastníctva
viac než 70 rokov od vydania výmeru a viac než 13 rokov od zamietnutia reštitučnej žiadosti. Ani po

14 rokoch súdneho konania nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcom svedčí vlastnícke právo k
žalovaným nehnuteľnostiam. Za historický vývoj a núdzu o dobové dôkazy by však nemal niesť následky
žalovaný. Žiada preto súd, aby v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález
Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015, zo dňa 16.3.2016) priznal vlastníckemu
právu Žalovaného ochranu, ktorá mu patrí. Právny predchodca žalobcov bol nedbalý a svoj reštitučný
nárok podal oneskorene. Žaloba v konaní bola podaná dňa 09.08.2005, teda po viac ako 9 rokoch od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí reštitučnej žiadosti.

18. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že bola tu zákonná prekážka,
ktorá sankcionovala právny úkon vykonaný pred r. 2014 ako neplatný. Z oboznámeného rozhodnutia
správneho orgánu vyplýva, že reštitúciou bola napadnutá celá pozemnoknižná parcela. Nikto

nemohol byť dobromyseľný, nikto nevedel, ktorá časť je napadnutá, takže nemôžeme tu hovoriť o
dobromyseľnosti. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie, kde presne odôvodnil, že identifikácia parciel
je tak správna a logická, že to hraničí až s notorietou. Podotkol, že Ing. Mucha bol vybraný ako znalec na
základe rozhodnutia súdu. Keď ale súd neverí vlastnému znalcovi, myslí si, že je to dôvod na legislatívnu
zmenu. Podľa žalobcov je predmet sporu identifikovaný správne a je možné o ňom rozhodnúť. Čo

sa týka námietok vydržania a dobromyseľnosti, zotrval na svojich vyjadreniach. Je úplne zrejmé, že
odplatnému vzdaniu sa vlastníctva nemohlo podľa § 132 Prvého občianskeho zákonníka nikdy dôjsť;
t.j. za 1.140 korún sa nemohol I. vzdať vlastníctva, on to mohol predať, ale nie vzdať sa vlastníctva.
Keby to bol predal, na pozemnoknižnej vložke je uvedené niečo iné ako rozhodnutie správneho orgánu.
V r. 1992 sa stal pôvodný žalobca titulom dedičstva vlastníkom nehnuteľností, bol mu vystavený list

vlastníctva, kde predmet vlastníctva nebol identifikovaný. Predmetom celého tohto konania je podľa jeho
názoru dopracovanie sa k zisteniu, čo vlastne I. zdedil, lebo okolnosti založenia list vlastníctva podrobne
uviedol. Z uvedeného vyplýva, že list vlastníctva bol založený po dedičskom rozhodnutí. Poukázal aj
na príslušné ustanovenie katastrálneho zákona, ktorý pripúšťa dôkaz opaku. Toto zákonné ustanovenie
ukladávtomtoprípadežalovanému,abykonalsopatrnosťou,ktorúmožnoodnehopožadovať,abyzistil,

či predmet právneho úkonu zapísaný na liste vlastníctva skutočne je vo vlastníctve subjektu zapísaného
v časti B listu vlastníctva. Uviedol, že žalovaný takto aj postupoval ale po uzatvorení právneho úkonu.
Nechal si vypracovať pasportizáciu pozemkov a zistil, že kúpil niečo, kde vlastníctvo predávajúceho
je spochybnené. Obsahom spisu je aj prípis JUDr. Lulkovičovej zo 06.10.2003, z ktorého vyplýva, že
žalovaný už o probléme vedel pred podaním žaloby. Teda žalovaný vedel, kde sa predmet sporu

nachádza, skôr ako I.. Vedel, kde je prídel. Spoľahol sa a nevyšlo to. Žalovaný vedie spor do vyčerpania
možnosti vlastníka, ktorý má, alebo ktorý disponuje listinami o vlastníctve z r. 1992. Navrhol, aby súd
rozhodol v zmysle žaloby, pretože už nie je schopný preukázať nič viac ako naznačuje Krajský súd v
Nitre, t.j. to, čo neexistuje. V prípade úspechu si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že pridelené parcely nikdy
neexistovali ako vec a k reálnemu rozdeleniu pôvodných pozemkov nikdy neprišlo. Pri konfiškácii
platilo, že bola potrebná dohoda spoluvlastníkov alebo súhlas súdu. Samotný výmer považuje za ničotný
akt jednak z formálnych dôvodov ako aj z dôvodu, že priznával vlastníctvo k neexistujúcim veciam.
Právnemu predchodcovi žalobcov (pôvodnému žalobcovi) bol síce založený list vlastníctva č. XXXX, ale

išlo o tzv. hluchý list vlastníctva, bez majetkovej podstaty. Poukázala na to, že geometrický plán Ing.
Muchu nepotvrdzuje existenciu pridelených parciel, určuje len, kde by sa boli bývali mohli nachádzať
podľa pravidiel o číslovaní parciel, ak by došlo k ich reálnemu rozdeleniu. Skonfiškovaná bola vždy len
ideálna polovica každého z pôvodných pozemkov, tj. z parc. č. XXXX malo ísť o výmeru 2 570 m2 a z
parc. č. XXXX malo ísť o výmeru 6 170 m2. Ing. Mucha si pritom výmeru parciel určil sám, ich polohu len

predpokladal, a pri parc. č. XXXX určil výmeru 2 714 m2 a pri parc. č. XXXX výmeru 6 031 m2. Rozpor
polohy a výmer samotných parciel nebol odstránený a zo strany žalobcov vysvetlený. V ostatnom sa
pridržala predchádzajúcich vyjadrení a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.20. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 29.07.2014,
č. OÚ-NR-PLO-2014/004832-72/91-R-III, bolo zistené, že správny orgán rozhodol o tom, že dedičia
oprávnených osôb - E. O. a Mgr. S. D., spĺňajú podmienky reštitučného nároku podľa § 6 ods. 1 písm.

b) zák. č. 229/1991 Zb. a pre zákonné prekážky uvedené v § 11 ods. 1 písm. d_ zák. č. 229/1991 Zb.
im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.úz. Nitra, vedených v pozemkovej knihe v PK vl.
524 (1378) parc. č. XXXX roľa vo výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX lúka vo výmere 12340 m2, a to v
prislúchajúcom podiele 1 v pomere k celku.

21. Podľa § 291 zák. č. 946/1811 Sb. Obecný zákoník občanský (ďalej len VOZ, účinný v čase vydania
výmeru o vlastníctve pôdy) věci dělí se dle rozdílné povahy své na hmotné a nehmotné, na movité a
nemovité, na zuživatelné a nezuživatelné, na cenitelné a necenitelné.

22. Podľa § 293 VOZ věci, které bez porušení jejich podstaty s jednoho místa na druhé lze přenášeti,
jsou movité, jinak jsou nemovité. Věci, které o sobě jsou movité, pokládají se v právním smyslu za

nemovité, tvoří-li na základě zákona nebo vlastníkova určení příslušenství nemovité věci.

23. Podľa § 353 VOZ vše, co někomu náleží, všechny jeho hmotné nebo nehmotné věci, slují jeho
vlastnictví.

24. Podľa § 424 VOZ právní důvod prostředečného nabytí zakládá se na smlouvě; na pořízení pro případ
smrti; na soudcovském výroku nebo na nařízení zákona.

25. Podľa § 431 VOZ ku převodu vlastnictví nemovitých věcí musí býti nabývací jednání zapsáno do
veřejných knih k tomu určených. Toto zapsání nazývá se vklad (intabulace).

26. Podľa § 434 VOZ vlastnictví k nemovitostem, které nejsou zapsány v žádné knize pozemkové,
převádí se soudním uložením listiny opatřené náležitostmi §§ 432 a 433. Na místo doložky vkladné
nastoupí doložka, že se přivoluje, aby listina byla uložena.

27. Podľa § 444 VOZ vlastnictví vůbec může zaniknouti vůlí vlastníkovou; zákonem; a soudcovským
výrokem. Vlastnictví nemovitých věcí však zaniká jen výmazem z veřejných knih.

28. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon),
účinný od 01.01.1928 do 31.08.1971, pozemkem podle tohoto zákona rozumí se část přirozeného

povrchu zemského, která jest oddělena od sousedních částí trvale viditelným rozhraničením, hranicí
správní nebo držebnostní nebo se od nich liší vzděláváním neb užíváním (§ 21).

29. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálního zákona každý pozemek jest v pozemkovém katastru geometricky
zobrazen. Takto zobrazený pozemek nazývá se parcelou. Každá parcela jest označena číslem (číslem

parcelním).

30. Podľa § 42 ods. 7 Katastrálního zákona ve veřejné knize mohou býti parcely děleny, jejich
hranice změněny (opraveny) nebo nové vlastnické hranice vyznačeny toliko podle geometrického
(polohopisného) plánu nebo snímku katastrální mapy vyhotoveného katastrálním měřickým úřadem,

nebo podle geometrického (polohopisného) plánu vyhovujícího ustanovením § 51, na němž jest
katastrálním měřickým úřadem potvrzen souhlas s novým označením parcel nebo jejich dílců (§ 80).

31. Podľa výmeru o vlastníctve pôdy č. 937/48-54, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR, zo dňa

14.05.1948 boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa pridelené I. C. a manž. C. do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území Nitra o celkovej výmere 5,7708 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto:
- vl. č. 3368 parc. č. XXXX/X rola o výmere 1.0000 ha,

- vl. č. 1378 parc. č. XXXX/X rola o výmere 3.4500 ha,
- vl. č. 3368 parc. č. XXXX rola o výmere 0,4463 ha,
- vl. č. 1378 parc. č. XXXX/X a 3390/2 rola o vým. 0,8745 ha,
v ideálnej časti 1 + 1.32. Z pozemkovoknižnej vložky č. 1378 pre katastrálne územie Nitra vyplýva, že pod poradovým číslom
2 bola zapísaná parcela č. XXXX o výmere 1429 štvorcových siah (poznámka súdu: 1 štvorcová siaha

= 3,5967 m2, teda parcela č. XXXX bola vo výmere 5 139,68 m2) a pod poradovým č. 3 bola zapísaná
parcela č. XXXX o výmere 2 holdy a 231 štvorcových siah (poznámka súdu: 1 jutro = 1600 štvorcových
siah a 1 štvorcová siaha = 3,5967 m2, teda parcela č. XXXX bola vo výmere 12 340,28 m2). V časti
B. uvedenej vložky boli vlastníkmi Estere Gese - podiel 2/4, mal. E. a O. O., každý v podiele 1. (B9), a
to titulom č. k. D 1661/43-12. Následne došlo ku dňu 08.04.1960 podľa rozhodnutia pôdohospodárstva

rady MsNV v Nitre k odpisu nehnuteľností - parc. č. XXXX, XXXX do vl. č. 524 pre Čsl. štát v správe
Cukrovar, n.p., Nitra. V pozemnoknižnej vložke č. 524 boli nehnuteľnosti evidované ako parc. č. 3390
roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX lúka o výmere 12 340 m2.

33. Dôležitou v tomto spore aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvej inštancie
záväzný, bolo posúdenie, či nehnuteľnosti, novovytvorené parcely podľa geometrického plánu GEOTOP

Nitra s.r.o., č. 15/2018, zodpovedajú prideleným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X. Súd
sa zaoberal aj platnosťou všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný majetok. Konfiškačný
dekrét túto závažnú otázku výslovne neriešil, a tým ani nestanovil výnimku z tohto princípu. Preto v
čase vzniku právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, platila na Slovensku právna úprava zhodná
so Všeobecným občianskym zákonníkom z r. 1811; Dočasnými súdnymi pravidlami z r. 1861 došlo k

recipovaniu príslušných ustanovení týkajúcich sa nadobúdania a zániku pozemnoknižných práv, ako
aj k recipovaniu pozemnoknižného poriadku. So zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia
vlastníctva možno teda v tejto veci usudzovať, že konfiškačný dekrét v zmysle záverov § 424 VOZ ex
lege založil právny dôvod (titul) nadobudnutia vlastníctva, samo vlastníctvo sa však v zmysle § 431 VOZ
nadobúdalo len a najskôr intabuláciou (modus). S tým súvisí aj § 444 VOZ, ktorý v prvej vete

stanovil rôzne spôsoby zániku vlastníctva, v druhej vete však špecificky dodával, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zaniká „len výmazom z verejných kníh“. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti
nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka; tento princíp nezrušil (a
to ani analógiou) ani zákon č. 90/1947 Zb.,
ani zákon č. 142/1947 Zb.

34. Nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prídelov a výmerov o vlastníctva vydaných na základe
povojnového zákonodarstva, bolo ako právna otázka riešená vo viacerých rozhodnutiach slovenských
a českých súdov a ich odvolacích ako aj dovolacích inštancií. V tomto smere treba uviesť, že pre
nadobudnutie vlastníckeho práva preto nebol potrebný vklad vlastníckeho práva do pozemkových kníh

ani odovzdanie nehnuteľností (rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 21.10.1998, sp. zn. III. ÚS 423/1997 ). Prídelová listina je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva prídelcu k
pridelenému pozemku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/133/2003 ).

35. Je pravdou, že právny zástupca žalobcov predložil geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra

s.r.o., č. 15/2018, ktorým mali byť podľa neho identifikované nehnuteľnosti a zároveň v ňom mal byť
premietnutý súčasný stav. Zo samotnej poznámky na geometrickom pláne ale vyplýva, že ide len o
čiastočné prepracovanie pôvodného geometrického plánu Ing. Muchu č. 14C 61/2005, ktorý bol súdu
známy už v čase predchádzajúcich rozhodnutí. Okrem toho žalobcovia nepredložili žiadny iný relevantný
dôkaz, ktorým by preukázali ich tvrdenia.

36. Súd uvádza, že v tomto prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože sporné
nehnuteľnosti nie sú presne zidentifikované so súčasným stavom evidencie týchto nehnuteľností, to
znamená, súdu nie je zrejmé, ani nie je geometrickým plánom hodnoverne graficky znázornené, ktorým
novovytvoreným parcelám a v akej výmere zodpovedajú nehnuteľnosti pôvodným parcelám, ktoré mali

byť pridelené právnym predchodcom žalobcov.

37. Skúmaním obsahu výmeru o vlastníctve z 14.05.1948 je potrebné dospieť k záveru, že ak sa
mal predmet prídelu stať samostatným predmetom práva spôsobilým na nakladanie, bol nevyhnutný
postup a splnenie podmienok podľa vyššie uvedených právnych predpisov (zameranie a určenie polohy

a tvaru pridelenej nehnuteľnosti, potvrdenie katastrálnym meračským úradom s následným zápisom do
pozemkovej knihy - § 4, § 42 ods. 7 katastrálního zákona). Ak tento postup dodržaný nebol, je vylúčené,
aby právni predchodcovia žalobcov účinne nadobudli vlastníctvo k presne neurčenej a neohraničenej
časti zemského povrchu, resp. fakticky ani právne neexistujúcemu pozemku. Označenie nehnuteľnostiako „ parc. č. XXXX/X a XXXX/X rola o vým. 0,8745 ha“, vyžaduje presnú identifikáciu predmetu
prípadného prídelu, jeho zameranie, ohraničenie a vyznačenie v teréne. Takéto dôkazy žalobcovia súdu
ale nepredložili, z dôvodu čoho súd žalobu žalobcov zamietol.

38. V konaní boli ako dôkazy predložené ohľadne polohy nehnuteľností - pozemkov, 2
rozdielne geometrické plány, prvý geometrický plán, vyhotovený Ing. Kellnerom č.
51/2002 bol súčasťou žaloby a druhý v poradí, vyhotovený v spore, vypracovaný Ing. Muchom pod č.
14C 61/2005 ako ustanoveným znalcom. Podľa geometrického plánu Ing. Muchu, ktorý je súčasťou

znaleckého posudku č. 25/09, bol v spore zo strany žalobcov predložený geometrický plán spoločnosti
GEOTOP Nitra, s.r.o., č. 15/2018, ktorý spočíval len v prepracovaní pôvodného geometrického plánu
Ing. Muchu z dôvodu zmeny jednotlivých nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. Nitra.
Ako bolo uvedené v už predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach, ide o rozporné geometrické plány,
pričom samotný pôvodný žalobca (neb. C. I.) v spore vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky sa v teréne
nachádzajú presne tam, kde ich hranice vymeral geodet Ing. Kellner. Je pravdou, že súdom ustanovený

znalec Ing. Mucha v znaleckom posudku č. 25/2009 sa pri identifikáciách parciel výpočtami a graficky
pokúsil zistiť polohu a variant rozdelenia parciel 3390 a 3391, ale ani jeho záver vzhľadom na všetky
ostatné vykonané dôkazy v konaní súd nepovažuje za dostatočný k tomu, že predmetný geometrický
plán a v nadväznosti naň aj geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra, s.r.o., č. 15/2018, jednoznačne
definuje hranice pôvodných pozemnoknižných parciel. Preto nie je možné explicitne určiť vlastnícke

právo podľa pozemkovej knihy. Spôsob, ktorým identifikoval znalec sporné nehnuteľnosti, sa mohol
možno len priblížiť k pravdepodobnému stavu, keďže v pozemkovoknižnej mape nebolo premietnuté
rozdelenieparciel,kdezostalizakreslenéakocelok.Rozpornáalezostávatáskutočnosť,ževovýmereo
vlastníctve pôdy č. 937/48 sú uvedené dve samostatné parcelné čísla, pričom druh pozemku a samotná
výmera pozemku je uvedená len jedna. Pritom ak sa porovnajú pôvodné pozemky, tak parc. č. XXXX

a XXXX, ktoré mali byť rozdelené, je zrejmé, že pri každej z nich je uvedený iný druh pozemku (parc.
č. XXXX ako roľa a parc. č. XXXX ako lúka).

39. Podľaterajšiehostavuzapísanéhovkatastrinehnuteľností,súžalovanénehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného. Pokiaľ ide o to, že žalobcovia poukázali v konaní na to, že nehnuteľnosti prededil pôvodný

žalobca Štefan I. po svojich rodičoch ako prídelcoch, súd poukazuje na to, že v tom čase bol založený len
hluchý list vlastníctva, tj. list vlastníctva, na ktorom nie je v majetkovej podstate uvedená nehnuteľnosť.
V rámci dedičského konania nebol vtedajší pozostalostný súd oprávnený vecne preskúmavať výmer
správneho orgánu, takým správnym rozhodnutím bol viazaný, z čoho samozrejme vyplývalo, že vydal
predmetné dedičské rozhodnutia, pričom v skutočnosti nehnuteľnosti v tom čase užíval niekto iný. Zo

samotnej identifikácia parciel zo dňa 26.02.1996 vyplýva, že parc. č. XXXX/X a XXXX/X ako roľa o
výmere 8745 m2 sú podľa dostupných geodetických podkladov neidentifikovateľné a k ich identifikácii
sa má priložiť prídelový plán s grafickou aj textovou časťou.

40. Nakoľko z existujúcich podkladov, ktoré majú vypovedaciu hodnotu, nie je možné jednoznačne

zadefinovať hranice pozemkovoknižných parciel, nie je možné ani jednoznačne určiť vlastnícke právo
podľa pozemkovej knihy.

41. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

42. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,

názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

43. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z.
kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych
území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape,
údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov,súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch
chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje

o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného
prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,

sídloaidentifikačnéčíslo,akoajúdaje oskutočnostiachsúvisiacichsprávamiknehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových
poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

44. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť, z ktorých
pozemkovoknižných parciel boli vytvorené parcely č. XXXX/X a XXXX/X , z dôvodu čoho nie je možné

s určitosťou identifikovať pozemkovoknižný stav so žalovanými parcelami CKN, zapísanými na LV č.
XXXX, kat. úz. Nitra.

45. S ohľadom na znenie § 70 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ako aj vzhľadom na to, že predmetom tohto
konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k parcelám registra „C“, č. XXXX/XX -

ostatná plocha o výmere č. 7 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 54 m2, par. č. XXXX/
XX zastavaná plocha o výmere č. 771 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 3589 m2, par.
č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere č. 356 m2, a par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 645
m2, kat. úz. Nitra, sa teda údaj, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti k. ú. Nitra - vlastnícke právo
žalovaných k doteraz evidovaným parcelám na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,

XXXX/XX a XXXX/XX, nepodarilo žalobcom tak, ako požadovali v tejto žalobe, vyvrátiť; preto platí to,
čo je v katastri nehnuteľností uvedené.

46. Súd podľa § 191 Civilného sporového poriadku hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo.

47. S poukazom na uvedenú zásadu voľného hodnotenia dôkazov, súd posúdil jednotlivé dôkazy, a to
najmä rozporné geometrické plány Ing. Kellnera a Ing. Muchu, geometrický plán spoločnosti GEOTOP
Nitra s.r.o., identifikáciu od spoločnosti GEOREAL NITRA spol. s r.o., výpoveď pôvodného žalobcu.

48. Na základe toho, že z týchto dôkazov nebolo možné bezpochybne určiť, či žalované pozemky
boli vytvorené z pridelených parc. č. XXXX/X a XXXX/X, a žalobcovia žiadne iné návrhy na doplnenie
dokazovania nepredniesli a ani nepredložili, súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu
žalobcov zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výmerom vymedzené parc. č.

XXXX/X a XXXX/X rola o výmere 0,8745 ha, neboli nikdy zamerané, preto žalobcovia ani nemohli
nadobudnúť vlastníctvo k presne neurčenej a neohraničenej časti zemského povrchu,
resp. fakticky ani právne neexistujúcemu pozemku. Okrem toho z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu (najmä výpis z pkn. vl. 1378 a následne 524 pre kat. úz. Nitra) nevyplýva, že by došlo pri
parc. č. XXXX a XXXX k zmenšeniu výmery týchto parciel z dôvodu, že mali byť rozdelené podľa

výmeru o vlastníctve pôdy. Reálne rozdelenie pozemkov ako aj ich poloha nebola preukázaná ani zo
spomínaných geometrických plánov Ing. Muchu a spoločnosti GEOTOP Nitra s.r.o., ktoré v spojení s
ďalšími vykonanými dôkazmi (výsluch pôvodného žalobu) hodnoverne nepotvrdili dôvodnosť určovacej
žaloby.

49. Súd mal povinnosť v rámci tohto súdneho konania zaoberať sa všetkými skutočnosťami, a dôsledne
posúdiť okolnosti prídelového konania na pôvodnej parcele č. XXXX a XXXX, v nadväznosti
na predmet tohto súdneho konania (sporné parcely). V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že doteraz
nie je jasné, že by došlo a ak áno, ako k identifikácii parciel uvedených vo výmere o vlastníctve
pôdy č. 937/48, v spornej časti (parc. č. XXXX/X a XXXX/X) na súčasný stav katastra nehnuteľností;

tj. keďže nebol predložený technický podklad k prídelom - geometrický plán alebo rozdeľovací plán (či
parcely podľa predloženého výmeru č. 937/48 skutočne zodpovedajú parcelám č. XXXX/X a XXXX/
X, v súčasnosti sporným parcelám registra katastra nehnuteľností, resp. ich častiam,parc. reg. „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. Nitra, na žalovaného).

50. V rámci dokazovania pred súdom platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Pretože žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, súd
ich žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcovia súdu
nepreukázali, že by nimi označené nehnuteľnosti, ktorých určenia sa dedičstva sa po ich právnom
predchodcovi domáhajú, zodpovedali prideleným parcelám, sa súd už ďalej nezaoberal otázkami

vydržania vlastníckeho práva na strane žalovaného ako aj možnej straty vlastníckeho práva jeho
vzdaním sa na strane právnych predchodcov žalobcov (pôvodných prídelcoch).

51. Okrem toho súd nad rámec uvádza, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy (evidovanej pod č. V 2946/97), ktorej neplatnosť nebola žiadnym rozhodnutím určená, preto
ju súd považuje za platnú. V tomto smere preto poukazuje aj na súčasnú ustálenú prax súdov, podľa

ktorej z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Ak by sa aj v tomto prípade preukázala dôvodnosť žaloby, čo ale nie je
tento prípad, súd by prihliadol na princíp všeobecnej spravodlivosti a pri rozhodovaní by posudzoval
tú skutočnosť, či žalovaný konal v dobrej viere a či mu preto svedčí vlastníctvo nehnuteľností (Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016).

52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. rozsudku v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný
má voči žalobcom, ktorí boli v spore v celom rozsahu neúspešní, nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

55. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol vyhotovený znalecký posudok, súd rozhodol aj o náhrade trov
štátu proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazu -
znaleckému posudku podľa uznesenia č. k. 14C/61/2005-502 z 19.03.2009, preto súd rozhodol, že štát

má právo na náhradu trov konania voči žalobcom, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový
poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho
účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto
situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré
mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 Občiansky

súdny poriadok), ktoré mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný
predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru,
že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu
vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak
by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav
a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v
doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu
úpravy trov konania štátu v CSP súd aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti
s dokazovaním. Pretože žalobcovia boli v spore v celom rozsahu neúspešní, súd rozhodol tak, že štát

má právo na náhradu trov konania voči žalobcom tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.